Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/183/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014201034
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014201034.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUD. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci žalobcu: SH TRADE Slovakia s.r.o.,
Valchovnícka 123/A, Komárno, IČO: 46 38 57 54, zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom,
Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. septembra
2014 č. 335898/2014, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 04. 11. 2014 domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu zo dňa 19. 09. 2014 č. 335898/2014, ktorým žalovaný, ako odvolací
orgán príslušný na konanie podľa § 4 ods. 3 písm. s/ zák. č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy
v oblasti daní, poplatkov a colníctva, v znení neskorších predpisov, podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolania žalobcu smerujúce
proti rozhodnutiam Colného úradu Nitra zo dňa 27. 05. 2014 č. 1096158/1/246004/2014, zo dňa 27.
05. 2014 č. 1096158/1/245979/2014, zo dňa 27. 05. 2014 č. 1096158/1/245930/2014, zo dňa 27. 05.

2014 č. 1096158/1/246034/2014, zo dňa 27. 05. 2014 č. 1096158/1/245990/2014, zo dňa 27. 05.
2014 č. 1096158/1/245897/2014, zo dňa 27. 05. 2014 č. 1096158/1/245838/2014, zo dňa 27. 05. 2014
č. 1096158/1/245943/2014 a zo dňa 27. 05. 2014 č. 1096158/1/246022/2014 zamietol a napadnuté
rozhodnutia Colného úradu Nitra zo dňa 27. 05. 2014 č. 1096158/1/246004/2014, zo dňa 27. 05. 2014
č. 1096158/1/245979/2014, zo dňa 27. 05. 2014 č. 1096158/1/245930/2014, zo dňa 27. 05. 2014 č.
1096158/1/246034/2014, zo dňa 27. 05. 2014 č. 1096158/1/245990/2014, zo dňa 27. 05. 2014
č. 1096158/1/245897/2014, zo dňa 27. 05. 2014 č. 1096158/1/245838/2014, zo dňa 27. 05. 2014 č.

1096158/1/245943/2014 a zo dňa 27. 05. 2014 č. 1096158/1/246022/2014 potvrdil.

Žalobca podanou žalobou na súd sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na
nové konanie z dôvodu jeho nezákonnosti. Dôvody špecifikoval v žalobe tak, že postup žalovaného,
pokiaľspojildojednéhoodvolaciehokonaniavšetkypodaniažalobcusmerujúcekrozhodnutiamcolného
úradu ako prvostupňového správneho orgánu, je v rozpore so zákonom, nakoľko Správny poriadok
nepozná inštitút spojenia veci nielen v prvostupňovom, ale aj odvolacom konaní. Každý dovoz tovaru

z tretej krajiny je samostatnou právnou vecou a o každej veci sa rozhoduje v samostatnom konaní na
základe colných vyhlásení podaných deklarantom. Nezákonnosť rozhodnutia vidí aj v tom, že colný
úrad viedol konanie podľa Správneho poriadku, aj keď v danej veci konanie malo byť vedené podľa
Daňového poriadku, preto s názorom žalovaného, ktorý uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia,nesúhlasí. V predmetnej veci poukaz žalovaného na ust. § 12 zák. č. 222/2004 Z. z. o dovoze tovaru
podľa jeho názoru právne irelevantný z dôvodu, že predmetný dovoz tovaru bol uskutočnený z tretej
krajiny na územie EÚ, čo žalobca nespochybňoval. Nebolo sporné a colné vyhlásenia to preukazovali,

že tovar, ktorý po dovoze bol colným úradom prepustený do režimu voľný obeh, bol na územie EÚ
dovezený z tretej krajiny. Žalobca v danej veci argumentoval ust. § 48b, § 43 a § 69 zákona o DPH a
z jednotlivých inštitútov upravených Colným kódexom a zák. č. 199/2004 Z. z., teda colným zákonom.
Žalobca poukázal i na § 36 ods. 4 Colného zákona, ktoré upravuje colné vyhlásenie a uviedol, že colný
úrad potvrdením colných vyhlásení prepustiť tovar do režimu voľného obehu (colný režim), avšak proti

týmto rozhodnutiam nebolo podané odvolanie a tieto rozhodnutia sa stali právoplatnými. Potom platí,
že tovar bol prepustený do režimu voľného obehu s tým, že DPH nebude pri dovoze vymeraná. Colný
úrad v tomto konaní v zmysle § 48 ods. 3 zákona o DPH rozhodnutiami dovoz tovaru právoplatne
oslobodil od DPH. Colný úrad v colnom konaní tak rozhodol z toho dôvodu, že žalobca zložil zábezpeku
v potrebnej výške a splnil aj ďalšie podmienky pre oslobodenie dovážaného tovaru od DPH v colnom
konaní, v ktorom tovar prepúšťal do colného režimu voľný obeh. Dňom nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutí vydaných v colnom konaní (potvrdené JCD) bolo právoplatne rozhodnuté o dovozoch a tovar
sa nachádzal vo voľnom obehu.

Podľa § 48b ods. 1 zákona o DPH, colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru,
pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 pred prepustením tovaru do colného

režimu voľný obeh. Žalobca ďalej poukázal na § 12 zákona o DPH, v zmysle ktorého dovozom tovaru je
vstup tovaru z územia tretích štátov na územie EÚ. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú
ustanovenia colných predpisov, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 18 ods. 1 zákona o DPH, miestom
dovozu tovaru je členský štát, na ktorého území sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie
Európskejúnie.Svýnimkoupodľaods.2citovanéustanoveniapotvrdzujú,žedovoztovaruaprepustenie

tovaru sú z vecného hľadiska samostatné právne inštitúty. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ predmetom dane
je dovoz tovaru do tuzemska. Podľa čl. 4 bod 6 Colného kódexu "colným štatútom" postavenie tovaru,
ktorévyjadruje,čiideotovarspoločenstvaalebootovar,ktorýniejetovaromspoločenstva. Prepustením
do voľného obehu získa tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, colný štatút tovaru spoločenstva.
Podľačl. 201ods.1Colnéhokódexucolnýdlhvznikáprepustenímtovaru,ktorýpodliehadovoznémuclu

dovoľnéhoobehu. Colnýmdlhompodľačl.4bod9Colnéhokódexujepovinnosťosobyzaplatiťdovozné
clo, colný dlh pri dovoze. Podľa § 2 písm. a/ Colného zákona colnými predpismi sú osobitné predpisy,
medzinárodné zmluvy, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré upravujú právne vzťahy
v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru, s výnimkou právnych predpisov upravujúcich
daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane. Z vyššie uvedených právnych predpisov vyplýva, že pri

výmere DPH nie je možné postupovať podľa Správneho poriadku, po tom, čo v colnom konaní bol tovar
po dovoze prepustený do režimu voľného obehu s oslobodením od DPH. Z hľadiska colných predpisov
je s ním možné nakladať voľne a nepreukázané dodania, či následné vyrubenie dane nezakladá dôvod v
konaní postupovať podľa Správneho poriadku. V ďalšej časti opätovne uvádza, že zabezpečenie dane je
inštitútom daňovým (§ 48b zákona o DPH) a DPH je v danom prípade zabezpečená nie z toho dôvodu,

že tovar bol dovezený. Poukázal na § 48b ods. 2 citovaného zákona, v zmysle ktorého colný úrad
rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane, lehotu na jej zaplatenie, ale proti rozhodnutiu nie je možné
podať odvolanie. Ak osoba podľa ods. 1 zabezpečenie dane nezaplatí v lehote určenej v rozhodnutí,
colný úrad oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 neuplatní. Podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH, dovoz
tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava skončí

v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie
tohto tovaru do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona o DPH. Podľa
§ 69 ods. 8 zákona o DPH, pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa
colných predpisov alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov
zahraničná osoba, ktorá je dlžníkom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu vydaného colným

orgánom iného členského štátu a tento dlžník nepoužije tovar na účely svojho podnikania. Žalobca je v
zmysle § 69 ods. 8 dlžníkom podľa colných predpisov a teda je osobou povinnou platiť daň, ak mu bude
colnými orgánmi vymeraná daň (pri dovoze vymeriavajú daň colné orgány spolu s príslušným clom a
inými platbami). Ak pri dovoze nebola vymeraná daň, osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov,
nie je osobou povinnosť platiť daň. Žalobcovi pri dovoze nebola vymeraná daň (splnením podmienok pri

dovoze bol tovar oslobodený od dane) a preto nie je osobou povinnou platiť daň z dôvodu, že tovar bol
dovezený z tretej krajiny. Dovoz tovaru bol ukončený prepustením tovaru s úplným oslobodením.V žalobe poukázal i na ust. § 43 zákona o DPH, t. j. oslobodenie od dane dodania tovaru z tuzemska do
iného členského štátu (tzv. intrakomunitárne dodávky). Po prepustení tovaru do režimu voľného obehu
s oslobodením od DPH nejde teda o dovoz tovaru z tretej krajiny, ale o dodanie tovaru z tuzemska do

inej krajiny. Osobitným zákonom v tejto právnej veci je zákon o DPH, na ktorý odkazujú ust. § 4 ods.
1, § 6 zák. č. 563/2009 Z. z. Podľa § 84 ods. 1 zákona o DPH, daň pri dovoze tovaru vyrubuje
colný orgán s výnimkou podľa ods. 2. Daň vyrubená colným orgánom je splatná v lehote pre splatnosť
cla podľa colných predpisov. V danom prípade zo strany colných orgánov došlo k vyrubeniu dane nie pri,
ale dodatočne po dovoze, t. j. po prepustení tovaru s oslobodením od DPH. V zmysle vyššie citovaných

ustanovení je toho názoru, že colné orgány sú ako správcovia dane oprávnené vymerať DPH len, ak v
colnom konaní spolu s clom vymerajú aj DPH. Ak colné orgány pri colnom konaní rozhodnú tak, že tovar
sa z dôvodov uvedených v zákone (§ 43 ods. 1, § 48 ods. 3, § 69 ods. 8) prepustí do režimu voľného
obehu s oslobodením od dane, nie sú následne vecne príslušným orgánom vymerať DPH z dovozu
tovaru (za použitia colných a správnych predpisov) aj napriek tomu, že v zmysle § 48b sú orgánom,
ktorý je oprávnený pred prepustením tovaru do voľného obehu daň zabezpečiť.

ŠpeciálnypostupprizabezpečenítovaruanáslednéoprávnenievyrubiťDPHapoužiťnazaplatenieDPH
zabezpečenie podľa § 48b ods. 5 je výnimkou z § 84 zákona o DPH, ktorý oprávňuje colné orgány na
vyrubenie DPH z dôvodu, že nebolo preukázané, že tovar prepravený v rámci intrakomunitárnej dodávky
(kde ináč sú správcami dane daňové orgány), bol skutočne dodaný, resp. že sa nepotvrdí pravdivosť

dokladu, ktorým sa preukazuje prevzatie tovaru v inom členskom štáte podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH.

Nemôže byť sporné, že ak colný úrad pristúpil k vyrubeniu dane z dôvodov uvedených v § 48 b zákona
o DPH, konanie nemohol začať postupom podľa § 18 Správneho poriadku. Na konanie a jeho začatie
mal byť použitý zák. č. 563/2009 Z. z., pretože colný úrad nevymeriaval daň pri dovoze (pri dovoze

oslobodil tovar od DPH). Je toho názoru, že colný úrad tak konal v rozpore s § 1 Správneho poriadku
a osobitným zákonom v danom prípade je citovaný zák. č. 563/2009 Z. z., teda Daňový poriadok, ktorý
v § 1 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov
a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou dane.

