Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 24, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/263/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222829
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117222829.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov: 1. E. E., H..

X.X.XXXX, C. Š. K. XXX, 2. Z.. K. E., H.. XX.X.XXXX, C. Š. K. XXX, 3. Z.. R. E., H.. X.XX.XXXX, C. Š. K.
XXX, právne zastúpení JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Konštantínova 3308/6, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35
792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 879,38 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že pohľadávka, voči žalovanému na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 879,38 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 22.11.2017 až do zaplatenia, patrí do

dedičstva po Igorovi Kohútovi, ktorý zomrel dňa 06.02.2018.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1., 2. a 3.rade, ako oprávneným spoločne a nerozdielne,
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 31.10.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom vydania bezdôvodného
obohatenia v celkovej výške 879,38 € spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo
výške 5 % ročne z tejto sumy od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému.

1.1. V návrhu na začatie konania žalobca uviedol, že so žalovaným dňa 09.12.2014 uzavrel dve zmluvy o
revolvingovom úvere, a to zmluvu s konečným trojčíslím 666 a zmluvu s konečným trojčíslím 668, pričom
predmetom každej z nej bolo poskytnutie sumy 1 500 €. Na zmluvu s koncovým trojčíslím 666 žalobca
zaplatil sumu 1 798,69 € a rovnakú sumu zaplatil aj na zmluvu s koncovým trojčíslím 668. Žalovaný určil,
že za poskytnutie úveru mu patrí poplatok vo výške 1 500 € a o túto sumu každý z úverov ponížil. Rozdiel
medzi poskytnutou sumou 2 700 € a sumou zaplatenou žalobcom 3 597,38 € je tak 897,38 €. Žalobca
má za to, že úvery zo zmlúv sa považujú za bezúročné a bez poplatkov, keďže neobsahujú náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. c) - adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, písm. f) - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. j) - predpoklady použité na
výpočet RPMN a písm. k) - výšku, počet a termíny splátok istiny a iných poplatkov.

2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním doručeným súdu dňa 06.12.2017 (č. l. 17-19). V tomto
svojom vyjadrení uviedol nasledujúce:
O Zrazenie poplatku za poskytnutie úveru z vyplácaného úveru, žalovaný považuje za postup súladný

so zákonom. Má za to, že žiadna právna úprava neurčuje, že pojem poskytnutie úveru „je rovnocenný“,
či dokonca synonymom „vyplatenia úverových peňažných prostriedkov“. Má za to, že poskytnutím úveru
sa rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru dlžníkovi ale každá zákonom uznaná forma splnenia
záväzku - teda aj započítanie. Poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. ObdoV 47/2001 (uverejnenýv ZSP 8/2004), ktorý hovorí „Zmluvu o úvere charakterizuje záväzok veriteľa poskytnúť v prospech
dlžníka peňažné prostriedky v určitej výške a záväzok dlžníka poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky. Na plnenie úverového vzťahu je nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v hotovosti alebo

bezhotovostným plnením na jeho účel v peňažnom ústave, ale poskytnutie peňažných prostriedkov
môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti, alebo na jeho účet v
peňažnom ústave.“ Žalovaný má teda za to, že poskytnutím úveru sa rozumie úkon, ktorým sa splní
záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky spôsobom a vo forme, ktorá je medzi stranami
dohodnutá.

O Tvrdený nedostatok rozpisu splátok na istinu, úroky a poplatky - žalovaný uvádza, že takúto zmluvnú
náležitosť zákon ako povinnú neukladá.
O Tvrdený nedostatok termínu konečnej splatnosti úveru - žalovaný má za to, že úverová zmluva nemusí
byť tvorená jedinou listinou, ale môže byť tvorená aj viacerými prílohami, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú
súčasť. Tak za súčasť zmluvy treba považovať aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, v
ktorom je termín konečnej splatnosti uvedený.

