Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/305/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109253492
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109253492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr.MagdalényFlorekovejaJUDr.ZuzanyPosluchovejvprávnejvecinavrhovateľov:1./K..S.L.,F.F.,
Q. Č.. XX, 2./ K.. V. L., F. F., Q.Č. Č.. XX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal,
s.r.o., Bratislava, Tomášikova č. 23C, proti odporcovi : Západoslovenská energetika, a.s., Bratislava,
Čulenova č. 6, zastúpený Advokátskou kanceláriou Ružička Csekes, s.r.o., Bratislava, Vysoká č. 2/B,
o uloženie povinnosti uzatvoriť s nájomcami zmluvu o prevode bytu, na odvolanie navrhovateľov proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C 285/2009-126 zo dňa 16. marca 2011, v pomere hlasov
3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa voči odporcovi
domáhali uloženia povinnosti odporcovi odpredať im byt č. 22 nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového
domu L.. Č.. XXXX na Q. Č.. XX, ktorý je postavený na parc.č. XXXX/XXX spolu so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a zariadeniach tohto bytového domu o veľkosti 175/10000, všetko
zapísané na LV Č.. XXXX, V..Ú.. F. V. U. podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov. Zároveň prvostupňový súd zaviazal navrhovateľov 1./, 2./ k povinnosti spoločne a nerozdielne
zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 668,36 € na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal, zistil, že právny predchodca
odporcu - Západoslovenské energetické závody, š.p. sa stal nájomcom bytu (ktorý je predmetom
tohto konania) na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so Stavebným bytovým družstvom Bratislava

IV dňa 14.12.1994. Za nájomcu podpísal túto nájomnú zmluvu navrhovateľ 1/. Dňa 20.12.1994 bola
uzatvorená nájomná (podnájomná) zmluva s navrhovateľom 1/. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo
dňa 2.6.2000, ktorej vklad bol povolený dňa 5.6.2001 pod U.-XXXX/XX, nadobudol právny predchodca
odporcu k tomuto bytu vlastnícke právo spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach
a zariadeniach domu. Rozhodnutím Ministra hospodárstva SR zo dňa 15.10.2001 došlo k zrušeniu
právneho predchodcu odporcu - štátneho podniku Západoslovenské energetické závody, š.p., Čulenova
6, Bratislava, IČO: 00 152 153 bez likvidácie. Majetok, o.i. celý bytový fond, prešli na FNM SR, ktorý

ich dňa 1.11.2001 vložil do majetku odporcu - novovzniknutej akciovej spoločnosti Západoslovenská
energetika, a.s., IČO: 35 823 551, vklad povolený pod U.-XXXX/XX z 1.11.2001. Odporca - spoločnosť
Západoslovenská energetika, a.s. vznikla ako samostatná právnická osoba zápisom do obchodného
registra dňa 1.11.2001. Byt bol teda pôvodne vo vlastníctve Stavebného bytového družstva BratislavaIV so sídlom Polianky 9, Bratislava. Zmluvou o nájme bytu zo dňa 14.12.1994 Stavebné bytové družstvo
prenajalo byt spoločnosti Západoslovenské energetické závody, š.p. so sídlom Čulenova 6, Bratislava,
ktorý bol členom Stavebného bytového družstva Bratislava IV s členským číslom XX XXX. Na základe

zmluvy o prenájme družstevného bytu zo dňa 20.12.1994 Západoslovenské energetické závody, š.p. dal
bytdopodnájmunavrhovateľovi1/,ktorémuvznikolspolusjehomanželkou,navrhovateľkou2/,spoločný
nájom bytu. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu, zriadení vecného bremena k pozemku a zapísaní
záložného práva číslo XXXX/XX/XX/XX zo dňa 2.6.2000 Stavebné bytové družstvo Bratislava IV ako
vlastník bytu, previedlo byt do vlastníctva Západoslovenských energetických závodov, š.p. V zmysle §

6 ods. 1 zákona o štátnom podniku tak Západoslovenské energetické závody, š.p. nadobudol byt do
vlastníctva štátu. Rozhodnutím o privatizácii bol štátny podnik Západoslovenské energetické závody,
š.p. privatizovaný a to tak, že došlo k založeniu spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. so sídlom
Čulenova 6, Bratislava, do ktorej bol vložený majetok štátneho podniku Západoslovenské energetické
závody, š.p. Do majetku vloženého do novozaloženej spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s.
patril aj predmetný byt. Navrhovateľ 1/ požiadal o odkúpenie predmetného bytu žiadosťou zo dňa

25.9.2003, doručenou odporcovi dňa 26.9.2003. Následne v roku 2009 aj navrhovateľka 2/ požiadala
odporcu o odkúpenie predmetného bytu písomnou žiadosťou zo dňa 12.2.2009, doručenou odporcovi
dňa 16.2.2009.

