Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 28, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/78/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112218616
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:1112218616.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Fond sociálneho rozvoja, so sídlom Bratislava,
Špitálska 6, IČO: 30854687, zastúpeného spoločnosťou: Martin Pavle, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Kupeckého 5, IČO: 36860450, proti odporcovi: Obec Tešedíkovo, Tešedíkovo 860, IČO: 00306215,
zastúpeného spoločnosťou: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334 o
zaplatenie 72.988,90 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta

zo dňa 28.5.2013, č. k. 26C/32/2013-179, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy 72.988,90 Eur titulom vrátenia plnenia zo zmluvy o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku č. 073/2010-IZ-4.0/V, kód ITMS 27120230025 uzatvorenej medzi účastníkmi dňa
16.2.2010, od ktorej navrhovateľ odstúpil. Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa ustanovení §
344, § 345 ods. 1 a 2, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“),
§ 15 ods. 1 z. č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v
znení neskorších predpisov, § 20 ods. 2, § 31 ods. 1,9,10,12 z. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 16.2.2010 k
uzavretiu vyššie uvedenej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (NFP) pre projekt
s názvom Obec ako líder k samozamestnaniu, s celkovými oprávnenými výdavkami na realizáciu v
sume 208.082,40 Eur. V rámci tejto sumy mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi nenávratný finančný
príspevok do výšky 197.678,28 Eur a odporca si mal zabezpečiť vlastné zdroje financovania vo výške
5% z celkových oprávnených výdavkov. Podľa čl. 5.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na systéme

financovania kombinácie zálohových platieb a refundácie. Odporcovi bola poskytnutá zálohová platba
31.3.2010 vo výške 72.988,90 Eur, a to z prostriedkov EÚ suma 65.305,86 Eur a z prostriedkov
štátneho rozpočtu suma 7.683,04 Eur. Dňa 18.8.2011 predložil odporca žiadosť o zaúčtovanie zálohovej
platby č. 27120230025 202 vo výške 36.850,86 Eur a žiadosť o zaúčtovanie zálohovej platby č.
27120230025 203 vo výške 1.758,30 Eur. V žiadostiach boli predložené výdavky za štyri analýzy, ktoré
na základe Komisie na posudzovanie dokumentov nenapĺňali ciele projektu a výdavky na vypracovanie

dokumentov boli vynaložené neefektívne a nehospodárne. Na základe administratívnej kontroly žiadosti
o platbu č. 202 a č. 203 boli navrhovateľom uznané neoprávnené výdavky vo výške 30.422,59
Eur. Odporca mal v súlade so zmluvou pozastavené aktivity, po scertifikovaní žiadosti o platbu bol
odporca upozornený na jeho povinnosti, avšak ani jednu z uvedených povinností nesplnil. Odporca
i napriek opakovanej výzve nevrátil včas a riadne finančné prostriedky na svoj zálohový účet, preto
navrhovateľ dňa 27.1.2012 opätovne zaslal odporcovi žiadosť na ich vrátenie, čo však odporca neurobil.

Uvedené skutočnosti navrhovateľ posúdil ako podstatné porušenie zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku v zmysle čl. 9 ods. 2, bodu 2.4 písm. d), e), h) a j) všeobecných zmluvnýchpodmienok zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, a to nesplnenie podmienok a
povinností, ktoré odporcovi zo zmluvy vyplývajú. Dňa 10.4.2012 bolo odporcovi doporučeným listom
zaslané mimoriadne ukončenie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, v ktorom bola

vyčíslená pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi v sume 72.988,90 Eur, ktorú bol odporca povinný
uhradiť navrhovateľovi v zmysle žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov do 50 kalendárnych dní
odo dňa doručenia mimoriadneho ukončenia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.
Podľa súdu prvého stupňa bolo v danom prípade rozhodujúce posúdiť platnosť a účinnosť odstúpenia
od zmluvy, na základe ktorého jednostranného právneho úkonu malo dôjsť k vzniku navrhovateľom

uplatneného nároku. Kým odporca argumentoval tým, že bez preukázania existencie relevantného
rozhodnutia správneho orgánu - príslušnej správy finančnej kontroly resp. Ministerstva financií SR-
bolo podanie návrhu na súd predčasné, nakoľko existencia uvedeného rozhodnutia je hmotnoprávnou
podmienkou uplatnenia si predmetného nároku súdnou cestou, navrhovateľ zdôrazňoval potrebu
odlišovať pojmy verejného a súkromného práva - t. j. porušenie finančnej disciplíny a podstatné
porušenie zmluvy - a v prvom rade zdôrazňoval súkromnoprávny charakter právneho vzťahu účastníkov

zmluvy, spravovaného režimom Obchodného zákonníka, pričom prípadnú existenciu predchádzajúceho
rozhodnutia správneho orgánu považoval za nezákonný zásah do súkromnoprávnej obligačnej sféry.
Prvostupňovýsúdmalzato,žezmluvabolauzatvorenánielenpodľaustanoveníObchodnéhozákonníka
(§ 269 ods. 2), ale aj podľa z. č. 528/2008 Z. z. (§ 15 ods. 1) a podľa z. č. 523/2004 Z. z. (§ 20
ods. 2), ktoré dva zákony sú normami práva verejného, a teda v danom prípade ide o participáciu

súkromného a verejného práva. Na odstúpenie od zmluvy aplikoval § 344 a nasl. OBZ a zmluvnú
úpravuodstúpeniaobsiahnutúvovšeobecnýchzmluvnýchpodmienkachtvoriacichneoddeliteľnúsúčasť
zmluvy. Bol toho názoru, že je právom zmluvnej strany, aby sa vrátenia nárokov z odstúpenia od
zmluvy domáhala súdnou cestou, avšak nestotožnil sa s názorom navrhovateľa v tom, že akýkoľvek
zásah tretej strany, formou predchádzajúceho rozhodnutia resp. súhlasu s odstúpením od zmluvy,

je irelevantným vo vzťahu k prejednávanej veci, nakoľko do kompetencie správy finančnej kontroly
resp. Ministerstva financií spadá v zmysle zákonnej úpravy výlučne rozhodovanie o pokutách, penále
a iných sankciách v rámci správneho konania. Nenávratný finančný príspevok bol podľa zmluvy
poskytnutý z prostriedkov štátneho rozpočtu. Úlohou správy finančnej kontroly je kontrola dodržiavania
pravidiel finančnej disciplíny, ako aj ukladanie sankcií v prípade ich porušenia, pričom kontrola

dodržiavania pravidiel finančnej disciplíny vykonávaná byť musí na každom prijímateľovi, pričom v
prípade zistenia porušenia je nutné vyvodiť voči zodpovednostnému subjektu sankciu. Podľa záveru
súdu prvého stupňa, konaniu o nároku na vrátenie plnenia poskytnutého na základe zmluvy, od
ktorej bolo odstúpené, nemusí na základe akéhokoľvek zákonného ustanovenia predchádzať správne
konanie o uložení sankcie, avšak existencia relevantného rozhodnutia správy finančnej kontroly resp.

