Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205565
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6716205565.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu J.

Q., nar. XX.X.XXXX, bytom E., Q. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Harakály,
so sídlom advokátskej kancelárie Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému Sociálna poisťovňa,
IČO: 30807484, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd konanie o zaplatenie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 8.899,20
€ z a s t a v u j e .

II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne podanou žalobou doručenou súdu 6.5.2016 žiadal žalobca priznať náhradu škody na
zdraví s tým, že si uplatňoval dva samostatné nároky. Prvý nárok bol nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 14.832,-- € spolu s príslušenstvom a druhým nárokom bol nárok
na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 14.832,-- €. Oba nároky, ktoré
si uplatňoval v tomto konaní odvodzoval od pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 9.5.2007 s trvalými

následkami na jeho zdravotnom stave.

1.1. Uznesením zo dňa 22.12.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
12.6.2018 súd právoplatne zastavil konanie o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
14.832,-- € s príslušenstvom. Následne v tejto časti postúpil spor na rozhodnutie o nároku na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia sociálnej poisťovni - žalovanému. V posudzovanej veci bol predmet
sporu nárok žalobcu vyplývajúci z právneho vzťahu sociálneho poistenia, kde právna úprava je obsahom

zákona č. 461/2003 Z.z.. Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj bolestného považuje
zákon za úrazovú dávku, ktorá sa za podmienok ustanovených práve týmto zákonom poskytuje z
úrazového poistenia. Právneho vzťahu z úrazového poistenia sa zúčastňuje poškodený, ktorý na účely
poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa tam uvedených ustanovení, ak
utrpel zamestnanec pracovný úraz. Žalobca bol takou osobou, ktorá si túto dávku mala uplatniť a má
na ňu nárok podľa osobitného predpisu s poukazom na ustanovenie § 99 zákona č. 461/2003 Z.z.. Z
týchtodôvodovsúdkonanievčastionárokunapriznanienáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia

zastavil.

1.2. Druhý nárok, ktorý si v konaní žalobca uplatňoval bolo rozhodovanie o nároku na zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. V týchto sporoch právomoc sociálnej poisťovnenie je daná (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. R XX/XXXX sp. zn. XCdo XXX/XXXX, sp.
zn. XCdo XXX/XXXX, sp. zn. XCdo XX/XXXX, sp. zn. XCdo X/XXXX). Z uvedeného je zrejmé, že o
týchto nárokoch rozhoduje súd s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.. Po

právoplatnom rozhodnutí o prvom nároku tak súd ďalej konal o ďalšom nároku žalobcu, ktorým bolo
zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 5
zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia.

2. Pôvodne podanou žalobou žiadal žalobca priznať titulom zvýšenia náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia sumu 14.832,-- €. Na pojednávaní dňa 26.2.2019 upravil nárok uplatnený
v konaní s tým, že zobral čiastočne žalobu o zaplatenie 8.899,20 € späť a žiadal v tejto časti
konanie zastaviť. Predmetom sporu tak zostalo priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 5.932,80 €, ktoré boli vyčíslené žalobcom z 900 bodov pri hodnote za jeden bod 16,48
€ a pri 50% zvýšení na sumu 7.416,-- €. Žalobca uznával 20% spoluzavinenie čo predstavuje sumu
1.483,20 €, o ktorú ponížil sumu, ktorá mu vyšla pri 50% zvýšení bodového ohodnotenia. Predmetom

sporu tak zostalo zaplatenie sumy 5.932,80 €. Žalobca mal za to, že v danej veci ide o dôvod hodný
osobitného zreteľa, nakoľko utrpel devastačné zranenia, následkom ktorých došlo k amputácii nohy.
Zákon v rámci limitu nedovoľuje, aby bol žalobca riadne odškodnený za všetky zranenia, ktoré utrpel.
Žalobca bol toho názoru, že zranenia, ktoré utrpel ho zastihli v plnom produktívnom veku (56 rokov),
keď bol pracovne maximálne činný. Okrem toho mal aktívny život, rodinu, ktorej sa venoval v uvedenom

