Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 20, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010331
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718010331.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného S.

L., pre prečin neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a ods. 1 Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní dňa 20. 02. 2019 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný S. L., nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom M.. G. XXXX/XX, R.,

uznáva sa za vinného, preto že

v období od mesiaca august 2015 do 16. 06.2016 v katastrálnom území S. U. na parcele registra
C č. XXXX/X a XXXX/XX, okres R. uskutočňoval stavbu „prestavba rekreačnej chaty“, ktorá nie je
jednoduchou stavbou alebo drobnou stavbou v zmysle zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon)a na zrealizovanie ktorej sa v zmysle stavebného zákona
požaduje stavebné povolenie, bez povolenia príslušného stavebného úradu, pričom nie je vlastníkom
pozemku par. č. číslo XXXX/X, ktorý čiastočne zastaval stavebnou činnosťou, pričom tento patrí

viacerým vlastníkom v užívaní a správe Urbársko-komposesorátskej spoločnosti - p.s. S. U., XXX
XX S. U., ktorá v tomto rozsahu nemohla užívať a v stavebných prácach pokračoval aj napriek
tomu, že bol dňa 20.10.2015počas vykonania štátneho stavebného dohľadu na mieste stavby podľa
§ 102Stavebného zákona vyzvaný, aby zastavil všetky stavebné práce na nepovolenej stavbe a aj
napriek tomu, že dňa 25.11.2015 vydala obec S. U., spoločný obecný úrad - Odbor stavebnej správy
pod číslom Z. rozhodnutie, ktorým zastavila všetky stavebné práce na stavbe, ktoré si prevzal dňa
02.12.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 12. 2015, pričom ani toto rozhodnutie nerešpektoval
a v stavebných právach pokračoval s tým, že bola dokončená dostavba zimnej záhrady, zrealizované

vonkajšie schodisko, jeho prestrešenie a obmurovanie, ukončená prístavba z juhovýchodnej strany,
zrealizovaný okapový chodník, nádrž s vodou, spevnená štrková plocha a stavba terasy zámkovou
dlažbou

teda

- bez stavebného povolenia postavil časť stavby, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú
stavbupodľastavebnýchpredpisov,aspôsobiltýmvážnuujmunaprávachalebooprávnenýchzáujmoch
vlastníka pozemku,
-marilvýkonrozhodnutiainéhoorgánuverejnejmocitým,ženapriekprávoplatnémurozhodnutiu,ktorým
sazakazujepokračovaťvprácach,úpraváchavuskutočňovanístavbyalebojejzmeny,vykonávalpráce,
úpravyalebo inak pokračoval v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu

alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov,čím spáchal

- prečin neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a ods. 1 Trestného zákona,
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. l) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 299a ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 46 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť)
mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 31. 05. 2018 na tunajší súd pod sp. zn.
2Pv/392/16/6611obžalobu na S. L. pre prečin neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a ods.
1Trestnéhozákonaaprečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.l)Trestného
zákona.

Obžalovaný S. L. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení v rámci jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní
uviedol, že využíva svoje právo a odmietol vypovedať. Na základe uvedeného preto v zmysle § 258
ods. 4 Trestného zákona bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výsluchu obžalovaného z

prípravného konania, v rámci ktorého po zákonnom poučení uviedol, že využíva § 34 Trestného poriadku
a ku skutku nevypovedal.

Poškodený M. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že je predsedom Urbárskeho
spoločenstva S. U.. Na stavbe sa robila stavebná úprava, keď šiel okolo, pýtal sa jedného zamestnanca,

že čo sa tam robí, a povedal mu, že obžalovaný rozširuje chatu. Išiel na obecný úrad zistiť, čo sa deje,
oni o ničom nevedeli, rozprával sa aj so svedkom Š., ktorý o tom tiež nič nevedel, tak následne podal
oznámenie a začal konať Stavebný úrad, pretože to bolo na ich pozemku. On bol prítomný pri všetkých
konaniach, na prvom obžalovaný povedal, že sa nevyjadrí, jemu povedal, že je silný hráč, aby si s ním
nezačínal, a na druhom jednaní odmietol podpísať zápis. Ak si dobre spomenul, tak išlo o parcelu XXXX/