Ministerstva financií o tom, že finančná disciplína bola porušená, je jedným z hlavných predpokladov, za
splnenia ostatných zákonných a zmluvných podmienok, na platnosť a účinnosť následného odstúpenia
od zmluvy. Existencia rozhodnutia vydaného v správnom konaní príslušnou správou finančnej kontroly
resp. Ministerstva financií SR je jedným z hlavných indikátorov dôvodnosti odstúpenia od zmluvy,
nakoľko preukazuje existenciu minimálne individuálneho porušenia pravidiel finančnej disciplíny. Z

obsahu odstúpenia od zmluvy zo dňa 10.4.2012 vyplynulo, že dôvodom pre odstúpenie od zmluvy
boli 3 pomerne všeobecne špecifikované (nešpecifikované spôsobom, ktorý vylučuje ich zámenu s
inými) konania (resp. nekonania) odporcu, ktoré navrhovateľ posúdil ako podstatné porušenie zmluvy,
pričom porovnajúc charakter uvedených konaní odporcu, možno ich subsumovať pod taxatívny výpočet
konaní predstavujúcich porušenie finančnej disciplíny obsiahnutý v § 31 ods. 1 z. č. 528/2008 Z.

z. Neexistencia resp. nepreukázanie existencie takéhoto rozhodnutia preukazuje neopodstatnenosť
a v konečnom dôsledku aj neúčinnosť odstúpenia od zmluvy, nestotožňujúc pritom pojem porušenie
pravidiel finančnej disciplíny s pojmom (podstatné) porušenie zmluvy. Vzhľadom na nepreukázanie
existencie relevantného rozhodnutia príslušnej správy finančnej kontroly resp. Ministerstva financií SR
vydaného v správnom konaní podľa príslušných ustanovení z. č. 528/2008 Z. z. a tým nepreukázanie

splnenia zákonných podmienok pre účinné odstúpenie od zmluvy prvostupňový súd návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietol. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142
ods. 1 O.s.p. a odporcovi ako procesne úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania
voči neúspešnému navrhovateľovi, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 3.544,39 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľ a žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,
že: 1) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 písm. f) O.s.p.); 2) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutédôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.); 3) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.).

Navrhovateľ v odvolaní poukázal predovšetkým na nesprávnosť záverov súdu prvého stupňa týkajúcich
sa závislosti odstúpenia od zmluvy od rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Má za to, že uvedené
závery nevyplývajú zo zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov
Európskej únie, ani z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Súd prvého stupňa neuviedol,

na základe akého ustanovenia právneho predpisu je pre odstúpenie od zmluvy nevyhnutné predbežné
rozhodnutiepríslušnejsprávyfinančnejkontroly,resp.MinisterstvafinanciíSR.Správafinančnejkontroly
rozhoduje podľa zákona o rozpočtových pravidlách o porušení finančnej disciplíny a následnom uložení
odvodu, penále alebo pokuty, avšak nerozhoduje o tom, či došlo k ne/podstatnému porušeniu zmluvy. V
prípade ak by odstúpenie od zmluvy bolo podmienené existenciou rozhodnutia správy finančnej kontroly,
resp. Ministerstva financií SR o porušení finančnej disciplíny, tak by žiaden subjekt verejnej správy

používajúci verejné prostriedky nemohol bez jej predchádzajúceho rozhodnutia odstúpiť od zmluvy, ale
musel by najprv získať rozhodnutie správy finančnej kontroly a dovtedy naďalej plniť zmluvu. Uvedené
by však prichádzalo do úvahy iba v prípade, že by k odstúpeniu od zmluvy došlo podľa článku 9 bod
2.4 písm. g) všeobecných zmluvných podmienok, pričom navrhovateľ odstúpil od zmluvy z dôvodov
upravených v článku 9 bod 2.4 písm. d) - porušenie záväzkov vyplývajúcich z časovej a vecnej realizácie

aktivít projektu, písm. e) - zastavenie realizácie aktivít Projektu z dôvodov na strane odporcu, písm.
h) - neposkytnutie informácie v súlade s podmienkami zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku a
písm. j) - porušenie zmluvy spôsobom, ktorý je považovaný za nezrovnalosť v zmysle článku 2 ods.
7 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a navrhovateľ stanovil, že takáto nezrovnalosť sa považuje za
podstatné porušenie zmluvy. Navrhovateľ poukázal na výkladové stanovisko Ministerstva financií SR,

z ktorého vyplýva záver, že na vznik nároku na vrátenie nenávratného finančného príspevku nie je
nevyhnutná existencia právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Prvostupňový súd sa nezaoberal
skúmaním, či boli dané dôvody uvedené v odstúpení od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku. Správa finančnej kontroly nemá zákonom danú možnosť vysloviť, či existuje alebo neexistuje
dôvod na odstúpenie od zmluvy, ale existenciu uvedených skutočností zohľadňuje v konaní o porušení

finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových pravidlách ako dôvody pre uloženie odvodov, penále
alebo pokút. Hoci prvostupňový súd na jednej strane uviedol, že sa nezaoberal dokazovaním splnenia
ďalších zákonných a zmluvných podmienok pre platné a účinné odstúpenie od zmluvy, nakoľko stačí,
že neexistuje rozhodnutie správy finančnej kontroly, zároveň uviedol, že porovnávajúc charakter konaní
odporcu v odstúpení od zmluvy, možno ich subsumovať pod taxatívny výpočet konaní predstavujúcich

porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 z. č. 523/2004 Z. z., pričom však nešpecifikoval, ktorý
dôvod odstúpenia od zmluvy podradil pod aké ustanovenie o porušení finančnej disciplíny Zákona o
rozpočtových pravidlách. Navrhovateľ poukazoval na potrebu riadneho zistenia skutkového stavu a
riadneho odôvodnenia skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, ktorá povinnosť vyplýva
aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04. Súd prvého stupňa bol preto povinný

skúmať, či je dané subjektívne právo na plnenie, ktorého sa navrhovateľ domáha, a teda bol povinný
skúmať existenciu dôvodov pre odstúpenie od zmluvy bez ohľadu na to, či tieto boli alebo neboli
zistenésprávnymorgánomvkonaníouloženíverejnoprávnejsankcie(porušeniezákonaorozpočtových
pravidlách), a tiež bez ohľadu na to, či sa zmluva riadi výlučne predpismi súkromného práva alebo
sčasti aj predpismi verejného práva. Preskúmať, či účastníkovi právneho vzťahu náleží subjektívne

právo, patrí iba súdu a výrok súdu nemôže nahradiť rozhodnutie správneho orgánu, ani dokazovanie
ním vykonané. Záver prvostupňového súdu o neúčinnosti odstúpenia od zmluvy je nesprávny, pretože
v praxi by znamenal, že ak orgán verejnej moci nekonštatuje porušenie verejnoprávnych predpisov, tak
konanie účastníka nezakladá právne následky v rovine subjektívnych práv medzi účastníkmi zmluvného
vzťahu. Tento záver by v prípade čerpania verejných prostriedkov z fondov Európskej únie a štátneho

rozpočtuprijímateľmiznamenal,žetítoprijímateliamôžukonaťľubovoľneanemusiasaobávaťprávnych
následkov, keďže správa finančnej kontroly sa podnetmi navrhovateľa o porušení finančnej disciplíny
pre účel odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nezaoberá. Na záver
navrhovateľ uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nedostatočne odôvodnené, a teda
vydané v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., nakoľko sa tento dostatočne nevysporiadal s vykonanými

dôkazmi, predovšetkým s: 1) bodom 4.5.1 Usmernenia Sekcie európskych a medzinárodných záležitostí
v spolupráci so Sekciou auditu a kontroly MF SR č. 16/2008 - U, k nezrovnalostiam v rámci finančného
riadenia štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo; 2)
dôkazmi - Žiadosť o výkon kontroly u prijímateľa - odpoveď zo dňa 08.12.2011, Žiadosť o výkon kontrolyu prijímateľa - odpoveď zo dňa 24.01.2012, Žiadosť o výkon kontroly u prijímateľa - odpoveď zo dňa
22.07.2012. S týmito dôkaznými prostriedkami, ktoré založil navrhovateľ do spisu sa súd prvého stupňa
nezaoberal a neuviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že k účinnému odstúpeniu

od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, je potrebné rozhodnutie príslušnej správy
finančnej kontroly. Podľa navrhovateľa je rozhodnutie prvostupňového súdu v rozpore s požiadavkou
presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti. Súd prvého stupňa neuviedol v zmysle §
157 ods. 2 O.s.p. dostatočne skutočnosti, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné,

čím bolo porušené právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, pričom poukazoval na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 36/2010,
ako aj na Uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 210/2009.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril
prostredníctvom právneho zástupcu podaním, v ktorom poukázal na to, že sa plne stotožňuje s

napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa, považuje ho za správny a odôvodnený a navrhuje,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a súčasne odporcovi priznal náhradu trov konania
špecifikovaných vo vyjadrení. Dôvodil, že navrhovateľ v odvolaní uvádza nesprávne právne závery.
Zamieňa si porušenie finančnej disciplíny s odstúpením od zmluvy, hoci tieto právne skutočnosti
navzájom úzko súvisia. Platné odstúpenie od zmluvy je podmienené porušením zmluvnej povinnosti

(§ 345 ods. 1 OBZ). Podmienky a pravidlá, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté (§ 31 ods.
1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z.) sú samotným obsahom zmluvy. Porušenie zmluvy je totožné
s porušením pravidiel a podmienok poskytnutia verejných prostriedkov - t. j. porušením finančnej
disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. O porušení finančnej disciplíny, o porušení
zmluvy môže rozhodnúť len správa finančnej kontroly alebo Ministerstvo financií Slovenskej republiky,

čo znamená, že v takom prípade je platnosť odstúpenia od zmluvy skutočne podmienená správnym
rozhodnutím, a to i napriek absencii výslovnej zákonnej úpravy. Správny orgán nerozhoduje, či bola
zmluva porušená podstatným, alebo nepodstatným spôsobom, na takýto výrok nemá právomoc. Je na
zvážení príslušnej zmluvnej strany, či považuje prípadné konštatovanie porušenia finančnej disciplíny
príslušným orgánom za podstatné alebo nepodstatné. V tomto prípade však absentuje akékoľvek

konštatovanie porušenia zmluvnej povinnosti príslušným orgánom. Odporca vo vyjadrení ďalej uvádza,
že pokiaľ došlo k poskytnutiu verejných prostriedkov, porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých
boli poskytnuté, môže konštatovať len príslušný správny orgán, teda správa finančnej kontroly alebo
Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Všetky navrhovateľom uvádzané dôvody odstúpenia od
zmluvy sú viazané na porušenie zmluvných ustanovení zmluvy. Navrhovateľom tvrdené zmluvné

ustanovenia stanovujú pre odporcu príslušné záväzky a predstavujú súčasť podmienok a pravidiel, za
ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Uvedené povinnosti možno subsumovať pod ustanovenie
§ 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. I napriek tomu, že predmetná zmluva v článku 9 ods. 2
stanovuje jednotlivé dôvody odstúpenia od zmluvy a zdanlivo rozlišuje medzi navrhovateľom citovanými
dôvodmi na odstúpenie od zmluvy a porušením finančnej disciplíny, samo o sebe to neznamená,

