Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919200424
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7919200424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek

senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci navrhovateľa
Ing. R. P. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H.Š. na ulici H. U. X proti oprávnenému O. P. nar. X.X.XXXX
bývajúceho v Q. na ulici P. XXXX/X zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou Ing. I.Z. P. nar.
XX.X.XXXX bývajúcou v Q. na ulici P. č. XXXX/X v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 3.4.2019 č.k. 15Pc 7/2019-58 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti
zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie. Uviedol, že prikázanie plniť si vyživovaciu povinnosť je z pohľadu platiteľa
zásahom do jeho vlastníckych práv garantovaných Ústavou SR podľa čl. 20 ako i čl. 13. V kontexte
s uvedeným tvrdí, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku sa sústredil len na opis životného
štýlu rodičov plnoletého dieťaťa. Invalidný dôchodok ako aj napríklad starobný dôchodok zabezpečuje
základné životné podmienky, a to tak, ako u nezaopatreného dieťaťa výživné. Je toho názoru, že zo

strany plnoletého dieťaťa nebola preukázaná žiadnymi dôkazmi potreba navýšenia financií, ktorá by
oprávňovala žiadať aj výživné. Oprávnený navštevuje školu ako doteraz, žije životom ako do doby, keď
platil len výživné. Dovolí si upozorniť na fakt, že momentálne je príjem oprávneného vyšší, ako keď
poberalvýživné.Mázato,ženiejemožnéautomatickyprikázaťplatiťajvýživné,nakoľkoakouviedol,ide
o zásah do jeho ústavných práv. Dôvodom nemôže byť ani nerozvážne a nehospodárne zaobchádzanie
s finančnými prostriedkami a vedenie životného štýlu, ktorý je nad finančný limit. Každý má zodpovedať
za dôsledky konania a znášať ich v plnej miere a súd nemôže prenášať tieto dôsledky na niekoho iného.

Podľa Civilného sporového poriadku, v odôvodnení rozsudku má sudca uviesť, akou úvahou bol vedený
pri priznaní nároku a jeho výšky a zároveň uviesť aj ustanovenie zákona, o ktoré svoje rozhodnutie
opieral.Mázato,žepríjemrodičanemôžeautomatickyodzrkadľovaťvýškuavôbecpriznanievýživného,
nakoľko ak zoberie do úvahy, že ak majú vyživovaciu povinnosť rodičia k deťom a taktiež majú aj deti
k rodičom, plošne by si mohol na základe citácií tohto ustanovenia zákona každý žiadať o výžive vo
všeobecnosti. Môže uviesť, že zo strany súdu nie je uvedené, že prejavil ochotu pomáhať svojej 70
ročnej matke finančne, ktorá je ťažko chorá, bola niekoľkokrát prevezená, hospitalizovaná a liečená v

nemocnici a jej dôchodok je približne na úrovni oprávneného. Jeho sestra je rozvedená, stará sa o dvoch
študujúcich chlapcov, na ktorých poberá výživné spolu 120 Eur a taktiež pracuje ako učiteľka ako matka
oprávneného, takže je jediný, kto jej môže ako tak uľahčiť život. Súd prvej inštancie svojim odôvodnením
munedaldôvodveriťvto,žejehorozhodnutiejevzmyslezákonaanestranné.Momentálnejeoprávnenýdostatočne finančne zaopatrený a na to, aby mu aj finančne pomohol, vôbec nepotrebuje, aby mu to
nariadil súd, ale vníma to ako etický problém. Ako súdu sám navrhol počas rozvodového konania platiť
výživné spolu na všetky tri deti 750 Eur a doteraz z príjmu platil na deti 50% , hovorí za všetko.

3. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že vyživovaciu povinnosť majú obaja
rodičia, kým dieťa nenadobudne schopnosť samo sa živiť, čo v jeho prípade, vzhľadom na jeho diagnózu
nenastane ani po skončení praktickej školy, ktorú ešte stále navštevuje. Navrhovateľ je teda povinný
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť naďalej presne tak, ako jeho matka, pričom existuje odôvodnený

predpoklad toho, že je schopný na jeho výživu prispievať. Navrhovateľov výsluhový dôchodok a zárobok
popri dôchodku spolu činí cca 1.590 Eur. Nakoľko je nútený pohybovať sa viac autom ako pešo, z
invalidného dôchodku si platí leasingovú splátku za auto, ktorá je 167,27 Eur pričom leasing bude trvať
šesť rokov. Uviedol výdavky na lieky a vitamíny mesačne cca 20 Eur, obedy v škole cca 25 Eur, paušál
na mobil 20 Eur, drogéria 15 Eur, sporenie 30 Eur, ošatenie a obuv mesačne 50 Eur a ďalšie výdavky
nebude presnejšie rozpisovať, pričom všetko potrebuje dokupovať ako každý iný človek. Navrhovateľ

im síce nechal dom, ktorý je však zaťažený hypotékou, ale je neopravený ani z vonku ani z vnútra. Od
rozvodu rodičov postupne prerábajú izby, aby deti žili dôstojne, nie ako počas manželstva rodičov, keď
tri deti boli v jednej izbe, nemali žiadne súkromie. Nutné je vymeniť aj strechu na dome a iné veci okolo
domu. Uviedol, že každý rok vo vyúčtovacej faktúre za plyn majú nedoplatky, nakoľko teplo im uniká cez
strechu i vchodové dvere. Nakoľko má rád hokej, chodí do Košíc ako fanúšik na krátke výlety. Hoci má

svoj hendikep, má svoje požiadavky, pričom tieto si nedokáže sám zabezpečiť, pretože jeho matka má
ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Rozpísal výdavky jeho matky, ktorá zo svojho platu uhrádza inkaso
280 Eur, 300 Eur strava, bežné nákupy na varenie, desiaty do školy, hypotéka 140 Eur, benzín 80 Eur,
poplatky za smetie, ročná daň z nehnuteľnosti. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, k sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, správne právne posúdil vec a
rozhodol v súlade so zákonom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav,

posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 CMP vyhodnotil dôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

8. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom, správne
porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase
rozhodovania o terajšom návrhu navrhovateľa na zrušenie výživného v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine a súčasne správne aplikoval ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú

schopné samé sa živiť. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa
ktorého dosiahnutím plnoletosti vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nezaniká bez ďalšieho a pokiaľ
dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá.
Schopnosť samostatne sa živiť vyžaduje požiadavku trvalosti tohto stavu. Priznané sociálne dávky
vo forme invalidného dôchodku sú len kompenzovaním zdravotného stavu osoby postihnutej, teda

nemožno ich považovať za okolnosť, na základe ktorej by dieťa nadobudlo bez ďalšieho schopnosť
samostatne sa živiť. Vzhľadom na zdravotný stav plnoletého syna, nie je u neho objektívna možnosť
samostatne sa živiť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nemôže byť pričítané na jeho
ťarchu v tom zmysle, že po priznaní invalidného dôchodku sa už nemá právo podieľať na životnej úrovnisvojich rodičov, teda že už nemá nárok na výživné. Napriek tvrdeniam navrhovateľa v odvolaní, že
plnoletý syn je dostatočne finančne zaopatrený z dôvodu priznaného invalidného dôchodku, a teda už
nemá nárok na výživné, je nutné konštatovať, že u plnoletého syna ide o poškodenie trvalé a osobu

s ťažkým zdravotným postihnutím. Oprávnený je narodený s trizómiou 21. chromozómu, od narodenia
jeho psychomotorický vývin výrazne zaostával za normou. Má narušenú orientačnú schopnosť, nie
je schopný v dôsledku psychomotorickej retardácie zvládnuť situáciu v prostriedku verejnej dopravy
a prepravovať sa ním, v dôsledku čoho je odkázaný aj na prepravu osobným motorovým vozidlom.
Má narušenú orientačnú schopnosť v dôsledku geneticky podmieneného psychického ochorenia -