období naplno. Keďže býval v rodinnom dome, okolo ktorého bolo gazdovstvo, pozemky, aj o tieto
sa staral a obhospodaroval ich. Žalobca v dôsledku utrpeného pracovného úrazu bol uznaný plne
invalidným a je uznaný za ťažko postihnutú osobu. Vzhľadom na obranu žalovaného žalobca uviedol,
že námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná s poukazom na ustanovenie § 114 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Ak by aj súd mal za to, že toto ustanovenie nie je

možné aplikovať na danú vec mal žalobca za to, že k premlčaniu nedošlo ani v zmysle ustanovenia §
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na to kedy je možné uvažovať o ustálení zdravotného
stavu žalobcu pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia. Tento zdravotný stav mal byť u žalobcu
ustálený až po vykonanej amputácii dolnej končatiny v roku 2014.

3. V konaní bol vypočutý žalobca J. Q., ktorý potvrdil, že v roku 2007 utrpel pracovný úraz
vysokozdvižným vozíkom, ktorým mu prešiel kolega cez nohu. Od okamihu tohto úrazu sa jeho život
úplne zmenil. Bol hospitalizovaný a podstúpil 12 operácií a následne pri trinástej operácii došlo k
amputácii pravého predkolenia. Žalobca popísal podrobne kvality života pred úrazom a následne
po úraze, kde konštatoval podstatnú zmenu kvality jeho života a to v každom smere jeho činnosti,

či už v osobnom, pracovnom, partnerskom alebo rodinnom živote. Rovnako skončil so záľubami,
voľnočasovými aktivitami a popísal aj psychické a vnútorné prežívanie v dôsledku tohto pracovného
úrazu. Od roku 2007 kedy došlo k pracovnému úrazu až po amputáciu pravého predkolenia v apríli
2014 prežíval telesné utrpenie, ktoré mu spôsobovala nehojaca sa rana dolnej končatiny, zapaľovanie
a hnisanie tejto rany. Ani po amputácii podľa jeho vlastných slov nedošlo k odstráneniu pretrvávajúcich

bolestí, nakoľko tieto má aj v súčasnosti a už štyri roky od amputácie pociťuje tzv. „fantómové“ bolesti.
V dôsledku tohto stavu užíva lieky proti bolesti.

4. Žalovaný žiadal žalobu, ktorou si uplatňoval žalobca nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. K dispozícii žalobcu so

žalobou pred zahájením pojednávania aj napriek tomu, že nebol potrebný ich súhlas uviedol, že iba
predpokladajú, že žalobca vychádza z lekárskeho posudku, ktorý bol podávaný v roku 2010, 2011 a
2013. Mali za to, že vychádzal z týchto lekárskych posudkov a práve preto vzniesli námietku premlčania,
nakoľko základ nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý si žalobca žiadal žalobou
priznať, je premlčaný. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka s

tým, že premlčania lehota je dvojročná. Ak by súd vychádzal z poslednej možnej lehoty 20.9.2013
a išli by na úplne prvé podanie v danej veci, na základe ktorého sociálna poisťovňa konala, bolo to
2.3.2016, teda po zákonom stanovenej lehote. Predovšetkým však poukazovali na ustanovenie § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., na základe ktorého si žalobca uplatňuje nárok na zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Predpokladom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia je samotný základ nároku, to znamená existencia, resp. priznanie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Žalovaný poukazoval na právoplatné rozhodnutie č. 199-141/2018-ZV zo
dňa 30.8.2018, ktorým sociálna poisťovňa rozhodla o tom, že žalobca nemá nárok na ďalšiu náhradu
za SSU v sume 14.832,-- € v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 9.5.2007. Hmotnoprávne skutočnosti,ako aj právne ustanovenia tvoriace odôvodnenie predmetného rozhodnutia sú uvedené v rozhodnutí,
ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené do vlastných rúk dňa 5.9.2018. Žalobca sa v
zákonom stanovenej lehote neodvolal a rozhodnutie sociálnej poisťovne nadobudlo právoplatnosť dňom