že uvedené prípady nie sú porušením finančnej disciplíny. Zákon č. 523/2004 Z. z. ako kogentný
právny predpis stanovuje, čo je prípadom porušenia finančnej disciplíny a žiadna dohoda zmluvných
strán sa od zákonnej úpravy nemôže líšiť. Odporca ďalej namietal žalobcom predložený dôkaz -
výkladové stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 8.7.2013, nakoľko má za to, že
o uvedené stanovisko navrhovateľ požiadal po jednom mesiaci po vyhlásení napadnutého rozsudku,

pričom bolo plne v možnostiach navrhovateľa predložiť/označiť dôkazy do prijatia uznesenia o skončení
dokazovania, a teda neboli splnené podmienky podľa § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p. Uvedené výkladové
stanovisko sa navyše zaoberá len skutočnosťami, ktoré sú predmetom metodického usmernenia MF
SR č. 16/2008, s ktorým sa súd už oboznámil a ku ktorému sa odporca aj vyjadril. Navyše výkladové
stanoviskonemožnopovažovaťzadôkaz,nakoľkosajednáovyjadrenieštátnehoorgánuneobjasňujúce

skutkový stav veci, ale jeho obsahom je právne posúdenie veci, čo však patrí do výlučnej pôsobnosti
a právomoci konajúceho súdu. Metodické stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo
16/2008 a ani výkladové stanovisko z 8.7.2013 nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi a
samotná skutočnosť, že ich vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky ešte neznamená, že sú
v súlade s právnymi predpismi, keďže sa jedná len o metodické usmernenie. Podstatnou otázkou v

tomto konaní je otázka, či podmienkou odstúpenia od zmluvy je rozhodnutie správneho orgánu, a nie
otázka, či podmienkou nároku na vrátenie nenávratného finančného príspevku po odstúpení od zmluvy
je rozhodnutie správneho orgánu. Nárok na vrátenie nenávratného finančného príspevku je automaticky
daný v prípade platného odstúpenia od zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka. Predmetom tohtokonania je však platnosť samotného odstúpenia od Zmluvy. Odporca má za to, že jeho argumentácia
je založená len na základe platnej právnej úpravy. Podmienky pre čerpanie fondov Európskej únie
boli nastavené výlučne štátom, odporca nemal na ich stanovenie žiaden vplyv. Navrhovateľ je štátnou

organizáciou, ktorá spadá pod Ministerstvo práce, na čele ktorého je minister, ktorý v rámci vlády
má v kompetencii zabezpečiť súčinnosť s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, resp. správami
finančnej kontroly. Keď táto súčinnosť nefunguje, zodpovednosť za daný stav nemôže niesť odporca.

Podaním zo dňa 14.2.2014 navrhovateľ doplnil odôvodnenie svojho odvolania, v ktorom poukazoval

na právny názor Okresného súdu Bratislava V. vyslovený v právnej veci sp. zn. 50C/229/2012, podľa
ktorého je v jeho právomoci konať a posúdiť otázku odstúpenia navrhovateľa od zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku, pričom súd nepovažoval za rozhodujúcu existenciu rozhodnutia
príslušnej správy finančnej kontroly o porušení finančnej disciplíny. Okresný súd Bratislava V. sa
nestotožnil so záverom rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 28.5.2013, č. k. 26C/32/2013-179.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Vzhľadom na rozsah a dôvody podaného odvolania odvolací súd posudzoval, či je právne správne
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľa voči odporcovi na vrátenie plnenia
zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, po odstúpení navrhovateľa od zmluvy,
vzhľadom na vyslovený záver prvostupňového súdu, že „existencia relevantného rozhodnutia správy
finančnej kontroly resp. Ministerstva financií o tom, že finančná disciplína bola odporcom porušená, je

jedným z hlavných predpokladov, za splnenia ostatných zákonných a zmluvných podmienok, na platnosť
a účinnosť následného odstúpenia od zmluvy. Existencia rozhodnutia vydaného v správnom konaní
príslušnou správou finančnej kontroly resp. Ministerstva financií SR je jedným z hlavných indikátorov
dôvodnosti odstúpenia od zmluvy, nakoľko preukazuje existenciu minimálne individuálneho porušenia
pravidiel finančnej disciplíny. Vzhľadom na nepreukázanie existencie relevantného rozhodnutia

príslušnej správy finančnej kontroly resp. Ministerstva financií SR vydaného v správnom konaní podľa
príslušných ustanovení z. č. 528/2008 Z. z. a tým nepreukázanie splnenia zákonných podmienok pre
účinné odstúpenie od zmluvy, prvostupňový súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.“

K uvedenej otázke navrhovateľ v odvolaní argumentoval predovšetkým tým, že z ustanovenia žiadneho

právneho predpisu nevyplýva, že pre odstúpenie od zmluvy je nevyhnutné predbežné rozhodnutie
príslušnej správy finančnej kontroly, resp. Ministerstva financií SR. Správa finančnej kontroly rozhoduje
podľa zákona o rozpočtových pravidlách o porušení finančnej disciplíny a následnom uložení odvodu,
penále alebo pokuty. Navrhovateľ odstúpil od zmluvy z iného dôvodu ako pre porušenie finančnej
disciplíny, a to pre dôvody v článku 9 bod 2.4 zmluvy písm. d) - porušenie záväzkov vyplývajúcich z

časovej a vecnej realizácie aktivít projektu, písm. e) - zastavenie realizácie aktivít Projektu z dôvodov
na strane odporcu, písm. h) - neposkytnutie informácie v súlade s podmienkami zmluvy o nenávratnom
finančnom príspevku a písm. j) - porušenie zmluvy spôsobom, ktorý je považovaný za nezrovnalosť
v zmysle článku 2 ods. 7 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a navrhovateľ stanovil, že takáto
nezrovnalosť sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. Záver prvostupňového súdu o neúčinnosti

odstúpenia od zmluvy je nesprávny, pretože v praxi by znamenal, že ak orgán verejnej moci nekonštatuje
porušenie verejnoprávnych predpisov, tak konanie účastníka nezakladá právne následky v rovine
subjektívnych práv medzi účastníkmi zmluvného vzťahu.

Odporca naopak dôvodil, že o porušení finančnej disciplíny, o porušení zmluvy môže rozhodnúť len

správa finančnej kontroly alebo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, čo znamená, že v takom
prípade je platnosť odstúpenia od zmluvy skutočne podmienená správnym rozhodnutím, a to i napriek
absencii výslovnej zákonnej úpravy.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (t. j. ku dňu 16.02.2010), na
účely tohto zákona sa rozumie a) verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária

právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody
Európskej únii.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona č. 523/2004 Z. z., na použitie účelovo určených prostriedkov Európskej únie
zaradených do príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky. Súčasťou

výdavkov príslušnej kapitoly sú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných
programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z., z výdavkov podľa § 8 ods. 3 sa prijímateľovi poskytujú
prostriedky prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon,
prostredníctvom inej právnickej osoby, na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej s

prijímateľom; na poskytovanie prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených
na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie Pôdohospodárskou
platobnou agentúrou sa vzťahuje osobitný predpis.