Výroky rozhodnutí colného úradu (§ 21 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004
Z. z.) sú právne neudržateľné. Postup podľa § 21 ods. 1 bráni prekážka veci rozhodnutej. Ako bolo
uvedené, colný úrad potvrdením colného vyhlásenia, rozhodol o prepustení tovaru do režimu voľného
obehu s úplným oslobodením, t. j. rozhodol, že dovážaný tovar, u ktorého vznikla daňová povinnosť
sa oslobodzuje od daňovej povinnosti, pretože v čase rozhodovania o prepustení tovaru, boli splnené

podmienky podľa § 43 ods. 1, 4, § 48 ods. 3, § 69 ods. 8 a dovozca pred prepustením zložil zábezpeku
podľa § 48b ods. 1, 2 zákona o DPH. Daňová povinnosť nevzniká opätovne a preto poukaz na ust.
§ 21 ods. 1 písm. a/ právne nemôže obstáť. Podľa § 21 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť
pri tovare podľa ods. 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného
režimu.Daňovápovinnosťvznikávtomtookamihu,avšakakoužuviedol,právoplatnýmrozhodnutímboli

dovozyoslobodenéoddaňovejpovinnostiatakvýrubdanejespojenýsinouprávnouskutočnosťouakos
dovozom.ŽalobcaargumentáciužalovanéhosodkazomnasmernicuRadyč. 2006/112/ESpovažujeza
snahu nejakým spôsobom odôvodniť nezákonný postup. Žalovanému by malo byť zrejmé, že smernica
nie je priamo vykonateľným predpisom EÚ v rozhodovacej činnosti národných orgánov. Táto smernica
bola premietnutá do zákona o DPH a otázka DPH nie je z hľadiska správy DPH záležitosťou EÚ, ale ide o

autonómneprávneúpravyjednotlivýchčlenskýchštátovatedavoveciDPHsapostupujepodľaprávnych
predpisov tej krajiny EÚ, ktorá je príslušná o DPH konať. Jednotný systém DPH neznamená spoločnú
správu DPH (na rozdiel od cla, ktorú spravujú colné orgány členských štátov EÚ a ktoré je príjmom EÚ),
ale vymedzenie jednotlivých daňových inštitútov ako normatívu, ktorý má usmerňovať právnu úpravu
jednotlivých členských krajín v oblasti DPH tak, aby sa zabezpečil výmer dane za dodržanie základných

zásad a to zásady neutrality a proporcionality. Ďalej uviedol, že za právne irelevantnú považuje aj
argumentáciu žalovaného a jeho poukaz na nariadenie Rady (EHS) č. 2913/1992 a nariadenie č.
2454/93 a to práve z dôvodu, ktoré už uviedol. Nikdy nebolo sporné, ktoré právne predpisy použiť pri
dodaní tovaru a prepúšťaní tovaru do voľného obehu. Žalobca vo svojom odvolaní namietal výlučne
to, že colný úrad pri vyrubení dane mal postupovať podľa daňových predpisov (Daňového poriadku) z

dôvodov uvedených v odvolaní.

Žalovaný námietky žalobcu k otázkam dokazovania a jednotlivých dôkazov vyhodnotil ako nedôvodné.
Žalobca aj v tejto právnej veci je zaviazaný zaplatiť DPH len v dôsledku účelovo vedeného dokazovania,hodnotenia dôkazov a odmietnutia dôkazov. Je všeobecne známou skutočnosťou, že po vstupe do EÚ
sa na hraničných priechodoch kontrola prepravovaného tovaru nevykonáva. Rovnako nie je daná žiadna
povinnosť platiteľovi dane nahlasovať nakladanie tovaru, či vykladanie tovaru daňovým, či colným

orgánom. Preprava tovaru cez štátnu hranicu a dodanie tovaru príjemcovi v inej krajine EÚ je založená
na obchodnom vzťahu a dodacích podmienok. Colný úrad, ale odmietol vykonať dôkazy navrhované
právnym zástupcom (napr. výsluch vodičov). Žalobca prepravoval predmetné zásielky prostredníctvom
tretej osoby, teda dopravcu. Z prepravných dokladov nesporne vyplýva, že tovar podľa zmluvných
podmienok bol dodaný dopravcom príjemcovi tovaru a teda došlo k naplneniu kúpnej zmluvy, aj zmluvy

o preprave vecí. Nie je zrejmé, ako vyhodnotil colný úrad aj žalovaný vyjadrenie príjemcu z hľadiska jej
dôveryhodnosti,keďskutočnostinímuvedenénebolikonfrontovanésožiadnymhodnovernýmdôkazom.
Žalobca predložil listinné dôkazy, ktoré potvrdzujú uskutočnenie prepravy tovaru z územia SR na územie
Maďarska a jeho následné dodanie príjemcovi v Maďarsku. Žalobca predložil vyhlásenia dopravcu,
vodičov o uskutočnení prepravy aj o dodaní tovaru, predložil satelitné údaje o pohybe kamiónov, ktoré
prepravovali predmetný tovar. Je toho názoru, že išlo o zásadné dôkazy, ktoré ani colný úrad, ani

žalovaný nevzali do úvahy a žalovaný odmietol vykonať výsluch svedkov, teda odmietol vykonať dôkaz
navrhovaný žalobcom. Z ust. § 48b zákona o DPH, na ktoré sa žalovaný odvoláva, ani z ust. § 34 ods. 4
Správneho poriadku nevyplýva, že z dôvodov, ktoré colný úrad uvádza, nie je možné navrhnuté dôkazy
vykonať. Postup oboch správnych orgánov žalobca považuje za porušenie jeho práva na spravodlivý
proces ako i porušenie základných zásad správneho konania uvedený v § 3 Správneho poriadku.

Záver colného úradu, že aj keby tieto osoby potvrdili dodanie tovaru, nemohli by postupovať inak,
vzhľadom na výsledky medzinárodného preverovania, právne neobstoja. Colné orgány sa obrátili na
maďarské colné orgány, aby vykonali šetrenie na ich území. Maďarské orgány teda vykonali procesné
úkony na území Maďarska (nie je zrejmé, prečo maďarské orgány nevypočuli maďarských vodičov, či

maďarského dopravcu, ak overovali dodanie). Správa o výsledku preverovania nie je nevyvrátiteľným
dôkazom a to ešte za situácie, keď maďarské orgány vypočúvajú len príjemcu. Žalobca podľa § 33
Správneho poriadku má právo navrhnúť dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri
prejednávaní. Aj keď ústne pojednávanie nie je povinné, môže ho nariadiť správny orgán za účelom
objasnenia skutkového stavu veci. Žalobca je toho názoru, že ani maďarské, ani slovenské orgány,

nemôžu bez konfrontácie týchto dôkazov zistiť, či preprava tovaru na územie Maďarska sa uskutočnila
a či tovar bol maďarskému príjemcovi dodaný. Žalobca preukazuje dodanie potvrdeným prepravným
dokladom CMR a vyhlásením dopravcu a vodičmi o tom, že preprava a dodanie tovaru sa uskutočnili.
Nákladný list CMR sa vyhotovuje minimálne v 3 vyhoveniach, z ktorých jeden rovnopis je určený pre
odosielateľa, jeden je určený pre dopravcu a jeden pre príjemcu. Z preverovania, ktoré uskutočnili

maďarské colné orgány nevyplýva, že by maďarské colné orgány predložili preverovanej osobe CMR
a vyzvali ju, aby sa vyjadrila k tomu, či údaje o dodaní na CMR sú pravdivé (podpis a pečiatka). Doklad
CMR je podľa § 48b ods. 3 dokladom, ktorý preukazuje dodanie tovaru. Žalobca navrhol vykonať
dôkaz výsluchom Y. M., ktorá ako zamestnankyňa obchodnej spoločnosti Juventa predkladala na colné
konanie colné doklady. Žalobca za jediný dôkaz vždy považoval a považuje prepravnú listinu a týmto

dokladom vždy preukazoval dodanie tovaru. Výsluch tejto svedkyne považoval za nevyhnutný už aj
z toho dôvodu, že malo ísť o predloženie falošných listín. Žalobca chcel zistiť, kto a s akým zámerom
konal, keď predložil colným orgánom falšované listiny a ako bolo naložené s dokladmi CMR.

Nebolo preukázané, z hľadiska uvedeného, že tovar nebol dodaný a závery colného úradu sú založené

výlučne na odpovedi maďarských orgánov, pričom ich závery listinné dôkazy nielen spochybňovali, ale
preukazovali opak. Pokiaľ ide o záver žalovaného, že p. G. je osobou, ktorá nemá žiadne prepojenie
na príjemcu tovaru, žalobca je toho názoru, že až vykonaním vyššie uvedených dôkazov bude daná
odpoveď na to, kto je táto osoba. Pretože neboli vykonané dôkazy navrhované žalobcom, nie je možno
považovať za relevantný ani záver, že k dodaniu nemohlo dôjsť, lebo tovar prevzala osoba, ktorá nemá

žiadny vzťah z príjemcom. Je toho názoru, že listinné dôkazy CMR a vyhlásenia dopravcu a vodičov
tento záver vyvracajú. Žalobca zotrval na tvrdení, že colný úrad vychádzal výlučne z informácie, ktorú mu
zaslali maďarské colné orgány a že túto informáciu hodnotilo finančné riaditeľstvo, čo potvrdzuje list FR
SR zo dňa 21. 2. 2014 založený v administratívnom spise. Colný úrad dňa 28. 3. 2014 doručil právnemu
zástupcovi oznámenie, v ktorom žiadal právneho zástupcu o vyjadrenie k podkladom pred vydaním

rozhodnutia. Je toho názoru, že z informácie od maďarských orgánov nie je možné vyvodiť závery,
ku ktorým sa dopracoval žalovaný ako i colný úrad. Ďalej uviedol, že kým nebude preukázané bez
najmenších pochybností, či tovar bol alebo nebol dodaný, nie je možné určiť, ktorý orgán je oprávnenývo veci konať (maďarský alebo slovenský), ak vezmeme do úvahy základné zásady DPH v systéme, t.
j. zásadu neutrality a zásadu teritoriality.

Právny zástupca žalobcu zaslal súdu dňa 26. 5. 2015 svoje stanovisko k podanému vyjadreniu
žalovaného správneho orgánu, ktoré sa v podstate zhoduje s dôvodmi uvedenými v žalobe, v ktorom
poukázal na čl. 42 nariadenia 1978/2003 z októbra 2003, podľa ktorého vyhlásenia a akékoľvek iné
dokumenty alebo i overené kópie alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného orgánu a oznámené
žiadajúcemu orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením, sa môžu použiť ako dôkaz zo

strany príslušných orgánov členského štátu žiadajúceho orgánu na tom istom základe, ako podané
dokumenty poskytované ďalšími orgánmi uvedenej krajiny. Tlačivo MVI - odpoveď, ktorú ako dôkaz
uvádza správca dane, samo o sebe nie je ani nemôže byť dôkazom, je iba informáciou, ktorá bola
poskytnutá správcovi dane o úlohách, ktoré boli vykonané dožiadaným orgánom. Pokiaľ boli vypočuté
v konaní nejaké osoby, ich výpoveď má byť doručená spolu s MVI. Postupom, ktorý zvolil colný úrad,
sa má zabezpečiť výber dane bez toho, aby bolo preukázané, v ktorej krajine a kto má daň zaplatiť.

