Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216948
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117216948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: N. J., Y.. X.X.XXXX,

bytom V. XXX, 082 12 Kapušany, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o určenie, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 806301929 zo dňa 8.1.2015
je bezúročný a bez poplatkov, z a s t a v u j e .

II. Určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 806301929 zo dňa 8.1.2015
uvedená v bode 2 v znení: „Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 480 EUR (ďalej
len „odplata“), čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 30 %, ktorá sa vypočítava
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie,“ je n e p r i j a t e ľ n á.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2017 domáhala voči žalovanému určenia, že úver zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 806301929 zo dňa 8.1.2015 uzavretej medzi účastníkmi je bezúročný
a bez poplatkov, ako aj určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 806301929
zo dňa 8.1.2015 uvedená v bode 2 v znení: „Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške
480 EUR (ďalej len „odplata“), čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 30 %, ktorá
sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie,“ je neprijateľná.

2. Žalobu odôvodnila tým, že príslušnou úverovou zmluvou jej bol poskytnutý úver vo výške 1.600 EUR
za odplatu a úrok spolu vo výške 1.400 EUR s tým, že celkovú sumu vo výške 3.000 EUR mala zaplatiť
do 8.1.2016. V zmluve je uvedená odplata vo výške 480 EUR, čo predstavuje RPMN 30 %, úrok vo výške
57,50 %, čo predstavuje sumu 920 EUR a priemerná RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver je 15,89
%. Zároveň s úverovou zmluvou bola uzavretá Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. 806301929, z 8.1.2015 s tým, že celkovú čiastku vo výške 3 000 EUR uhradí v 12 pravidelných
mesačných splátkach po 250 EUR. Výška RPMN uvedená v tejto dohode je 261,44 %. Doposiaľ na

predmetný úver zaplatila 1 520 EUR. Pokiaľ ide o odplatu vo výške 480 EUR, ako súčasť formulára
zmluvy nebola táto zmluvná podmienka individuálne dojednaná a svojou výškou, na jednej strane a
absenciou, zodpovedajúceho protiplnenia, na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právacha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 OZ
neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť na aký účel veriteľ predmetnú odplatu používa.

3. Taktiež dala do pozornosti neprimeranú výšku RPMN 261,44 % uvedenú v Dohode o plnení v
splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 806301929 z 8.1.2015, pričom v samotnej Zmluve o
spotrebiteľskom úvere je uvedená výška RPMN 30 %. Poukázala na skutočnosť, že údaj o RPMN
nemôžebyťnikdynižšíakovýškaúrokovejsadzby,ktorájevovýške57,50%.Mázato,žeideoklamanie
a zavádzanie spotrebiteľa. Pri uzatváraní zmluvy o úvere nebola informovaná o presnej výške RPMN.

Zároveň vzhľadom na absenciu náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. a/, b/, f/ a k/ zákona č. 129/2010
Z.z. žiadala určiť, že je úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, a to s poukazom na § 11 ods.
1 písm. a/ citovaného zákona.

4. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na prekážku litispendencie vo vzťahu
k určeniu, že je úver bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil, že žalobkyňa nemá na určení neprijateľnosti

zmluvnej podmienky naliehavý právny záujem. Mal za to, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí
peňažných prostriedkov v zmysle § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ale je odplatou, ktorá
sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Poukázal na § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na
finančnom trhu, t.j. nielen bankami. Uviedol, že slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy nielen

že pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Vo vzťahu k § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý
veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu
za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru, zákonodarca tu explicitne nevymenúva
poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho podľa neho a contrario vyplýva, že takýto
poplatok je prípustný. Žalovaný odmietol, aby zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom

úvere, t.j. administratívny poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ bol neprijateľnou podmienkou.
Poukázal na to, že hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje na hlavný predmet zmluvy, ani
na primeranosť ceny.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dohody o plnení v
splátkach, výpisom o úhradách, priemernými úrokovými mierami z úverov obchodných bánk, vyjadrením
žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Strany sporu uzavreli dňa 8.1.2015 formou predtlače písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.

806301929.Nazákladetejtozmluvyposkytolžalovanýžalobkyniúvervovýške1.600EURzaodplatupri
poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spolu vo výške 1.400 EUR. Žalobkyňa mala zaplatiť celkovú
čiastku 3.000 EUR do 8.1.2016. Priemerná hodnota RPMN je vo výške 15,89 %.

7. Podľa bodu 2. predmetnej zmluvy odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 480

EUR (ďalej len „odplata“), čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 30 %, ktorá
sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie.

8. Podľa bodu 3. citovanej zmluvy úrok je vo výške 57,50 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje

sumu vo výške 920 EUR.

9. V zmysle dohody o plnení v splátkach podpísanej stranami sporu dňa 8.1.2015 sa veriteľ a spotrebiteľ
dohodli,žezmluvaospotrebiteľskomúvereč.806301929samenítak,žespotrebiteľsazaväzujeuhradiť
celkovú čiastku 3.000 EUR v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 250 EUR vždy k 16.

kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 16.2.2015. Výška RPMN je 261,44%.