Podľa § 30 ods. 1 a 2 zákona č. 523/2004 Z. z., vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie

s prostriedkami štátneho rozpočtu; s výnimkou kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej
republiky. Vláda predkladá národnej rade správu o plnení štátneho rozpočtu v rámci správy o plnení
rozpočtu verejnej správy za prvý polrok, a to najneskôr do 90 dní po uplynutí prvého polroka. Súčasťou
správy o plnení štátneho rozpočtu je aj informácia o vykonaných opatreniach vlády na preklenutie
nesúladu medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu a o povolenom prekročení

výdavkov štátneho rozpočtu dosiahnutím vyšších príjmov štátneho rozpočtu (ods.1). Za hospodárenie s
verejnými prostriedkami zodpovedá štatutárny orgán subjektu verejnej správy. Správy o plnení rozpočtu
jednotlivých kapitol sa prerokúvajú v príslušných orgánoch národnej rady (ods.2).

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., porušením finančnej disciplíny je

a) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom,
b) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu
čerpaniu verejných prostriedkov,
c) neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu,
d) neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy podľa tohto alebo

osobitného zákona,
e) prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných prostriedkov,
f) prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa § 19 ods. 5,
g) umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov,
h) konanie v rozpore s § 15 až 18,

i) použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo zriadenie právnickej osoby v rozpore
s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,
j) nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov,
k) nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami,
l) úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore s podmienkami

určenými pri poskytnutí verejných prostriedkov,
m) porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom
verejnej správy,
n) porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.

Podľa § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z., odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri
nakladaní s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha ten kontrolný orgán, auditujúci orgán alebo orgán
dozoru štátu, ktorý je oprávnený vykonávať kontrolu, vládny audit alebo dozor verejných prostriedkov
v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Odvod, penále a pokutu za porušenie
finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo

za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou pri nakladaní s
prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami Európskej únie ukladá príslušná správa finančnej
kontroly, ktorá ich aj vymáha. Ustanovenie druhej vety sa nevzťahuje na ukladanie a vymáhanie odvodu,
penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s prostriedkami Európskejúnie a s prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky
a Európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktoré sa vzťahuje osobitný
predpis. V prípade potreby odvod, penále a pokutu môže uložiť a vymáhať ministerstvo financií.

Podľa § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z., ak porušenie finančnej disciplíny zistí orgán oprávnený na
výkon kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu a protiprávny stav nie je odstránený
podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, je povinný oznámiť porušenie finančnej disciplíny
kontrolnému orgánu, auditujúcemu orgánu alebo orgánu dozoru štátu podľa odseku 9.

Podľa § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej
únie, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (t. j. ku dňu 16.02.2010), konanie o žiadosti sa začína
doručením žiadosti riadiacemu orgánu podľa § 13 ods. 5 (1). Riadiaci orgán v konaní o žiadosti a)
zisťujesplneniepodmienokposkytnutiapomociapodporyurčenévovýzve,b)preverísúladdokumentov
predložených na základe výzvy s osobitnými predpismi (2).

Podľa § 15 ods. 1 - 3 zákona č. 528/2008 Z. z., pomoc a podpora sa poskytuje prijímateľovi na základe
zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ods.1). Riadiaci orgán zašle žiadateľovi
návrh na uzavretie zmluvy, ak bola žiadosť schválená v konaní podľa § 14. V návrhu na uzavretie
zmluvy riadiaci orgán určí žiadateľovi lehotu na prijatie návrhu. Návrh na uzavretie zmluvy zaniká dňom

uplynutia lehoty, ktorá bola v návrhu na uzavretie zmluvy určená na jeho prijatie alebo doručením prejavu
riadiacemu orgánu o odmietnutí návrhu na uzavretie zmluvy od žiadateľa (ods.2). Podmienky uvedené
v § 14 ods. 2 musí prijímateľ spĺňať počas platnosti a účinnosti zmluvy, inak je riadiaci orgán oprávnený
od zmluvy odstúpiť (ods.3).

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., prijímateľ je povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť podľa
osobitného predpisu za podmienok a spôsobom uvedenými v zmluve. Ak suma príspevku alebo jeho
časti, ktorá sa má vrátiť, nepresiahne 5 eur a súčasne nedošlo k porušeniu finančnej disciplíny podľa
osobitného predpisu, tento príspevok alebo jeho časť sa neuplatňuje a nevymáha.

Podľa § 28 ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí nesplnenie povinnosti prijímateľa vrátiť
príspevokalebojehočasťanevykonásavzájomnézapočítaniepohľadávokzpríspevkualebojehočasti,
vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti. V tomto prípade prijímateľ vráti prostriedky
Európskej únie schválené certifikačným orgánom na osobitný účet ministerstva financií vedený v
Štátnej pokladnici a prostriedky štátneho rozpočtu vráti podľa osobitného predpisu. Ak prijímateľ nevráti

príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa prvej vety, riadiaci orgán postupuje podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 3 písm. d) a j) zákona č. 440/200 Z. z. o správach finančnej kontroly, v znení účinnom v čase
uzavretia Zmluvy (t. j. ku dňu 16.02.2010), správa finančnej kontroly

d) rozhoduje v konaní o porušení cenovej disciplíny v rozsahu podľa osobitného predpisu a v konaní
o porušení finančnej disciplíny v rozsahu podľa osobitného predpisu okrem prostriedkov poskytnutých
z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre
rozvoj vidieka a prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej
republiky a Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis; j) vymáha odvod, penále a pokutu

podľa osobitného predpisu.

Podľa bodu 1.3. zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 073/2010-
IZ-4.0/V zo dňa 16.2.2010, poskytovateľ a prijímateľ uzatvorili zmluvu v zmysle § 269 ods. 2 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, v zmysle § 15 ods. 1 z. č. 528/2008 Z.

z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a v zmysle § 20 ods. 2 zákona
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.

