Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417205242
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8417205242.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátuJUDr.ZlatySimkovejaJUDr.KarolaKrochtuvexekučnejvecioprávneného:EOSKSISlovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: M. Y., rod. E., predtým A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
XXX/XX, N. G., o vymoženie 1.055,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Er/390/2017-21 zo dňa 14.09.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora Z.. V. H., K.. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 14584/17.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 44 ods. 2, 3; 243h ods. 1 Exekučného poriadku, §§ 52;
53 ods. 1 až 4; 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Konštatoval, že oprávnený podal 28.03.2017 na Exekútorskom úrade Z.. V. H., K.. návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.055,26 priznanej právoplatným a
vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž,

sp. zn.: SRSAspA 01342/15 z 20.06.2016.

4. K návrhu oprávnený priložil ako prílohy rozhodcovský rozsudok, fotokópiu Dohody o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX z 30.12.2013 a rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXX
z 30.12.2013.

5. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že tento ukladá exekučným súdom pri
rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného
titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho
základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu
exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý
charakter, pričom môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj

materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade
s právom.

6. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky spotrebiteľských zmlúv upravenej v ustanovení § 52 a nasl.
OZ je zrejmé, že spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a

zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretiezmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

(je bez významu, či je daná osoba podnikateľom). Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú
pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny.

7. Na dvojstranný právny úkon uzavretý medzi oprávneným a povinným označený ako Dohoda o uznaní

záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 2757490 z 30.12.2013 súd prvej inštancie nazeral aj
napriek jeho pomenovaniu ako na zmluvu, nakoľko sa jedná o formulár, ktorý veriteľ vopred pripravil pre
dlžníka a obsah ktorého dlžník nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Takto predformulovaná dohoda
predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to nahradenie predchádzajúcich dohôd strán o splatení
dlhu ako aj neoddeliteľnú rozhodcovskú zmluvu. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal
vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní dlhu, a tým aj na predĺžení premlčacej lehoty. Uzatvorenie

dohody je v rozpore s dobrými mravmi a spotrebiteľ ním zhoršil svoje zmluvné postavenie, pričom
uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods.
1 OZ.

8. Rozhodcovský súd vydal konečné rozhodnutie na základe Dohody s poukazom na rozhodcovskú

zmluvu č.: 2757490 z 30.12.2013. Na základe uvedeného právneho úkonu povinný ako dlžník
uznal čo do právneho dôvodu a výšky, záväzok voči oprávnenému ako veriteľovi. K účinku
uznania dlhu povinného treba uviesť, že spôsobil jeho nahradenie novým záväzkom. V rámci tejto
dohody bola podpísaná aj rozhodcovská doložka, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku vzhľadom na spôsoby vedenia prípadných sporov výlučne na jednom z dvoch

rozhodcovských súdoch.

9. Pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola podpísaná súčasne s dohodou o uznaní dlhu
vychádzal súd prvej inštancie z teleologického výkladu, teda vychádzal z účelu právnej normy s
prihliadaním na spoločenské podmienky jej aplikácie. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva

v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako v členskom štáte
Európskej únie, minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica Rady 93/13/EHS. Použitie
ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva Európskej únie na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti eurokomformného výkladu, kedy je vnútroštátny súd povinný vykladať
predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený

predmetnou smernicou.

10. V zmysle zmluvných dojednaní si však spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom presadiť príslušnosť
inak príslušného súdu v zmysle občianskoprávnych predpisov, nakoľko v predtlačených podmienkach,
t.j. v podmienkach individuálne nedojednaných, boli už dopredu určené rozhodcovské súdy a to bez

toho, aby na určení iného súdu (dokonca aj všeobecného súdu) mal povinný ako spotrebiteľ akýkoľvek
vplyv. Pre spotrebiteľov je pritom významné i ustanovenie § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku,
v zmysle ktorého si spotrebitelia v rámci riešenia veci pred súdom môžu na konanie vybrať aj súd s
príslušnosťou v mieste ich bydliska. Rozhodcovská zmluva totiž dáva na výber tomu účastníkovi, ktorý
začne konanie skôr, pričom v praxi je reálny predpoklad, že je to takmer vždy veriteľ, kto podá návrh

na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorému bol poskytnutý úver. Veriteľ môže na základe takejto
rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie jedine rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil.
Možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože rozhodcovské žaloby podávajú takmer výlučne
len veritelia.

11. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je teda najmä skutočnosť,
že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ
reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných
dojednaní vylúčiť. Len ťažko možno predpokladať, že si bol spotrebiteľ vedomý všetkých dôsledkov,
ktoré so sebou nesie uvedené znenie rozhodcovskej doložky. Dojednanie rozhodcovskej doložky a

následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi
bola odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka vykladané v
súlade so smernicou č. 93/13/EHS.12. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči

povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

13. Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle extenzívneho a
eurokomforného výkladu § 53 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie sa
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a takýto rozhodcovský rozsudok, ktorý

bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom na výkon exekúcie. Neplatná rozhodcovská doložka totiž nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako
exekučný titul je neúčinný. Tým je daný rozpor exekučného titulu so zákonom, čo je aj dôvodom
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku.

14. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd prvej
inštancie k záveru, že v danom prípade by uznanie a výkon vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku
bolo v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Preto žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

15. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

16. V odvolaní namietal, že v posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti
spotrebiteľského práva prešiel zásadnými zmenami požadovanými právom Európskej únie, a to

nielen implementáciou Smernice Rady 93/13/EHS. Výsledkom procesu úpravy spotrebiteľského
rozhodcovského konania je zákon č. 335/2014 Z. z. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám
podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Napriek tomu,
že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 Zákona o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, táto je uzatvorená na samostatnom dokumente a je tak
obsahovo a formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal
sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Rozhodcovská
zmluva bola uzatvorená dňa 30.12.2013, teda po viac ako ôsmich rokoch od poskytnutia finančných
prostriedkov.Niejezrejmé,akosúdprvejinštanciedospelkzáveru,žerozhodcovskázmluvajeneplatná.

Povinný mohol rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3 mohol od nej bez udania
dôvodu odstúpiť. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských veciach rozhodcovské
konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že Zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na
rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok

vydaný podľa Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nebol považovaný za exekučný titul,
na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. V súvislosti s tým, že rozhodcovská zmluva núti
spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, oprávnený poukazuje na ust. § 3 ods. 6 Zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne, bez akéhokoľvek
racionálneho odôvodnenia. Oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti a napriek tomu exekučný súd

hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie.

17. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

19. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo

neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

20. Podľa ustanovenia § 44 ods. 3 EP súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie

so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie

spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

21. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

22. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
prepisov (ďalej len "OZ") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

24. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

25. Odvolací súd má za to, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len na doplnenie
konštatuje:

26. Súd prvej inštancie v dnom prípade správne aplikoval ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Oprávnený ani v odvolacom konaní nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy
zo strany povinného. Oprávnený, tak ako vyplýva z formulárovej rozhodcovskej zmluvy, sám určil
rozhodcovský súd.

27. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011
najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný

titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský
súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil

rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
navykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavoexistencia
relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Obdobne porovnaj
aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010,
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

28. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej zmluve/doložke v spotrebiteľskej
zmluve, pretože podľa ust. § 53 ods. 5 OZ je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda

nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.

29.Rozhodcovskázmluvauzatvorenámedzioprávnenýmapovinnýmdňa30.12.2013vyžadujeriešenie
sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.30. Odvolací súd nevidí tiež dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010.

31. Rozhodcovská zmluva je typickým formulárovým ošetrovaním vzniknutého krízového stavu, kedy sa
na podpis spotrebiteľom predkladá formulár rozhodcovskej zmluvy. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa
súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly). V
skutočnosti ide preto podľa citovanej smernice (čl. 5 až 9) o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú

starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočný cieľ je evidentne o dosiahnutí
arbitráže a aby sa zdanlivo vyvolal pocit, že si to želá spotrebiteľ. Nekalá obchodná praktika je zakázaná
a treba pred ňou chrániť spotrebiteľa.

32. Oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že rozhodcovská zmluva bola
dojednaná individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú

podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo
je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.

33. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého predstavuje
rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku.

34. Pre rozpor rozhodcovskej zmluvy s právnymi predpismi (§ 53 Občianskeho zákonníka) nie je možné
v predmetnej veci súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonane exekúcie.

35. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

36. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku ako vecne správne potvrdil.

37.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.