Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 16, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/181/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018204702
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:0018204702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobkyne J. U., rod. R., nar. X.X.XXXX, bývajúcej
vo T. č. XX, zast. JUDr. Gabrielou Borovskou, advokátkou, so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku
20, proti žalovanému H. U., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu v N. F. č. XXX, zast. JUDr. Imrichom Hrubým,
advokátom, so sídlom v Michalovciach, Farská 32, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č. k. 19C/50/2018-81 zo dňa 27.2.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalovanému proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala

od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 8.000 € s úrokom z omeškania 8 % ročne
od 5.10.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že so
žalovaným žila v družskom vzťahu od roku 2009 a z tohto vzťahu pochádzajú tri maloleté deti. Najprv
bývali spoločne u rodičov žalovaného, avšak od r. 2012 nadobudol žalovaný kúpnou zmluvou do svojho
výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. N. F. a to pozemok parcela č. C KN
XXX - záhrady o výmere 945 m2, parcela č. C KN XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere
603 m2 a rodinný dom súp. číslo XXX, postavený na parcele C KN XXX/X. Na kúpu tohto domu si

žalovaný zobral hypotekárny úver v Slovenskej sporiteľni a.s. a k zakúpenej nehnuteľnosti bolo zriadené
v prospech tejto banky aj záložné právo. Žalobkyňa uviedla, že sa podieľala zo svojich prostriedkov pri
kúpe tejto nehnuteľnosti tak, že poplatok realitnej kancelárie vo výške 2.000 € zaplatila ona v dvoch
splátkach po 1.000 € 16.1.2012 a 17.1.2012. Rodina sa nasťahovala do domu v roku 2012 vtedy s
prvorodinným synom, ku ktorému pribudli neskôr ďalšie dve deti. Spoločne so žalovaným dom postupne
rekonštruovali, nakupovali materiál a prácu robili svojpomocne za pomoci rodinných príslušníkov a
známych. V roku 2013 zrealizovali úplnú výmenu strechy, vymenili odkvapové rúry a zvody dažďovej

vody, pričom rezivo, nevyhnutné náradie, fólie a klince uhrádzala žalobkyňa zo svojich prostriedkov.
Platila taktiež zo svojich prostriedkov stravovanie a občerstvenie pre brigádnikov a zaplatila si polovicu
nákladov na výmenu strechy. V roku 2014 tiež zakúpila zo svojich prostriedkov krbovú liatinovú vložku s
kolenomarúrouvhodnote301,59€,kozubovékachlespríslušenstvomvhodnote239,45€avroku2015
svojpomocne postavili pri dome terasu z finančných prostriedkov žalobkyne, nakúpili potrebný materiál a
opätovne svojpomocne realizovali práce. Vo februári 2015 však pre pretrvávajúce nezhody sa žalovaný
zo spoločnej domácnosti odsťahoval, avšak v dome bývať žalobkyňa aj s deťmi, ako tvrdila, podľa

vzájomnej dohody. Podľa žalobkyne účelom vynaloženia nákladov bolo spoluužívanie predmetného
rodinného domu bez časového obmedzenia a napriek tomu však žalovaný po odsťahovaní sa zo
spoločnejdomácnostiopakovanejuvyzýval,abysaspolusdeťmizrodinnéhodomuodsťahovala,keďže
tak neurobila, v októbri 2016 dal odpojiť v dome elektrinu, čím sa stal dom neobývateľný a dňa 5.10.2016aj s deťmi musela z domu odísť. Spoločne zhodnotený dom žalovaný predal kúpnou zmluvou zo dňa
21.4.2017. Poukázala na to, že počas spolužitia so žalovaným sústavne jej finančne vypomáhali rodičia
a darovali jej finančné čiastky tak na zloženie kaucie pri kúpe rodinného domu 2.000 €, financovanie

výmeny strechy 1.000 €, tiež peniaze na zakúpenie krbových kachlí a elektrického bojlera. Tieto
peňažné prostriedky vyberala žalobkyňa priamo z účtu svojej matky z bankomatu alebo jej ich matka
fyzicky darovala do rúk. Preto uviedla, že u žalovaného vzniklo na jej úkor bezdôvodné obohatenia
zhodnotením nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Lehoty na vrátenie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa podľa nej odvíjajú od vzniku zodpovednostného vzťahu a bezdôvodného obohatenia,

