Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714205075
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5714205075.8

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobkyne: Y. F.Á., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F.. F. XXXX/X, XXX XX Y., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, v zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 265/11/13 zo dňa 29.01.2014 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom
zriadeným pri Slovak Arbitration Court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, v právnej veci
žalobcu Profi Credit Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, proti žalovanej Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F.. F. XXXX/X, XXX XX Y. - T., o zaplatenie 2.212,26 eur s prísl. z r u š u j e.

II. Žalobkyni nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 15.04.2014 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd
Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., so
sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 265/11/13 vydaný dňa 29.01.2014, zrušil v celom rozsahu
a žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania.

2. V žalobe žalobkyňa uviedla, že dňa 07.12.2011 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8200042167, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1 500,- eur. V
rámci rozhodcovskej zmluvy bolo dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnýmistranamivyplývajúcealebosúvisiacesustanoveniamiZmluvyoRÚ,sporušením,ukončením
či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred
rozhodcom v rozhodcovskom konaní, pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov,

podľa ich rokovacieho poriadku, a to: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court,
s.r.o. alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o.,
pričom výber rozhodcovského súdu spočíva na žalobcovi. Dňa 25.03.2014 bol žalobkyni doručený
Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o.,
so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 265/11/13 vydaný dňa 29.01.2014 (ďalej len ako
„Rozhodcovskýrozsudok“),ktorýmrozhodcovskýsúdžalovanej(vtomtokonanížalobkyni)uložiťzaplatiť

žalobcovi (v tomto konaní žalovanému) do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia sumu 2 212,26 eur
s prísl.

3. Žalobkyňa má za to, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Slovenského
arbitrážneho súdu z dôvodu, že: ad 1) rozhodcovská zmluva je podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964
Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“) ako neurčitý právny úkon neplatná, ad 2) rozhodcovská

doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ neplatná ako neprijateľná
zmluvná podmienka, ad 3) žalobkyňa nemala možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konaniaa vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa
§ 53 ods. 4 písm. a ) OZ, a teda žalobkyňa v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 o
rozhodcovskom konaní (ďalej len ako „zákon o rozhodcovskom konaní“) popiera platnosť rozhodcovskej

doložky.

4. Rozhodcovská zmluva určujúca právomoc súdu príslušného na konanie je podľa názoru žalobkyne
neurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
predmetná Rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná. Žalobkyňa

má za to, že samotný procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodňuje spotrebiteľa ako slabšiu
stranu a vzbudzuje pochybnosti aj o jeho objektívnosti, a to vzhľadom na fakt, že rozhodcovský súd
vybral žalovaný. Žalobkyňa tiež považuje ustanovenia podľa článku 14 bod 14.1 Zmluvných dojednaní k
zmluve o revolvingovom úvere upravujúce nárok na zmluvnú pokutu za neprijateľnú podmienku, a teda
za neplatné ustanovenia zmluvy jednak z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,065 % z dlžnej čiastky
za každý deň omeškania je neprimerane vysoká a taktiež z dôvodu, že s odvolaním sa na ust. § 4 ods.

5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, nemôže veriteľ od spotrebiteľa
požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V zmluve o revolvingovom úvere č.
8200042167 zo dňa 07.12.2011 nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu a taktiež ani jej výška,
ktorá je uvedená v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere.

5. Žalovaný sa k predmetu konania vyjadril v podaní zo dňa 03.07.2014, kde žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť s poukazom na to, že rozhodcovská zmluva nie je súčasťou žiadnej zmluvy,
ako tvrdí žalobkyňa a predstavuje samostatný právny úkon. Medzi účastníkmi nebola uzavretá žiadna
rozhodcovská doložka, zahrnutá do nejakej štandardnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter
individuálneho dojednania. Poukázal na znenie § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v súvislosti s