O Tvrdená absencia uvedenia adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť - žalovaný má za to, že táto je uvedená v bode 12 ods. 12.1 zmluvných dojednaní, pričom
zmluvné dojednania sú poukazujúc na bod 14 zmluvy o revolvingovom úvere neoddeliteľnou súčasťou
tejto zmluvy.
O Tvrdený nedostatok predpokladov použitých na výpočet RPMN - žalovaný uvádza, že tieto

predpoklady sa uvádzajú v článku 3, bod 3.1 zmluvných dojednaní takto: „RPMN je sadzba, ktorá sa
vypočítava podľa prílohy č. 2, zákona č. 129/2010 Z. z. z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom (s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za
nedodržanie akýchkoľvek záväzkov), výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania.“
Žalovaný teda svoje vyjadrenie uzatvára tým, že má za to, že žaloba je nedôvodná.

3. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.01.2018 (č. l. 24-25),
v ktorom uviedol:
OKonečnásplatnosťúverujeúdaj,ktorýsapreukázateľnevzmluvenenachádza.Pokiaľideopoukazna
oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ide o listinu, ktorá je vyhotovená až po podpise zmluvy,

a teda pred podpisom zmluvy sa s ňou žalobca oboznámiť nemohol.
O Žalobca zotrváva na tom, že zmluva neobsahuje rozpis splátok na jednotlivé súčasti, čo je povinné a
poukazujenarozsudokKSvPrešovesp.zn.3Co/14/2016zodňa06.09.2016,ktorýustanovenie§9ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. vykladá tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obligatórne
obsahovať rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky.

4.Žalovanýnavýzvusúdupredložilajdoklady,nazákladektorýchskúmalbonitužalobcupreduzavretím
úverových zmlúv, avšak vzhľadom na nižšie uvedené právne závery súdu, ktoré boli podstatné pre jeho
rozhodnutie sa súd k týmto dokladom nepovažuje za potrebné vyjadrovať.

5. Súd rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 24.01.2019, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom
listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:
5.1. Dňa 09.12.2014 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere s koncovým trojčíslím 666, na
základe ktorej bola žalovanému poskytnutá čiastka úveru 1 500 €, a to po ponížení o poplatok za

poskytnutie úveru vo výške 150 €. Spolu s touto zmluvou bola uzatvorená aj Dohoda o poskytovaní
služieb, uzatvorená podľa § 51 OZ, na základe ktorej sa mali žalovaným žalobcovi poskytovať určité
služby, za ktoré mal tento zaplatiť mesačne odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru,
zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru.
5.2. Dňa 09.12.2014 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená zmluva

s koncovým trojčíslím 668 s rovnakými parametrami ako zmluva s koncovým trojčíslím 666. Rovnako aj
k tejto zmluve bola uzatvorená identická dohoda o poskytovaní služieb.
5.3.Žalobcasúdupredložilpotvrdeniesvojhozamestnávateľaotom,ženazmluvuskoncovýmtrojčíslím
666 mu bola zo mzdy zrazená celkom čiastka 1 798,69 € a rovnaká suma mu bola zrazená aj pri zmluve
s koncovým trojčíslím 668.

6. Súd preskúmal zmluvy o úvere uzatvorené medzi pôvodným žalobcom a žalovaným a zistil, že údaje
o požadovanom revolvingovom úvere, teda oferta dlžníka sa nachádza v bode 5. zmluvy. Okrem iného
dlžníkpožadoval,abymubolposkytnutýúver,ktoréhoRPMN(tedacelkovénákladyspotrebiteľaspojenéso spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru)
bude predstavovať pri oboch zmluvách výšku 26,17% ročne. V bode 6. zmluvy sa nachádzajú údaje o
schválenom revolvingovom úvere, ktoré sú zhodné s ofertou dlžníka, okrem údaja o RPMN. V prijatí

návrhu bola uvedená RPMN vo výške 26,10% ročne.

7. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:
§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z

neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka - Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu

navrhovanej zmluvy.
7.1. Zmluva je uzavretá v momente zhody (konsenzu) vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy
tým, že riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť (§ 43c
ods. 2 OZ ). Prijatím návrhu

na uzavretie zmluvy bez zmien a doplnkov dochádza k zmluvnému konsenzu, ktorý má
právotvorné účinky na vznik zmluvy. Zhoda vôle navrhovateľa a adresáta je predpokladom
vzniku každej zmluvy a táto zhoda sa musí vzťahovať na celý obsah zmluvy bez ohľadu
na povahu jednotlivých ustanovení (nutné, vedľajšie a pod.). Ustanovenie § 44 ods. 2
OZ vychádza zo zásady, že
prijatie návrhu (súhlas) musí byť úplné. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie
bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh
obsahuje modifikáciu obsahu, resp. dodatky, výhrady, obmedzenia či iné zmeny, považuje sa za
odmietnutie návrhu ako celku, za zánik pôvodného návrhu a za splnenia podmienok uvedených v §

43a ods. 1 OZ za nový návrh
so zmeneným obsahom. V prípade protinávrhu dochádza k zmene doterajšieho postavenia subjektov,
t. j. navrhovateľa a adresáta (obláta).
7.2. K názoru žalobcu, že súčasťou zmluvy je aj „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi -

Zmluva o revolvingovom úvere“, súd uvádza, že ide o listinu vydanú žalobcom až po podpise zmluvy
dlžníkom, ktorá len prehlbuje nesúlad medzi návrhom a prijatím zmluvy, tak ako je vyššie uvedené. Táto
súčasť prijatia návrhu totiž uvádza ďalšie v návrhu neuvedené údaje ako dátum splatnosti prvej splátky,
deň splatnosti každej ďalšej splátky, dátum splatnosti poslednej splátky a rozčlenie splátky na istinu a
úroky. KS v Žiline vo veci sp. zn. 6Co/107/2016 k tejto otázke uviedol - Krajský súd vyhodnotil oznámenie

veriteľa zaslané dlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy ako jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol
stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany odporkyne.
7.3. Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k prijatiu tohto
návrhu so zmenou výšky RPMN a s uvedením ďalších v návrhu neuvedených údajov (dátum splatnosti
prvej splátky, deň splatnosti každej ďalšej splátky, dátum splatnosti poslednej splátky a rozčlenie splátky

na istinu a úroky) dochádza tým k zmene náležitostí zmluvy a takúto odpoveď je treba považovať za
nový návrh. Následne preto, aby došlo k uzavretiu zmluvy, je potrebné túto odpoveď chápať ako návrh
zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy, teda dlžníkom. V uvedenom
prípade k tomu nedošlo, preto treba mať za to, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú predmetom
tohto konania, uzavreté neboli.

7.4. Vyššie uvedený záver o neexistencii úverovej zmluvy bol potvrdený rozsudkom KS v PO sp.
zn. 7Co/11/2017 - Žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutá v bode 5 zmluvy o revolvingovom úvere
predstavuje návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný zmenil údaj o RPMN fakticky išlo v zmysle ust. § 44 ods.
2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie

návrhužalobcu,ktoréjepotrebnépovažovaťzanovýnávrh.Tentonovýnávrhmuselbyťprijatýžalobcom
v účastníkmi dojednanej písomnej forme. Povinnosť uzatvoriť zmluvu v písomnej forme priamo vyplýva z
obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle bodu 13 zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 11. 09.
2014 na jej uzatvorenie sa vyžadovalo riadne vyplnenie zmluvy a následné podpísanie. K písomnémuprijatiu nového návrhu v zmysle ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo strany žalobcu nedošlo, a preto ani zmluva o revolvingovom úvere
platne vzniknúť nemohla.

7.5. Rovnaký záver prijal KS v PO aj vo veci sp. zn. 6Co/320/2015 z 28.03.2017 - Ak žalovaný mal v
úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti žalobkyne o
poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky.
Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje o schválenom
revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je zrejmé, že žalobkyňa v

čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (18.08.2011) nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola
jej známa len „predpokladaná RPMN“ ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy a v „oznámení veriteľa o
schválení úveru“, keďže k tomuto došlo až dňa 23.08.2011.
K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť a
fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien.
Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou.

Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore
so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda
žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal
iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala
žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.

Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v žiadosti žalobkyne bol údaj týkajúci sa RPMN
vo výške 70,01 %, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru RPMN predstavovala výšku 66,59 %.
V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej
výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v čase
vzniku dohody. Nemôže byť zmenená jednostranným úkonom zo strany žalovaného.

Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva platne nevznikla, z tohto dôvodu žalobe v
časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel. Odvolací súd poukazuje na § 451 ods. 1, 2, § 456,
§ 457 Občianskeho
zákonníka s tým, že plnenie bez právneho dôvodu malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia,
ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Keďže žalobkyňa vrátila žalovanému viac

finančných prostriedkov ako jej bolo žalovaným poskytnutých, na vydanie bezdôvodného obohatenia
bolo dôvodné zaviazať žalovaného.
7.6. Vyššie uvedený právny záver sa zdá byť prijatý minimálne väčšinovo, keďže je uvedený aj v
rozhodnutiach KS v PO sp. zn. 17Co/73/2016, 2Co/51/2017, 21Co/109/2017 a najnovšie 14Co/19/2018
a 13Co/35/2018 zo dňa 17.12.2018, v rozhodnutiach KS v BB sp. zn. 13Co/1266/2014, 15Co/768/2014,

KS v Žiline sp.zn. 5Co/797/2014, 6Co/107/2016 a ďalších.

8. To, že nevznikla zmluva o úvere spôsobuje, že bez právnej relevancie je aj závislá „Dohoda o
poskytovaní služieb“ (bez potreby zaoberať sa otázkou jej platnosti a prijateľnosti v prípade nenastania
uvedenej situácie) a plnenia na ňu poskytnuté, sú tak rovnako bezdôvodným obohatením.

9.Vzťahmedziúčastníkmikonania,taktrebaposudzovaťakovzťahzbezdôvodnéhoobohatenia,pričom
išlo o plnenie bez právneho dôvodu (k vzniku zmluvy a to aj neplatnej pre nedostatok prieniku oferty s
jej prijatím nedošlo).
9.1. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka - Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
9.2. Zo strany žalobcu bola žalovanému reálne poskytnutá suma 2 x 1350 € (spolu 2700 €) z dôvodu
odčítania poplatku za poskytnutie úveru 2 x 150 €. Ak pôvodný žalobca vrátil žalovanému sumu 2 x

1789,69 € (spolu 3579,38 €), tak bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje žalovaných 879,38 €.10. Podľa § 517 ods.1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 OZ - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - Výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10.1. Pôvodný žalobca požadoval úroky od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému. Splatnosť
bezdôvodného obohatenie nie ja zákonom upravená. Vychádza sa teda z § 563 OZ - Ak čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný bol na plnenie vyzvaný žalobou doručenou
mu dňa 20.11.2017. Plniť mal teda dňa 21.11.2017 a ak tak neurobil, dňom 22.11.2017 sa dostal do

omeškania. K tomuto dňu bola základná úroková sadzba ECB 0,00% a výška úrokov z omeškania je
tak 5,00% ročne.

11. Keďže žalobca po podaní žaloby v priebehu konania zomrel, súd uznesením č.k. 9Csp/263/2017-68
zo dňa 27.09.2018 rozhodol, že v konaní pokračuje s jeho dedičmi a to manželkou E. E.X. a mal. deťmi

K. E. a R. E.. Keďže žalobou uplatnená pohľadávka nebola predmetom dedičského konania, tak zo
strany žalobcov došlo k zmene žaloby na určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva, teda, že v čase
smrti bol zomrelý P. E. majiteľom uplatnenej pohľadávky. Na požadovanom určení je v zmysle § 137
písm.c) C.s.p. (Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak

vyplýva z osobitného predpisu) naliehavý právny záujem, pretože kladné rozhodnutie umožní prejednať
predmetnú pohľadávku v dodatočnom dedičskom konaní (napr. OS PO sp. zn. 9C/223/2016 v spojení
s rozsudkom KS v PO sp. zn. 20Co/49/2017).

12.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods.2 C.s.p. - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12.1. Žalobcovia v konaní plne úspešní majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.