Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 18, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203344
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8415203344.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v exekučnej veci oprávneného W. I., a.s., so sídlom
Q. XXX/A, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, proti povinnej Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX,
XXX XX O., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok,
č.k. 1Er/33/2015-12 zo dňa 07. februára 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom spoločnosti F. I., s.r.o. so sídlom Q. XXX/A, XXX XX W.,
G.: XX XXX XXX a to so spoločnosťou W. I., a.s., so sídlom Q. XXX/A, XXX XX W., G.: XX XXX XXX.

II. P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Žiadosť súdneho exekútora U.. P. W. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn.: EX
XXXX/XXXX sa zamieta.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 52 ods. 1, § 54 ods.
1, § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi pôvodným opraveným a povinnou bola dňa 25.01.2008 uzatvorená
Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli obchodné podmienky pre úver, verzia X/XXXX.
Exekučným titulom bol v predmetnej veci rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. G z 15.07.2011.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmluva o úvere spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy.
Predloženou zmluvnou mal za preukázané, že oprávnený je dodávateľ, pretože pri uzatváraní a
plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a súčasne nebolo preukázané, že
povinná by pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje vždy výlučne dodávateľa, teda oprávneného.

Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky oprávneného, ktoré povinná
ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Rozhodcovská
doložka bola uvedená v čl. 11, bod 11.2 obchodných podmienok pre úver. Uviedol, že takéto ustanovenie
v spotrebiteľskej zmluve exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne
ustanovenie nebolo individuálne dojednané. Predmetná rozhodcovská zmluva bola totiž vyhotovená

na predtlačenom formulári, teda spotrebiteľ sa s ňou síce mal možnosť oboznámiť pred podpisom
zmluvy,avšak(reálne)nemalmožnosťovplyvniťjejobsah,apretojunemožnopovažovaťzaindividuálnedojednanú. Rozhodcovský súd teda odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej podmienky, ktorá ako
každá neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je podľa Občianskeho zákonníka
neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu,

ktorý má zase za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku, čím je exekučný titul v rozpore so zákonom a exekučný súd bol preto povinný zamietnuť
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365

ods. 1 písm. d), a), e), f), g), h) a b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
Namietal, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním
iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a z povahy veci nie je
možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech
uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj
premenné historického výkladu. Uviedol, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský

súd a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená, teda je tu prekážka
res iudicata. Mal za to, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a konštruoval
nový skutkový stav bez účasti oprávneného a tiež mu odňal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom
a skutkovému stavu. Ďalej uviedol, že pokiaľ by súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernice EHS

č. 93/13/EHS a taktiež nie je možné brať do úvahy ani judikatúru ESD. Namietal porušenie právnej
istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právna obdobných veciach poverenie
vydajú a zamietajú, ako aj skutočnosť, že dochádza k neprimeranému zvýhodňovaniu povinného pred
exekučným súdom. Mal za to, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť si svoje právo
priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozhodnutia.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že oprávnený namieta nesprávne právne posúdenie a nesprávne
zistenie skutkového stavu (§ 365 písm. f), h) C.s.p.).

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením., teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že oprávnený dňa 09.08.2017 zanikol v dôsledku
zrušenia spoločnosti bez likvidácie - zlúčenie spoločnosti.12. Podľa ustanovenia § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet,
súd konanie zastaví.

13. Odvolací súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zistil, že pôvodný
oprávnený, spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869
464 zanikla dňa 09.08.2017 v dôsledku zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

14. Vzhľadom na to, že oprávnený zanikol počas odvolacieho konania, teda skôr, ako sa konanie vo veci
právoplatne skončilo, odvolací súd podľa povahy sporu posúdil, že môže v konaní pokračovať, preto
bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) rozhodol o pokračovaní v odvolacom konaní s
právnym nástupcom po oprávnenom.

15. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať exekučný
titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Rovnaký právny názor je obsiahnutý aj v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo

207/2011, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo
vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z
hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak

po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané),
ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti
a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá
sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že
jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom

právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými
stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská
zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a
rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy
uzavretý. (Obdobne porovnaj aj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6 Cdo 143/2011, sp. zn. 2 Cdo

245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011)

16. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka,
ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán, pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

17. Súd prvej inštancie odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne
nevyjednal. Ide o zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

18. Postup súdu prvej inštancie bol tiež v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR a judikatúrou Súdneho
dvora Európskej únie. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvej inštancie
nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné
konanie zastavené v súlade s ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Právne posúdenie

neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

19. Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom
konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu

ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

20. Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je
oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným ÚstavouSlovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v
súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so

Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

21. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov,
ktorú smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré
je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú

právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Z uvedeného
predovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď
po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel. (Pozri

uznesenie Súdneho dvora C-76/10 - Pohotovosť s.r.o. / Iveta Korčkovská, bod 50, 51)

22. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako

keď rozhodcovskej zmluvy niet. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo
1/2012).

23. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

24. Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa

ostatnými odvolacími námietkami.

25. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografických dôvodoch
v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale. Neprimeraná
vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre

spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca XXX km (O. - W.) na
rozhodcovské konanie je odradzujúca.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).