6.10.2018. Vzhľadom k neexistencii žalovanej sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
je uplatnenie jej zvýšenia nemožné v rozpore s ustanoveniami zákona č. 437/2004 Z.z.. Okrem toho
žalovaný poukázal na doteraz vykonané výplaty zo strany sociálnej poisťovne žalobcovi v dôsledku
pracovného úrazu. Doslova uviedli, že žalobcovi nebola odškodňovaná len noha, ale aj liečenie a ďalšie
problémy spojené s pracovným úrazom, ktorý utrpel od mája 2007. Celkovo za obdobie od úrazu k

ostatnému pojednávaniu bolo vyplatených žalobcovi celkovo 39.662,80 €.

5. Na návrh žalobcu súd v konaní vypočul svedkyňu F. R. - dcéru, ktorá sa vyjadrila ku kvalite života
žalobcu pred utrpeným úrazom a po úraze. Svedkyňa potvrdila, že život jej otca - žalobcu sa kvalitatívne,
výrazne zhoršil po úraze. Potvrdila, že otec absolvoval množstvo operácii, vyšetrení, ktoré sa v dôsledku
pretrvávajúcich defektov skončili amputáciou pravého predkolenia v apríli 2014. Život otca sa po úraze

zmenil výrazne. Opísala činnosti, ktoré do úrazu robievali ako rodina, resp. jej rodičia s tým, že po úraze
otec stratil chuť do života, uzatváral sa do seba, zmenil sa, prestal sa venovať záľubám, nevedel sa
postarať o domácnosť, gazdovstvo, sad, záhradu, zvieratá. Prestal sa aktívne venovať svojim záľubám,
ale aj vnúčatám. Rovnako opísala aj zmenu v správaní k ich matke a vzťahu navzájom medzi rodičmi.
Navyše svedkyňa popísala aj súčasný stav otca, ktorý aj napriek amputácii pravého predkolenia trpí

fantómovými bolesťami, užíva utišujúce lieky. V dôsledku používania protézy má ďalšie zdravotné
problémy jednak na rane, ako aj v súvislosti s väčším zaťažovaním ľavej dolnej končatiny.

6. Súčasťou žaloby boli posudky o zdravotnom stave žalobcu. Posudok vypracovaný 2.10.2009 MUDr.
P. ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov 770. Žalovaný na základe tohto posudku

priznal rozhodnutím 1109044415 zo dňa 12.1.2010 úrazovú dávku, náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 8.908,-- €. Následne bol opätovne vyhotovený posudok MUDr. P. dňa 22.7.2011,
kde bolo priznaných 75 bodov a na základe tohto posudku žalovaný rozhodnutím č. 242-14/2011-
ZV zo dňa 27.9.2011 priznal 923,-- € žalobcovi. Následne bol podaný v roku 2013 posudok, kde
bolo obodovaných 100 bodov, pričom žalovaným na základe rozhodnutia č. 204-62/2013-ZV zo dňa

13.8.2013 bola priznaná náhrada za 55 bodov v sume 692,-- €.

7. K žalobe je pripojený lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
vypracovaný zdravotníckym zariadením I. ortopedicko-traumatologickej kliniky LFUK, SZU a UNB
Bratislava podpísaný MUDr. D. L., PhD., zástupcom prednostu UNB Nemocnice Ružinov Bratislava, I.

ortopedicko-traumatologickej kliniky. Týmto lekárskym posudkom bolo vykonané hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia po ukončení liečenia 25.4.2014 od 2.4.2014 u žalobcu, kde je položka 401.
strata dolnej končatiny v predkolení, počet bodov 650, zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona, spolu 1300
bodov. Súčasťou je aj prepúšťacia správa z Univerzitnej nemocnice Bratislava vystavená žalobcovi
25.4.2014.