Tieto skutočnosti (resp. celý skutkový stav veci) neboli medzi účastníkmi sporné, ale sporné zostalo len

právneposúdeniepredmetnéhoprípadu,t.j.otázky,čiodporcovivzniklakontraktačnápovinnosťpreviesť
navrhovateľom byt do vlastníctva podľa príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. v platnom znení
a hlavne otázka, či je odporca povinný byt previesť za regulovanú cenu podľa § 18 citovaného zákona.
Najmä druhá otázka zostala medzi účastníkmi sporná, nakoľko odporca aj v súčasnosti je ochotný byt
navrhovateľom previesť, avšak len za cenu určenú znaleckým posudkom (t.j. trhovú cenu) a nie za cenu

určenú podľa § 18 citovaného zákona.

Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 3, § 29
ods. 2, 3, 8, 9, § 29b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej
len „Zákon“), § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, §

100 ods. 2, § 10, § 102, 701 ods. 1, 2, § 703 ods. 1, § 704 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď z čisto
formalistického poňatia uvedených ustanovení zákona by bolo možné dať za pravdu navrhovateľom, že
odporca ako osoba vymedzená v ustanovení § 17 ods. 3 písm. c/ by bola (za iných okolností) povinná
odpredať navrhovateľom ako nájomcom predmetný byt za cenu určenú týmto zákonom (regulovanú
cenu). V danom prípade však bolo potrebné vyriešiť otázku, či sa kontrakčná povinnosť uzavrieť kúpnu

zmluvu na byt za regulovanú cenu vzťahuje aj na prípady, ak povinný subjekt (§ 17 ods. 3 zákona)
predmetný byt nadobudol kúpou od tretej osoby, zaplatil zaň kúpnu cenu a následne jeho nájomca
požiadal o jeho odkúpenie podľa citovaného zákona. Inak povedané, v danom prípade bolo potrebné
vyriešiť, či odporca, ktorého právny predchodca kúpil predmetný byt od bytového družstva ako jeho člen,
bol povinný tento byt svojim nájomcom odpredať za regulovanú cenu podľa § 18 Zákona.

Predtým než súd pristúpil k riešeniu tejto otázky, bol povinný sa vysporiadať s námietkou premlčania
vznesenou odporcom, pokiaľ ide o žiadosť o odkúpenie bytu uplatnenú navrhovateľom 1/ dňa 25.9.2003,
doručenú odporcovi dňa 26.9.2003 (až do pojednávania konaného dňa 16.3.2011 bola totiž do spisu
založená len táto žiadosť o odkúpenie bytu, resp. aj celá žaloba sa opiera o túto žiadosť, žiadosť

navrhovateľky 2/ zo dňa 12.2.2009 bola do spisu založená až 9.3.2011). Podľa súdu v danom prípade
bolo potrebné aplikovať Zákon účinný v čase doručenia žiadosti o odkúpenie bytu, nakoľko až týmto
okamihom mohla odporcovi vzniknúť povinnosť byt nájomcom odpredať (pokiaľ o odpredaj bytu nájomca
nepožiada, nevzniká povinnému subjektu, v danom prípade odporcovi, ak by u neho aj bola daná
kontrakčná povinnosť predať byt za regulovanú cenu, povinnosť byt predávať). Navrhovateľ 1/ požiadal

o odkúpenie bytu žiadosťou zo dňa 25.9.2003, doručenou odporcovi dňa 26.9.2003. V tomto prípade
právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva nie je vlastníckym právom. Je to nepochybne
majetkové právo, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Podľa ustanovenia §
29b ods. 3 Zákona nedodržanie zákonom ustanovenej dvojročnej lehoty, nemá za následok zánik
povinnosti vlastníka bytu previesť byt do vlastníctva nájomcu (t.j. právo sa neprekluduje), ale ak sa

