Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Bardejov

Judgement was issued by JUDr. Barbara Michalková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214204672
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Michalková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8214204672.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Michalkovou v spore žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovanému 1/: C. Q., W..:
XX.XX.XXXX, F. F. G. F., H.. X..F. XXX, Č. C. a žalovanej 2/: R. Q., W..: XX.XX.XXXX, F. F., R..J. XX,
o zaplatenie 6.042,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 130,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 124,84 Eur od 01.06.2014 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť sumu 2.968,08 Eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 01.06.2014 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2014 domáhal voči žalovaným 1/ - 2/ uloženia
povinnosti zaplatiť sumu 6.042,14 Eur spolu s úrokom za úver vo výške 6,79% ročne zo sumy 4.941,86

Eur od 01.06.2014 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.498,52
Eur od 01.06.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 0668116 0 03 uzavretej medzi
ním a žalovanými 1/ - 2/ bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 0668116 8 04 a stavebnom
úvere0668116003zodňa07.04.2008,nazákladektorejžalobcažalovaným1/a2/poskytolmimoriadny
medziúver vo výške 6.638,79 Eur. Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať

úroky mimoriadneho medziúveru 6,79% ročne pravidelným mesačnými splátkami vo výške 37,58 Eur a
do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo
výške 33,19 Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali
splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
58,09 Eur. Žalovaní 1/ a 2/ porušili zmluvou dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas
splácať. Listom z 13.06.2013 žalobca žalovaných 1/ a 2/ vyzval na doplatenie omeškaných splátok,
pričom zároveň žalovaných 1/ a 2/ upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené,

žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou
splatnosti. Žalovaní 1/ a 2/ dlh nesplatili, preto žalobca od zmluvy odstúpil. Účinnosť odstúpenia nastala
dňom 10.07.2013. Ku dňu odstúpenia bola celková výška dlžnej sumy 5.538,79 Eur, pričom pozostáva
z istiny 4.941,86 Eur a z nezaplatených úrokov za úver a nezaplatených poplatkov 596,93 Eur. Žalobcazáverom poukázal na ustanovenie čl. VII. bodu 6 úverovej zmluvy, že vyhlásením predčasnej splatnosti
úveru, úverová zmluva nezaniká. Žalobca istinu úročí ďalej dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,79%
ročne a zároveň celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo

výške 5% ročne.

3. Žalovanému 1/ sa žalobu nepodarilo doručiť. Súd od podania žaloby vykonal šetrenia pobytu
žalovaného 1/ pre územie Slovenskej republiky, a to dopytom v evidencii registra obyvateľov, Sociálnej
poisťovni, v Zbore väzenskej a justičnej stráže, dopytom Mesta Bardejov a žalobu mu doručoval i

cestou polície, všetko s negatívnym výsledkom. Nakoľko previerkou na mieste bolo políciou zistené, že
žalovaný 1/ sa dlhodobo zdržiava v Českej republike, súd dopytoval i príslušný orgán Českej republiky
za účelom zistenia adresy bydliska žalovaného 1/. Obvodní soud pro Prahu 7 tunajšiemu súdu dňa
27.08.2015 oznámil, že u žalovaného 1/ eviduje od 12.08.2015 adresu: H.. X..F. XXX, XXX XX F. G.
F.. Súd žalobu následne dňa 22.09.2015 doručoval na túto adresu. Dňa 11.11.2015 bola súdu vrátená
s tým, že žalovaný 1/ si zásielku nevyzdvihol ani počas úložnej lehoty. Postupom podľa § 116 ods. 2

Civilného sporového poriadku bolo vydané a zverejnené upovedomenie o tom, že proti žalovanému 1/
bola podaná žaloba. Účinky doručenia žaloby nastali dňom 04.09.2017. Predvolanie na pojednávanie,
procesné poučenie i ďalšie listiny boli žalovanému 1/ doručované dňa 14.09.2017 za použitia § 106 ods.
1 písm. a) C.s.p.

4. Žalovanej 2/ bola žaloba, prílohy i procesné poučenie doručené dňa 24.04.2015. Vo vyjadrení k
žalobe doručenom dňa 04.05.2015 uviedla, že úver žiadal žalovaný 1/ a bolo to ešte počas manželstva.
Žalovaná 2/ mu mala ručiť. Počas trvania manželstva splácal úver pravidelne a sám, ale po rozvode
oznámil žalovanej 2/, že ho budú splácať na polovicu, i keď ona ani nevedela, ako s úverom žalovaný
1/ naložil. Dohodli sa, že žalovaný 1/ bude platiť mesačne sumu 40,27 Eur a žalovaná 2/ sumu 33,19

Eur. Žalovaná 2/ platila pravidelne, ale žalovaný 1/ nezaplatil nič. Tak platila i jeho splátku. Žalovaný 1/
po rozvode manželstva so žalovanou 2/ vôbec nekomunikuje, pričom na úver zaplatila celkom 564,23
Eur „svojimi splátkami“ a za žalovaného 1/ zaplatila spolu sumu 201,08 Eur. Navrhla, aby súd rozhodol
o zaplatení dlžnej sumy na polovicu a zo sumy určenej pre žalovanú 2/ odpočítal ňou vykonané úhrady.