8. K pôvodne podanej žalobe pripojil žalobca rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, ktorým
bolo konanie zastavené. Žalobca žiadal rozhodnúť žalovanú ako vecne príslušnú na rozhodnutie vo
veci uplatnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení. Konanie o tomto nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo

zastavené dňom 15.4.2016, doručeným žalobcovi do vlastných 21.4.2016. V rozhodnutí bolo uvedené
aj poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. Zastavenie konania bolo zapríčinené tak ako vyplýva
z odôvodnenia rozhodnutia žalobcovou nečinnosťou. Rovnako žalobca v zákonom stanovenej lehote
v zmysle poučenia nepodal proti uvedenému procesnému rozhodnutiu opravný prostriedok v dôsledku
čoho nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť dňom 24.5.2016.

8.1. Následne po právoplatnom rozhodnutí tunajšieho súdu v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 12.6.2018, právoplatné rozhodnutie dňa 27.6.2018 súd postúpil nárok
uplatňovaný žalobcom titulom priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sociálnej
poisťovni na rozhodnutie o uvedenom nároku. Sociálna poisťovňa dňa 30.8.2018 vo veci rozhodla tak,

že podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobca
nemá nárok na ďalšiu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 14.832,-- € v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa 9.5.2007. V uvedenom rozhodnutí poukázala aj na predchádzajúce konania
o sťažení spoločenského uplatnenia, ako aj spôsobe ich rozhodnutia. Po postúpení veci Okresnýmsúdom Zvolen na sociálnu poisťovňu, pobočka preskúmala podanie žalobcu zo dňa 6.5.2016 o ďalšiu
doteraz neuhradenú časť náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V rámci prieskumu spisového
materiálu poistnej udalosti poškodeného, najmä v súvislosti v minulosti predloženými lekárskymi

posudkamiaimprislúchajúcimiprávoplatnýmirozhodnutiamisociálnejpoisťovnebolozistené,žeprávny
zástupca žalobcu v podaní žiadne zmeny skutkového ani právneho stavu neuviedol, nedoložil žiadne
nové zistenia ani skutočnosti súdu, ani sociálnej poisťovni, ktoré by mali odôvodniť ďalší nový nárok na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 99 zákona, resp. po opätovnom posúdení
ani zmenu nároku v zmysle ustanovenia § 112 zákona. Ďalej žalovaný konštatoval, že ide o konanie za

rovnakých skutkových okolností ako v pôvodných právoplatne skončených konaniach a nový lekársky
posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený v zmysle ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z.
v konaní predložený nebol. Priznané úrazové dávky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
boli po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí vyplatené v riadnom výplatnom termíne v súlade so
zákonom a poškodený ich plnenie prijal.

9. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca
môže vziať žalobu späť.

10. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Pôvodne podanou žalobou žiadal priznať žalobca nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenskéhouplatneniavrozsahu14.832,--€.Predzahájenímpojednávaniadňa26.2.2019čiastočne
zobral žalobu o zaplatenie 8.899,20 € späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Nakoľko k späťvzatiu
žaloby došlo pred zahájením pojednávania nebol potrebný súhlas žalovaného so zastavením konania
v tejto časti a súd vzhľadom na dispozíciu žalobcu so žalobou v časti 8.899,20 € zastavil. Vo zvyšku

o nároku ďalej konal.

13. Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z.z.
o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon 437/2004 Z.z.), v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým
je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

14. Je nesporné, že po právoplatnom rozhodnutí súdu o časti nároku uplatňovanom v tomto konaní

predmetom sporu zostalo priznanie nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktoré si podal žalobca žalobou doručenou súdu dňa 6.5.2016. Tak ako je vyššie konštatované a aj v
uzneseniach tunajšieho a odvolacieho súdu na konanie o rozhodovanie vo veciach zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu pracovného úrazu v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5
zákona č. 437/2004 Z.z. je daná právomoc súdu. Žalobca v priebehu konania okrem vlastného výsluchu

navrhol vypočuť aj svedkyňu jeho dcéru k dôvodom hodným osobitného zreteľa s tým, že v dôsledku
pracovného úrazu, ktorý utrpel v máji 2007 sa mu podstatným spôsobom zmenila kvalita života v
každej oblasti. Okrem podstatnej zmeny kvality života a to v každom smere a činnosti, ktoré dovtedy
vykonával, či už v pracovnom živote, partnerskom živote, rodinnom živote, v oblasti voľnočasových
aktivít, ako aj vnútorného prežívania a psychiky, poukazoval žalobca na ustanovenie § 10 zákona č.