tak v uvedenej dvojročnej lehote nestane, nájomcovi bytu vzniká právo domáhať sa na súde splnenia
povinnosti vlastníka bytu previesť mu byt do vlastníctva, čo však musí urobiť vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe (uznesenie Ústavného súdu SR z 19.2.2009 sp. zn. IV. ÚS 58/09-12).Keďže odporcovi bola žiadosť o odkúpenie bytu doručená dňa 26.9.2003, dvojročná lehota na splnenie
povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, mu uplynula dňom 26.9.2005 (toto bol prvý deň, kedy navrhovatelia
mohli svoje právo uplatniť na súde samostatnou žalobou). Trojročná premlčacia lehota tak uplynula

dňom 26.9.2008, kedy bolo potrebné žalobu doručiť na príslušný súd. Nakoľko v danom prípade žaloba
bola súdu doručená 1.4.2009, je zrejmé, že bola (pokiaľ ide o žiadosť o odkúpenie bytu podanú
navrhovateľom 1/) podaná oneskorene, t.j. po uplynutí premlčacej doby, pričom odporca v konaní
premlčanie namietol. Za danej situácie, ak by tu aj bola daná kontrakčná povinnosť odporcu previesť
navrhovateľom byt do vlastníctva za regulovanú cenu na podklade žiadosti navrhovateľa 1/ zo dňa

25.9.2003, tento nárok by bol premlčaný a súd by už len z toho dôvodu musel žalobný návrh zamietnuť.
Nakoľko však v danej veci aj navrhovateľka 2/ požiadala odporcu o odkúpenie bytu, a to žiadosťou
zo dňa 12.2.2009, doručenou odporcovi dňa 16.2.2009, súd sa musel zaoberať aj otázkou, či odporca
bol povinný ponúknuť predmetný byt na predaj navrhovateľom za regulovanú cenu. Podľa súdu na
danú situáciu bolo potrebné aplikovať Zákon účinný v čase doručenia tejto žiadosti (t.j. účinný ku dňu
16.2.2009),nakoľkopodľaustanovenia§29ods.8citovanéhoZákonavlastnícidomovuvedenívodseku

7 a v § 17 ods. 3 písm. c/ až f/ boli povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu
do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. Do doručenia takejto žiadosti
povinný subjekt (§ 17 ods. 3) nebol povinný (aj keby u neho bola daná existencia kontrakčnej povinnosti)
s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Prvostupňový súd uviedol, že hoci prvý
nárok opierajúci sa o prvú žiadosť o odpredaj bytu doručenú odporcovi navrhovateľom 1/ dňa 26.9.2003

treba považovať za premlčaný, nebráni to tomu, aby bola takáto žiadosť opätovne doručená s tým, že
povinnému subjektu začína plynúť nová dvojročná lehota na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva
bytu. Keďže žiadosť navrhovateľky 2/ bola odporcovi doručená dňa 16.2.2009, dvojročná lehota na
dobrovoľné splnenie kontraktačnej povinnosti (za predpokladu, že by u odporcu bola táto povinnosť
daná) uplynula dňa 16.2.2011. Deň nasledujúci, t.j. 17.2.2011 sa mohli navrhovatelia po prvýkrát obrátiť

so svojim nárokom na súd a teda od tohto dňa im začala plynúť nová trojročná premlčacia lehota, ktorej
podkladom bola žiadosť o odkúpenie bytu zo dňa 12.2.2009. Keďže pre rozhodnutie súdu je smerodajný
stav veci v čase vyhlásenia rozsudku, nebolo možné uvedený nárok (opierajúci sa o novú žiadosť o
odkúpenie bytu zo dňa 12.2.2009) považovať za predčasne uplatnený.