Podľa bodu 2.3. zmluvy, poskytovateľ sa zaväzuje, že na základe tejto zmluvy poskytne nenávratný

finančný príspevok (ďalej len „NFP“) prijímateľovi, a to v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, so
všetkýmidokumentmi,naktorézmluvyodkazujeasplatnýmiaúčinnýmivšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismi SR a právnymi aktmi Európskych spoločenstiev.Podľabodu2.4.zmluvy,prijímateľsazaväzujeprijaťposkytnutýNFPapoužiťhovsúladespodmienkami
stanovenými v tejto zmluve a projekt realizovať riadne a včas, avšak najneskôr v termíne ukončenia
realizácie aktivít projektu, t. j. do 31.3.2011.

Podľa bodu 2.5. zmluvy, NFP poskytnutý v zmysle tejto zmluvy je tvorený prostriedkami EÚ a štátneho
rozpočtu SR.

Podľa bodu 6.8. zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad

alebo ukončenie sú zmluvné strany povinné prednostne riešiť vzájomnými zmierovacími rokovaniami a
dohodami. V prípade, že sa vzájomné spory zmluvných strán vzniknuté v súvislosti s plnením záväzkov
podľa zmluvy alebo v súvislosti s ňou nevyriešia, zmluvné strany sa dohodli a súhlasia, že všetky spory
vzniknuté zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo ukončenie, budú riešené na miestne
a vecne príslušnom súde SR podľa právneho poriadku SR.

Podľa článku 9 bod 2.1 všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku (ďalej len „VZP“), mimoriadne ukončenie zmluvného vzťahu zo zmluvy nastáva
dohodou zmluvných strán alebo odstúpením od zmluvy.

Podľa článku 9 bod. 2.2 VZP, od zmluvy môže prijímateľ alebo poskytovateľ odstúpiť v prípadoch

podstatného porušenia zmluvy, nepodstatného porušenia zmluvy a ďalej v prípadoch, ktoré ustanovujú
právne predpisy SR a ES.

Podľa článku 9 bod 2.4 písm. d), e), g), h) a j) VZP, na účely zmluvy sa za podstatné porušenie zmluvy
zo strany prijímateľa považuje najmä:

d)porušeniezáväzkovvyplývajúcichzvecnejalebočasovejrealizácieaktivítprojektua/alebonesplnenie
podmienok a povinností, ktoré prijímateľovi vyplývajú zo zmluvy (najmä nezabezpečenie verejného
obstarávania, respektíve obchodnej verejnej súťaže alebo iné závažné porušenie zmluvných povinností;
e) zastavenie realizácie aktivít projektu z dôvodov na strane prijímateľa a toto zastavenie realizácie
aktivít projektu sa netýka dôvodov uvedených v článku 7. Týchto VZP;

g) v prípade porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov;
h) poskytnutie nepravdivých a zavádzajúcich informácií, resp. neposkytovanie informácií v súlade s
podmienkami zmluvy zo strany prijímateľa;
j) porušenie, ktoré je považované za nezrovnalosť v zmysle článku 2 ods. 7 Nariadenia rady (ES) č.

1083/2006 a poskytovateľ stanoví, že takáto nezrovnalosť sa považuje za podstatné porušenie zmluvy.

Podľa článku 9 bod 2.7. VZP, v prípade podstatného porušenia zmluvy je zmluvná strana oprávnená od
zmluvy odstúpiť okamžite, len čo sa o tomto porušení dozvedela. V prípade nepodstatného porušenia
zmluvy je zmluvná strana oprávnená odstúpiť, ak strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť

ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Aj v prípade podstatného porušenia
zmluvyjezmluvnástranaoprávnenápostupovaťakoprinepodstatnomporušenízmluvy.Vtomtoprípade
sa takéto porušenie zmluvy bude považovať za nepodstatné porušenie zmluvy.

Podľa článku 9 bod 2.8 VZP, odstúpenie od zmluvy je účinné dňom doručenia písomného oznámenia

o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane.

Podľa článku 9 bod 2.10. VZP, v prípade odstúpenia od zmluvy zostávajú zachované tie práva
poskytovateľa, ktoré podľa svojej povahy majú platiť aj po skončení zmluvy, a to najmä právo požadovať
vrátenie poskytnutej čiastky NFP, právo na náhradu škody, ktorá vznikla porušením zmluvy.

Podľačlánku10bod1písm.c)VZP,prijímateľjepovinnývrátiťNFPalebojehočasť,akporušilpovinnosti
uvedené v zmluve a porušenie povinnosti znamená porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1
písm. a), b), c), d) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa článku 10 bod 2 VZP, ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy, je prijímateľ povinný vrátiť poskytovateľovi
NFP vyplatený do času odstúpenia od zmluvy.Podľa článku 10 bod 6 VZP, prijímateľ je povinný vrátiť NFP do 50 dní odo dňa doručenia žiadosti o
vrátenie finančných prostriedkov. V prípade, že prijímateľ túto povinnosť nesplní, poskytovateľ oznámi
porušenie finančnej disciplíny príslušnej správe finančnej kontroly.

V prejednávanej veci je nesporné, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu Zmluvy o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku číslo 073/2010-IZ-4.0/V pre projekt s názvom Obec ako
líder k samozamestnaniu s celkovými oprávnenými výdavkami na realizáciu projektu v sume 208.082,40
Eur. V rámci tejto sumy navrhovateľ mal poskytnúť odporcovi nenávratný finančný príspevok do výšky

197.678,28 Eur, pričom odporca si mal zabezpečiť vlastné zdroje financovania projektu vo výške 5 %
z celkových oprávnených výdavkov.

Zmluva bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), ďalej podľa
zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie.

Z vyššie citovaných ustanovení, predovšetkým ustanovení § 20 ods. 2 v spojení s § 8 ods. 3 zákona
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vyplýva, že v danom prípade boli odporcovi poskytnuté prostriedky štátneho rozpočtu určené na
financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie (v tomto prípade sa jednalo

o Operačný program s názvom: „Zamestnanosť a sociálna inklúzia“, prioritná os: „2 Podpora sociálnej
inklúzie“, opatrenie: 2.2 „Podpora vytvárania rovnosti príležitosti v prístupe na trh práce a podpora
integrácie znevýhodnených skupín na trh práce s osobitným zreteľom na marginalizované rómske
komunity“).