437/2004 Z.z. s tým, že by mal priznané vyššie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a
toto mu nebolo priznané len v dôsledku tohto obmedzujúceho ustanovenia. Aj v tomto videl dôvod hodný
osobitného zreteľa. Naopak žalovaný opätovne a počas celého konania poukazoval na nedôvodnosť
a neopodstatnenosť nároku uplatňovaného v tomto konaní s poukazom aj na vznesenú námietku
premlčania, ako aj na samotný fakt neexistencie základného nároku, ktorý by bolo možné zvýšiť. Mali za

to, že v danej veci najprv musí existovať nejaká náhrada a potom je možné o nej rozhodovať a zvyšovať.

14.1. Žalobcovi boli priznané úrazové dávky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe
právoplatných a vykonateľných rozhodnutí v dôsledku čoho mal vyplatené tieto úrazové dávky vsúlade s ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V dôsledku amputácie pravého
predkolenia a lekárskeho posudku si uplatnil žalobca u žalovaného nárok na priznanie úrazovej
dávky titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o ktorom bolo rozhodnuté v zmysle

ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení tak, že konanie bolo zastavené rozhodnutím
č. 8787-105/2016-ZV zo dňa 15.4.2016, právoplatné 24.5.2016. Žalovaný tu konštatoval, že právny
zástupca žalobcu nereagoval na výzvu pobočky pred vydaním rozhodnutia a po doručení tohto
rozhodnutia nepodal opravný prostriedok proti uvedenému rozhodnutiu, následne podal žalobu na
tunajšom súde dňa 6.5.2016. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že dňa 2.3.2016 bolo žalovanému

prostredníctvom pobočky doručené podanie, žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Prílohou bol aj výpočet sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom k tomu, že sociálna poisťovňa konštatovala, že tu
nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, zaslali právnemu zástupcovi žalobcu dňa 10.3.2016
výzvu, v ktorej vyzvali na odstránenie nedostatkov k doručenej žiadosti o náhradu za SSU s tým,
že vyzvali právneho zástupcu predložiť lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia -

nové hodnotenie aj so zdôvodnením, s upozornením na možnosti uplatnenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 7, 8 a 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.. Súčasne
bol upozornený právny zástupca, že ak požadovaný podklad na rozhodnutie nebude doručený, bude
to považované za nedostatok podania, pre ktorý môže byť konanie v zmysle ustanovenia § 194,
zákona zastavené. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi 10.3.2016. Právny zástupca v tejto lehote

uvedené podklady nedoložil. Z tohto dôvodu bolo vydané procesné rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva,
že nový lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený v zmysle ustanovení zákona
437/2004 Z.z. v konaní predložený nebol. Priznané úrazové dávky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia boli po právoplatnosti a vykonateľnosti vyplatené tak, ako to konštatovala sociálna poisťovňa.
Sociálna poisťovňa namietla v konaní premlčanie nároku v súvislosti s plynutím lehôt, t.j. k 6.5.2016 kedy

bola podaná žaloba na tunajšom súde. Mali za to, že tu uplynula zákonná premlčacia doba s poukazom
na ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyrovnaní nie je úrazovou dávkou,
preto podľa nich nebolo možné na danú vec aplikovať ustanovenie § 114 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení tak, ako na to poukazoval žalobca, ktorý naopak mal za to, že nárok uplatňovaný v tomto konaní
premlčaný nie je.