Pokiaľ ide o samotnú podstatu veci, prvostupňový súd dospel k záveru, že odporca nemal kontrakčnú
povinnosť odpredať predmetný byt za regulovanú cenu navrhovateľom ako nájomcom a preto návrh
zamietol. Zákon síce ustanovuje v § 29 ods. 2 kontraktačnú povinnosť s nájomcami bytov aj pre
štátne podniky (Západoslovenské energetické závody, š.p.), neplatí to však v prípade, ak štátny
podnik nadobudol byt do vlastníctva štátu na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu v dome s

vlastníkom domu alebo právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu (§ 29 ods. 3 zákona).
Pokiaľ Západoslovenské energetické závody, š.p. nadobudol byt do vlastníctva štátu od vlastníka
bytového domu (bytového družstva), Západoslovenským energetickým závodom, š.p. nevznikla pri
ďalšom prenájme bytu zákonná povinnosť previesť byt na nájomcov bytu, t.j. v danom prípade na
navrhovateľov, ani v prípade, že títo požiadajú prevod bytu do svojho vlastníctva, podľa ustanovenia § 29

ods. 3 Zákona. Predmetný byt bol následne nadobudnutý do vlastníctva odporcu v rámci privatizačného
procesu Západoslovenských energetických závodov, š.p., ktoré teda už nadobudli byt do vlastníctva bez
ďalšej kontraktačnej povinnosti. Odporca podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku
štátu na iné osoby nadobudol práva a povinnosti Západoslovenských energetických závodov, š.p. a
nadobudol aj práva a povinnosti k majetku spoločnosti. Keďže predmetný byt nadobudol na základe

zmluvy o prevode vlastníctva bytu ešte Západoslovenské energetické závody, š.p. a zároveň tým, že
došlo k privatizácii štátneho podniku, v ktorej sa právnym nástupcom štátneho podniku stal odporca,
výnimka kontraktačnej povinnosti osôb určenej zákonom platí aj pre odporcu.

Prvostupňový súd teda mal za to, že účel zákona s ohľadom na prvý prevod vlastníctva je určený v

prechodných ustanoveniach zákona, ustanovení § 29 ods. 9 Zákona, podľa ktorého sa ustanovenie §
29 ods. 8 zákona nevzťahuje na byty nadobudnuté do vlastníctva podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona. V
zmysle uvedeného Zákon neustanovuje povinnosť spoločnosti previesť do vlastníctva byty nájomcom,
aj keď títo o prevod požiadali a tiež nestanovuje spoločnosti povinnosť previesť do vlastníctva nájomcom
predmetné byty za cenu podľa zákona. Odporca nikdy nebol a ani nie je vlastníkom domu podľa Zákona

a súčasne nadobudol byt podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona, teda aj z uvedeného hľadiska nemôže byť
osobou povinnou uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu za cenu podľa zákona. Ak by sa výklad
uplatňovaný navrhovateľmi považoval za správny (t.j. výklad, že povinný subjekt uvedený v § 17 zákona
je povinný každý byt ktorý vlastní a prenajíma previesť na jeho nájomcov za regulovanú cenu bez ohľaduna to, ako ho v minulosti nadobudol - či kúpou, darovaním, dedením, dražbou, vydržaním, odkúpením
ako člen družstva, výstavbou z vlastných zdrojov a pod.),obdobne by tomu bolo potom aj v prípade, ak
by predchodca odporcu kúpil byt od tretej osoby za trhovú cenu a následne by uzavrel s navrhovateľmi

nájomnú zmluvu, potom (podľa výkladu navrhovateľov) by sa títo následne s poukazom na § 17 ods. 3
písm. c/ mohli domáhať odpredaja tohto bytu za regulovanú cenu, nakoľko odporca je osobou taxatívne
vymedzenou v citovanom ustanovení (formalistické poňatie). Ak teda byt už raz bol prevedený na
predchodcu odporcu podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona a to zmluvou zo dňa 2.6.2000, tak potom každý
ďalší prevod podľa citovaného zákona nenesie so sebou už povinnosť predávať byt za regulovanú

cenu. Obdobne aj Ústavný súd vo svojom náleze konštatoval, že „riešenie bytových potrieb občanov
je záujmom súkromným, ale aj verejným, a v tom štádiu (prechod na trhové prostredie) ich bez rizika
sociálnych otrasov nemožno ponechať živelnému pôsobeniu trhu. Preto musí byť trh s bytmi aspoň do
vybudovania fungujúceho trhového prostredia štátom usmerňovaný“. To znamená, že cieľom regulácie
bolo trh regulovať zásahmi štátu (cestou regulovanej ceny) len do obdobia vybudovania fungujúceho
trhového prostredia, čo už nemožno podľa súdu hovoriť v období, keď sa platnými nájomcami stali

navrhovatelia (v roku 2000). Uvedený cieľ je premietnutý práve v prechodných ustanoveniach zákona
(§ 29 ods. 9), keď z kontraktačnej povinnosti sú vyňaté prípady, ak byt už bol raz prevedený podľa § 4
ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, čo bolo aj v tomto prípade.