X,malktomuajdoklady,pričomparcelajevovlastníctveurbárskejspoločnosti.Obžalovanýbolvyzvaný,
aby pozastavil činnosť, čo neuposlúchol, stavbu dokončil celú, odmietol podpísať zápis. V máji 2016 bol
poškodený prítomný na mieste, stavba bola už prakticky dokončená. Obžalovaný argumentoval tým,
že prvý geometrický plán bol zmätočný, že to kúpil od železničnej spoločnosti, ale na liste vlastníctva
to nemal uvedené. Raz hovoril, že to bude rekreačná chata, potom, že to bude tábor, pokiaľ vie, tak

má asi tri izby hore, postavil tam schodisko, osadil tam bez povolenia aj novú žumpu, upravil svojvoľne
parkovisko. Nemá to svoj vodovod ani kanalizáciu, preto písali aj žiadosť na hygienu do R.. Obžalovaný
povedal, že si to postaví, a ich ignoroval. Parcela je vedená ako lesný pozemok, bol tam plánový lesný
sklad na manipuláciu s drevom, tam to už teda nemohli robiť, pretože tam postavil schodisko, ktoré je
blízko zvážnice, a pri manipulácii s drevom hrozí jeho poškodenie, preto žiadajú o jeho odstránenie.

Obžalovaný aj odkúpil podiel v spoločenstve, bol na valnom zhromaždení, kde chcel odkúpiť pozemok
za 15,- Eur, ako bol pôvodne ohodnotený, oni ale dali návrh na vyššiu cenu, lebo povedali, že to môže
urobiť každý, že si postaví stavbu a potom odkúpi pozemok, s čím ale obžalovaný nesúhlasil, svoj návrh
stiahol, preto sa o tom ani nehlasovalo.Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že obžalovaný je členom pozemkového spoločenstva. Ten
pozemok bol mierny svah, obžalovaný ho zrovnal. Vpredu, kde obžalovaný spravil parkovisko, tak to
využívali ako sklad dreva, a kde je prístavba, to nevyužívali, lebo DEPO si tam v minulosti postavilo

rekreačnú chatu, čiže to nemohli užívať. V blízkosti chaty obžalovaného sú aj ďalšie chaty, asi jedenásť.
Pozemok sa využíval na manipuláciu s drevom roky dozadu. Poškodený poznal chatu aj predtým, ako
ju nadobudol obžalovaný. Predtým tam schodisko nebolo, to vybudoval obžalovaný, predtým tam bol
prístupový chodník.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že sa tam nedávala nová žumpa, 300 metrov
od chaty je zakopaný vagón, 300 metrov je vedená aj kanalizácia, ktorá je funkčná. Chata nebola vo
vlastníctve DEPA, ale spoločnosti CARGO, od nich ju kúpil. Schodisko neupravoval, bolo postavené v
roku 1962, on ho len prestrešil, čo je možné odstrániť za tri hodiny. Sú tam ďalšie tri chaty vo vzdialenosti
5 metrov, hora je v súčasnosti vyťažená, teda v nej nie je možné ťažiť, nemohli by ani teda poškodiť
schodisko pri manipulácii s drevom.

Svedkyňa L.. V. Y. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že je starostkou obce
S. U.. O celej veci sa dozvedeli na podnet Urbárskeho spoločenstva, išlo o podnet na zdokumentovanie
a prešetrenie údajne nepovolenej stavby. Na základe toho iniciovali Štátny stavebný dozor, na ktorý
v zmysle zákona povolali kvalifikovanú osobu, svedka A.. Š.. Následne veci prebiehali tak, ako je to

uvedené v spisoch. Na bližšie okolnosti si už ale presne nepamätala. Na mieste stavby boli minimálne
dvakrát, pričom sa snažili vec argumentovať a dohodnúť sa, ale akékoľvek dohody, napr. o odkúpenie
pozemku, tak zo strany obžalovaného ku nim nedošlo. Až po vykonanom stavebnom dozore bol podaný
návrh na stavebné povolenie, pričom stavebník bol vyzvaný na jeho doplnenie, pretože išlo o neúplné
podanie, následne bolo konanie prerušené, pretože stavebník nedoručil všetky potrebné doklady, a