namietanou nemožnosťou oboznámiť sa s pravidlami rozhodcovského konania a to nielen pred jej
uzavretím, ale aj kedykoľvek počas trvania zmluvy. Je v rozpore so zákonom, ak sa stotožňuje možnosť
výberu medzi rozhodcovským konaním a všeobecným konaním so situáciou, kedy sa spor začne
na základe žaloby dodávateľa. Poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písmeno
r/ OZ a uviedol, že za nedôvodný považuje tiež argument o neprijateľnosti miesta rozhodcovského

konania, ktoré je písomným konaním, pričom žalobkyňa sa ústneho pojednávania nikdy nedomáhala,
nenavrhla ani vypočutie cestou dožiadania a pod. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi je
platná a žalobkyňa nemusela na jej uzavretie vôbec pristúpiť. Vlastným úkonom teda mohla ovplyvniť
vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy. Tá nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy
o revolvingovom úvere medzi účastníkmi, čo vyplýva aj z bodu č. 7 zmluvy o revolvingovom úvere.

Odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy nemá žiadny vplyv na zmluvu o revolvingovom úvere. Žalobkyňa
uzavrela rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne a súčasne nevyužila právo odstúpiť od nej. Rozhodcovská
zmluva obsahuje okruh sporov, ktoré môžu byť prejednané v rozhodcovskom konaní, ten je v súlade
s ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. a preto tvrdenie o neurčitosti okruhu sporov obsiahnutých
v rozhodcovskej zmluve nie je dôvodné. Tvrdenie žalobkyne, že mali byť ignorované predpisy na

ochranu spotrebiteľa nie je nijako v žalobe konkretizované. Rozhodcovský súd sa vo vydanom rozsudku
postavením žalobkyne, povahou nároku a právnym titulom zaoberal. Ukladá žalobkyni plnenie, na ktoré
sa zaviazala. Tvrdenia ohľadne výšky sankcií za porušenie záväzku zo zmluvy o revolvingovom úvere
č. 820004216701 sú vecne nedôvodné. Ohľadne povinnosti uhradiť sankcie žalovaný uviedol, že ich
výška je v súlade s § 53b ods. 1 OZ a § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Žalovaný poukazoval na

to, že výška úrokovej sadzby úroku z omeškania v čase splatnosti pohľadávky bola 8,5 % ročne. Výška
zmluvnej pokuty 0,065 % denne (t.j. 23,725 % ročne) a časti zákonného úroku z omeškania (1,775
% ročne) predstavujú spolu 25,5 % ročne. Na základe toho považuje žalovaný tvrdenie o rozpore s
právnymi predpismi za nedôvodné a neopodstatnené v celom rozsahu.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania dňa 07.05.2015 vydal rozsudok č. k. 5C/94/2014 - 120,
ktorým Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 265/11/13 zo dňa 29.01.2014 vydaný Slovenským arbitrážnym
súdom zriadeným pri Slovak Arbitration Court, s.r.o. zrušil a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Na základe odvolania žalovaného zo dňa 30.06.2015 Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 7Co/541/2015
- 152 zo dňa 09.03.2016 rozsudok č. k. 5C/94/2014 - 120 zrušil a vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie

konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že pri prejednaní a rozhodnutí veci mal súd
aplikovať ust. zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a skúmať dôvody
zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle už tejto platnej právnej úpravy, nie v zmysle ust. zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.09.2019 (na majetok žalobkyne bolo do dňa 06.02.2019
vedené konkurzné konanie), ktorého sa žiadna zo strán sporu nezúčastnila. Žalobkyňa ako aj žalovaný

neúčasť na pojednávaní ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti konania s tým, že súhlasia s prejednaním
a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Súd teda vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu a
ich právnych zástupcov.

8. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to zmluvou o

revolvingovom úvere č. 8200042167 zo dňa 07.12.2011, žalobou o zaplatenie 2 212,26 eur s prísl.
zo dňa 20.11.2013, rozhodcovskou zmluvou č. 8200042167, pripojeným rozhodcovským spisom
Slovenského arbitrážneho súdu v Bratislave, sp. zn. 265/11/13, uznesením zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 21/2016 zo dňa 02.02.2016 (vyhlásený konkurz na žalobkyňu), oznámením uznesenia č.
3K/23/2015-231 zo dňa 06.02.2019 (zrušenie konkurzu právoplatné 01.03.2019) a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

9. Účastníci konania, uzavreli dňa 07.12.2011 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200042167 (ďalej v
texte tohto rozsudku aj RÚ), na základe ktorej bol v zmysle článku 5 zmluvy žalobkyni ako dlžníkovi zo
strany žalovaného ako veriteľa poskytnutý úver vo výške 1 500,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v 42
mesačných splátkach vo výške 80,37 eur. Od tejto sumy si však žalovaný odpočítal sumu 107,88 eur

v zmysle bodu 8.1. zmluvy a žalobkyňa tak od neho reálne dostala sumu 1 392,12 eur. Predpokladaná
RPMN za úver činila 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 % a priemerná RPMN 45,66 %. Celkovú
čiastku, ktorú bola žalobkyňa povinná zaplatiť, t.j. revolving a úroky za celú dobu čerpania, činila suma
1928,88 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu činila 63,32% a ročná úroková
sadzba revolvingu činila 76,21%. V zmysle časti 6 zmluvy, bol schválený revolvingový úver do výšky

1 500,- eur, pričom celková čiastka, ktorú mala dlžníčka vrátiť, bola vo výške 3 375,54 eur v 42
mesačných splátkach po 80,37 eur. Ročná úroková sadzba revolvingu bola 76,21 %, RPMN za úver
67,47 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 % a priemerná RPMN 45,66 %. Ročná úroková sadzba
revolvingu činila 76,21 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9,25%. K zmluve boli pripojené
Zmluvné dojednania zmluvy o RÚ. V zmysle bodu 8.1 zmluvy bol predmetom zmluvy aj záväzok veriteľa

poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu, spočívajúcu
v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, poskytnutého na
základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi
odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške
215,75 eur a b/ za poskytnutie služby, spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške

112,08 eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.

10. Dňa 07.12.2011 bola medzi účastníkmi uzavretá aj Rozhodcovská zmluva č. 8200042167, podľa
ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú

riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní,
pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa ich rokovacieho poriadku, a to:
Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. alebo Victoria rozhodcovský súd v
Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., pričom výber rozhodcovského súdu spočíva
na žalobcovi.

11. Žalobkyňa zaplatila žalovanému celkom 1 163,28 eur. Po doručení rozhodcovského rozsudku
žalobkyni dňa 25.03.2014, táto voči nemu nič písomne nenamietala ani neodpovedala, ale dňa
15.04.2014 podala na tunajší súd žalobu o jeho zrušenie.

12. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,

b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,

d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a

toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Podľa § 46 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol
opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského
rozsudku. (2) Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na

podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

14. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

15. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmäustanovenia,ktoréa)máspotrebiteľplniťasktorýmisanemalmožnosťoboznámiťpreduzavretím
zmluvy, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť, zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v
zmluve, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil, svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu
ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

18. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú

situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.19. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z . z. o spotrebiteľských úveroch, sa na účely tohto
zákona rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania, b)veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

21. Podľa § 544 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez

nekalých podmienok.

23. Podľa článku 2 písm. b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu,
ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo profesii.

24. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

25. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

26. Žaloba bola na tunajšom súde podaná v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od doručenia
rozhodcovského rozsudku žalobkyni, ktorý jej bol doručený dňa 25.03.2014, pričom žaloba o zrušenie

rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 15.04.2014.