Prvostupňový súd ďalej uviedol, že citovaný Zákon ukladá povinnosť odpredať byty (v časovom

horizonte ustanovenom zákonom), ak o to nájomcovia požiadajú, nielen primárnym majiteľom, ale aj
majiteľom, ktorí takéto vlastníctvo (alebo jeho časť) nadobudli napr. v procese veľkej privatizácie, pri
likvidácii štátnych podnikov, v rámci konkurzu a vyrovnania, pri exekúcii a podobne, čiže aj subjektom
podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. d/, e/ a f/ Zákona, avšak nie potom, čo tieto byty tieto subjekty
nadobudli už v súčasnej dobe prevodom podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona (t.j. zmluvou o prevode).

Citovaný zákon mal podľa súdu na mysli v tomto smere to, že táto povinnosť zaťažuje okrem primárnych
majiteľov a majiteľov ďalších (ako právnych nástupcov primárnych majiteľov), avšak (predovšetkým)
len takých, ktorí tieto byty nadobudli len z titulu právneho nástupníctva prechodom, nie dobrovoľným
zmluvným prevodom na základe určenia ceny bytu ponukou a dopytom na trhu s bytmi podľa § 4 ods.
1 písm. a/ zákona a to ani v prípade, ak povinný subjekt byt nadobudol na základe zmluvy podľa § 4

ods. 1 písm. a/ ako člen bytového družstva, vo vlastníctve ktorého bol tento byt. To, že predmetný byt
nadobudol odporca za nižšiu cenu než trhovú, vyplýva z povahy vzťahu odporcu ako člena družstva k
bytovému družstvu (po započítaní vzájomných práv a povinností, hodnoty nesplateného investičného
úveru pripadajúceho na tento byt a pod.), neznamená to však, že takýto člen družstva, ktorý byt odkúpil
na základe zmluvy uzavretej podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona, ho musí v budúcnosti predať svojmu

nájomcovi za regulovanú cenu len preto, že je subjektom taxatívne určeným v § 17 ods. 3 Zákona. V
tomto prípade sa právny predchodca odporcu po odkúpení predmetného bytu od Stavebného bytového
družstva nestal vlastníkom domu (§ 4 ods. 5), tak ako to vyžaduje § 16 ods. 1 Zákona a preto sa
naň citované ustanovenie (§ 16 ods. 1) nevzťahuje. Citované ustanovenie malo podľa súdu na mysli
prípady, kedy pôvodný vlastník bytového domu, kde byty (bytový dom) postavil štát z celospoločenských

zdrojov a tento pôvodný vlastník je zároveň subjektom, ktorý zákon taxatívne vymenováva v § 17
ods. 3 má uvedenú povinnosť. V danom prípade takýmto vlastníkom mohlo byť len Stavebné bytové
družstvo Bratislava IV vtedy, ak odpredalo predmetné byty v bytovom dome (Stavebné bytové družstvo
bolo vlastníkom celého bytového domu na Q. G. Č.. XX, XX, XX, XX, XX) svojim nájomcom, ktorými
boli fyzické osoby. Keďže v predmetnom prípade, pri prevode tohto bytu, nájomcom bola právnická

osoba (Západoslovenské energetické závody, š.p.), ani Stavebné bytové družstvo Bratislava IV nemalo
túto kontraktačnú povinnosť podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona vo vzťahu k Západoslovenským
energetickým závodom, š.p., ale postupovalo podľa § 17 ods. 6 citovaného zákona.