potom sa už zaoberali podnetom na Okresnú prokuratúru. Bolo vydané aj rozhodnutie o zastavení
stavby. Ona osobne bola aj na mieste stavby, komunikovali s obžalovaným, poškodeným, aj s pánom Š.
ohľadne legislatívnych noriem, a vždy sa snažili dospieť k dohode a stavebníkovi vyhovieť, ale nestretlo
sa to s pozitívnou odozvou. Po vydaní rozhodnutia o zastavení prác sa pokračovalo v prácach. Podľa
jej vedomostí bol prerobený interiér, bočné schodisko, pozemkové úpravy v okolí. Z miestnych pomerov

vedela, že nehnuteľnosť by v súčasnosti nemala byť obývaná, neprebieha tam žiadna činnosť, ani
stavebná, ani ubytovacia. Kolaudačné rozhodnutie nebolo vydané.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že aktuálne platný územný plán obce S. U. bol schválený v
septembri 2018. Pred ním bol územný plán pôvodný, z roku 2003, a mal 12 doplnkov, až do roku 2014.

Po roku 2014 teda mala obec územný plán z roku 2003 s 12 doplnkami, ale neboli už robené nové
doplnky a pracovalo sa na obstaraní nového územného plánu. V rámci nového územného plánu bolo
územie P. riešené podľa nej ako rekreačná chatová oblasť.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorá uviedol, že po podaní stavebného povolenia

mal súhlas obce, pretože stavebný úrad mu vyrúbil dvojnásobok poplatku, teda vo výške 100,- Eur,
ktorý zaplatil. Potreboval vypracovať projekt, oslovil asi 4 ľudí, ale nebol úspešný, pretože išlo o malý
rozsah prác a architektov zaujímajú iné zákazky. Potom už obec a urbárske spoločenstvo konalo tak,
ako konalo.

Svedok A.. M. Š. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že je zamestnancom Mesta
R., obec S. U. má s mestom R. zmluvu o výkone stavebného úradu, pričom prišla výzva z obce S.
U., aby sa spravil štátny stavebný dohľad. Ten sa zrealizoval a zistilo sa, že sa realizuje stavba bez
stavebnéhopovolenia.Pridohľadebolprítomnýajobžalovaný,ajsadohodli,akosabudepostupovať,že
podá dodatočné stavebné povolenie, že pristúpi k odkúpeniu pozemku, lebo podnet prišiel od vlastníka

pozemku. Spravil sa teda dohľad, obžalovaný povedal, že si to dá do poriadku, tak sa čakalo asi tri
mesiace, ale potom povedal, že si nebude nič vysporadúvať, a aby robili, čo majú. Bolo teda prerušené
stavebné konanie, obžalovaný bol vyzvaný, aby doložil potrebné doklady. Pri rokovaniach aj zástupca
vlastníkov pozemku uviedol, že oni sú ochotní sa dohodnúť, aby obžalovaný prišiel na členskú schôdzu.
Tiež bolo vydané aj rozhodnutie o zastavení stavby, tá stavba v prvej fáze pri prvom dohľade bola v

štádiu hrubej stavby, a pri tom druhom dohľade to bolo už skoro dokončené. Obžalovaný sa vyjadril, že
ide o prestavbu rekreačnej chaty, potom uvádzal, žeby tam chcel penzión, tiež spomínal, že rokoval s
primátorkou mesta R., žeby tam bol tábor pre deti. Vedel o tom, že bolo pokračované v prácach aj po
vydaní rozhodnutia o zastavení prác.Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že stavebný zákon, pokiaľ si pamätal, definoval pojem
jednoduchej stavby v § 139b. stavba obžalovaného v zmysle stavebného zákona nie je jednoduchou

stavbou, lebo prístavba je dvojpodlažná, nebol ani spravený geometrický plán, podľa neho je to viac ako
300 metrov štvorcových. Nevedia, či je to stavba na individuálnu rekreáciu, pretože nebolo oznámené,
na aký účel bola stavba postavená, a na aký účel má byť užívaná.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa Ing. Jarmila Kaššová, ktorá po zákonnom poučení