Pokiaľ colný úrad pristúpil k výmeru DPH, mal postupovať podľa daňových predpisov. Ustanovenie §
48b zákona o DPH je jednoznačné a colné orgány v danom prípade nerozhodujú o dovoze a vymeraní
dane pri dovoze, ktorým ako bolo uvedené, bol ukončený prepustením tovaru do režimu voľného obehu.
Dôvodom pre vymeranie dane, ktorý bol prepustený do režimu voľného obehu (právoplatné rozhodnutie
- potvrdené JCD) je to, že zo strany žalobcu nebol podľa tvrdenia colného úradu predložený doklad o

prevzatí tovaru (CMR - žalobca predložil). Ďalej uviedol, že skutočnosťou, ktorá zakladá oprávnenie
colného úradu vyrubiť daň nie je dovoz tovaru, ktorý bol ukončený prepustením tovaru do režimu
voľného obehu, ale to, že nepredložil potvrdenie o dodaní tovaru. Z ust. § 48b ods. 5 zákona o DPH,
ani žiadneho iného ustanovenia nevyplýva, že tovar bol podmienečne prepustený do tohto režimu (colný
úrad poukazuje na kód, ktorý nemá normatívny význam). Opätovne poukázal na § 48 zákona o DPH,

z dikcie ktorého vyplýva, že tovar sa neprepúšťa, ani nebol prepustený do režimu s podmienečným
oslobodením. V danom prípade ide o prepustenie tovaru do režimu voľného obehu. Aké druhy colných
režimov poznáme, upravuje čl. 4 ods. 16 Colného kódexu, ktoré režimy sú režimami s podmienečným
oslobodením upravuje č. 84 Colného kódexu. Medzi týmito colnými režimami rozlišuje aj § 21 ods. 1
zákona o DPH. Jednotlivé colné režimy upravujú presné podmienky, za akých vzniká colný dlh a pod.

Skutočnosť, že tovar bol prepustený do colného režimu voľný obeh bez dane, je konečná a právoplatné
rozhodnutie to potvrdzuje. Práve pre prípad, že následne nebude preukázané dodanie, bolo dané
oprávnenie colným orgánom vyrubiť daň, avšak v danom prípade už nejde o vymeranie dane pri dovoze,
(pri prepustení do voľného obehu), ale vymeranie dane z dôvodov uvedených v § 48 ods. 5 zákona o
DPH. Nemôže byť teda sporné, že pokiaľ ide o výrub dane, a daň sa nevyrubuje v colnom konaní, nie je

možné postupovať podľa predpisov správneho práva, ale podľa predpisov daňových. Právny zástupca
následne doplnil svoju žalobu, bez výzvy súdu, ďalším podaním zo dňa 15. 06. 2015, v ktorom predložil
súdu rozhodnutie Colného úradu Nitra zo dňa 16. 04. 2015, v ktorej podľa jeho názoru rozhodoval
colný úrad totožnú vec odlišným spôsobom a že voči tomuto rozhodnutiu sa i odvolal. Rozhodnutie
colného úradu a odvolanie pripojil k svojmu podaniu a následne opätovne prípisom zo dňa 17. 06. 2015

zaslal súdu opravu predloženého dôkazu, ktorá oprava sa týkala podaného odvolania proti pripojenému
rozhodnutiu Colného úradu Nitra zo dňa 16. 04. 2015 č. 1096158/1/162857/2015.

Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť. K námietkam žalobcu uvedených v podanej žalobe
žalovaný uviedol (rozhodnutie žalovaného o všetkých odvolaniach žalobcu v jednom konaní jedným

rozhodnutím), že tento postup je v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti správneho konania,
ktoré patria medzi základné pravidlá správneho konania, čo vyplýva z ust. § 3 ods. 3 Správneho
poriadku. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňové rozhodnutia colného úradu sa v zásade líšia len
v údajoch o množstve dovážaného tovaru, o čase jeho dovozu (tovar bol dovážaný na podklade
samotných písomných colných vyhlásení) a v sume dovozného cla resp. dane z pridanej hodnoty,

ktorá bola žalobcovi vyrubená. V zásade vychádzali rozhodnutia colného úradu z rovnakého
skutkového i právneho stavu jednotlivých prejednávaných vecí. S ohľadom na právnu i skutkovú zhodu
prvostupňových rozhodnutí colného úradu o vyrubení dane z pridanej hodnoty i odvolanie žalobcu proti
týmto rozhodnutiam, žalovaný tieto odvolania tak, ako mu boli spolu so spisovým materiálom postúpené
naodvolaciekonaniezcolnéhoúradu,prejednalvjednomkonaníarozhodolonichjednýmrozhodnutím.

Žalovaný tak spojením v zásade skutkovo i právne zhodných vecí a vydaním jedného rozhodnutia
výrazne prispel k ochrane ekonomických záujmov žalobcu motivovaný opodstatnenou snahou zabrániť
možnému vzniku prílišných a nie nevyhnutných nákladov, ktoré by musel žalobca v správnom alebo
v súdnom konaní vynaložiť. Je tiež zrejmé, že minimálne zníženie počtu žalobcom podaných žalôbtým, že o prvostupňových rozhodnutiach colného úradu bolo rozhodnuté jedným rozhodnutím, prispelo
k ochrane žalobcu. Spojenie prejednávaných vecí a vydanie jedného rozhodnutia nemalo žiaden
negatívny vplyv na zákonnosť, formálnu alebo obsahovú stránku žalobou napadnutého rozhodnutia a

tiež žiadnym spôsobom neukrátilo žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch.

K námietke žalobcu, že colné úrady nemôžu postupovať pri výmere dane z pridanej hodnoty podľa
predpisov o správnom konaní, ale konanie malo byť vedené podľa Daňového poriadku uviedol, že táto
námietka nemá žiadnu oporu v aplikovaných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Aplikácia

Správneho poriadku pri vydávaní odvolaniam napadnutých prvostupňových rozhodnutí o vyrubení dane
z pridanej hodnoty bola správna. Žalovaný poukázal na § 12 zákona o DPH, podľa ktorého dovozom
tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska
sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. V predmetných
prípadoch išlo o dovoz tovaru z územia tretieho štátu na územie Európskej únie, pričom predmetný
tovar bol pri vstupe na colné územie Európskej únie prepustený do colného režimu voľný obeh s

podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri jeho dodaní do iného členského štátu (kód
colného režimu 4002). Kód uvedeného colného režimu je definovaný v prílohe 38 nariadenia Komisie
(EHS) č. 2454/93 z 3. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým
sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len " nariadenie
č. 2454/93"), ako súčasné prepustenie tovaru, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od dane z pridanej

hodnoty pri dodaní do iného členského štátu, prípadne režim pozastavenia spotrebnej dane do voľného
obehu a daňového voľného obehu. Z uvedeného je zrejmé, že citovaná právna úprava má oporu v
komunitárnom práve a nie je len vnútroštátnou záležitosťou ako sa snaží argumentovať právny zástupca
žalobcu. Žalovaný poukázal na smernicu Rady č. 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty, ktorá je dôkazom o tom, že otázky dane z pridanej hodnoty a to nielen pri

dovoze sú predmetom úpravy právnych aktov Európskej únie. V danom prípade išlo o vznik a vymeranie
platby (dane z pridanej hodnoty) v súvislosti s dovozom tovaru a teda podľa colných predpisov tak,
ako to určuje § 12 zákona o DPH, colný úrad na konanie v predmetných právnych veciach správne
aplikoval príslušné ustanovenia Správneho poriadku tak, ako to vyžaduje ust. § 85 ods. 1 zák. č.
199/2004 Z. z. Colný zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v

zmysle ktorého sa na konanie podľa colného zákona alebo podľa osobitného predpisu (Colný kódex,
nariadenie č. 2454/93) vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. Správny poriadok, ak Colný
zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. V tejto súvislosti poukázal na § 84 zákona o DPH,
podľa ktorého sa na správu dane použijú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje
inak. Pri dovoze tovaru je správcom dane colný orgán a na správu dane sa použijú colné predpisy, ak

tento zákon neustanovuje inak. Je toho názoru, že námietka právneho zástupcu žalobcu, podľa ktorého
colný úrad nemohol postupovať pri výmere dane z pridanej hodnoty podľa predpisov o správnom konaní,
ale sa mal riadiť výlučne Daňovým poriadkom je neopodstatnená a nemá oporu v právnom poriadku
Slovenskej republiky ani v právnom poriadku Európskej únie.

K námietke žalobcu o prekážke rozhodnutej veci pre vydanie rozhodnutí o vyrubení dane z pridanej
hodnoty z dôvodu, že vo veci už bolo podľa právneho zástupcu žalobcu rozhodnuté potvrdením
colného vyhlásenia, ktorým bol tovar prepustený v colnom konaní do návrhového colného režimu voľný
obeh, žalovaný tiež uviedol, že táto námietka nemá žiadnu oporu vo všeobecne záväzných právnych
predpisoch z dôvodu, že predmetný tovar bol prepustený do colného režimu voľný obeh s podmienkou

oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri jeho dodaní do iného členského štátu. Uvedený režim tak
neznamená absolútne oslobodenie od povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty bez ohľadu na ďalšie
nakladanie s tovarom, ale ide len o podmienečné oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty
pri dovoze v prípade, ak je splnená podmienka dodania tovaru do iného členského štátu, pričom je
zároveň nevyhnuté preukázať splnenie tejto podmienky v súlade s príslušnými ustanoveniami zák.

č. 222/2004 Z. z. Vymeranie dane z pridanej hodnoty žalobcovi v prípadoch, kedy nebolo u tovaru
prepusteného do colného režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnoty,
pri jeho dodaní do iného členského štátu preukázané dodanie, do iného členského štátu, je priamym
následkom konania resp. nekonania žalobcu, ktorý nesplnil podmienku oslobodenia od dane z pridanej
hodnoty pri dovoze tovaru resp. splnenie tejto podmienky právne relevantným spôsobom nepreukázal.

Ak by platila konštrukcia právneho zástupcu žalobcu o prekážke rozhodnutej veci vydaním rozhodnutia
v colnom konaní, nebolo by napr. možné ani dodatočné vymeranie dovozných platieb v prípade ich
nesprávneho určenia pri dovoze tovaru, či pri nesplnení podmienok prepustenia tovaru do colného
režimu s podmienečným oslobodením od dovozného cla. Vyššie citovaná aktuálna úprava colnéhoi daňového práva na národnej i komunitárnej úrovni však konštrukcie právneho zástupcu žalobcu
uvedené v bode IV žaloby úplne vylučuje.