27. Právna úprava neprijateľných podmienok vychádza zo smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1994,
najmä ak sa zmluvy spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich
obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma službu alebo nekupuje tovar na obchodnú

činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský
úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z
úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov. V súvislosti s implementáciou smernice
č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje
na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného

druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv, treba chrániť spotrebiteľa, ktorého
ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá
v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých
spotrebiteľov, a to bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka
alebo iného predpisu. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná

podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.28. Zo zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi 07.12.2011 je evidentné, že sa jedná
o spotrebiteľskú zmluvu a žalobkyňa požíva ochranu spotrebiteľa vzhľadom na uvedené smernice, ako

aj OZ. Predmetom zmluvy o RÚ bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru
dlžníkovi. Spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. je podnikateľom, pričom medzi predmety jeho
činnosti patrí aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom, teda pri uzatváraní
zmluvy žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ako veriteľ zo zmluvy mal preto
pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa (či už podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy). Pokiaľ ide o žalobkyňu, ktorá je dlžníkom
zo zmluvy o úvere, je nepochybné, že zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z celkového formátu zmluvy o
revolvingovom úvere (tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní
úverov ďalším fyzických osobám, pričom ide o zmluvy (vrátane úverových podmienok), ktoré boli vopred
veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a

zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda typizovanou,
štandardnou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
nemá možnosť zmeniť.

29. Súd preskúmal rozhodcovské konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovskému rozsudku a

dospel k názoru, že návrh žalobkyne je dôvodný a je potrebné mu vyhovieť.

30. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka dohodnuté zmluvné podmienky spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Základným
kritériom posudzovania, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, je v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ, či

sú v zmluvách obsiahnuté podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto úprava platí pre všetky neprijateľné podmienky
upravené v ust. § 53 ods. 4 OZ. Dôležitým je zistenie, či boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané alebo nie. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia obsiahnuté v návrhu zmluvných
podmienok s pripojenými Všeobecnými obchodnými podmienkami, sa nepovažujú podmienky ktoré

pripravildodávateľvopred,apriktorýchsamalsícespotrebiteľmožnosťsnimioboznámiťpredpodpisom
zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ je v tomto prípade v postavení, že mal na výber len,
čipredloženýnávrhzmluvypodpíšealeboodmietne.Súdjetohonázoru,žeajsamostatnúrozhodcovskú
zmluvu, ktorá sa odvíja od zmluvného vzťahu vzniknutého zo Zmluvy o RÚ, je potrebné posudzovať
podľa ust. § 53 ods. 1 OZ. Pokiaľ by uvedenú zmluvu vrátane rozhodcovskej zmluvy pripravil dodávateľ

vopredanáležitebysjejobsahomoboznámilžalobkyňuanedalbyjejpodpísaťlenvopredsformulovanú
rozhodcovskúzmluvu,bolobymožnétakútorozhodcovskúzmluvupovažovaťzaindividuálnedojednanú
a platnú. V tomto prípade sa nejednalo o individuálne dojednanie, pretože tak ako to vyplynulo z tvrdení
žalobkyne,tápripodpiseZmluvyoRÚnebolainformovanáanioobsahuzmluvy,anioobsahuavýzname
rozhodcovskej zmluvy, pričom nemohla ovplyvniť ich obsah. Boli jej predložené na podpis a ona ich

podpísala tak, ako jej ich žalovaný pripravil.

31. Súd konštatuje, že je možné dohodnúť v rozhodcovskej doložke alebo rozhodcovskej zmluve
alternatívny spôsob riešenia sporov, avšak spotrebiteľ má byť riadne upozornený na obsah a význam
takejto rozhodcovskej doložky, alebo zmluvy, a čo to pre neho znamená, aby ho znenie zmluvy a v nej

zahrnutý alternatívny spôsob, nemohli uviesť do omylu. Z výpovede žalobkyne je zrejmé, že znenie
rozhodcovskej zmluvy nebolo oboznamované, uvedená zmluva jej bola daná na podpísanie.