t.j. od času, keď právny dôvod dodatočne odpadol, t.j. od momentu keď dal žalovaný odpojiť rodinný
dom od elektriny, kedy sa stal neobývateľným, a teda od októbra 2016. Suma 8.000 €, ktorú požaduje
titulom bezdôvodného obohatenia od žalovaného vydať pozostáva zo sumy 2.000 € na zaplatenom
rezervačnom poplatku, 500 € poukázaných na účet žalovanému, 293,45 € za kozubové kachle, 301,59
€ liatinová krbová vložka a suma 4.904,96 € zodpovedá rozdielu medzi hodnotou nehnuteľnosti pred
adaptáciou a po nej, teda pred výmenou strechy a pred zhotovením prístrešku a po ňom.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, poprel akýkoľvek nárok žalobkyne, čo do dôvodu a výšky, avšak
vzniesol aj námietku premlčania jej nároku. Poukázal na to, že zákon stanovuje 2-ročnú subjektívnu a 3-
ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Mal za to, že právnym dôvodom investovania finančných prostriedkov
žalobkyne a s tým spojené právo žalobkyne na bývanie v dome spolu so žalovaným a ich maloletými

deťmi bol ich partnerský vzťah. Tento dôvod však odpadol potom, ako došlo k ukončeniu spolužitia a jeho
odchodu zo spoločnej domácnosti vo februári 2015. Zároveň vyzval žalobkyňu, aby sa z nehnuteľnosti
odsťahovala, a preto od uvedeného okamihu žalobkyňa užívala dom bez právneho dôvodu. Nesúhlasil
s tvrdením žalobkyne, že dôvod odpadol okamihom odpojenia rodinného domu od elektriny, pretože
žalovaná veľmi dobre vedela, že nehnuteľnosť od rozchodu užíva neoprávnene a dohoda o spoločnom

užívaní so žalovaným zanikla okamihom rozchodu partnerov. Premlčacia doba objektívna začala plynúť
dňom nasledujúcim po odchode žalovaného vo februári 2015 a uplynula vo februári 2018, pričom
žalobkyňa podala žalobu na súd 27.6.2018. Rovnako pri posudzovaní subjektívnej premlčacej doby
žalobkyňa vedela, že po rozchode so žalovaným sa investícia stane bezdôvodným obohatením a už
vtedy sa mohla svojho nároku domáhať. Subjektívna premlčacia doba tak teda začala plynúť rovnako

vo februári 2015 a uplynula už vo februári 2017. Žalovaný ďalej poukázal na to, že dom kúpil do
svojho výlučného vlastníctva a bol financovaný z hypotekárneho úveru, v roku 2017 dom predal a zo
získaných finančných prostriedkov splatil zostatok tohto úveru. Aj keď práce na dome boli realizované
svojpomocne, materiál bol kupovaný výhradne z finančných prostriedkov žalovaného a keďže ich nemal
dostatok, bol mu poskytnutý úver 13.500 €, ktorý do dnešného dňa spláca. Poprel, že by sa žalobkyňa

finančne podieľala na rekonštrukcii domu z prostriedkov, ktoré jej dali rodičia. Výstavba terasy sa
realizovala v roku 2014 z jeho prostriedkov, pretože v roku 2015 pre nezhody medzi partnermi sa už
žiadne práce nevykonávali.

3. Súd prvej inštancie v prvom rade sa zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania nároku

žalobkyne a posúdil vec podľa ust. § 100 ods. 1, 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. S poukazom
na názor prezentovaný v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR poukázal na to, že súdna prax
ustálila, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Objektívna
premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo a nezávisí

od skutočnosti, či oprávnená osoba mala alebo nemala vedomosť o bezdôvodnom obohatení.

4. V tomto prípade podľa názoru súdu začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty
splynul, pretože žalobkyňa od začiatku investovania do nehnuteľnosti žalovaného vedela, že investuje
do cudzieho majetku a vedela, že sa na jej úkor obohacuje. Vzhľadom na vedomostnú zložku žalobkyne,

potrebnú pre plynutie subjektívnej premlčacej doby, objektívna premlčacia doba ani neprichádza do
úvahy. Zo skutkových tvrdení žalobkyne vyplýva, že investície do nehnuteľnosti boli vykonané v rokoch
2012 až 2014, preto ak sa počíta subjektívna lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenianasúdeodkoncaroku2014,tátouplynulakoncomroku2016.Žalobkyňavšakpodalažalobu
na súde už v júni 2018, teda po 2-ročnej subjektívnej dobe. Uplynula však aj objektívna premlčacia

