Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/174/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200512
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200512.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v
právnej veci žalobcu: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W., D. T., F. č. XX/XX, zastúpená Advokátskou
kanceláriou AKSK, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP č. 15, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvoSlovenskejrepubliky,Lazovnáč.63,BanskáBystrica,opreskúmaniezákonnostirozhodnutia
žalovaného č. 102288386/2018 zo dňa 20.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101713391/2018 zo dňa
04.09.2018, ako aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102288386/2018 zo dňa

20.11.2018 a v e c v r a c i a Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

1.Prvostupňovýsprávnyorgán-DaňovýúradŽilina,kontaktnémiestoTurčianskeTeplicerozhodnutímč.
101713391/2018 zo dňa 04.09.2018 rozhodol s poukazom na ustanovenie § 156 ods. 1 písm. b) zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) tak, že vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume
74,90 Eur za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01.07.2014 do 30.09.2014 na dani z motorových
vozidiel na zdaňovacie obdobie 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. V odôvodnení

rozhodnutia prvostupňový správny orgán citoval ustanovenie § 156 ods. 1, 2, 4 a § 161 Daňového
poriadku a s poukazom na citované zákonné ustanovenia obsiahol v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia aj výpočet úroku z omeškania s vyjadrením dlžnej sumy, dňa splatnosti preddavkov na daň,
dňa platby, počtu dní omeškania a úroku z omeškania, vrátane úrokovej sadzby.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 102288386/2018 zo dňa 20.11.2018 rozhodujúc o odvolaní žalobcu potvrdil
vyššie citované prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu s poukazom na ustanovenie § 74 ods.

4 Daňového poriadku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutkové a právne dôvody rozhodnutia
správcu dane. Nakoľko žalobca nezaplatil preddavok na daň z motorových vozidiel za zdaňovacie
obdobie od 01.07.2014 - 30.09.2014 v lehote splatnosti, t. j. do dňa 30.09.2014 správca dane postupoval
v súlade so zákonom, keď vyrubil žalobcovi s poukazom na ustanovenie § 156 ods. 1 písm. b) Daňového
poriadku a zistený skutkový stav úrok z omeškania v stanovenej výške. Pokiaľ žalobca namieta, že
pohľadávka vyrubená napadnutým rozhodnutím mala byť prihlásená do konkurzu vedeného na žalobcu
s tým, že pokiaľ sa tak nestalo v súlade s ustanovením § 166a a ustanovením § 166e ods. 1 zákona

č. 5/2007 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len zákon č. 5/2007 Z. z.) sú takéto pohľadávky
nevymáhateľné a žalobca nie je povinný ich zaplatiť, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že podľa § 47
ods. 2 zákona č. 5/2007 Z. z. sa vyhlásením konkurzu neprerušujú daňové konania. Daňový poriadok
prikazuje správcovi dane vyrubiť úrok z omeškania. Pohľadávkou na účely konkurzu a reštrukturalizácieje v nadväznosti na § 158 ods. 1 Daňového poriadku daňový nedoplatok, ktorým je podľa § 2 písm. f)
Daňového poriadku dlžná suma po lehote splatnosti dane. Podľa § 2 písm. b) Daňového poriadku daňou
sa rozumie daň podľa osobitných predpisov, vrátane úroku z omeškania. Vyrubený úrok z omeškania

v zmysle citovaného nie je možné považovať za pohľadávku, nakoľko je splatný do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

3. V zákonnej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného a voči ďalším 7 rozhodnutiam žalovaného
žalobužalobcanavrhujúcizrušenierozhodnutížalovaného,akoajrozhodnutísprávnychorgánovprvého

stupňa. V žalobe poukazoval na meritórne námietky týkajúce sa oddlženia žalobcu. Oddlžením bol
žalobca zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze. Medzi takéto pohľadávky
patrili aj pohľadávky vyrubené napadnutými rozhodnutiami.

4. Uznesením č.k. 30S/174/2018-32 zo dňa 10.01.2019 správny súd vylúčil preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovaného č. 102289139/2018 zo dňa 20.11.2018, č. 102288525/2018 zo dňa 20.11.2018,

č. 102289457/2018 zo dňa 20.11.2018, č. 102368706/2018 zo dňa 27.11.2018, č. 102367657/2018 zo
dňa 27.11.2018, č. 102368437/2018 zo dňa 27.11.2018 a č. 102369134/2018 zo dňa 27.11.2018 na
samostatné konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.04.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,

stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v žalobou napadnutom rozhodnutí.
Reagoval na meritórne námietky žalobcu.

6. Žalobca v replike zo dňa 13.06.2019 reagoval na vyjadrenie žalovaného týkajúce sa meritórneho
posúdenia veci.

7. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 10.12.2019 za
splnenia procesných podmienok stanovených v ustanovení § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015

Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,
ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia § 177 ods. 1 SSP a zrušil žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d), rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
podľa § 191 ods. 3 písm. a) a vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa podľa ustanovenia § 191 ods.
4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov,

Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia
žalovaného, t. j. k 29.11.2018 (ďalej len Daňový poriadok), ak tento zákon alebo osobitné predpisy1)

neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c),
rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu
plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide
o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.

Podľa § 156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku
2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo
v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane preddavok na daň.

Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa

odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť
preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z
omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná vdeň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije
ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou,

začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia
daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného
konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej
sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy
môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania

s platbou.

Podľa § 55 ods. 12 Daňového poriadku, za deň platby sa považuje
a) pri bezhotovostných prevodoch z účtu deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu alebo
inej osoby, ktorá platbu vykonala,
b) pri platbe v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec správcu dane hotovosť prijal alebo prevzal,

c) pri vykonaní kompenzácie podľa odseku 7 deň, keď bola platba pripísaná na účet iného správcu dane,
d) pri použití daňového preplatku podľa § 79 deň vzniku daňového preplatku, ak splatnosť daňovej
pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej
pohľadávky,
e) pri použití nadmerného odpočtu, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty podľa § 79 ods. 7 až 9

prvý deň lehoty na ich vrátenie alebo ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty
na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky.

10. Správny súd pred meritórnym preskúmaním veci posudzoval, či výrok rozhodnutia správcu dane
o vyrubení úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia § 156 ods. 2 Daňového poriadku v

nadväznosti na citované ustanovenie § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku napĺňa atribút určitosti a
zrozumiteľnosti, ako predpokladu preskúmateľnosti výroku rozhodnutia správcu dane správnym súdom.

11. Vo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že nepreskúmateľnosťou sa podľa konštantnej judikatúry
správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná

ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k
výroku rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia pre jeho neurčitosť.
Výrok rozhodnutia správcu dane musí jednoznačne reflektovať na predmet konania, a tento vymedziť
tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným predmetom konania rovnakého účastníka.

12. Je potrebné zdôrazniť, že jedine výroková časť rozhodnutia je schopná zasiahnuť práva a povinnosti
účastníkov konania a ako taká len ona môže nadobudnúť právnu moc. Riadne formulovaný výrok pri
vyrubení úroku z omeškania vyžaduje identifikáciu tohto úroku, ktorá by vylučovala jeho zameniteľnosť s
inou sankciou žalobcu. Nemožno opomenúť, že len porovnaním výroku možno usudzovať na existenciu
prekážky veci rozhodnutej, len výrok rozhodnutia (a nie odôvodnenie) môže byť vynútené správnou

exekúciou a podobne.

13. Nevyhnutným naplnením požiadavky zákonodarcu, vyjadrenej v citovanom ustanovení § 63 ods. 3
písm. d) Daňového poriadku, na obsiahnutie „rozhodnutia vo veci“ vo výroku rozhodnutia je identifikácia
predmetu konania - veci. Výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je v rozpore s citovaným

ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, nakoľko neidentifikuje „predmet konania“
ako jednu zo zákonom predpísaných náležitostí výroku rozhodnutia správcu dane nezameniteľným
spôsobom.

14. Minimum pre nezameniteľnú identifikáciu vyčíslenej sumy 74,90 Eur, ako úroku z omeškania (za

nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01.07.2014 do 30.09.2014 na dani z motorových vozidiel
na zdaňovacie obdobie 2014), je potrebné posudzovať v nadväznosti na správcom dane aplikované
citované ustanovenie § 156 ods. 2 Daňového poriadku a v súvislosti s citovaným ustanovením § 55
ods. 12 Daňového poriadku a v daných ustanoveniach obsiahnuté relevantné termíny ako dlžná suma,
úroková sadzba, deň nasledujúci po dni splatnosti, deň platby, resp. deň začatia reštrukturalizačného

konania atď.. Uvedené „minimum“ nezameniteľnej identifikácie predmetu konania výrok správcu dane
nenapĺňa. Z výroku rozhodnutia správcu dane nie je vôbec zrejmé a ani možné zistiť a určiť, z dlžnej
sumy akej výšky, v akej percentuálnej úrokovej sadzbe a za aké obdobie omeškania (začiatok a koniec
omeškania) je úrok z omeškania v číselnom vyjadrení 74,90 Eur vyrubený. Pokiaľ by bol žalobcoviza omeškanie so zaplatením preddavku za stanovené obdobie na dani z motorových vozidiel na
zdaňovacie obdobie 2014 vyrubený ďalší úrok z omeškania, tiež vyčíslený len výslednou sumou úroku,
nebolo by možné zistiť, či sa jednotlivé časové obdobia omeškania neprekrývajú, t. j. či nie je žalobca

sankcionovaný za jedno porušenie dvoma úrokmi z omeškania.

15. Vzhľadom na absenciu nezameniteľnej identifikácie predmetu konania vo výroku rozhodnutia
správcu dane, kedy žalovaný uvedený nedostatok vo svojom rozhodnutí neodstránil, musel správny
súd s poukazom na citované ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP žalobou napadnuté rozhodnutie

žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa
na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP) bez možnosti zaoberať sa žalobnými námietkami
vzťahujúcimi sa k samotnej dôvodnosti vyrubenia úroku za omeškanie. Súd pritom poukazuje na to,
že hoci žalobca v žalobu túto vadu napadnutých rozhodnutí nevytkol a súd ich preskúmal nad rámec
žalobných bodov, bolo nevyhnutné na túto vadu prihliadnuť, pretože predstavuje prekážku napadnuté
rozhodnutia riadne preskúmať.

16. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom
rozsahu.

Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57

SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.