10. Výpisu úhrad žalovaného vyplýva, že žalobkyňa ku dňu 7.12.2015 zaplatila na úver 1.480 EUR.

11. Podaním zo dňa 13.9.2017 zobrala žalobkyňa žalobu v časti o určenie, že úver je bezúročný a bez

poplatkov, späť a navrhla konanie v tejto časti zastaviť.

12. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretiazmluvy27.3.2013(ďalejlen„ZoSÚ“)spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je
ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

15. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku
dňu 8.1.2015 (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 4 písm. t/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom
v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. v/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred
uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré
spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

20. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

23. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy

spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom.
Spotrebiteľ ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonomaosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

24. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

25. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

26. Podľa § 145 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku

bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

27. Podľa § 146 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného

je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

28. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o určenie, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 806301929 zo dňa 8.1.2015 je bezúročný a bez poplatkov, pred začatím pojednávania, súd konanie
v uvedenej časti v súlade s § 144 až 146 CSP zastavil.

29. Predmetom konania teda ostalo určenie, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. 806301929 zo dňa 8.1.2015 uvedená v bode 2 v citovanom znení je neprijateľná.

30. Nebolo sporným, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským v zmysle

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a spĺňa aj definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch.

31. Pri žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavosť právneho záujmu,
keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu (§ 137 písm. d/ CSP), v danom prípade

z§3ods.3a5zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.Uvedenýnázorsúdujenaviacpodporený
aj znením § 298 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského
sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná.

32. Ako je zrejmé z vyjadrenia žalovaného spornú odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo
výške 480 EUR, definuje sám žalovaný, ktorý predformuloval predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ako administratívny poplatok predstavujúci administratívne náklady za vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

33. Súd zastáva názor, že uvedený sporný poplatok nie je vylúčený zo súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože nepredstavuje hlavný predmet plnenia. Za
hlavný predmet plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú základné
plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok F. Z. A. N. Z. I. Z. N.,EÚ:C:2010:309,
bod 34).

34. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly je nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane
a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci
A. R., J. R. B. proti W. K. P., bod 54). Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ
veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade

nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu, s výnimkou otázky, či je výška
protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13
z 26.2.2015 vo veci E. N., Q. W. proti SC Volksbank Romania SA bod 55, 56). Súd v danom prípade
neskúmal sporný administratívny poplatok nazvaný odplata z pohľadu primeranosti jeho výšky, aleskúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

35. Zo zmluvy ani z VOP pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje
požiadavka jeho určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo mu po materiálnej stránke nie je
dodané. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo
za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa

konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné:
„Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského
úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene...
Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala
vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchný krajinský súd odmietol a uzavrel, že
uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť

vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo
a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná
podmienkaneprijateľnézaťaženiespotrebiteľa,pretožejespotrebiteľoviúčtovanýpoplatokbeztoho,aby
banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Aj keď súd v tejto veci neprihliada na uvedené
rozhodnutie ako na precedens záväzný v tejto veci, stotožňuje sa s touto argumentačnou líniou a s

uvedenými dôvodmi. Tak vnútroštátne súdy Nemeckej spolkovej republiky, ako aj Slovenskej republiky,
sú povinné (ako súdy členských štátov EÚ) aplikovať právo EÚ vrátane práva na ochranu spotrebiteľa.
V tomto smere súd poukazuje na to, že uvedený záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku
sp. zn. 18Co 109/2011.

36. Z obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, do ktorej sú pri jej uzatváraní
dopisované údaje vrátane údaja o „odplate“. Výška „odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov“,
ktorá je podľa tvrdení samotného žalovaného vo svojej podstate administratívnym poplatkom tvoreným
nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy sa evidentne líši v jednotlivých prípadoch a súdu je
známe z jeho činnosti, že sa mení v závislosti od výšky istiny úveru. V tomto spore pri úvere 1.600

EUR činil uvedený poplatok 480 EUR. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný sa
týmto pomerne sofistikovaným spôsobom snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v
skutočnosti tento administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje
úrok. Poplatok 480 EUR predstavuje 30 % z úveru. Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá jeden rok,

to znamená, že v skutočnosti úroková sadzba by predstavovala takmer 87,50 % ročne, čo by viac ako 9
- násobne prevýšilo priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách, keďže podľa internetovej
stránky NBS v januári 2015 pri spotrebiteľskom úvere do 1 roka činila priemerná úroková sadzba 9,68
% ročne. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej
neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

37. Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívny poplatok za skutočne dodané plnenie, pričom
predmet administratívneho poplatku musí byť určitý a v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú
splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2
a § 256 ods. 1 CSP. Žalobkyňa zavinila zastavenie konania v časti o určenie, že je úver bezúročný a
bez poplatkov, preto z pohľadu § 255 ods. 2 CSP je potrebné dôvodiť, že v tomto rozsahu nemala vo

veci úspech. Vždy totiž platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby
neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (viď
uznesenie NSSR sp. zn. 6M Cdo 19/2010). Pokiaľ ide o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky,úspešnou bola v celom rozsahu žalobkyňa a žalovaný nemal úspech. So zreteľom na tieto skutočnosti
súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP vyslovil, žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.