32. Pokiaľ bol v Rozhodcovskej zmluve upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo
Zmluvy o RÚ s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, ide podľa názoru

súdu o formálne upravený mechanizmus riešenia sporov, kde sa môže dlžník len formálne obrátiť
na všeobecný súd. Formalizmus je zrejmý z toho, že pokiaľ veriteľ (žalovaný) uplatnil svoje práva
na rozhodcovskom súde, žalobkyňa bola povinná podriadiť sa rozhodcovskému súdu, bez možnosti
požiadať o ochranu všeobecný súd, čo sťažuje prístup dlžníka ako spotrebiteľa k spravodlivosti a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve v

prospech dodávateľa. Takúto rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú.

33. Ďalej súd poukazuje na porušenie ust.§ 45 ods. 1 písm. i) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní bola uplatnená zmluvná pokuta v neprimeranej výške0,065 % denne, ako aj zaplatenia 2 212,26 eur z titulu istiny, pričom v zmluve o revolvingovom úvere
nebola vôbec upravená zmluvná pokuta, ale sa vyskytovala len v zmluvných dojednaniach, v časti bodu
14.1.

34. Podľa ust. § 544 Občianskeho zákonníka pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa vyžaduje
písomná forma. Za splnenie tejto podmienky súd nepovažuje zhrnutie zmluvnej pokuty do zmluvných
dojednaní, ktoré nie sú ani podpísané zmluvnými stranami, kde sa úprava v ťažko čitateľnom texte stratí
vostatnomtexte.Pripodpisezmluvnýchdojednanídlžníknemalanimožnosťodhaliťexistenciutakéhoto

dojednania, prípadne existenciu ďalších neprijateľných zmluvných podmienok. Právny vzťah je vzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a preto
súd nepovažuje dojednanie o zmluvnej pokute za platné. Pokiaľ rozhodcovský rozsudok akceptoval
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, považoval ho za primeraný, nepostupoval dôsledne v súlade s
ust.§ 3ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ale aj v rozpore s ust.§ 544 Občianskeho

zákonníka. Aj to je dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené
všeobecné záväzné predpisy ochrany práv spotrebiteľa. Navyše súd dodáva, že zmluvné dojednania,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sú uvedené menším písmom než iná časť zmluvy, dokonca
ťažko čitateľná veľkosť písma, čo je taktiež v rozpore s ust. § 53c Občianskeho zákonníka.

35. Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že žalovaný veriteľ poskytol žalobkyni - dlžníkovi úver
vo výške 1 500,- eur, pričom žalobkyňa mala žalovanému vrátiť v 42 mesačných splátkach po 80,37
Eur, spolu sumu vo výške 3 375,54 Eur. Žalovaný tak žiadal od žalobkyne pri 42 mesačnej splatnosti
úveru odplatu vo výške 1 875,54 eur, čo je 125,04 % poskytnutých peňažných prostriedkov. Takto
dojednaná odplata prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery

v obdobných prípadoch, čo predstavuje 35,72 % -ný ročný úrok, ktorý podstatne prevyšuje odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v danom čase. V
decembri 2011 boli úrokové miery v spotrebiteľských úveroch požadovaných bankami za poskytovanie
peňažných prostriedkov na dobu jedného do piatich rokov vo výške 13,03 % ročne. Žalovaný tak
postupoval v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

36. Z pripojeného spisu Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 265/11/13 súd zistil, že na tomto
rozhodcovskom súde bola dňa 20.11.2013 podaná žaloba spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
proti žalobkyni o zaplatenie 2 212,26 eur s príslušenstvom. Následne rozhodca vo veci dňa 29.01.2014
vyhlásil rozhodcovský rozsudok bez akéhokoľvek iného procesného úkonu v konaní.

37. Ustanovenie § 25 ods. 10 rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu umožňuje vydať
rozhodcovský rozsudok aj bez vypočutia žalovaného, ak sa v žalobe uplatňuje právo na zaplatenie
peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností, uvedených žalobcom alebo bola v prvopise predložená
zmenka, alebo šek. Rozhodcovský súd je v takomto prípade povinný zaslať rozhodcovský rozsudok

spolu so žalobným návrhom žalovanému. Súd je názoru, že predmetné ustanovenie je nielen v rozpore
so samotným zákonom o rozhodcovskom konaní, ale aj v rozpore so základnými princípmi práva na
spravodlivý proces, najmä s ohľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský
vzťah.