Záverom prvostupňový súd poukázal na to, že neobstojí argument navrhovateľov odvolávajúci sa na

rozhodnutie vlády SR v procese privatizácie o tom, že „Vláda SR uložila FNM SR povinnosť zabezpečiť,
aby v stanovách novozaloženej spoločnosti bola výslovne uvedená povinnosť odpredať byty vkladané
do tejto spoločnosti spolu s ostatným majetkom v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z.“. Podľa súdu táto
argumentácia sama osebe nepreukazuje povinnosť odporcu odpredať práve tento byt za regulovanú
cenu, nakoľko odporca je vlastníkom viacerých bytov (v Senci, v Nitre, Bratislave, v Trnave, Vrbové a

pod.), pričom medzi ne patria aj byty, kde odporca takúto povinnosť má a práve s poukazom na tento
argument je povinný tieto byty odpredať na žiadosť ich nájomcov za regulovanú cenu. V samotnom
rozhodnutí o privatizácii sa však výslovne uvedená povinnosť nevzťahuje na tento konkrétny byt.O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal
náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 668,36 € za 9 úkonov právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podanie - vyjadrenie vo veci samej

zo dňa 5.10.2009, podanie - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 30.10.2009, účasť na konaní pred súdom
- pojednávanie dňa 12.11.2009, podanie - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 12.4.2010, účasť na konaní
pred súdom - pojednávanie dňa 14.4.2010, podanie - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 17.9.2010, účasť
na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 20.9.2010 a dňa 16.3.) vrátane režijného paušálu a DPH.

Protitomutorozsudkupodalivzákonomstanovenejlehoteodvolanienavrhovatelia1./,2./,ktorýmžiadali
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, ich návrhu v plnom rozsahu vyhovel a priznal im náhradu
trov celého konania. Súd prvého stupňa sa podľa ich názoru správne vyporiadal s námietkou premlčania,
ale pri posudzovaní kontraktačnej povinnosti nesúhlasili s názorom súdu prvého stupňa, že odporca
nemá povinnosť predať im byt za cenu podľa Zákona. Súd prvého stupňa správne označil odporcu ako
subjekt, ktorý je uvedený v ustanovení § 17 ods. 3 písm. c/ Zákona a na ktorý by sa mala vzťahovať

kontraktačná povinnosť podľa § 29 ods. 8 zákona. Na druhej strane však má súd prvého stupňa za to, že
v tomto prípade došlo k naplneniu výnimky z kontraktačnej povinnosti podľa § 29 ods. 9 Zákona. Podľa
ich názoru, znenie § 29 ods. 9 Zákona je jednoznačné a neumožňuje dvojaký výklad. V tejto právnej
veci nenadobudol odporca byt na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva podľa § 4 Zákona,
avšak ako nepeňažný vklad na základe vyhlásenia vkladateľa podľa Obchodného zákonníka v procese

veľkej privatizácie, a preto pri použití gramatického výkladu sa na túto právnu vec nevzťahuje výnimka
z kontraktačnej povinnosti podľa § 29 ods. 9 Zákona.

Súd prvého stupňa označil gramatický výklad príslušných ustanovení ako prílišne formálny a
argumentuje cieľom zákonodarcu pri tvorbe Zákona v spojení s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. PL. ÚS 26/00 (ďalej len „Nález ÚS SR“). Poukazuje pritom na extrémne situácie
možného zneužitia gramatického výkladu pri využití argumentu ad absurdum. Zákonodarca sa pri
definovaní výnimky z kontraktačnej povinnosti v § 29 ods. 9 Zákona snažil predísť práve poškodzovaniu
povinných subjektov v prípade, ak tieto nadobudli byty za trhové ceny. Ak by však v tomto konkrétnom
prípade previedol odporca byt na nich za cenu podľa § 18 Zákona, nedošlo by k finančnému poškodeniu

odporcu, keďže jeho právny predchodca nenadobudol byt za trhovú cenu a rovnako aj pri vklade bytu
ako nepeňažného vkladu do základného imania odporcu, bola kontraktačná povinnosť zohľadnená pri
ocenení bytu, ako aj tvorbe rezervného fondu odporcu pri jeho vzniku.

Navrhovatelia poukázali aj na to, že tretia novela Zákona- zákon č. 173/1999 - nadobudla účinnosť dňom

vyhlásenia, t.j. 16. júla 1999. Táto novela (aj podľa Ústavného súdu SR) predstavuje ďalšiu extenziu,
ale prehlbuje aj konkretizáciu subjektov, na ktoré sa vzťahujú regulované ceny bytov. Regulované ceny
bytov sa vzťahujú na nájomcu z vlastníka subjektov podľa § 17 Zákona. Táto novela plne v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky zavádza kontraktačnú povinnosť podľa § 29 ods. 8 spolu s výnimkou
z tejto povinnosti podľa odseku 9 toho istého paragrafu Zákona. Ku dňu vzniku spoločnosti odporcu

