Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 9, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Csp/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116220974
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2116220974.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: JUDr. Oskar
Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: P. X., A.. XX.XX.XXXX,
W. Y. O. XXXX/XX, S., o zaplatenie sumy 11.647,77 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.442,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 10.442,10 Eur od 09.11.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 10,20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 22.09.2016 domáha zaplatenia sumy 11.647,77 Eur,
dlžných úrokov z istiny do 26.10.2015 vo výške 1.021,82 Eur, zmluvných úrokov vo výške 12,90 % ročne
zo sumy 11.647,77 Eur od 27.10.2015 do zaplatenia, zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 11.647,77 Eur od 27.10.2015 do zaplatenia, bankových poplatkov vo výške 87,39 Eur a
náhrady trov konania z titulu nesplateného úveru.

2. V žalobe uviedol, že Poštová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 11.06.2014
zmluvu o úvere Lepšia splátka č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol
veriteľ žalovanému sumu 12.000,00 Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť istinu a zaplatiť úroky, poplatky
a iné peňažné plnenia podľa zmluvy o úvere. Žalovaný riadne a včas nesplácal dohodnuté splátky, v
dôsledku jeho omeškania Poštová banka, a.s. vyhlásila dňa 26.10.2015 úver za predčasne splatný,
celková dlžná suma ku dňu splatnosti predstavovala 12.756,98 Eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti

žalovaný neuhradil dlžnú sumu, a to ani len z časti.

3. Dňa 20.12.2018 uzatvoril právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) a žalobca Zmluvu o
postúpení pohľadávky, na základe ktorej nadobudol žalobca uplatňovanú pohľadávku. Tunajší súd
pripustil zmenu subjektu konania na strane žalobcu uznesením č. k. 16Csp/91/2016-49 zo dňa 08. 08.
2019.

4.Žalovanémubolažalobasprílohamidoručenávzmysle§106ods.3zákonač.160/2015Z.z.Civilného
sporového poriadku (ďalej len "CSP") dňa 07.09.2019 zverejnením oznámenia na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke súdu, k tejto sa písomne nevyjadril.5. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní konanom
dňa 09.12.2019 v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol riadne a včas predvolaný, neprítomnosť
na pojednávaní neospravedlnil, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi

tvoriacimi obsah spisu a s prednesom zástupcu žalobcu, z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny
stav veci.

6. Dňa 11.06.2014 uzatvoril žalovaný ako fyzická osoba (klient) so spoločnosťou Poštová banka, a. s.,
zmluvu o úvere lepšia splátka, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 12.000,00 Eur, ktorý

sa žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach po 193,24 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou
12,9 %, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 14,27 %, priemernou hodnotou RPMN na trhu 11,89 %,
celkovou čiastkou 21.699,7 Eur, dátumom prvej splátky do 25.07.2014 a dátumom konečnej splatnosti
25.06.2024.

7. Dňa 09.10.2015 právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému výzvu na úhradu dlžných splátok,

ktoré sú v omeškaní viac ako 3 mesiace, ku dňu 08.10.2015 spolu 1.343,89 Eur do 15 kalendárnych
dní od doručenia výzvy. Dňa 26.10.2015 vyzval na úhradu dlžnej sumy z dôvodu predčasnej splatnosti
úveru k 26.10.2015, a to istiny 11.647,77 Eur, úroku 1.021,82 Eur, poplatku za upomienky 47,67 Eur a
poistného 39,72 Eur do 10 dní od doručenia výzvy. Zásielka bola podaná na pošte 29.10.2015 a vrátená
bola s poznámkou adresát neznámy. Výzva bola žalovanému doručená v zmysle bodu 3.4 Všeobecných

obchodných podmienok veriteľa, a to tretí deň po odoslaní zásielky.

8. Z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.08.2016 vyplýva, že žalovaný z predmetnej zmluvy o úvere
uhradil do vyhlásenia predčasnej splatnosti celkom sumu 1.557,90 Eur. Zaplatené splátky v celkovej
výške právny predchodca žalobcu započítal čiastočne na istinu, na poplatky a na zmluvné úroky.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.), (1) Tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebod) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov

o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, ako tomu v skutočnosti je.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie)
odo dňa 01.07.2018 bola vo výške 0,05%.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods.2
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

10. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace

s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky
listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy

rozhoduje. Súd môže len vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, ak je to potrebné, čo v danom prípade
aj vykonal. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.11. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Právny
vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať aj podľa

zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady
lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je
zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť
pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi

účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch.

12. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne.
Nakoľko zmluva o úvere má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd pristúpil k skúmaniu
jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že v zmluve nie je v zmysle § 9 ods. 1 písm. j)
správne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve sa uvádza celková čiastka
21.699,70 Eur, avšak v zmysle uzatvorenej zmluvy má dlžník zaplatiť 120 splátok po 193,24 Eur,
t.j .celková suma tak predstavuje 23.188,80 Eur ( 193,24 Eur x 120) , ktorá suma nie je zhodná so sumou

uvedenou v zmluve, t.j. 21.699,70 Eur, reálne má žalovaný zaplatiť viac ako je uvedené v úverovej
zmluve v časti celkovej čiastky.

13. Zmluva obsahuje údaj o RPMN, avšak nie sú v nej uvedené všetky predpoklady použité na jej

výpočet. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona 129/2010 Z.z.. Zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, je nepochybné, že do kategórie týchto
predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej
výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej
z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo

nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.

14. Rovnako v zmluve absentuje aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o splátkovom úvere je síce
uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru, a to spôsobom 25.06.2024, avšak nie je uvedená doba trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením.

15. V zmluve absentuje aj údaj obsahujúci adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť.

16. Z predložených listinných dôkazov pripojených k žalobe nie je preukázané, že pri poskytnutí
úveru konal právny predchodca žalobcu s odbornou starostlivosťou, resp. že z jeho strany neprišlo k
hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch (keď veriteľ/
právny predchodca žalobcu je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch
na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov); žalobca totiž nepredložil žiadny doklad o

relevantnom posudzovaní spôsobilosti dlžníka splácať úver, bonitu žalobcu posudzoval zrejme iba
zistením zamestnávateľa a výšky príjmu, neskúmal záväzky dlžníka, jeho rodinný stav, nevykonal
lustrácie žalobcu v príslušných evidenciách, čím by získal ucelený obraz o sociálno-ekonomickej situácii
žalobcu, na základe čoho má súd za to, že žalovaný nepreukázal, že by relevantne posudzoval
schopnosti splácať úver žalobcom. Žalobca, resp. jeho právny predchodca tak nekonal s odbornou

starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy.

17.Nazákladevyššieuvedenéhosúdkonštatuje,žepokiaľchýba,alebojeuvedenánesprávnevzmluve
o spotrebiteľskom úvere, čo i len jedna zákonom stanovená náležitosť podľa zákona č.129/2010 Z.z.,je úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona.
Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 12. 000,00 Eur, z ktorého zaplatil 1.557,90 Eur. Žalobcovi tak
vzniklo právo na vrátenie rozdielu medzi poskytnutou výškou úveru a sumou uhradenou žalovaným, bez

nároku na úroky z úveru, poplatky alebo akékoľvek iné plnenia spojené s poskytnutým úverom (vrátane
bankových poplatkov za upomienky, navyše keď tieto neboli ani riadne preukázané).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 10.442,10 Eur (12.000,00
Eur - 1.557,90 Eur). Zároveň súd viazaný žalobným návrhom zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z

omeškania vo výške 5,05% ročne z priznanej sumy od 09.11.2015 do zaplatenia, nakoľko si ho žalobca
uplatnil v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. Počiatok omeškania podľa názoru súdu nastal od
nasledujúceho dňa po uplynutí 10 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení, ktoré bolo žalovanému
doručené v zmysle VOP na tretí deň od odoslania ( výzva bola odoslaná dňa 29.10.2015), keďže bol
vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy v tejto lehote, súd priznal úroky z omeškania od dátumu uplatneného
v žalobe, nakoľko takto uplatnený nárok v žalobe je uplatnený správne.

19. Vo zvyšku súd žalobu z dôvodov uvedených vyššie zamietol, a to v časti istiny, ako i v uplatnenom
príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani
požadované príslušenstvo takej istiny.

20. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 10.442,10 Eur s príslušenstvom, keď žalobca si uplatňoval
sumu 18.952,47 Eur (11.647,77 Eur- istina + úroky z úveru v sume 1.021,82 Eur do spoplatnenia +
vypočítané úroky z úveru v sume 6.195,49 Eur po spoplatnení, poplatky za upomienky 87,39 Eur). V

danom prípade hrubý úspech žalobcu predstavuje 55,10 % (t. j. 10.442,10 / 18.952,47 /100) a hrubý
úspech žalovaného 44,90 % (100 - 55,10), teda čistý úspech žalobcu vo veci predstavuje 10,20% (55,10
- 44,90). Súd potom prevažne úspešnému žalobcovi priznal vo výroku III. rozsudku náhradu trov konania
v rozsahu 10,20 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).