K námietke žalobcu, ktorou spochybňuje rozsah a spôsob dokazovania vykonávaného colnými i
daňovými orgánmi v oblasti vyrubovania dane z pridanej hodnoty a navrhuje vlastný spôsob a rozsah
dokazovania,žalovanýuviedol,žetátonámietkajeneopodstatnenázdvochzásadnýchdôvodov. Prvým
dôvodom je skutočnosť, že v prípade preukazovania splnenia podmienok colného režimu voľný obeh s
podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri jeho dodaní do iného členského štátu, zákon

presne určuje spôsob, ako sa toto splnenie podmienok dokazuje. Druhým dôvodom je skutočnosť, že
v prípade colného režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri jeho
dodanídoinéhočlenskéhoštátu(kódcolnéhorežimu 4200)jenutnéskúmaťskutočnostina územíiného
členského štátu, než je ten členský štát, na ktorého územie bol tovar z tretej krajiny prepravený a kde
bol do daného colného režimu prepustený. Zdôraznil, že vykonanie dokazovania slovenskými colnými
alebo daňovými orgánmi na území iného štátu nie je možné inak, ako dožiadaním príslušných orgánov

tohto členského štátu. Žalovaný je toho názoru, že v danej veci vo všetkých prípadoch colné orgány
ako i odvolací orgán vykonali dokazovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku,
rešpektujúc ustanovenia zák. č. 222/2004 Z. z., ktorý presne určuje ako môže byť splnenie podmienky
oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri colnom režime s kódom 4200 preukázané. K ďalšej
námietke žalobcu týkajúcej sa vykonaného dokazovania žalovaný poukázal na odôvodnenie žalobou

napadnutého rozhodnutia, keďže uvedené skutočnosti, vrátane ich právneho rámca sú stále platné.
Považuje za potrebné zdôrazniť, že tvrdenia žalobcu o neúspešnosti preverovania okolností týkajúcich
sa dodania tovaru príjemcovi na území Maďarska nezodpovedá skutočnosti uviedol, že maďarské
colné orgány na základe žiadosti skúmali, či boli resp. mohol byť predmetný tovar dodaný príjemcovi
uvedenému v colných vyhláseniach resp. v sprievodných dokladoch. Predmetom skúmania bola okrem

iného aj otázka, či spoločnosť De Tulp Kft., ktorá bola vo všetkých prejednávaných prípadoch označená
ako príjemca tovaru, tento tovar aj skutočne prevzala. Vykonaným preverovaním bolo zistené, že
osoba C. G., ktorá potvrdila prijatie tovaru, nemá žiadnu preukázateľnú spojitosť s deklarovaným
príjemcom tovaru - spoločnosť De Tulp Kft. a tejto právnickej osobe je úplne neznáma. Uvedená
spoločnosť, ktorá mala predmetný tovar vo všetkých prejednávaných prípadoch prevziať, má predajné

miesto na adrese Monori ú. 2-4, 1102 Budapešť a skladové priestory má na adrese Mázsa út. 19,
Budapešť X, adresa Vak Bottyán útca 61. III. Em. 7, 1191 Budapešť uvedená na doklade CMR, je
adresa sídla spoločnosti, kde sa nachádza byt a nie skladové alebo predajné priestory. Prevzatie tovaru
osobou, ktorá nemá k deklarovanému príjemcovi tovaru žiaden právny vzťah a mimo priestorov, ktoré
vlastní alebo na základe zmluvy užíva deklarovaný príjemca nie je možné považovať za dostatočný

a primeraný dôkaz o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte podľa § 48b ods. 3 zákona
o DPH. Vyhodnotenie dôkazu zodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 4
Správneho poriadku a nevybočuje z medzí správnej úvahy. Okrem uvedených skutočností bolo v rámci
preverovania dodania tovaru na území Maďarska zistené, že deklarovaný príjemca tovaru - spoločnosť
De Tulp Kft. v období od januára 2013 do septembra 2013 nerealizoval žiadne dovozy tovaru z Číny

cez Slovenskú republiku do Maďarska. Zistené skutočnosti colným úradom vyvracajú tvrdenie žalobcu
o dodaní predmetného tovaru príjemcovi v Maďarsku, keďže skutočnosti uvedené pri predložení
jednotlivých dokladov o prevzatí tovaru neboli potvrdené. Tým bola splnená podmienka § 48b ods.
4 posledná veta zákona o DPH, podľa ktorej ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu
predloženého podľa § 48b ods. 3 citovaného zákona, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa

použije zabezpečenie dane. Dôkazom o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte
je podľa § 48b ods. 3 zákona o DPH doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. V
danom prípade preverovanie bolo ukončené s tým, že pravdivosť alebo správnosť dokladu o prevzatí
tovaru príjemcom v inom členskom štáte nebola potvrdená, čím nebola splnená podmienka na uvoľnenie
zabezpečenia dane podľa § 48b ods. 3 zák. č. 222/2004 Z. z. Pokiaľ ide o potvrdenie o prevzatí tovaru,

tieto boli colnému úradu predkladané právnickou osobou JUVETO SK s.r.o. so sídlom Topoľčany,
Bernolákova 36, s ktorou spoločnosťou má žalobca uzatvorenú mandátnu zmluvu na zastupovanie v
konaniach pred colnými orgánmi. Iné doklady než sú uvedené v spise, ktoré mali potvrdzovať prevzatie
tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colnému úradu neboli predložené samotným žalobcom a
ani inou osobou. Žalovaný ďalej poukázal na § 48b ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého ak osoba,

ktorá zložila zabezpečenie danie, doklad o prevzatí tovaru podľa ods. 3 colného úradu nepredloží do
30 od prepustenia tovaru do colného režimu voľný obeh, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane
použije zabezpečenie dane. Právny zástupca navrhoval vypočuť Y. M., avšak táto nemá žiadny vzťah
ku skutočnosti o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Táto skutočnosť nebola preukázaná,pretože nebola potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu o prevzatí tovaru príjemcom zákonom
stanoveným spôsobom. Žalovaný poukázal na rozsah dokazovania vrátane skutočností zistených
colnými orgánmi SK a tiež skutočnosti zistené colnými orgánmi príslušného členského štátu - Maďarsko.

Všetky tieto skutočnosti boli získané v súlade so zákonom a boli podrobne uvedené aj v odôvodneniach
jednotlivých prvostupňových rozhodnutí. Opätovne zdôraznil, že osoba C. G., ktorá potvrdila prijatie
tovaru, nemá žiadnu preukázateľnú spojitosť s deklarovaným príjemcom tovaru a to spoločnosťou De
Tulp Kft. a tejto právnickej osobe je úplne neznáma a teda nemohla za túto spoločnosť tovar prevziať.
Ďalšou skutočnosťou je, že deklarovaný príjemca tovaru - spoločnosť De Tulp Kft. v období od januára

2013 do septembra 2013 nerealizovala žiadne dovozy z Číny cez Slovenskú republiku do Maďarska.

Žalovaný poukázal na ust. § 48b ods. 3, 4 zákona o DPH a zdôraznil, že v prejednávaných právnych
veciach vznikli pochybnosti o pravdivosti a správnosti predložených dokladov, a preto colný úrad ich
pravosť a správnosť preveroval prostredníctvom príslušnej organizačnej zložky finančnej zložky SS v
inom členskom štáte, t. j. Maďarsku a zábezpeku v súlade s citovanými ustanoveniami zák. č.

222/2004 Z. z. neuvoľnil. Pretože ani výsledkami preverovania v inom štáte ani ďalšími zisteniami
nebola potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom
štáte, colný úrad v súlade so zákonom vyrubil daň a na jej úhradu použil zabezpečenie dane. V
prejednávaných prípadoch nebol zistený žiaden dôveryhodný ani alternatívny dôkaz o prevzatí tovaru
príjemcom v inom členskom štáte a prevzatie predmetného tovaru deklarovaným príjemcom - De Tulp

Kft. nebolo preukázané. Dôkazom o skončení prepravy tovaru v inom členskom štáte naďalej zostáva
doklad o prevzatí tohto tovaru príjemcom v inom členskom štáte, tak ako to uvádza § 48b ods. 3
zákona o DPH. Je jednoznačne v záujme deklaranta, a na jeho zodpovednosti zabezpečiť si v rámci
obchodných vzťahov s dopravcom a s príjemcom tovaru, aby bol tovar, ktorý mu bol prepustený do
colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského

štátu, skutočne prevzatý príjemcom v inom členskom štáte, a aby bola táto skutočnosť príjemcom
tovaru správne a pravdivo potvrdená na príslušných dokladoch. Podotkol, že žalobca ako deklarant
síce nezodpovedá sa splnenie povinnosti príjemcu tovaru v danom členskom štáte (napr. právnym
zástupcom žalobcu spomenutá povinnosť podať daňové priznanie), ale musí si byť vedomý skutočnosti,
žeaknebudevzmysle jednotlivýchustanovení§ 48b zákonaoDPHpreukázané,žeprepravatovarusa

uskutočnila v inom členskom štáte, a nebude potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu o prevzatí
tohto tovaru príjemcom v inom členskom štáte, bude mu v súlade § 48b ods. 4 zákona o DPH vyrubená
daň a na jej úhradu sa použije zabezpečenie dane. Návrhy žalobcu na vykonanie ďalších dôkazov
preto nie sú pre toto konanie potrebné. V závere žalovaný poukázal na rozhodnutie súdneho dvora
EÚ vo veci C-285/09 R, v ktorom súd konštatuje, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné

bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane,
vrátane podmienok stanovených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie
oslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku či prípadnému zneužitiu, boli
splnené. Je teda v záujme deklaranta a na jeho zodpovednosti zabezpečiť si v rámci obchodnoprávnych
vzťahov s dopravcom a príjemcom tovaru, aby bol tovar, ktorý bol prepustený do voľného režimu, voľný

obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do iného členského štátu, skutočne
prevzatý príjemcom v inom členskom štáte a aby bola táto skutočnosť príjemcom tovaru správne
a pravdivo potvrdená na príslušných dokladoch. Žalobca ako deklarant nezodpovedá za splnenie
povinnosti príjemcu v danom členskom štáte (napr. za podanie daňového priznania), ale musí si byť
vedomý toho, že ak nebude v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. preukázané, že

preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte a nebude potvrdená pravdivosť a správnosť dokladu
o prevzatí tovaru v inom členskom štáte, bude mu podľa ust. § 48b ods. 4 zákona o DPH vyrubená
daň a naj jej úhradu sa použije zabezpečenie dane.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. septembra 2014 č. 335898/2014 ako aj konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol
pomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004Z.z.osúdochaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
v znení neskorších predpisov).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis
prvostupňového správneho orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že colný úrad vydal dňa 27. 05.

2014 deväť rozhodnutí, ktorými žalobcovi po zápise do účtovnej evidencie podľa čl. 220 ods. 1
nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. 10. 1992, ktorými sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v
znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len "Colný kódex"), v spojení s § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov oznámil v súlade s postupmi podľa čl. 221
ods. 1 Colného kódexu vyrubenie dani z pridanej hodnoty.

1. Rozhodnutím zo dňa 26. 04. 2013 č. 0615810301209 colný úrad prepustil žalobcovi do colného
režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu
(kód colného režimu 4200) tovar (rôzne druhy obuvi špecifikované v príslušných colných dokladoch),
ktorý bol určený pre príjemcu v Maďarsku a to právnická osoba De Tupl Kft. Vak Bottyán utca 61,
III. Em. 7, 1191 Budapešť, EOR: HU0015399339, IČ DPH: HU0015399339. Dňa 03. 05. 2013 boli

colnému úradu doručené doklady, ktorými splnomocnený zástupca deklaranta preukazoval prevzatie
tovaru príjemcom resp. jeho dodanie do iného členského štátu (do Maďarska), avšak z výsledkov
medzinárodného preverovania dodania tovaru príjemcovi vyplynulo, že nebola potvrdená pravdivosť a
správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru príjemcom, prvostupňový správny orgán - colný úrad
vo vyrubovacom konaní rozhodnutím zo dňa 27. 05. 2014 zn. 1096158/1/246004/2014 vyrubil žalobcovi

sumu dane z pridanej hodnoty vo výške 752,95 eur.