Z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. vyplýva, že pomoc a podpora sa poskytuje prijímateľovi na
základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej
len „VZP“) upravujú demonštratívnym výpočtom určené druhy konaní majúcich znaky podstatného

porušenia Zmluvy. V uvedenom prípade navrhovateľ odstúpil od zmluvy z dôvodov uvedených v článku
9 ods. 2.4 písm. d) - porušenie záväzkov vyplývajúcich z časovej a vecnej realizácie aktivít projektu,
písm. e) - zastavenie realizácie aktivít Projektu z dôvodov na strane odporcu, písm. h) - neposkytnutie
informácie v súlade s podmienkami Zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku a písm. j) - porušenie
Zmluvy spôsobom, ktorý je považovaný za nezrovnalosť v zmysle článku 2 ods. 7 Nariadenia Rady (ES)

č. 1083/2006 a žalobca stanovil, že takáto nezrovnalosť sa považuje za podstatné porušenie zmluvy.

V uvedenom článku je okrem iného uvedený aj dôvod pod písm. g), ktorý považuje za podstatné
porušenie zmluvy aj prípad porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.

Článok 10 (Vysporiadanie finančných vzťahov a zmluvná pokuta) v bode 2. zakotvuje: „ak dôjde k
odstúpeniu od Zmluvy, je prijímateľ povinný vrátiť Poskytovateľovi NFP vyplatený do času odstúpenia
od Zmluvy“.

V zmysle listinného dokumentu - Odstúpenie od zmluvy o poskytnutí NFP uzavretej dňa 16.2.2010, zo

dňa 10.4.2010 (č. l. 44 spisu), navrhovateľ od zmluvy odstúpil z dôvodu podstatného porušenia zmluvy,
a to pre dôvody podľa článku 9 bod 2.4 písm. d) VZP teda pre porušenie záväzkov vyplývajúcich z vecnej
alebo časovej realizácie aktivít projektu, ďalej podľa článku 9 bod 2.4. písm. e) VZP, pre zastavenie
realizácie aktivít projektu z dôvodov na strane prijímateľa, ďalej podľa článku 9 bod 2.4. písm. h) VZP
teda poskytnutie nepravdivých a zavádzajúcich informácií, resp. neposkytovanie informácií v súlade

s podmienkami zmluvy zo strany prijímateľa a nakoniec podľa článku 9 bod 2.4. písm. j) VZP teda
pre porušenie, ktoré je považované za nezrovnalosť v zmysle článku 2 ods. 7 nariadenia rady (ES)
č. 1083/2006 v platnom znení, pričom poskytovateľ stanovil, že takáto nezrovnalosť sa považuje za
podstatné porušenie zmluvy.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ neodôvodil odstúpenie od zmluvy porušením finančnej disciplíny
zo strany odporcu, ktoré porušenie je správnym, teda verejnoprávnym deliktom, ale dôvodil konkrétnymi
dôvodmi odstúpenia od zmluvy v zmysle všeobecných zmluvných podmienok ku zmluve o poskytnutíNFP, ktoré porušenie zmluvných povinností odporcu je navrhovateľom tvrdeným súkromnoprávnym
deliktom.

V prejednávanej veci je potrebné preto posúdiť a vyhodnotiť charakter zmluvného vzťahu účastníkov
konania, keď poskytnuté finančné prostriedky odporcovi vo forme nenávratného finančného príspevku
majú verejnoprávny charakter, avšak samotné poskytnutie týchto prostriedkov poskytovateľom
prijímateľovi sa spravuje režimom zmluvy uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka, ktorá zmluva
presne upravuje aj možnosť odstúpenia poskytovateľa NFP od zmluvy, dôvody, kedy tak poskytovateľ

môže urobiť, ako aj právne následky odstúpenia poskytovateľa od zmluvy o poskytnutí NFP.

Na základe uvedeného nie je vylúčené, že jedným konaním odporcu môže dôjsť nielen k porušeniu
zmluvy o poskytnutí NFP, ktoré porušenie - súkromnoprávny delikt je potom v zmysle citovaných
ustanovení dôvodom odstúpenia poskytovateľa od zmluvy s následnou povinnosťou prijímateľa
poskytnutý NFP vrátiť, ale to isté konanie môže byť zároveň porušením finančnej disciplíny v zmysle

ustanovení zákona č. 523/2004 Z. z. teda správnym deliktom, za ktorý je možné postihnúť prijímateľa v
zmysle príslušných ustanovení uvedeného zákona, predovšetkým v zmysle § 31 ods. 9 z. č. 523/2004
môže príslušný orgán uložiť povinnosť zaplatiť odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny.

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých

zákonov predstavuje právny predpis spadajúci do odvetvia finančného práva a porušenie finančnej
disciplíny podľa § 31 ods. 1 tohto zákona je finančnoprávnym deliktom postihovaným podľa ustanovení
ďalších odsekov citovaného paragrafu. Chápanie porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 zákona č.
523/2004 Z. z. ako správneho deliktu sa prejavilo aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, v
rozsudku sp. zn. 3Sžf/86/2009 z 13.5.2010, ako aj v rozhodnutí sp. zn. 4Sžo/5/2012. Správne delikty

sú postihované sankciami represívneho charakteru. Sankcia za správny delikt má plniť funkciu trestu v
širšom zmysle slova. Tým sa zároveň verejnoprávne sankcie zásadne odlišujú od súkromnoprávnych
- súkromnoprávne sankcie totiž plnia funkcie reparačné, reštitučné a satisfakčné, ale nie funkciu
represívnu.

V prejednávanej veci však predmetom konania nebolo rozhodnutie správneho orgánu v správnom
konaní o uložení odvodu, či penále podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z. z., ale uplatnenie nárokov
navrhovateľa vyplývajúcich z odstúpenia od zmluvy uzatvorenej s odporcom podľa predpisov
súkromného práva - Obchodného zákonníka, i keď predmetom tejto zmluvy boli prostriedky spadajúce
do oblasti verejného práva, ktoré zároveň podliehajú kontrole správnych orgánov, ktorými sú správy

finančnej kontroly či Ministerstvo financií SR, pričom porušenie povinností prijímateľa týchto prostriedkov
môže byť sankcionované tiež v zmysle z. č. 523/2004 Z. z.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci dospel k nesprávnemu záveru, že nakoľko nebola preukázaná
existencia relevantného rozhodnutia príslušnej správy finančnej kontroly, resp. Ministerstva financií

Slovenskej republiky vydaného v správnom konaní podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o porušení finančnej
disciplíny, neboli tým preukázané zákonné podmienky pre účinné odstúpenie od zmluvy.