doba 3 ročná, a to koncom roku 2017. Strany sporu sa ako partneri rozišli vo februári 2015, čo nebolo
medzi sporné, a preto spolu so žalovaným nemohla postaviť terasu v roku 2015. Investovanie do
cudzejnehnuteľnostizakladáprávonavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,ktoréspočívanievmnožstve
vynaložených prostriedkov, ale v zhodnotení nehnuteľnosti. Tiež je ustálené súdnou praxou, že plnenímbez právneho dôvodu, môžu byť aj investície vynaložené na cudziu vec, ak na investovanie nejestvoval
právny dôvod, napr. zmluva alebo ak aj existoval a dodatočne odpadol. Taký prípad môže nastať
napr. splnením rozväzovacej podmienky odstúpením od zmluvy alebo zrušením zmluvy. Ukončenie

partnerského spolužitia sporových strán tiež môže byť rozväzovacou podmienkou pre dohodu strán
sporu o investovanie žalobkyne do nehnuteľnosti žalovaného. Napokon samotná žalobkyňa uviedla,
že po opustení spoločnej domácnosti vo februári 2015 ju opakovane žalovaný vyzýval na opustenie
nehnuteľnosti. Preto ak aj by súd pripustil argumentáciu žalobkyne že existoval právny dôvod na
investovanie do nehnuteľnosti, ktorý odpadol, týmto dôvodom mohlo byť iba partnerské spolužitie

strán sporu, pretože žalobkyňa inú dohodu nepreukázala. Súd tým má na mysli jej tvrdenú dohodu o
neobmedzovanom užívaní nehnuteľností, pretože tomuto odporujú úkony žalovaného ako vlastníka,
ktorý ju opakovane vyzýval na opustenie nehnuteľnosti po ukončení ich spolužitia. Súd sa teda stotožnil
s názorom žalovaného, že prípadný právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti odpadol odpustením
spoločnej domácnosti vo februári 2015. Najneskôr od mesiaca marec 2015, teda začala žalobkyňa
plynúť2-ročnásubjektívnalehotanauplatnenieprávanasúdeauplynulanajneskôrvmarci2017.Žaloba

pritom bola podaná v júni 2018, teda po uplynutí premlčacej lehoty a nárok žalobkyne je tak premlčaný aj
v prípade odpadnutia tvrdeného právneho dôvodu investovania do nehnuteľnosti žalovaného zo strany
žalobkyne.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému náhradu trov konania,

ktorý mal vo veci plný úspech v pomere 100 % proti žalobkyni.

6. V zákonnej lehote podala žalobkyňa proti uvedenému rozsudku odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu
je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Poukázala na to, že súd žalobu žalobkyne zamietol pre

premlčanie jej nároku s čím žalobkyňa nesúhlasí. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vôbec
nezaoberal plynutím 10-ročnej premlčacej lehoty a nedostatočne sa vysporiadal so skutočnosťami a
okolnosťami, ktoré viedli k investovaniu do nehnuteľnosti žalovaného zo strany žalobkyne. Stanovisko
súdu, že iba partnerské spolužitie mohlo byť dôvodom na investovanie do nehnuteľnosti žalovaného
nemá oporu v stanoviskách strán sporu. Súd sa nedostatočne vysporiadal s tvrdením žalobkyne, že

dôvodom investícii do nehnuteľností žalovaného bolo zabezpečenie bytovej potreby najmä spoločných
maloletých detí, nie partnerské spolužitie strán sporu. Momentom, kedy medzi účastníkmi konania
vznikol vzťah bezdôvodného obohatenia od ktorého sa počíta plynutie premlčacej lehoty, nie okamih
ukončenia partnerského spolužitia ako to posúdil súd, ale moment, kedy došlo k vzniku zodpovedného
vzťahu a bezdôvodného obohatenia, t.j. kedy došlo k zásahu zo strany žalovaného odpojením od

elektriny. V dôsledku toho odpadol účel, pre ktorý boli vynaložené náklady do nehnuteľnosti žalovaného.
Teda začiatok premlčacej doby sa datuje dňom, keď bolo žalobkyni znemožnené predmetný dom užívať.
Okrem toho žalobkyňa má za to, že v danej veci je potrebné aplikovať 10 ročnú premlčaciu lehotu,
pretože žalovaný sa na úkor žalobkyne obohatil úmyselne. Vedel totiž, že odpojením od elektrickej
energie stane sa dom neobývateľným a rovnako vedel, že investície do domu zo strany žalobkyne boli

realizované na zabezpečenie potreby jej bývania a spoločných detí. Vedel, že takýmto konaním môže
získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený. Súd preto pochybil,
ak na vec aplikoval trojročnú objektívnu dobu a nie 10 ročnú premlčaciu dobu. Na základe uvedeného
žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne
správne, logické a zákonné, dostatočne odôvodnené a ako taký ho navrhol v celom rozsahu potvrdiť a
uplatnil si proti žalobkyni náhradu trov konania. S námietkami žalobkyne žalovaný nesúhlasí, pretože
žalobkyňa skutočne nepreukázala inú dohodu o užívaní nehnuteľnosti patriacej výlučne žalovanému,