14.2. Prv než súd posudzoval premlčanie nároku uplatňovaného v tomto konaní zaoberal sa samotným
základom nároku. Žalobca v konaní uplatňuje nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v
zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.. V zmysle zákonného ustanovenia v prípadoch
hodných osobitného zreteľa akým je uznanie invalidity môže súd náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia zvýšiť. To znamená, že musí existovať určitá náhrada, o ktorej súd následne rozhoduje
v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.. Predpokladom zvýšenia tejto náhrady
je existencia samotného základu nároku to znamená priznanie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. V konaní, tak ako je to vyššie konštatované, však takýto nárok na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia priznaný nebol. Pred podaním žaloby na súd na základe podania žalobcu

rozhodoval žalovaný ako oprávnený orgán o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe
podania dňa 2.3.2016. V tomto konaní bolo vydané rozhodnutie o zastavení č. 8787-105/2016-ZV
dňa 15.4.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.5.2016. Následne po postúpení veci žalovanému
na rozhodnutie o nároku na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodnutím č.
199-141/2018-ZV zo dňa 30.8.2018 sociálna poisťovňa - žalovaný rozhodol, že žalobca nemá nárok

na ďalšiu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
6.10.2018. Ani proti jednému z týchto rozhodnutí, kde sa malo rozhodnúť o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, t.j. o základe, ktorý by mohol byť zvýšený, nepodal opravný prostriedok.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam mal súd za to, že nie je preukázaná existencia samotného základu
nároku, ktorý by mal súd v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. zvyšovať. Je totiž

nepochybné,žezvýšenianáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniasažalobcadomáhavdôsledku
amputácie pravého predkolenia, ktoré podstúpil v apríli 2014.

14.3. Žalobca tvrdí, že nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia patrí pod
úrazovú dávku v zmysle ustanovenia § 99 zákona č. 461/2003 Z.z.. § 99 je zahrnutý do 9.dielu, IV. hlavy

zákona o sociálnom poistení s názvom „úrazové dávky“. Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je
zákon č. 437/2004 Z.z.. Podľa názoru žalobcu by malo byť premlčanie posudzované podľa špeciálnych
ustanovení zákona o sociálnom poistení § 114 a nie podľa všeobecných ustanovení občianskehozákonníka § 106. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ustanovenie § 114 zákona č. 461/2003 Z.z.
hovorí o premlčaní na výplatu úrazovej dávky. Žalobca si však v konaní neuplatňuje úrazovú dávku,
ale zvýšenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 5 ods.

5 zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré nie je úrazovou dávkou a o ktorom nemá oprávnenie rozhodovať
sociálna poisťovňa, ale súd. Z tohto dôvodu nie je možné na tento nárok vzťahovať ustanovenia
zákona o sociálnom poistení a teda § 114 zákona č. 461/2003 Z.z.. Správne žalovaný poukazuje na
ustanovenia občianskeho zákonníka konkrétne § 106 ods. 1 a namieta premlčanie nároku s tým, že
podľa tohto zákonného ustanovenia sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Vzhľadom na dátumy právoplatnosti jednotlivých
rozhodnutí o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a podanou žalobou, prípadne dohodou
o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorá bola v zmysle rozhodnutí podaná u žalovaného žalobcom
2.3.2016, právo na náhradu škody žalobcu, je premlčané. Nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia mal byť uplatnený v lehote dvoch rokov odkedy sa žalobca o škode dozvedel,
t.j. v lehote dvoch rokov od právoplatnej priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

podľa právoplatnosti jednotlivých rozhodnutí. Posledné právoplatné rozhodnutie o priznaní náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia bolo 21.8.2013, teda posledný deň lehoty na uplatnenie zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uplynul 21.8.2015. Žalobca si uplatnil u žalovaného
nároky 2.3.2016 a na súde 6.5.2016. To znamená, že si ich uplatnil po zákonnej dvojročnej premlčacej
lehote. Toto konštatovanie však nič nemení na tom, že samotný základ nároku nie je preukázaný,

nakoľko v danej veci súd posudzoval zvýšenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Z týchto dôvodov mal za to, že nárok bol podaný nedôvodne a preto žalobu v celom rozsahu
zamietol.

15. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

16. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

18. V konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému prináleží nárok na náhradu trov konania

voči žalobcovi. Žalovaný si v konaní žiadne trovy neuplatnil a žiadne trovy mu v konaní nevznikli. Z tohto
dôvodu súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalovanému nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).