2. Rozhodnutím zo dňa 28. 05. 2013 č. 0615810301456 colný úrad prepustil žalobcovi do colného
režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu
(kód colného režimu 4200) tovar (rôzne druhy obuvi špecifikované v príslušných colných dokladoch),

ktorý bol určený pre príjemcu v Maďarsku a to právnická osoba De Tupl Kft. Vak Bottyán utca 61,
III. Em. 7, 1191 Budapešť, EOR: HU0015399339, IČ DPH: HU0015399339. Dňa 29. 05. 2013 boli
colnému úradu doručené doklady, ktorými splnomocnený zástupca deklaranta preukazoval prevzatie
tovaru príjemcom resp. jeho dodanie do iného členského štátu (do Maďarska), avšak z výsledkov
medzinárodného preverovania dodania tovaru príjemcovi vyplynulo, že nebola potvrdená pravdivosť a

správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru príjemcom, prvostupňový správny orgán - colný úrad
vo vyrubovacom konaní rozhodnutím zo dňa 27. 05. 2014 zn. 1096158/1/245979/2014 vyrubil žalobcovi
sumu dane z pridanej hodnoty vo výške 695,20 eur.

3. Rozhodnutím zo dňa 27. 05. 2013 č. 0615810301446 colný úrad prepustil žalobcovi do colného

režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu
(kód colného režimu 4200) tovar (rôzne druhy obuvi špecifikované v príslušných colných dokladoch),
ktorý bol určený pre príjemcu v Maďarsku a to právnická osoba De Tupl Kft. Vak Bottyán utca 61,
III. Em. 7, 1191 Budapešť, EOR: HU0015399339, IČ DPH: HU0015399339. Dňa 29. 05. 2013 boli
colnému úradu doručené doklady, ktorými splnomocnený zástupca deklaranta preukazoval prevzatie

tovaru príjemcom resp. jeho dodanie do iného členského štátu (do Maďarska), avšak z výsledkov
medzinárodného preverovania dodania tovaru príjemcovi vyplynulo, že nebola potvrdená pravdivosť a
správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru príjemcom, prvostupňový správny orgán - colný úrad
vo vyrubovacom konaní rozhodnutím zo dňa 27. 05. 2014 zn. 1096158/1/245930/2014 vyrubil žalobcovi
sumu dane z pridanej hodnoty vo výške 772,93 eur.

4. Rozhodnutím zo dňa 26. 04. 2013 č. 0615810301208 colný úrad prepustil žalobcovi do colného
režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu
(kód colného režimu 4200) tovar (rôzne druhy obuvi špecifikované v príslušných colných dokladoch),
ktorý bol určený pre príjemcu v Maďarsku a to právnická osoba De Tupl Kft. Vak Bottyán utca 61,

III. Em. 7, 1191 Budapešť, EOR: HU0015399339, IČ DPH: HU0015399339. Dňa 02. 05. 2013 boli
colnému úradu doručené doklady, ktorými splnomocnený zástupca deklaranta preukazoval prevzatie
tovaru príjemcom resp. jeho dodanie do iného členského štátu (do Maďarska), avšak z výsledkov
medzinárodného preverovania dodania tovaru príjemcovi vyplynulo, že nebola potvrdená pravdivosť a
správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru príjemcom, prvostupňový správny orgán - colný úrad

vo vyrubovacom konaní rozhodnutím zo dňa 27. 05. 2014 zn. 1096158/1/246034/2014 vyrubil žalobcovi
sumu dane z pridanej hodnoty vo výške 727,69 eur.5. Rozhodnutím zo dňa 09. 05. 2013 č. 0615810301306 colný úrad prepustil žalobcovi do colného
režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu
(kód colného režimu 4200) tovar (rôzne druhy obuvi špecifikované v príslušných colných dokladoch),

ktorý bol určený pre príjemcu v Maďarsku a to právnická osoba De Tupl Kft. Vak Bottyán utca 61,
III. Em. 7, 1191 Budapešť, EOR: HU0015399339, IČ DPH: HU0015399339. Dňa 17. 05. 2013 boli
colnému úradu doručené doklady, ktorými splnomocnený zástupca deklaranta preukazoval prevzatie
tovaru príjemcom resp. jeho dodanie do iného členského štátu (do Maďarska), avšak z výsledkov
medzinárodného preverovania dodania tovaru príjemcovi vyplynulo, že nebola potvrdená pravdivosť a

správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru príjemcom, prvostupňový správny orgán - colný úrad
vo vyrubovacom konaní rozhodnutím zo dňa 27. 05. 2014 zn. 1096158/1/245990/2014 vyrubil žalobcovi
sumu dane z pridanej hodnoty vo výške 1.213,79 eur.

6. Rozhodnutím zo dňa 27. 05. 2013 č. 0615810301453 colný úrad prepustil žalobcovi do colného
režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu

(kód colného režimu 4200) tovar (rôzne druhy obuvi špecifikované v príslušných colných dokladoch),
ktorý bol určený pre príjemcu v Maďarsku a to právnická osoba De Tupl Kft. Vak Bottyán utca 61,
III. Em. 7, 1191 Budapešť, EOR: HU0015399339, IČ DPH: HU0015399339. Dňa 08. 07. 2013 boli
colnému úradu doručené doklady, ktorými splnomocnený zástupca deklaranta preukazoval prevzatie
tovaru príjemcom resp. jeho dodanie do iného členského štátu (do Maďarska), avšak z výsledkov

medzinárodného preverovania dodania tovaru príjemcovi vyplynulo, že nebola potvrdená pravdivosť a
správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru príjemcom, prvostupňový správny orgán - colný úrad
vo vyrubovacom konaní rozhodnutím zo dňa 27. 05. 2014 zn. 1096158/1/245897/2014 vyrubil žalobcovi
sumu dane z pridanej hodnoty vo výške 615,13 eur.

7. Rozhodnutím zo dňa 06. 06. 2013 č. 0615810301535 colný úrad prepustil žalobcovi do colného
režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu
(kód colného režimu 4200) tovar (rôzne druhy obuvi špecifikované v príslušných colných dokladoch),
ktorý bol určený pre príjemcu v Maďarsku a to právnická osoba De Tupl Kft. Vak Bottyán utca 61,
III. Em. 7, 1191 Budapešť, EOR: HU0015399339, IČ DPH: HU0015399339. Dňa 08. 07. 2013 boli

colnému úradu doručené doklady, ktorými splnomocnený zástupca deklaranta preukazoval prevzatie
tovaru príjemcom resp. jeho dodanie do iného členského štátu (do Maďarska), avšak z výsledkov
medzinárodného preverovania dodania tovaru príjemcovi vyplynulo, že nebola potvrdená pravdivosť a
správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru príjemcom, prvostupňový správny orgán - colný úrad
vo vyrubovacom konaní rozhodnutím zo dňa 27. 05. 2014 zn. 1096158/1/245838/2014 vyrubil žalobcovi

sumu dane z pridanej hodnoty vo výške 555,29 eur.

8. Rozhodnutím zo dňa 16. 05. 2013 č. 0615810301374 colný úrad prepustil žalobcovi do colného
režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu
(kód colného režimu 4200) tovar (rôzne druhy obuvi špecifikované v príslušných colných dokladoch),

ktorý bol určený pre príjemcu v Maďarsku a to právnická osoba De Tupl Kft. Vak Bottyán utca 61,
III. Em. 7, 1191 Budapešť, EOR: HU0015399339, IČ DPH: HU0015399339. Dňa 28. 05. 2013 boli
colnému úradu doručené doklady, ktorými splnomocnený zástupca deklaranta preukazoval prevzatie
tovaru príjemcom resp. jeho dodanie do iného členského štátu (do Maďarska), avšak z výsledkov
medzinárodného preverovania dodania tovaru príjemcovi vyplynulo, že nebola potvrdená pravdivosť a

správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru príjemcom, prvostupňový správny orgán - colný úrad
vo vyrubovacom konaní rozhodnutím zo dňa 27. 05. 2014 zn. 1096158/1/245943/2014 vyrubil žalobcovi
sumu dane z pridanej hodnoty vo výške 618,69 eur.

9. Rozhodnutím zo dňa 09. 05. 2013 č. 0615810301305 colný úrad prepustil žalobcovi do colného

režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu
(kód colného režimu 4200) tovar (rôzne druhy obuvi špecifikované v príslušných colných dokladoch),
ktorý bol určený pre príjemcu v Maďarsku a to právnická osoba De Tupl Kft. Vak Bottyán utca 61,
III. Em. 7, 1191 Budapešť, EOR: HU0015399339, IČ DPH: HU0015399339. Dňa 17. 05. 2013 boli
colnému úradu doručené doklady, ktorými splnomocnený zástupca deklaranta preukazoval prevzatie

tovaru príjemcom resp. jeho dodanie do iného členského štátu (do Maďarska), avšak z výsledkov
medzinárodného preverovania dodania tovaru príjemcovi vyplynulo, že nebola potvrdená pravdivosť a
správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru príjemcom, prvostupňový správny orgán - colný úradvo vyrubovacom konaní rozhodnutím zo dňa 27. 05. 2014 zn. 1096158/1/246022/2014 vyrubil žalobcovi
sumu dane z pridanej hodnoty vo výške 687,73 eur.

Žalobcu (deklarant) v colnom konaní zastupovala spoločnosť JUVETO SK s.r.o. Topoľčany, čo mal súd
preukázané z administratívneho spisu. Žalobca predložil colnému úradu Mandátnu zmluvu zo dňa 20.
08. 2012 spísanú podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka uzavretú medzi mandatárom (zástupca
deklaranta,t.j.JUVETOSKs.r.o.Topoľčanyamandantom-SHTradeSlovakias.r.o.Komárnonapriame
zastupovanie mandanta pri spravovaní a podávaní colného vyhlásenia v colnom konaní (čl. 5 nar.

Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex a zák. č. 199/2004 Z. z. colný zákon. Plnú
moc z 12. 09. 2012 pre JUVETO SK s.r.o. overil Notársky úrad JUDr. Anna Nagyová so sídlom Nové
Zámky.Dňa05.09.2013doložilžalobcaplnomocenstvoudelenézvolenémuprávnemuzástupcoviJUDr.
Krempaskému zo dňa 28. 08. 2013 pre právnu vec vedenú na colnom úrade. Daňový zástupca predložil
colnémuúraduvjednotlivýchprípadochmedzinárodnýprepravnýlistCMR,dokladopremiestnenítovaru
(fa.JCT,č.kontajneru)akodokladotom,žeprepravatovaruuvedenéhonacolnomvyhlásenísaskončila

u príjemcu v inom členskom štáte, t. j. v Maďarsku - spoločnosť De Tulp Kft.

Colný úrad prípisom zo dňa 19. 07. 2013 požiadal FR SR, Banská Bystrica, Sekcia daňová a colná
o vykonanie dožiadania na príslušné maďarské inštitúcie v rámci medzinárodnej výmeny informácií na
príjemcu tovaru od deklaranta, ktorému v dňoch od 26. 04. 2013 do 06. 06. 2013 bol v 9-tich prípadoch

prepustený tovar do voľného colného režimu 4200, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od DPH pri dodaní
do iného členského štátu a to pre deklarovaného príjemcu tovaru v Maďarsku spoločnosti De Tulp Kft.,
ktorý tovar za príjemcu mal osobne podľa predložených dokladov žalobcom prevziať C. G. na základe
predloženého splnomocnenia. Colný úrad mal pochybnosti o pravosti osvedčení a pravosti podpisu
konateľa príjemcu a C. G., ktorý mal preberať tovar za príjemcu, lebo na pečiatke označeného notára

nebolo uvedené meno notárky a pečiatka nemala poradové číslo v zmysle zákona.

Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán podľa § 4 ods. 3 písm. t/ zák. č. 333/2011 Z. z. vykonal
výmenu medzinárodných informácií (vzájomná medzinárodná pomoc) v zmysle nariadenia Rady (ES)
č. 904/210 zo dňa 07. 10. 2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti dane DPH a

to v zmysle zákona, nakoľko iba Finančné riaditeľstvo SR je oprávnené robiť medzinárodné dožiadania
v daňových veciach.

Colný úrad Nitra písomne prípisom zo dňa 09. 07. 2013 požiadal JUDr. Prisku Štěrbovú Notársky
úrad Nové Mesto nad Váhom o preverenie vykonania úkonu notárskeho overenia a to podpis na

plnomocenstve ("splnomocenstvo") od konateľa spoločnosti De Tulp Kft. E. I., nar. XX. XX. XXXX pre
vedúceho skladu C. G. (ako i ďalších osôb vo vzťahu k žalobcovi) na základe predložených dokladov
od zástupcu žalobcu (od 03. 05. 2013 do 29. 05. 2015) v 16-tich prípadoch pre deklaranta žalobcu -
spoločnosť Juveto SK s.r.o. Topoľčany. Predložené doklady o prevzatí tovaru, podľa ktorých mal byť
dodaný tovar spoločnostiam vrátane označeného príjemcu De Tulp Kft. Žiadosť colný úrad podal podľa

§ 18 zák. č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve. Oslovená notárka zaslala colnému
úradu odpoveď prípisom z 12. 07. 2013, ktorý bol doručený colnému úradu 17. 07. 2013, a v tejto
odpovedi notárka prehlásila, že ani jeden z podpisov na predložených dokladoch nebol overený na jej
notárskom úrade, pečiatka je sfalšovaná, podpis, ktorý je uvedený na predložených dokladoch, nie je
jej a nikdy sa tak nepodpisovala ako je to uvedené na osvedčovacích doložkách podľa predložených

dokladov.

Colný úrad prípisom zo 19.07. 2013 (príslušný podľa § 9 ods. 3 písm. k/ zák. č. 652/2004)
zaslal žalobcovi oznámenie o začatí preverovania pravdivosti a správnosti predložených dokladov o
prevzatí tovaru uvedených v colných vyhláseniach a to prostredníctvom príslušného finančného orgánu

členského štátu príjemcu tovaru v Maďarsku. Listom zo dňa 11. 10. 2013 colný úrad informoval právneho
zástupcu žalobcu, že colný úrad neobdržal informáciu od maďarských finančných orgánov v tejto veci.

Prípisom zo dňa 05. 03. 2014 žalovaný, t. j. FR SR, Banská Bystrica, Sekcia daňová a colná informoval
Colný úrad v Nitre o výsledku MVI podľa nar. Rady (ES) č. 904/2010 zo dňa 07. 10. 2010 o

administratívnej spolupráci a boja proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Z odpovede
vyplynulo, že osoba E. I. (konateľ a vlastník) bola oprávnená podpisovať za deklarovaného príjemcu
v Maďarsko spoločnosť De Tulp Kft. iba do 18. 01. 2013, ktorý uviedol, že v období od januára do
septembra 2013 spoločnosť nadobudla tovar iba z Maďarska, nie z Číny. Typ tovaru bol textil (tričká,nohavice, sukne a pod.). Skladové, resp. predajné miesto spoločnosti je na adrese Manori 2-4, Budapešť
a nie ako je uvedené v dokladoch CMR - D. H. O. XX, V.. J.. X, XXXX H. (adresa bytu). Spoločnosť
SH Trade Slovakia s.r.o. (žalobca) a ani spoločnosť Glass - Gran Slovakia s.r.o. nepozná. Štatutárny

zástupca označeného príjemcu tiež uviedol, že spoločnosť nedovážala tovar z Číny cez Slovensko,
iba v druhej polovici roku 2012, avšak išlo o tovar ako panské bundy a pod. Colný úrad dospel k záveru,
že predmetný tovar podľa predložených dokladov nebol prijatý deklarovaným príjemcom v Maďarsku,
podpis na CMR nie je rovnaký, ako je podpis konateľa príjemcu Ye Mushang a osoba poverená na
prijatie tovaru za deklarovaného príjemcu - C. G. bola tomuto príjemcovi neznáma.

Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že právny zástupca žalobcu dňa 03. 04. 2014 nahliadol
do spisu colného úradu a oboznámil sa s listinami, o čom bol spísaný úradný záznam zo dňa 03. 04.
2014. Obdobne právny zástupca žalobcu nahliadol do spisového materiálu dňa 29. 04. 2014 (spísaný
úradný záznam) a bol mu poskytnutý formulár SCAC 2004 na výmenu informácií podľa nariadenia Rady
č. 2010/904-ES vo vzťahu k príjemcovi v Maďarsku De Tulp Kft. V spise sa nachádza i prípis právneho

zástupcu žalobcu adresovaný colnému úradu, v ktorom žiada vypočuť Y. M. (poverená zástupkyňa
JUVETO SK s.r.o.) a vodičov kamiónov, ktorý označený tovar mali prepravovať a dopraviť príjemcovi
v Maďarsku. Na základe podaného odvolania žalobcu, uvedené rozhodnutia colného úradu žalovaný
spojil na jedno konanie a rozhodnutím zo dňa 19. 09. 2014 ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 23. 09. 2014, ktoré rozhodnutie žalobca napadol na súde žalobou dňa 03. 11.

2014 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného.

Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (účinný v kontrolovanom období,
ďalej len zákon o DPH), dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého
odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky, ak

u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od
dane podľa § 43 ods. 1 až 4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý
je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie:
a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné číslo pre daň
daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 69a,

b) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo svoje identifikačné číslo
pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí,
c) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu,
najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad.

Podľa § 48b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (účinný v kontrolovanom období):
(1) Colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie
od dane podľa § 48 ods. 3, pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane
je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa
§ 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa

§ 48 ods. 3. Zabezpečenie dane môže byť poskytnuté zložením peňažných prostriedkov na účet colného
úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad.

(2) Colný úrad rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane a lehotu na jej zaplatenie. Proti rozhodnutiu
o zabezpečení dane nie je možné podať odvolanie. Ak osoba podľa odseku 1 zabezpečenie dane

nezaplatí v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí, colný úrad oslobodenie od dane podľa § 48 ods.
3 neuplatní.

(3) Colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od predloženia dôkazu o tom, že preprava
tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4. Dôkazom, že preprava tovaru sa skončila v

inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí
tovaru musí obsahovať
a) meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
b) množstvo a druh tovaru,

c) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom a jej podpis,
e) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru.(4) Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru
príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný

úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného
finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu
predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého
podľa odseku 3, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

Podľa § 12 zákona o DPH, dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej
únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o DPH, miestom dovozu tovaru je členský štát, na ktorého území sa tovar
nachádza v čase, keď vstupuje na územie Európskej únie s výnimkou podľa odseku 2.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe

zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká
a) prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh,

b) prepustením tovaru do colného režimu aktívny zušľachťovací styk v systéme vrátenia,
c) ukončením colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla,
d) pri späť dovážanom tovare prepustením do colného režimu voľný obeh z colného režimu pasívny
zušľachťovací styk,
e) nezákonným dovozom tovaru,

f) odňatím tovaru colnému dohľadu,
g) v ostatných prípadoch, keď vznikne colný dlh pri dovoze tovaru.

(2) Daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie
tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako

prijatím colného vyhlásenia. Daň je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov.

Podľa § 84 zákona o DPH, na správu dane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri dovoze tovaru je správcom dane colný orgán a na správu dane sa použijú colné
predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov :
(1) Správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.
(2) Osobami zúčastnenými na správe daní sú:
a) zamestnanec, ktorého zamestnávateľom alebo služobným úradom je finančné riaditeľstvo alebo obec

(ďalej len "zamestnanec správcu dane"),
b) druhostupňový orgán, ktorým je
1. finančné riaditeľstvo vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane,
2. ministerstvo vo veciach, v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo,
c) daňový subjekt, ktorým je osoba, ktorej tento zákon alebo osobitné predpisy 1)ukladajú povinnosti

alebo priznávajú práva,
d) iná osoba ako daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a
povinnosti sú správou daní dotknuté.V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad
návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda konkrétne tvrdenie
žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím

správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale
musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie správneho
súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza
činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v
čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). Správny súd pri preskúmavaní rozhodnutia správnych

orgánov teda nie je súdom skutkovým (okrem prípadov podľa § 250i ods. 2 OSP), ale súd posudzuje
iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia daňového orgánu.

Súd sa preto obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal sú
relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné
zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver,

ku ktorému správny orgán dospel. Ďalej súd skúma, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu
vec príslušný právny predpis (procesné i hmotnoprávne) a dospel k záveru, že oba správne orgány
sa dôsledne riadili procesnými zásadami upravenými vo všeobecne záväznom právnom predpise (§ 3
ods. 4, § 32 ods. 1, § 34 ods. 3 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku, v znení neskorších
predpisov), na ktorý v ust. § 85 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon (poznámky pod č. 25 a

83), Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex, Nariadenie Komisie (EHS)
č. 2454/93 v platnom znení v spojení s § 84 zákona o DPH, odkazuje, a či si správne orgány zadovážili
podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom.

Žalobca v podanej žalobe (vrátane jej dodatkov) dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i

colného úradu (obe rozhodnutia tvoria jeden celok) špecifikoval rozsiahlo a neprehľadne. Žalobca v
žalobe cituje jednotlivé ustanovenia zákona o DPH ako i colného zákona vrátane Colného kódexu,
avšak podľa názoru súdu si citované ustanovenia nesprávne vysvetľuje pri ich aplikácii na prejednávanú
vec. Žalobca na jednej strane argumentuje tým, že žalovaný správny orgán v prejednávanej veci mal pri
vyrubení dane z pridanej hodnoty postupovať podľa daňového poriadku a nie podľa správneho poriadku,

avšak na druhej strane poukazuje na jednotlivé ustanovenia správneho poriadku (§ 3, § 32, § 34 a nasl.)
v zmysle ktorých mal colný úrad ako i žalovaný vykonať dokazovanie podľa ním navrhovaného spôsobu
a rozsahu (napr. vypočuť Y. M., vodičov dopravcu a pod.)