iba spoločné spolužitie a tvrdená dohoda o neobmedzenom užívaní nehnuteľnosti nebola preukázaná
do konca jej odporujú úkony žalovaného ako vlastníka nehnuteľností. Žalovaný sa nestotožnil s názorom
žalobkyne na určenie začiatku plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože
po jeho odchode zo spoločnej domácnosti vo februári 2015 ju okamžite začal vyzývať na odchod zo
spoločnej domácnosti a vtedy už vedela, že to znamená koniec spoločného užívania dobu a akékoľvek

spolužitie žalovaného a žalobkyne už do budúcna neprichádza do úvahy. Tiež nie je možné aplikovať
na danú vec 10 ročnú premlčaciu lehotu, ako to tvrdila žalobkyňa, pretože toto svoje tvrdenie ničím
nepreukázala.Jepravdou,žepoodchodezospoločnejdomácnostiprestalžalovanýuhrádzaťakékoľvek
náklady za dom a žalobkyňa nikdy ani počas ich spolužitia, ani po rozchode partnerov sa nepodieľalana nákladoch na bývanie. Zálohové platby neuhrádzala a dodávateľ elektrickej energie z dôvodu
absencie zálohových platieb rodinný dom žalovaného od dodávky elektriny odpojil. Žalobkyňa si podľa
neho neuvedomuje, že na preukázanie jeho úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nestačia len jej

subjektívne pocity, ale musí ísť o objektívne tvrdenia, ktoré budú preukázané. V čase partnerského
spolužitia, teda v rokoch 2012 až 2014, kedy medzi partnermi a sporovými stranami nezhody neboli,
nemohol žalovaný predpokladať, že do budúcnosti sa ich vzťahy tak rozvrátia, že sa ukončí partnerský
vzťah a zároveň ich spolužitie. Preto na danú vec nie je možné aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu
dobu. Argumentácia žalobkyne ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci je všeobecná a ako

relevantný odvolací dôvod neakceptovateľná.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16. 10. 2019, pričom verejné
vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

9. Odvolateľka použila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého

stupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkomjeto,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktoréz
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

10.Vprejednávanejveciodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutiusúduprvejinštancievovecisamej
nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo a tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový
stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo, že by použité zákonné

ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy
hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých
založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nezistil
taký postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je precízne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa §

220 ods. 2 CSP.

11. Odvolacie námietky žalobkyne boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý
sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ne doplnenie jeho správnosti uvádza:

14. V zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je bezdôvodným obohatením aj plnenie bez
právneho dôvodu, ktorého charakteristickým znakom je skutočnosť, že niekomu niečo bolo dané,
alebo bolo v prospech neho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkovýchhodnôt obohateného, pričom išlo napr. o plnenie v omyle alebo plnenie neexistujúceho dlhu a pod..
Zodpovednosť za získaný majetkový prospech z bezdôvodného obohatenia vzniká bez ohľadu na
zavinenie (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 25/1986, rozhodnutie NS ČR 28 Cdo 883/2001).

Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie sa pritom neviaže k veci, ktorá sa ním zhodnotila, ale k osobe,
ktorá sa týmto plnením obohatila (rozhodnutie NS ČR 29 Cdo 2631/2001).

15. Žalovaný sa však v konaní dovolal premlčania nároku žalobkyne (aj keď nárok spochybnil a neuznal
čo do samotnej podstaty). Aj odvolací súd zastáva názor, že z vykonaných dôkazov vyplynulo, že nárok

žalobkyne je skutočne premlčaný. Žalobkyňa od samého počiatku vedela, že investuje do nehnuteľnosti,
patriacej výlučne žalovanému, nepreukázala iný dôvod investícií ako je spoločné užívanie nehnuteľnosti
v partnerskom spolužití. Ako náhle toto spolužitie skončilo a žalovaný ju vzápätí vyzval na vypratanie
nehnuteľnosti, prestala aj oprávnená držba - užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou a skutočne od tej doby
začalaplynúťsubjektívnapremlčacialehotanauplatnenienárokunavráteniebezdôvodnéhoobohatenia
a v deň podania žaloby už bol nárok premlčaný. Žalobkyňa nepreukázala dohodu o neobmedzenom

užívaní nehnuteľností s deťmi a nepreukázala ani také okolnosti, ktoré by odôvodňovali úmyselné
obohatenie a aplikáciu 10- ročnej premlčacej lehoty na daný prípad.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vrátane správneho výroku o trovách konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola so svojím odvolaním úspešná, úspešnému žalovanému preto
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).