Avšak v danom prípade vzhľadom na konštatované vyššie podľa názoru odvolacieho súdu pre
odstúpenie navrhovateľa od zmluvy nie je potrebné predchádzajúce konštatovanie porušenia finančnej

disciplíny zo strany odporcu. Navrhovateľ odstúpil od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy odporcom
z dôvodov podľa článku 9 bod 2.4 písm. d), e), h) a j) VZP, teda pre
d)porušeniezáväzkovvyplývajúcichzvecnejalebočasovejrealizácieaktivítprojektua/alebonesplnenie
podmienok a povinností, ktoré prijímateľovi vyplývajú zo zmluvy (najmä nezabezpečenie verejného
obstarávania, respektíve obchodnej verejnej súťaže alebo iné závažné porušenie zmluvných povinností;

e) zastavenie realizácie aktivít projektu z dôvodov na strane prijímateľa a toto zastavenie realizácie
aktivít projektu sa netýka dôvodov uvedených v článku 7. Týchto VZP;
h) poskytnutie nepravdivých a zavádzajúcich informácií, resp. neposkytovanie informácií v súlade s
podmienkami zmluvy zo strany prijímateľa;
j) porušenie, ktoré je považované za nezrovnalosť v zmysle článku 2 ods. 7 Nariadenia rady (ES) č.

1083/2006 a poskytovateľ stanoví, že takáto nezrovnalosť sa považuje za podstatné porušenie zmluvy.

Tento článok ďalej v osobitnom písm. g) uvádza ako podstatné porušenie zmluvy aj porušenie finančnej
disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správyv znení neskorších predpisov. Na toto ustanovenie sa však navrhovateľ v odstúpení od zmluvy
neodvolával.

Podľa článku 9 bod 2.10. zmluvy, v prípade odstúpenia od zmluvy má poskytovateľ právo požadovať
vrátenie poskytnutej čiastky NFP. Tiež podľa článku 10 bod 2 zmluvy, ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy,
je prijímateľ povinný vrátiť poskytovateľovi NFP vyplatený do času odstúpenia od zmluvy.

Z uvedených ustanovení zmluvy nevyplýva, že pre účinné odstúpenia poskytovateľa NFP od zmluvy,

by sa vyžadovalo rozhodnutie správneho orgánu o tom, že konaním prijímateľa NFP došlo k porušeniu
finančnej disciplíny. Odstúpenia poskytovateľa NFP od zmluvy je potrebné skúmať v rovine súkromného
práva, a to tak pokiaľ ide o splnenie dôvodov umožňujúcich odstúpenie od zmluvy, ako aj pokiaľ ide o
splnenie náležitostí právneho úkonu odstúpenia od zmluvy ako aj pokiaľ ide o následky tohto právneho
úkonu.
Nie je pritom vylúčené, že pokiaľ konanie prijímateľa, ktoré bolo dôvodom pre odstúpenie poskytovateľa

NFP od zmluvy naplní zároveň skutkovú podstatu správneho deliktu, že toto isté konanie nebude
postihnuté v správnom konaní podľa § 31 z. č. 523/2004 Z. z. uložením administratívnoprávnej sankcie,
ktorou môže byť odvod, pokuta, či penále.

Samotná zmluva, resp. jej VZP v článku 10 odlišujú dve situácie. A to jednak povinnosť vrátiť NFP v

prípade ak prijímateľ porušil povinnosti uvedené v zmluve a porušenie povinnosti znamená porušenie
finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a), b), c), d) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
- článok 10 bod 1 písm. c) VZP, a ďalšiu situáciu podľa článku 10 bod 2 VZP, teda povinnosť vrátiť
poskytovateľovi NFP vyplatený do času odstúpenia od zmluvy, ak dôjde k odstúpeniu poskytovateľa od

zmluvy. V danej veci sa jedná o nárok navrhovateľa podľa článku 10 bod 2 VZP a nie podľa článku
10 bod 1 písm. c) VZP. Navrhovateľ teda správne v odvolaní namietal, že z ustanovenia žiadneho
právneho predpisu nevyplýva záver, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že pre posúdenie splnenia
zákonných podmienok pre účinné odstúpenie poskytovateľa NFP od zmluvy je potrebné predchádzajúce
rozhodnutie príslušnej správy finančnej kontroly resp. Ministerstva financií SR vydaného v správnom

konaní podľa príslušných ustanovení z. č. 523/2004 Z. z. o porušení finančnej disciplíny. Ako bolo vyššie
uvedené, SFK, resp. MF SR sa otázkou porušenia finančnej disciplíny v správnom konaní
zaoberá len vtedy, ak o tejto skutočnosti prebieha správne konanie, v ktorom sa rieši otázka viny za
správny delikt subjektu verejného práva za porušenie verejnoprávnej normy t. j. z. č. 523/2004 Z. z.,
s následkom uloženia sankcie represívneho charakteru (odvodu, pokuty, penále). Zmluva o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku má prvky tak verejného ako aj súkromného práva, avšak pokiaľ ide
o odstúpenie od zmluvy pre porušenie podmienok zmluvy, pričom navrhovateľ sa nedomáha dôvodov
porušenia finančnej disciplíny, treba podmienky odstúpenia od zmluvy preskúmať v zmysle ustanovení
zmluvy, jej VZP a Obchodného zákonníka. Nie je potrebné predchádzajúce rozhodnutie správneho
orgánu o tom, že odporca sa dopustil správneho deliktu. I keď nie je vylúčené, že takéto rozhodnutie

bude neskôr v príslušnom správnom konaní vydané, a to po splnení si povinnosti poskytovateľa NFP
podľa článku 10 bod 6 VZP, teda splnení si povinnosti oznámiť porušenie finančnej disciplíny prijímateľa,
spočívajúce v porušení jeho povinnosti vrátiť poskytnutý NFP po odstúpení poskytovateľa od zmluvy,
ktoré konanie rovnako zakladá správny delikt porušenia finančnej disciplíny prijímateľom.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď návrh navrhovateľa pre
neexistenciu príslušného správneho rozhodnutia zamietol a nadväzne i nedostatočne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom pre odlišné právne posúdenie, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa §
221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu,
ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.), bude dôkladne sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku, v
prípade potreby doplniť dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť, vysporiadať sa so všetkými
relevantnými argumentmi účastníkov konania, a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom
rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.