V preskúmavanej veci žalobca v podstate namieta dve skutočnosti a to, že :

1/colnýúradnemalpostupovaťpodľaSprávnehoporiadku,alepodľaDaňovéhoporiadku, teda základný
rozpor medzi účastníkmi konanie je, či aplikácia colných predpisov a aplikácia daňových predstavujú
súvisiace alebo samostatné procesy v danej veci,
2/ či postup žalovaného bol v súlade so zákonom pri vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty, keďže
išlo o dovoz tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie, pričom predmetný tovar bol vo

všetkých prejednávaných prípadoch pri vstupe na colné územie Európskej únie prepustený do colného
režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnote pri jeho dodaní do iného
členského štátu a preto v danej veci ide o prekážku rozhodnutej veci, nakoľko vo veci už bolo rozhodnuté
potvrdením colného vyhlásenia (rozhodnutia colného úradu), ktorým bol tovar prepustený v colnom
konaní do navrhovaného colného režimu voľný obeh.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorý spochybňuje postup žalovaného ako odvolacieho orgánu a
colného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa, súd považuje za potrebné uviesť, že námietky
žalobcu v žalobe, ktorú v priebehu súdneho konania dopĺňal, nie sú opodstatnené, a podľa názoru
súdu, sám žalobca nemá ujasnenú otázku nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, keďže v podanej

žalobe rozsiahle uvádza, že prvostupňový správny orgán (colný úrad) mal postupovať podľa Daňového
poriadku a neskôr argumentuje tým, že colný úrad vydal rozhodnutia podľa colných predpisov a riadil sa
Správnym poriadkom, avšak nevykonal dokazovanie v rozsahu ako on navrhoval v zmysle Správneho
poriadku, a neskôr opätovne uvádza, že v prejednávaných prípadoch bol tovar prepustený do režimu
voľnéhoobehusoslobodenímodDPHpridovozeažalovanýmalpostupovaťpodľadaňovýchpredpisov,

pretože v danej veci nejde o vyrubenie DPH pri dovoze (oslobodený tovar od DPH), ale ide o vyrubenie
DPH z dôvodov nepreukázania, že sa preprava skončila dodaním tovaru.Súd k veci uvádza, že dňom 1. januára 2012 vstúpil do platnosti zák. č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ustanovení § 4 ods. 1 definuje
správcov dane a jednoznačne zákon uvádza, že správcom dane je i colný úrad, teda správny orgán

prvého stupňa. V odseku 2 citovaného ustanovenia zákona definuje daňový subjekt ako osobu, ktorej
tento zákon alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva. V danom prípade ide
o zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého
colný úrad ako prvostupňový správny orgán a Finančné riaditeľstvo SR (žalovaný správny orgán) ako
odvolací správny orgán proti rozhodnutiam colných orgánov sú vecne príslušné na vyrubenie dani z

pridanej hodnoty v súvislosti s dovozom tovaru podľa colných predpisov

Zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní poplatkov a colníctva v ustanovení §
1 upravuje právomoc a pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky v oblastí daní, poplatkov a
colníctva. Na postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť colných úradov, ktoré sú orgánmi štátnej
správy v oblasti colníctva sa vzťahuje osobitný predpis a to zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch

štátnej správy v colníctve. Podľa § 2 ods. 1, orgánmi štátnej správy v oblasti daní poplatkov a colníctva
sú ministerstvo, finančné riaditeľstvo, daňové úrady a colné úrady zapojené na rozpočet finančného
riaditeľstva, Kriminálny úrad finančnej správy zapojený na rozpočet finančného riaditeľstva. Podľa § 4
ods. 3 písm. s/ citovaného zákona Finančné riaditeľstvo, okrem iných úloh rozhoduje o odvolaniach proti
rozhodnutiam daňových úradov, colných úradov a kriminálneho úradu finančnej správy, preskúmava ich

rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Poznámka č. 4 odkazuje na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

S poukazom na túto právnu úpravu súd dospel k záveru, že colný úrad i žalovaný neporušili zákon, keď
pri vyrubení dane z pridanej hodnoty žalobcovi v súvislosti s dovozom tovaru na územie Slovenskej

republiky, ktorý bol prepravený z tretieho štátu mimo územia Spoločenstva a ktorého preprava sa mala
skončí v inom členskom štáte Spoločenstva (Maďarsko), nakoľko bol oslobodený od dane na území
Slovenskej republiky, postupovali podľa Správneho poriadku na ktorú procesnú normu odkazujú colné
aj daňové predpisy. Pre konanie podľa Správneho poriadku platí prejednávacia zásada a nie ústna
zásada.

Žalobca vychádza iba z colných predpisov a kladie dôraz na rozhodnutia colného úradu, vydané v
prospech žalobcu o prepustení tovaru do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej
hodnoty pri dodaní do iného členského štátu na colnom území Spoločenstva, bez prepojenia tohto
procesu na hmotnoprávny predpis zákona o DPH.

Nie je sporné, že v tomto prípade ide o tovar z Číny, ktorý má v zmysle colných predpisov ES postavenie
tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva a ktorý je dovážaný z územia tretích krajín na colné územie EÚ
a daňové územie SR. Colné predpisy sa jednotne uplatňujú na celom colnom území EÚ, ktorá je colnou
úniou a Slovenská republika je jedným z týchto členských štátov. Daňové predpisy o DPH sa pritom

uplatňujú v národnom režime jednotlivých členských štátov Európskej únie v súlade s harmonizačnými
smernicami EÚ.

Ustanovenie § 12 zákona o DPH upravuje dovoz tovaru a odkazuje na colné predpisy pri vstupe
tovaru na colné územie Európskej únie z územia tretieho štátu. V danom prípade išlo o tovar z územia

tretieho štátu spoločenstva (z Číny). Tovar bol prepustený do colného režimu voľný obeh s podmienkou
oslobodeniadaneDPHpridodanídoinéhočlenskéhoštátu(kódcolnéhorežimu 4200).Miestodovozuz
hľadiskaúzemiajednotlivýchčlenskýchštátovEÚupravuje§18zákonaoDPH,čímriešiosobitnúúpravu
pre DPH a clá platné v EÚ. Miestom dovozu, t. j. miestom zdaniteľného plnenia je teda členský štát, v
ktoromsaskončiacolnéopatrenia,colneschválenéurčeniealebocolnýrežim,doktoréhobolzahraničný

tovar prepustený na základe rozhodnutia colného orgánu pri jeho dovoze na územie členských štátov
EÚ z územia tretích krajín. Územie Slovenskej republiky je miestom dovozu v zmysle § 18 zákona o
DPH, ak colný režim, do ktorého bol dovezený zahraničný tovar prepustený, skončí prepustením tovaru
do voľného obehu v Slovenskej republike. Daňová povinnosť vzniká daňovníkovi pri dovoze tovaru len v
prípadoch a režimoch taxatívne vymenovaných v § 21 zákona o DPH. Vznik colného dlhu a dovážaného

tovaru, ktorý nemá štatút spoločenstva, je viazaný len na zmenu jeho štatútu nie na zmenu vlastníctva,
čo nastáva až pri jeho prepustení do colného režimu voľného obehu. Teda až prijatie colného vyhlásenia
na prepustenie dovážaného zahraničného tovaru do colného voľného obehu je zdaniteľným plnením(vznikom daňovej povinnosti), resp. oslobodený tovar od daňovej povinnosti za splnenia zákonných
podmienok podľa colného zákonníka ES a súčasne aj podľa zákona o DPH (§ 48 ods. 3).

V preskúmavanej veci podstatou skutkového stavu je skutočnosť, že žalobcovi colný úrad rozhodnutiami
zo dňa 26. 04. 2013 až 9. mája 2013 (9 rozhodnutí colného úradu) prepustil do colného režimu
voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu tovar, ktorý
priviezol na územie Európskej únie (Slovenská republika) z Číny, ktorý tovar mal žalobca prepraviť
deklarovanému príjemcovi do Maďarska. Podľa § 48b ods. 1, 2 zákona o DPH vydaniu rozhodnutia

o prepustení tovaru do colného režimu voľný obeh s oslobodením predchádza uloženie povinnosti
deklarantovi (žalobca) zložiť zábezpeku na daň z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do iného členského
štátu. Táto otázka medzi účastníkmi nebola sporná, lebo žalobca si túto povinnosť splnil vo všetkých
prejednávaných prípadoch. Spornou zostala otázka vrátenia zábezpeky, ak sú splnené podmienky
dopravy tovaru príjemcovi podľa colných dokladov.

Colné predpisy pri tovare prepravovanom zo zahraničia do tuzemska rozlišujú tovar Európskeho
spoločenstva a tovar, ktorý nie je tovarom Európskeho spoločenstva. Táto skutočnosť, je vo vzťahu k
uplatneniu dane z pridanej hodnoty právne irelevantná, nakoľko zákon o DPH nerozlišuje, či pri dodaní
tohto tovaru ide o tovar Európskeho spoločenstva alebo nie. Pokiaľ ide o predmet dane, zákon o DPH
nepodmieňujepredmetdanepripredajitovarumiestomdovozutohtotovaru naúzemiekrajinyEurópskej

únie, avšak v danom prípade žalobca disponoval rozhodnutiami colného úradu o prepustení tovaru do
colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri vstupe z dôvodu, že tento
tovar mal dodať do iného členského štátu (kód colného režimu 4200), čo ale reálne nevedel preukázať.

V preskúmavanej veci vydal Colný úrad rozhodnutia o vyrubení dane z pridanej hodnoty na základe

odpovede v rámci MVI od príslušných maďarských orgánov, z obsahu ktorej vyplynulo, že nebolo
potvrdené dodanie tovaru príjemcovi podľa colných vyhlásení resp. sprievodných dokladov. Colný
úrad dospel k záveru, že predmetný tovar podľa predložených dokladov nebol prijatý deklarovaným
príjemcom v Maďarsku, podpis na CMR nie je rovnaký, ako je podpis konateľa príjemcu E. I.
a osoba poverená na prijatie tovaru za deklarovaného príjemcu - C. G. bola tomuto príjemcovi

neznáma. Štatutárny zástupca označeného príjemcu De Tulp Kft. nepotvrdil skutočnosť, že C. G.
bol splnomocnený príjemcom na prebratie tovaru, ale uviedol, že táto osoba nemá žiadny vzťah k
označenému príjemcovi v zmysle § 48b ods. 3 zákona o DPH. Deklarovaný príjemca v období od
januára 2013 do novembra 2013 nerealizoval žiadne dovozy tovaru z Číny cez Slovenskú republiku do
Maďarska. Teda nebola potvrdená pravdivosť a správnosť predložených dokladov podľa § 48b ods. 3

zákona o DPH, t. j. doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte.

Správny orgán (v danom prípade colný úrad) vykonáva dokazovanie podľa toho, aká otázka sa má
vyriešiť pri ukladaní povinnosti, t. j. pri vyrubení dane z pridanej hodnoty podľa § 48b ods. 3, 4 zákona
o DPH, ak colný úrad prepustí tovar do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej

hodnoty pri dodaní do iného členského štátu (§ 21 ods. 1, 2 zákona o DPH). Dodanie tovaru s
oslobodením do iného členského štátu (Maďarsko), čo je v takýchto prípadoch podľa 48 ods. 3 písm.
c) zákona o DPH hmotnoprávna podmienka oslobodenia od dane z pridanej hodnoty, a jej splnenia
v colnom konaní preukazuje žiadateľ písomného colného vyhlásenia o prepustenie tovaru do colného
režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu

(deklarant).

Ak sa colnému úradu (správca dane) pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javí potrebné preveriť
ich vierohodnosť, je na colnom úrade a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie
doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného

dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo
zistení, ktoré už má v priebehu konania k dispozícii. Je pochopiteľné a bežnou praxou, že pri prepustení
tovaru (tovar z Číny) do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri
dodaní do iného členského štátu (Maďarsko) colný úrad ako prvostupňový správny orgán preveruje
doklady predložené splnomocneným zástupcom deklaranta (žalobca), ktorými preukazuje prevzatie

tovarupríjemcomresp.jehododaniedoinéhočlenskéhoštátuvrámciEurópskejúnie preverujesplnenie
tejto podmienky formou medzinárodnej výmeny informácií tak, že sa obráti na príslušný správny orgán
príjemcu deklarovaného podľa dokladov, t. j. Maďarsko. Takto postupoval i colný úrad, čo vyplýva z
administratívneho spisu, keď sa obrátil na príslušné finančné orgány v Maďarsku so svojou žiadosťouo medzinárodnú výmenu informácií v zmysle Nariadenia Rady (ES) zo dňa 07. 10. 2010 č. 904/2010,
ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012, a to formulárom SCAC na deklarovaného príjemcu De Tulp Ktf. so
sídlom v Maďarsku.