zápisom do obchodného registra 1.11.2011, ktorý je zároveň dňom nadobudnutia vlastníckeho práva
odporcu k bytu, dochádza k naplneniu podmienok predpokladaných Zákonom; a/ odporca ako obchodná
spoločnosť s majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky (§ 17
Zákona); b/ nadobudol vlastnícke právo k bytu v procese veľkej privatizácie, t.j. nie za trhovú cenu
a nie na základe zmluvy, a preto odporca je nositeľom kontraktačnej povinnosti predať byt za cenu

podľa § 18 Zákona navrhovateľom, ktorí sú nájomcami bytu, a teda nositeľmi subjektívneho práva na
odkúpenie bytu zodpovedajúceho kontraktačnej povinnosti. Obsah ustanovenia § 29 ods. 9 Zákona je
bližšie špecifikovaný aj výkladom v Náleze ÚS SR, podľa ktorého kontraktačná povinnosť podľa § 29
ods. 8 Zákona vyslovene vzťahuje aj na byty získané v procese veľkej privatizácie, a teda tieto byty nie
sú vyňaté z tejto povinnosti. V tomto prípade bol byt nadobudnutý odporcom jednoznačne v procese

veľkej privatizácie, preto nie sú naplnené podmienky na jeho vylúčenie z kontraktačnej povinnosti podľa
Zákona o bytoch, keďže zámer zákonodarcu (aj s prihliadnutím na Nález ÚS SR) bol procesne opačný,
t.j. aby takéto byty podliehali kontraktačnej povinnosti.

K odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť v celom rozsahu a zároveň žiadal zaviazať navrhovateľov na náhradu trov odvolacieho
konania a to trov právneho zastúpenia. Uviedol, že navrhovatelia v odôvodnení odvolania ničím
nepreukázali, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Podľa jeho názoru prvostupňový súd správne právne posúdil vec, keď rozhodol, že návrhv celom rozsahu zamieta a rozsudok náležite a obsiahlo ústavne konformným spôsobom odôvodnil
a naopak poukázal na absolútny nedostatok v odôvodnení odvolania, že prvostupňový súd sa v
napadnutom rozsudku dopustil arbitrárnosti.

Pokiaľ Západoslovenské energetické závody, š.p. (ako jeho právny predchodca) nadobudol byt do
vlastníctva štátu od vlastníka bytového domu (bytového družstva), Západoslovenským energetickým
závodom, š.p. nevznikla pri ďalšom prenájme bytu zákonná povinnosť previesť byt na nájomcov bytu,
t.j. v danom prípade na navrhovateľov, a to ani v prípade, že títo požiadajú o prevod bytu do svojho

vlastníctva podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zákona. Z kontraktačnej povinnosti subjektov určených podľa
ustanovenia § 17 ods. 3 písm. c/ zákon v prechodných ustanoveniach § 29 ods. 9 Zákona o bytoch
vyníma stanovené subjekty, pokiaľ tieto nadobudli byt do vlastníctva na základe zmluvy o prevode
vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo právnickou osobou, ktorá
má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru podľa § 4 ods. 1 písm.
a/ Zákona. Keďže predmetný byt nadobudol na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu s pôvodným

vlastníkom dobu, Stavebným bytovým družstvom ešte Západoslovenské energetické závody, š.p. ako
pôvodný nájomca bytu a zároveň tým, že došlo k privatizácii štátneho podniku, v ktorej sa právnym
nástupcomštátnehopodnikustalodporca,výnimkakontraktačnejpovinnostiosôburčenejzákonomplatí
aj z uvedeného princípu pre odporcu.

Záverom uviedol, že súčasne pre úplnú právnu istotu trvá na námietke premlčania uplatneného
nároku tak, ako námietku podrobne odôvodnil vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.9.2010. Zákon
stanovuje dostatočne určito lehotu, v ktorej má povinná osoba povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode
vlastníckeho práva k bytu, pokiaľ nájomca o odkúpenie požiada a tiež dostatočne odkazuje na právo
podať návrh na súd, v prípade že tak povinná osoba neurobí. Zastal názor, že právo z nájmu je právom