38. Podľa § 30 ods. 10 Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu, ak rozhodcovský súd
vydal rozhodcovský rozsudok spôsobom podľa § 25 ods. 10 a žalovaný v lehote podľa § 13 doručil
rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej uvedie, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva, takto
vydaný rozhodcovský rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský súd pokračuje ďalej v konaní.

39. Podľa § 13 ods. 2 Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu v žalobnej odpovedi
je žalovaný povinný vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe a doložiť a
označiť všetky dôkazy, ktoré preukazuje jeho tvrdením. Zo žalobnej odpovede však musí byť zrejmé, či
uplatnený nárok žalobcu žalovaný uznáva alebo nie a v akom rozsahu.

40. Tieto ustanovenia Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu sú v priamom rozpore
so smernicou Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993, ktorá považuje riešenie sporov
zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz
neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvynesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný
presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ
koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu výhody. Rozhodcovský súd postupoval v rozpore so

základnými princípmi kontradiktórneho konania, ktoré sú princípmi aj rozhodcovského konania, ako to
ustanovuje § 18 ods. 4 citovaného zákona. Toto zákonné ustanovenie v zmysle jeho obsahu nemožno
obísť rokovacím poriadkom a posunúť jeho účinky až na okamih doručenia rozsudku. Rozsudok vo veci
vôbec nemohol byť vyhlásený predtým, než rozhodca dal druhej strane riadnu možnosť vyjadriť sa.
Právo na žalobnú odpoveď mal žalobkyni dať rozhodca pred vyhlásením rozsudku, bez ohľadu na to,

či sa vo veci rozhodol postupovať iba na základe písomných vyjadrení bez nariadenia pojednávania.
Takýto postup upravuje samotný zákon o rozhodcovskom konaní.

41. Žalobkyňa namietala okrem iného aj platnosť Rozhodcovskej zmluvy pre jej neurčitosť.
Rozhodcovskázmluvamusímaťpísomnúformu,inakjeneplatná.Vedľapožadovanejpísomnejformysa
na rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, vzťahujú všetky požiadavky kladené na právne

úkony všeobecne a zmluvy zvlášť, preto je nevyhnutné, aby bola rozhodcovská zmluva formulovaná,
okrem iných náležitostí, určite a zrozumiteľne v súlade s ust. § 37 Občianskeho zákonníka. To znamená,
aby spĺňala všetky náležitosti perfektnosti právneho úkonu ustanoveného v tomto zákone. V konkrétnom
prípade, úprava vyplývajúca z bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy č. 8200042167 obsahuje možnosť riešenia
sporov vzniknutých v súvislosti s konkrétnou uzavretou zmluvou o RÚ, ktorá bola identifikovaná ako

zmluva číselne zhodná s číslom Rozhodcovskej zmluvy. Z toho možno vyvodiť určitosť úkonu v tom
zmysle, že riešenie sa týkalo vzniknutých sporov z tejto konkrétnej zmluvy. Námietka neurčitosti tohto
právneho úkonu nie je na mieste, v tomto konaní to však ani nemá reálny vplyv na jeho výsledok, keďže
súd zistil iné dôvody pre neprijateľnosť tejto zmluvy.

42. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola
individuálne dojednaná, a teda s argumentáciou uvedenou vyššie, žalobe žalobkyne vyhovel a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

43. Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

44. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Žalobkyňa bola v konaní úspešná a preto má podľa vyššie citovaného ustanovenia nárok na náhradu

trov konania. Nakoľko ale žalobkyni v konaní žiadne trovy nevznikli, resp. si žiadne trovy nevyčíslila,
súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.