5. Súd nariadil pojednávanie na 09.10.2017, pričom sa ho zúčastnila len žalovaná 2/. Súd vec preto v
súlades§180C.s.p.prejednalvneprítomnostižalovaného1/.Napojednávanídňa09.10.2017žalovaná
2/ uviedla, že jej mesačná mzda predstavuje asi 300 Eur. Sama vychováva ich spoločného syna, pričom
žalovaný 1/ dlhuje na výživnom sumu za 3 mesiace. Má výdavky na vedenie domácnosti, syn navštevuje
strednúškolu,pričompodľajejvedomostížalovaný1/pracujevspoločnostiE.F.aúdajnejemanažérom.

Zarába v eurách do 1.000 Eur.

6. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 02.04.2008
(čl. 2), odstúpením od zmluvy z 13.06.2013 (čl. 6), potvrdeniami o doručení oznámenia (čl. 7,8),
všeobecnýmipodmienkamiprestavebnésporenie prefyzickéosoby(čl.9),výpisomzúčtuodstúpeného

medziúveru (čl. 68), výpisom z účtu stavebného sporenia (čl. 71), písomným vyjadrením žalobcu z
16.05.2016 a 22.06.2017 (čl. 67, 102), ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

7. Žalobca so žalovanými 1/ a 2/ uzavrel zmluvú o stavebnom sporení č. 0668116 0 03 a zmluvu
o mimoriadnom medziúvere č. 0668116 8 04 a stavebnom úvere 0668116 0 03 zo dňa 07.04.2008,

na základe ktorej žalobca žalovaným 1/ a 2/ poskytol mimoriadny medziúver vo výške 6.638,79 Eur.
Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru
6,79% ročne pravidelným mesačnými splátkami vo výške 37,58 Eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy
vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 33,19 Eur. Po pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali splácať stavebný úver vrátane

úrokov vo výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 58,09 Eur. Žalovaní 1/ a 2/
porušili zmluvou dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom z 13.06.2013
žalobca žalovaných 1/ a 2/ vyzval na doplatenie omeškaných splátok, pričom zároveň žalovaných 1/ a
2/ upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie
celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalovaní 1/ a 2/ dlh nesplatili,

preto žalobca od zmluvy odstúpil. Účinnosť odstúpenia nastala dňom 10.07.2013. Ku dňu odstúpenia
bola celková výška dlžnej sumy 5.538,79 Eur, pričom pozostáva z istiny 4.941,86 Eur a z nezaplatených
úrokov za úver a nezaplatených poplatkov 596,93 Eur.8. Z predloženého výpisu z účtu z odstúpeného medziúveru vyplýva, že výška poskytnutého úveru bola
v sume 6.506,01 (2 čiastkové výplaty medziúveru, čl. 68). Počas trvania zmluvného vzťahu žalovaní
zaplatili titulom medziúveru sumu 1.881,28 Eur. Do dňa 13.06.2013 žalovaní nasporili celkom sumu

1.656,65 Eur. Táto bola preúčtovaná na konto medziúveru.

9. Podľa § 497 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

11. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona.

12. Súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté
podľa Obchodného zákonníka, treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitného
zákona. Právna úprava obsiahnutá v zákone č. 102/2014 Z.z. zmenila a doplnila niekoľko právnych

predpisov, ktorými sa má zabezpečiť vyššia úroveň právnej ochrany spotrebiteľov ako slabšej strany
v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje
prioritu aplikácie Občianskeho zákonníka pred Obchodným zákonníkom. Uvedená právna úprava
je systematicky zaradená v hmotnoprávnom predpise, ale z hľadiska svojho obsahu má procesný
charakter, pretože určuje, ktorý predpis treba aplikovať v prípade, že posudzovaný právny vzťah

je spotrebiteľský. Súd aplikuje procesný predpis, ktorý je platný a účinný v čase prejednávania a
rozhodovania veci. Súd bol povinný na posudzovaný právny vzťah aplikovať aj kogentné ustanovenia
špeciálneho predpisu, zákona č. 258/2001 Z.z. Je nutné poukázať na to, že uvedený zákon (102/2014
Z.z.) neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k uvedenému zákonnému ustanoveniu, a preto je ho
potrebné aplikovať s účinnosťou od 1. mája 2014 vo všetkých konaniach. Od 1.4.2015 je účinné zákonné

ustanovenie, konkrétne § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje
žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015.
Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky

právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
svojom rozsudku z 21. apríla 2015, sp.zn.: 3 MCdo 14/2014.

13. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanými má charakter spotrebiteľského úveru, na ktorý sa
vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, preto súd posudzoval

platnosť zmluvy a jej obsahové náležitosti i v súlade s týmto zákonnom, nakoľko tento má povahu
špeciálneho právneho predpisu aj k Obchodnému zákonníku, ktorý upravuje úverovú zmluvu ako
samostatný zmluvný typ, ako tzv. absolútny obchod.

14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinnom k 07.04.2008),

tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľským úverom je aj dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

16. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

17. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.18. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

20. Podľa § 511 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov
má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie
od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak dlžník v rozsahu
uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov.
Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na

všetkých ostatných.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

22. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania (01.06.2014)
žalovaných, s ohľadom na vznik povinnosti plniť (účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala 10.07.2013),
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V tomto prípade žalobca
žiadal úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, teda v nižšej výške. Do omeškania sa žalovaní dostali
už dňom 11.07.2013, avšak žalobca omeškania určil dňom neskorším, preto súd rozhodol podľa návrhu
žalobcu.

23. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

24. Podľa § 145 ods. 2C.s.p., ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

25. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

26. Súd vyhodnotil uzavretú zmluvu vzhľadom na povahu strán zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď
žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených všeobecných
podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana nemala možnosť obsah zmluvy ovplyvniť
(čl. III všeobecných podmienok - tlačivá vydaných sporiteľňou) ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú
sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku a v tomto prípade

aj zákona č. 310/1992 Zb. (čo do náležitostí), všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004
Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho
poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá
vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na

zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Táto úprava
nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a
zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ.

27. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa

v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu, teraz zákon č. 250/2007 Z.z., v tomto
prípade účinného aj v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Súd preto aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka nielen na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovanými, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania, odstúpenia, ručenia. Ako to vyplýva zcitovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho
postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Rovnako nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to

pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne
eurokonformný (t.j. výklad v súlade s komunitárnym právom). Preto je súd názoru, že je potrebné
považovať záväzkovoprávny vzťah vzniknutý medzi stranami za občianskoprávny vzťah, nie vzťah
obchodnoprávny.

28. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za

tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Obsahoval ich ale Občiansky zákonník, ktorý aj vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobí ako lex specialis. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľskú
zmluvu (spĺňa všetky podmienky, ktoré zmluvu určujú ako spotrebiteľskú), je treba aplikovať zákonné
ustanovenie prijaté do Občianskeho zákonníka po 1.4.2004. Súd v tomto názore podporuje aj znenie

zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 52 - 54 Občianskeho zákonníka.

29. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom

vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).

30. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka
zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne
zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek

ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie
spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi
konania sú nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

31. Nebol dôvod považovať obchodnoprávnu úpravu za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania

úveru pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň
zosplatnenie úveru.

32. Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený

v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom
právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn.: 6Co 81/2012, 6Co
113/2010, 6Co218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný
( napr. vec I.ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu

(dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania). Sám zákonodarca pri spotrebiteľských úveroch,
medzi ktoré patria aj úvery, neodkázal pri odstúpení od zmluvy na úpravu Obchodného zákonníka,
ale odkazovou poznámkou pod č. 19 pri § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. odkázal na právnu úpravu v
Občianskom zákonníku, aj keď za spotrebiteľské úvery sa považujú aj úvery ako absolútne obchody
a Obchodný zákonník má vlastnú úpravu odstúpenia od zmluvy. Aj keď podľa legislatívnych pravidiel

vládynemajúodkazovépoznámkynormatívnupovahu,uvedenýodkazzákonodarcunázoryoabsolútnej
prednosti právnej úpravy obchodného práva na spotrebiteľské úverové vzťahy relativizuje.

33. Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť
ustanoveniezmluvyoodstúpení,ajkeďexistujúinéinštitútysúkromnéhopráva,ktorézmluvukomplexne

nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).34. Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 54 ods. 1,5 a § 457 Občianskeho zákonníka.

35. Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj

definícia spotrebiteľské zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

36. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa

oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskeho
zákonníka, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

37. V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“

38. Podľa čl. VII. zmluvy bod 6 „odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“

39. Ako vyplýva z čl. VII. zmluvy bod 10, v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina,
nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII.

tejto zmluvy.

40. Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená,
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Navyše
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje

postavenie žalovaných spotrebiteľov. Slovami zákona (§54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o
„odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva
všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď
mal na výber iné inštitúty súkromného práva.

41. Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.

42. Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového

plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou Poplatky si žalobca započítal z plnení
už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

43. Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva by sa
tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

44. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť
všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán),
ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného
obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.45. V danej veci mal súd za preukázané, že žalovaným 1/ a 2/ bol poskytnutý úver v sume 6.506,01
Eur, pričom žalovaní 1/ a 2/ do odstúpenia od zmluvy zaplatili sumu celkom 3.537,93 Eur (na úver

zaplatil sumu 1.881,28 Eur, na konto sporenia nasporili 1.656,65 Eur), po odstúpení už nič nezaplatili.
Vyššie uvedené sumy sú zrejmé z písomného vyjadrenia, ktorého správnosť potvrdil žalobca. Keďže
pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi
vrátiť rozdiel týchto súm, t.j. sumu 2.968,08 Eur (6.506,01), preto súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne (§ 511 Občianskeho zákonníka) na úhradu tejto sumy a v prevyšujúcej časti

žalobu ako nedôvodnú zamietol. V časti o zaplatenie sumy 130,42 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 124,84 Eur od 01.06.2014 do zaplatenie vzal žalobca žalobu späť dňa
22.06.2017 a konanie žiadal zastaviť. Žalovaná 2/ s čiastočným späťvzatím súhlasila. Žalovaný 1/ pre
svoju neprítomnosť na čiastočné späťvzatie nereagoval, neuviedol preto žiaden vážny dôvod, pre ktorý
by s čiastočným späťvzatím nesúhlasil.

46. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania dňom nasledujúcim po dni,
ktorý im žalobca v odstúpení od zmluvy poskytol, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v
súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a tak, ako to
požadoval žalobca, vo výške 5 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovaným
v odstúpení od zmluvy, t.j. od 22.11.2014.

47. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

48. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Žalobca si žalobou uplatnil právo na zaplatenie sumy 6.042,14 Eur s príslušenstvom. Rozsudkom
súdu bol žalobcovi priznaný nárok na zaplatenie sumy 2.968,08 Eur s príslušenstvom a v časti o
zaplatenie sumy 130,42 Eur s príslušenstvom bolo konanie zastavené. Strany tak boli v konaní pomerne

rovnako úspešné, preto súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej z nich.

50. Súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s úrokmi z omeškania v lehote
stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá C.s.p. V predmetnej veci žalovaní 1/ a 2/ majú postavenie
spoludlžníkov, a teda ohľadom svojho záväzku sú povinní plniť spoločne a nerozdielne. Žalovaná 2/

popísala svoje osobné a majetkové pomery, ktoré by samy o sebe odôvodňovali povolenie splatiť dlh
žalobcovi v splátkach. Avšak, situácia ohľadom pomerov žalovaného 1/ je iná. Tento je zamestnaný
a podľa tvrdenia žalovanej 2/ dosahuje viac ako trojnásobný príjem než žalovaná 2/. Keďže dlh sú
povinnísplniťspoločne,priposudzovaníichspoločnýchpríjmovneboldanýdôvodprepovoleniesplátok.
Ohľadom požiadavky žalovanej 2/, aby súd vyslovil, že žalovaní sú povinní splatiť dlh každý v polovici

a prihliadať aj na vklady vykonané výlučne žalovanou 2/ súd uvádza, že pri spoločných záväzkoch
toto nie je možné. Ohľadom spoločného dlhu, ktorý vznikol za trvania manželstva bolo potrebné
vykonať vyporiadanie dohodou alebo na základe súdneho rozhodnutia. Zo zmluvy sú žalovaní zaviazaní
spoločne, preto súd nemohol rozhodnúť inak, ako ich spoločným zaviazaním na zaplatenie. V prípade,
že žalovaná 2/ chce riešiť skutočnosť, že dlh vznikol za trvania manželstva a nebol dodnes vyporiadaný,

môže sa obrátiť na advokáta alebo Centrum právnej pomoci. Nateraz sú v prípade právoplatnosti
rozsudku žalovaní povinní spoločne zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s príslušenstvom. V tejto súvislosti
preto súd určil dlhšiu lehotu na splnenie povinnosti z rozsudku, aby žalovaná 2/ mala priestor žalovaného
1/ o situácii informovať a dospieť prípadne k dohode, ako spoločne dlh splatia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,

f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.