nedielnym (R 35/1966) a ak teda navrhovateľ 1/ žiadal o odkúpenie bytu listom zo dňa 25.9.2003, pričom
Žiadosť o odkúpenie bytu bola odporcovi doručená dňa 26.9.2003 a v samotnej Žiadosti o odkúpenie
bytu navrhovateľ 1/ žiada o odpredaj bytu obom navrhovateľom do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, má odporca za to, že navrhovateľ 1/ a súčasne navrhovateľ 2/ mal právo podať návrh na
súd najneskôr do 26.9.2008. Navrhovateľ 1/ a 2/ podali návrh na začatie konania dňa 1.4.2009, teda

po uplynutí dvojročnej lehoty podľa Zákona a súčasne po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa
Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu je uplatnený návrh navrhovateľov premlčaný. Skutočnosť, že
navrhovateľ 2/ (teda manželka navrhovateľa 1/) podala opätovne žiadosť o odkúpenie bytu po uplynutí
dvojročnej lehoty stanovenej v Zákone a všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho
zákonníka a teda konala v bežnej veci týkajúcej sa spoločného a nedielneho práva oboch manželov po

premlčaní nároku podať návrh na súd, nemá vplyv na premlčaný nárok.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľov nie je dôvodné. ,

Predmetom konania v danej veci je návrh navrhovateľov 1./, 2./ ktorým sa voči odporcovi domáhali
uloženia povinnosti odporcovi odpredať im byt č. 22 nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu L..
Č.. XXXX na Q. Č.. XX, ktorý je postavený na parc.č. XXXX/XXX spolu so spoluvlastníckym podielom

na spoločných častiach a zariadeniach tohto bytového domu o veľkosti 175/10000, všetko zapísané na
LV Č.. XXXX, V..Ú.. F. V. U. podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Spornou v posudzovanej veci zostalo posúdenie námietky premlčania uplatneného nároku vznesenej
odporcom a posúdenie právnej otázky, či sa kontraktačná povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu na byt

za regulovanú cenu vzťahuje aj na prípady, ak povinný subjekt (§ 17 ods. 3 zákona) predmetný byt
nadobudol kúpou od tretej osoby, zaplatil zaň kúpnu cenu a následne jeho nájomca požiadal o jeho
odkúpeniepodľacitovanéhozákona.Inakpovedané,vdanomprípadebolopotrebnévyriešiť,čiodporca,
ktorého právny predchodca kúpil predmetný byt od bytového družstva ako jeho člen, bol povinný tento
byt svojim nájomcom odpredať za regulovanú cenu podľa § 18 Zákona.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav v zmysle
§ 153 ods. 1 O.s.p., (tento medzi účastníkmi ani sporný nebol), vec posúdil správne po právnej stránke
s poukazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctvebytov a nebytových priestorov, keď dospel k záveru, že námietka premlčania nie je dôvodná a k záveru,
že odporca nemá kontraktačnú povinnosť odpredať byt navrhovateľom ako nájomcom za regulovanú
cenu. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd náležitým spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p.) s

odôvodnením, ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Vyčerpávajúce
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v ktorom prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom
uviedol dôvody, na základe ktorých dospel k týmto právnym záverom, si nežiada osobitne sa zaoberať
odvolacími námietkami, pretože navrhovatelia v odvolaní neargumentujú skutočnosťami, o ktorých by
súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil, ako aj také,

ktorébymalizanásledokzmenusúdomprvéhostupňazistenéhostavualebojehoprávnehohodnotenia;
odvolací súd by iba zopakoval správnosť záverov súdu prvého stupňa.

Obsah odvolania navrhovateľov nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého
stupňazhľadiskaodvolacíchdôvodovvýslovnevňomuvedených,pričomanivodvolacomkonaníneboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového

stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú
nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa,

na ktoré v celom rozsahu poukazuje, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že v rozsudku, ktorým rozhodol o odvolaní, priznal odporcovi aj právo na náhradu trov odvolacieho

konania.

V súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. bol odporca povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. V rámci uvedenej lehoty však odporca výšku trov
odvolacieho konania nevyčíslil a keďže v zmysle ust. § 151 ods. 2 O.s.p. odporcovi zo spisu trovy

odvolacieho konania nevyplynuli, odvolací súd nebol viazaný svojím rozhodnutím o prisúdení náhrady
trov konania v zmysle svojho vyhláseného rozsudku zo dňa 31. januára 2013 a odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.