Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, December 20, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211201171
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4211201171.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu
JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: W. V., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 813,25 eura s

príslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduKomárnoč.k.5Er/91/2011-29
zo dňa 16.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd exekučné konanie z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Ďalej rozhodol, že o trovách exekúcie
bude rozhodnuté osobitným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 , § 58 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a ustanoveniami § 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka
§ 2, § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že právnym základom na vydanie
predmetného rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o pôžičke č. 460523769 zo dňa 25.11.2004,
ktorú uzavrel povinný so spoločnosťou Quatro, a.s.. Z predloženej zmluvy a všeobecných obchodných
podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s. zistil súd, že Všeobecné obchodné
podmienky čl. VIII. (Záverečné ustanovenia) písm. o) obsahujú nasledovnú rozhodcovskú doložku:
„Zmluvnéstranysadohodli,ževšetkyspory,ktorévzniknúztejtozmluvyavsúvislostisňoubudúriešené

rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom
a Rokovacím poriadkom tohto súdu...“ Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného v
čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke síce ešte neobsahovalo ustanovenie písm. r), no zákon tu stanovil
demonštratívnym spôsobom podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa považujú za
neprijateľné. To znamená, že aj iné dojednania dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktoré nie
sú v zákone výslovne stanovené, môžu byť považované za neprijateľné zmluvné podmienky, a teda za

neprijateľnú podmienku môžeme považovať aj predmetnú rozhodcovskú doložku. Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom
na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce prípadné
spory majú byť riešené dohodou zmluvných strán, ak však nedôjde k dohode, budú spory riešené

v rozhodcovskom konaní. Súd pri zisťovaní, či nejde o neprijateľnú rozhodcovskú doložku, skúma
všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzidodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že
doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Tým,
že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
neplatná. Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná,
exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný,
čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd exekúciu zastavil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré odôvodnil tým, že podľa jeho názoru súd v prejednávanej
veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov. S poukazom na § 35 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 159 zák. č. 99/1963 Zb. mal za to, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho

vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na
plnenie je vykonateľný. Uviedol ďalej, že exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný
vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo
umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako
neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom práve hmotnom. Dospel k záveru,

že nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záveru, podľa ktorého by
exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce
vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Namietal, že postupom a rozhodovaním súdu dochádza
k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu
princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojovanie jeho pohľadávky

v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto
postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M
Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 namietal, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na
to,čisamotnáspotrebiteľskázmluvaobsahujeneprijateľnúpodmienku.Niekaždáskutočnosťhodnotená
ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Na základe uvedeného preto

žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) ešte predtým, než pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťuje, či sú
splnené procesné podmienky, výlučne za splnenia ktorých môže o odvolaní vôbec konať a rozhodnúť.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

11. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

12. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.13. Súd je povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých
môže konať vo veci a rozhodnúť. Jednou z takýchto procesných podmienok je aj procesná subjektivita
v zmysle § 61 CSP, ktorá sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti.

14. Súd je povinný vždy skúmať, či ten, kto vystupuje v konaní ako účastník (strana), má spôsobilosť byť
účastníkom konania. Na nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania musí súd prihliadnuť aj bez
návrhu a kedykoľvek v každom štádiu konania.

15. Odvolací súd po tom čo mu bol spis súdu prvej inštancie predložený zistil, že povinný zomrel
dňa 13.10.2017, teda po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale pred rozhodnutím odvolacieho súdu o
podanom odvolaní. Z uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn. 5D/702/2017, D not 290/2017 zo dňa
05.02.2018 odvolací súd zistil, že Okresný súd dedičské konanie pre nemajetnosť poručiteľa zastavil.
Odvolací súd po tom čo mal za preukázané, že povinný zomrel bez toho, aby bolo možné v konaní
pokračovať s jeho nástupcom, prihliadol na podmienky konania a po zistení, že nie sú splnené a zároveň

nedostatok procesnej subjektivity nie je možné odstrániť, konanie zastavil.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.

2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.