Downovho syndrómu s duševnou zaostalosťou a zaostávaním rečového vývinu. V dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia má obmedzenú schopnosť samoobsluhy, schopnosť samostatne vykonávať
úkony starostlivosťou o domácnosť a realizovať sociálne aktivity. Vyžaduje dohľad a pomoc inej fyzickej
osoby pri úkonoch osobnej hygieny, vstupe a výstupe z vane, kúpaní, obliekaní a vyzliekaní, obúvaní,
príprave, servírovaní a podávaní jedla a pitia a pri úkonoch starostlivosti o domácnosť. Pokles jeho
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol stanovený na 80%.

Napokon plnoletý syn ako oprávnený navštevuje druhý ročník Spojenej školy internátnej v Trebišove.
Uvedené ho teda vylučuje z možnosti dosahovať vlastný príjem. Zdravotný stav oprávneného má vplyv
na jeho mentálnu úroveň a na jemnú a hrubú motoriku. S prihliadnutím na vývoj nemôže byť zaškolený
bežne, musí byť vzdelávaný inou formou, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov, vyžaduje si
mimoriadnu starostlivosť zo strany matky. Napokon doposiaľ neukončil stredoškolské štúdium.

9. K odvolacej námietke odvolateľa je potrebné poznamenať, že samotným priznaním invalidného
dôchodku nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Naviac ani nárok plnoletého syna na
sociálne dávky v súvislosti s jeho zdravotným stavom, ktorý by mal byť týmto spôsobom kompenzovaný,
nemôže byť považovaný ako nárok, ktorý by mal byť „náhradou“ vyživovacej povinnosti rodičov voči

plnoletému dieťaťu, nakoľko konštrukcia sociálnych platieb objektívne nemôže zohľadňovať všetky
individuálne potreby oprávneného príjemcu. Priznanie invalidného dôchodku nie je bez ďalšieho
spojené s nadobudnutím vlastnej ekonomickej samostatnosti. V prejednávanej veci tak na strane
oprávneného nedošlo k nadobudnutiu vlastnej ekonomickej samostatnosti a na strane druhej je v
možnostiach navrhovateľa plniť si vyživovaciu povinnosť voči synovi. Argumentácia navrhovateľa v

odvolaní sa týkala iba skutočností, že plnoletému synovi bol priznaný invalidný dôchodok, a preto by
nemal mať nárok na výživné, pričom to považuje za etický problém. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje i na nález Ústavného súdu ČR I ÚS 2306/2012 zo dňa 13.3.2013, na základe čoho je
nutné uzavrieť, že samotným priznaním invalidného dôchodku nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov
k deťom. Konštrukcia sociálnych platieb objektívne nemôže zohľadňovať všetky individuálne potreby

oprávneného príjemcu a ak dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, mala by vyživovacia
povinnosť rodičov trvať naďalej. Príjem plnoletého syna je tvorený výlučne invalidným dôchodkom
a výživným, oprávnený naďalej navštevuje Spojenú školu internátnu v Trebišove vo forme denného
štúdia, pričom plnoletý syn vzhľadom na svoj zdravotný stav a návštevou školy nie je schopný vlastným
pričinením dosahovať príjem. V konaní nebola preukázaná objektívna možnosť oprávneného mať

vlastný príjem, pričom je v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa prispievať na jeho výživu.

10. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie

rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.
právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami navrhovaním a hodnotením
dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,

rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Teda za porušenie
tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav
a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného
predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia
príslušných ustanovení, že by zásadne popreli ich účel alebo význam.11. Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkové
okolnosti pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, rozsudok splnil

základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a je logickým a právnym
vyústením priebehu a výsledku prvoinštančného konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Vychádzajúc z vyššie
uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením a vo vzťahu

k relevantným odvolacím námietkam navrhovateľa doplnil ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie nebol
predložený.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).