V danom prípade správny orgán zistil, že žalobca nepreukázal jednu z hmotnoprávnych podmienok
podľa § 48b ods. 3 zákona o DPH a to prevzatie tovaru deklarovaným príjemcom v Maďarsku,
ktorú skutočnosť nepotvrdil ani vypočutý konateľ deklarovaného príjemcu v Maďarsku a vyššie
uvedená notárka Notárskeho úradu Nové Mesto nad Váhom, ktorá potvrdila, že pečiatka a podpis

na plnomocenstve pre zástupcu príjemcu na preberanie tovaru nie je jej podpisom, pečiatka je
falošná a takéto osvedčenie nevydala. Colný úrad ako správca dane preto nemohol žalobcovi uvoľniť
zabezpečenie dane, ale bol povinný postupovať v zmysle § 48b ods. 4, veta za bodkočiarou zákona
o DPH, keďže nebola potvrdená pravdivosť a správnosť dokladu predloženého žalobcom podľa § 48b
ods. 3. Táto povinnosť o vyrubení dane pre správny orgán vyplýva priamo zo zákona, ktorý stanovuje
i spôsob uhradenia vyrubenej dane z pridanej hodnoty, teda uspokojenie fiškálnych nárokov štátu, tak

že na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

Predloženie dokladov (faktúr, CMR, príp. i zmlúv) je len jednou z podmienok pre oslobodenie dane, ale
nie je tým preukázaná reálnosť obchodnej transakcie, t. j. preprava tovaru deklarovanému príjemcovi,
pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na

to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady
bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne
uskutočnené. Nestačí predložiť riadne doklady so všetkými predpísanými náležitosťami, nakoľko takéto
doklady, i keď riadne zaúčtované, nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku oslobodenie dane z
pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo, teda že

tovar bol riadne dodaný deklarovanému príjemcovi podľa dokladov, ktorý s tovarom mohol nakladať
ako vlastník. Ust. § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH definuje dodanie tovaru, ako dodanie hmotného
majetku (hnuteľné a nehnuteľné veci), pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva.

Žalobca v žalobe tiež vytkol žalovanému správnemu orgánu a colnému úradu, že z ust. § 48b zákona

o DPH a ani z ust. § 34 ods. 4 Správneho poriadku nevyplýva tvrdenie žalovaného, že nie je možné
vykonať žalobcom navrhované dôkazy a preto postup správnych orgánov považuje za porušenie jeho
práva na spravodlivý proces ako i porušenie základných zásad správneho konania uvedených v § 3
Správneho poriadku.

K tejto poznámke súd považuje za potrebné uviesť, že žalobcovi bola vyrubená daň z pridanej hodnoty
podľa § 48b ods. 3, 4 zákona o DPH v sume podľa prvostupňových rozhodnutí colného úradu zo dňa 27.
05. 2014 v spojení s rozhodnutiami colného úradu o prepustení žalobcovi do colného režimu voľný obeh
s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu (kód colného režimu
4200) podľa § 21 ods. 1, 2 zákona o DPH (tovar, ktorý bol určený pre príjemcu v Maďarsku a to právnická

osoba De Tulp Kft. Vak Bottyán útca 61, III. Em. 7, Budapešť z dôvodu, že žalobca nepreukázal
splnenie podmienok na takýto nárok.

V danom prípade ust. § 48b zákona o DPH určuje hmotnoprávne podmienky na oslobodenie dane
z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu, avšak pokiaľ ide o Správny poriadok (napr.

ust. § 34 ods. 4) alebo Daňový poriadok, ide o procesný predpis, ktorým sa riadia správne orgány
pri posudzovaní nároku podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu, ak na tento procesný predpis
príslušný zákon odkazuje (napr. zákona o DPH, colný zákon, Colný kódex a pod.). O takýto prípad v
preskúmavanej veci ide. Splnenie hmotnoprávnych podmienok však musí preukázať žalobca, pokiaľ si
uplatňuje nárok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do iného členského štátu.

V preskúmavanej veci išlo o vznik a vymeranie DPH žalobcovi v súvislosti s dovozom tovaru príjemcovi
v Maďarsku podľa colných predpisov zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon, Nariadenie Rady (EHS)
č. 2913/92 v platnom znení a Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 v platnom znení v spojení s § 84
zákona o DPH, ktorý má odkaz na zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a zákon č. 563/2009 Z.
z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

Súd je toho názoru, že žalovaný ako i colný úrad na dané prípady žalobcu aplikovali správne colné
predpisy a daňové predpisy ako súvislé procesy v danej veci vzhľadom na postavenie colného úradu
ako správcu dane podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jeho povinnosti vyrubovať daň zpridanej hodnoty podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH, ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo
správnosti predložených dokladov o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, ktoré skutočnosti
prvostupňový správny orgán preveril dožiadaním MVI maďarským príslušným správnym orgánom.

Z odpovedi maďarských príslušných orgánov vyplýva a nie je sporné, že deklarovaný príjemca tovaru
podľa predložených dokladov splnomocneného zástupcu deklaranta (žalobca) k dodaniu a prevzatiu
tovaru, ktorý colné úrady na Slovensku prepustili žalobcovi do colného režimu voľný obeh s oslobodením
od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu, prevzatie tovaru nepotvrdili. Za tejto

situácie colný úrad nebol povinný vykonať dokazovanie v rozsahu, ako navrhoval právny zástupca
žalobcu, nakoľko nebola preukázaná jedna z hmotnoprávnych podmienok oslobodenia dane z pridanej
hodnoty pri dodaní tovaru do iného členského štátu podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH.

Žalobca v žalobe poukazuje i na ust. § 43 zákona o DPH, ktoré upravuje hmotnoprávne podmienky
pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ale v rámci Európskej únie, t. j. pri

intrakomunitárnych dodávkach, pri ktorom režime dodávateľ ako daňový subjekt je oslobodený od
platenia dane z pridanej hodnoty a túto daň platí odberateľ ako daňový subjekt v tom členskom štáte
Spoločenstva, v ktorom dodávka tovaru podľa deklarovaných dokladov končí. Táto skutočnosť však
musí vyplývať aj zo samotných dokladov a ak táto podmienka nie je preukázaná, daň pri dovoze tovaru
vyrubuje príslušný colný orgán podľa § 69 ods. 8 zákona o DPH. Splnenie hmotnoprávnych podmienok

preukazujedaňovýsubjektatietomusiabyťsplnenékumulatívneajednouznajzávažnejšíchpodmienok
je preukázanie dodania tovaru deklarovanému príjemcovi, t. j. že tovar prešiel hranicami štátu v rámci
Európskej únie, teda že preprava tovaru sa reálne uskutočnila, keďže pri intrakomunitárnom dodaní
tovaru nie je zdanený tovar, ale daňová transakcia pre ľahkú zneužiteľnosť nároku.

Zákon ponecháva na zvážení každého daňového subjektu, akým spôsobom si preverí dôveryhodnosť
svojich obchodných partnerov. Súd je toho názoru, že neznalosť zákona neospravedlňuje ("ignorantia
iuris non excusat"), a preto aj v podnikateľskej sfére sa následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe
do právnych vzťahov s inými subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika,
ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní (napr. rozsudky NS SR č.

5Sžf/25/2011, č. 4Sžf/25/2011). Daňový subjekt, ktorý podniká, má sa riadiť Ústavou SR a je povinný
dodržiavať zákony, teda riadiť sa zákonom o DPH ako podnikateľ, ktorý má nielen práva voči štátu, ale
aj povinnosti. Je povinnosťou žalobcu ako podnikateľa, pokiaľ je platcom DPH, aby si tieto povinnosti
osvojil, tieto dodržiaval a riadil sa uloženými povinnosťami podľa zákona. Toto jednoznačne vyplýva
i z § 2 zák. č. 1 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ako to uvádza žalovaný, že o všetkom, čo

bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému,
koho sa to týka. Bolo povinnosťou žalobcu (daňového subjektu) zachovať zákonnosť postupu, ako aj
zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie nároku na vrátenie zábezpeky po prepustení tovaru do
colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského
štátu, ktorý bol určený pre príjemcu v Maďarsku a to právnická osoba De Tupl Kft. Vak Bottyán utca 61,

III. Em. 7, 1191 Budapešť.

Účelom zákona o DPH, ktorý transponoval Smernicu Rady EÚ č. 2006/112/ES z 28. 11. 2006,
bolo upraviť vzťah daňového subjektu ako registrovaného platcu DPH k štátu stanovením povinností
daňovému subjektu, ale tiež určil i jasné pravidlá pri uplatnení si nároku na vrátenie zabezpečenia dane

pri dovoze tovaru, ktorý colné úrady prepustili žalobcovi do colného režimu voľný obeh s oslobodením
od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu, teda stanovil hmotnoprávne podmienky
podľa § 48b ods. 3, 4 zákona o DPH v spojení s § 21 ods. 1, 2 a § 69 ods. 8 zákona o DPH a
zamedziť tak ľahkému zneužitiu tohto práva. Správca dane nie je povinný preukázať existenciu daňovej
transakcie, ale v rámci daňovej kontroly overuje, či daňový subjekt deklarovanú daňovú transakciu

podľa predložených daňových dokladov. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane
daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených
a splnených podmienok nárok na vrátenie zabezpečenia dane pri dovoze tovaru, ktorý colné úrady
prepustili žalobcovi do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri
dodaní do iného členského štátu, (je iniciátorom oslobodenia dane z pridanej hodnoty) a ktorý si

aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na oslobodenie dane z pridanejhodnoty v spojení s nárokom na vrátenie zabezpečenia dane pri dovoze tovaru uznaný ako oprávnený
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/52/2011, sp. zn. 5Sžf/63/2011 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 78/2011-17 z 23. 02. 2011, ktoré riešia obdobný nárok

podľa § 49 ods. 2 v spojení s § 51 zákona o DPH).

Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd námietky žalobcu v podanej žalobe týkajúcim sa
nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie a pod. považoval za
nedôvodné, lebo súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v

ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného
súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým
princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru),
ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne
vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Obdobne s prihliadnutím na odôvodnenosť
napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu

(ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom
účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (napr. uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS
63/2014, II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07).

Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia

zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01.
1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument
účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre
rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. V tomto duchu žalovaný správny
orgán vysvetlil podstatu podmienok Colného zákona a zákona o DPH na zistený skutkový stav podľa

dôkaznejsituácielebožalobcaspôsobomnevzbudzujúcimakékoľvekpochybnostinepreukázal,žesplnil
zákonné podmienky uvedené v § 48b ods. 3 a ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov na vrátenie zabezpečenia dane.

Nesplnenie hmotnoprávnych podmienok nie je možné odpustiť a zákonodarca vzhľadom na ľahkú

zneužiteľnosť oslobodenia DPH požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na vrátenie zabezpečenia dane
uplatňuje, preukázal existenciu zákonných podmienok uvedených v § 48b ods. 3 a ods. 4 zák. č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

S poukazom na vyššie uvedený záver colného úradu a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich

rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj
s hmotnoprávnymi ustanoveniami § 48b ods. 4 zákona o DPH platného v čase posudzovaného
zdaňovacieho obdobia. Súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel
prihliadnuť, preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa
§ 250j ods. 1 OSP zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej

republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného
súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).