vypovedala, že trvá na záveroch znaleckého posudku, podľa nej posudok aj zodpovedá na dosť otázok,
ktoré odzneli na hlavnom pojednávaní. Jej boli v uznesení položené 4 otázky, na ktoré odpovedala, mala
k dispozícii spis, bola v kontakte so svedkom A.. Š., ktorý jej poskytol fotodokumentáciu zo stavebných
dohľadov, spojila sa aj s predchádzajúcim vlastníkom, spoločnosťou CARGO, ktorá jej poskytla znalecký
posudok na stavbu z roku 2004, teda bola schopná odpovedať na položené otázky. V posudku je aj
fotodokumentácia z pôvodného stavu, teda sa dá posúdiť rozsah vykonaných prác. Podľa jej názoru

prejednávaná stavba nie je ani jednoduchá, ani drobná stavba, a neslúži ani na individuálnu rekreáciu,
teda na realizovanie akýchkoľvek stavebných prác je potrebné vydanie stavebného povolenia. Čo sa
týka kódu číslo XX na LV, tak to je údaj, ktorý sa prenáša do údajov katastrálneho úradu, vždy sa
vychádza z dokladov, ktoré poskytne stavebný úrad, vychádza sa z kolaudačného rozhodnutia, teda je
tu uvedený kód 20 a k nemu popis - rekreačná chata. To sa prenáša asi od roku 1962 alebo 1963, kedy

bola stavba prvýkrát skolaudovaná. Čo sa týka rozdelenia stavieb na bytové a nebytové, tak bytové sú
tie, ktoré sú určené na trvalé bývanie, všetky ostatné sú nebytové, ako napr. hotely a penzióny.

Na doplňujúce otázky znalkyňa uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku nemala k dispozícii
kolaudačnérozhodnutie,neboloanipotrebnénazodpovedaniepoloženýchotázok.Vstavebnomzákone

nie je definícia stavby na individuálnu rekreáciu, tam takéto drobné definície nie sú, tie sú uvedené
v iných číselníkoch. Nedá sa povedať, aká by bola v zmysle stavebného zákona stavba slúžiaca na
individuálnu rekreáciu, pretože podľa stavby môže ísť aj o jednoduchú stavbu, alebo nie. Jeden starý
číselník uvádzal aj stavbu na individuálnu rekreáciu, v súčasnosti ale majú platný číselník štatistického
úradu, v zmysle ktorého predmetná stavba je definovaná ako ostatné zariadenia na krátkodobé pobyty,

teda stavba sa zaraďuje do tejto triedy. Po starom išlo aj o chaty na individuálnu rekreáciu, ale bol
vypracovaný prevodník na nový číselník, a tam boli definované len ako jednobytové budovy, pričom
aj ona, ako aj znalec v roku 2004, začlenili túto stavbu do kategórie ostatné stavby na individuálne
pobyty. Nikde nie sú určené ani definované parametre pre stavbu na individuálnu rekreáciu, niekedy to
bolo, ale bolo to obmedzené na 80 metrov štvorcových, teda už len ohľadne výmery by nešlo o stavbu

na individuálnu rekreáciu. Spomínaný číselník štatistického úradu je vydávaný pre potreby stavebných
úradov, znalcov, projektantov, na zatriedenie stavieb, pretože štatistický úrad o tom vedie evidenciu,
preto každá stavba sa zatrieďuje pre potreby štatistického úradu. Číselník nezohľadňuje to, či ide o
jednoduchú stavbu, alebo nie, pretože štatistický úrad to nepotrebuje, tieto veci sú potom definované
v stavebnom zákone.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že oslovil štátny archív, kde má doklad o tom, že
v roku 1962 bola plánová na predmetných základoch veranda, zabudované nosníky sú z roku 1962, ale
nedopátral sa ani k stavebnému povoleniu, ani kolaudačnému rozhodnutiu. Sú tam teda staré nosníky.
Pokračoval v stavbe len preto, že bolo zlé počasie, hrozilo poškodenie stavby, tak spravil ten prístrešok.

On by vo Veľkej Lúke nikdy nepodnikal, spomínané účely stavby sú len dohady, chata slúži pre jeho
rodinu, on len postavil prístrešok, ktorý bol povolený v roku 1962, teraz ho zrealizoval.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok A. A., ktorý po zákonnom poučení vypovedal, že
obžalovaného pozná z lyžovania a zo športu už roky. Robil mu nejaké rekonštrukcie, stavebné práce,

aj na rekreačnej chate. Týkalo sa to strešných krytín, tie sa vymenili a zachoval sa pôvodný stav a
realizovala sa tam veranda, kde sa použila pôvodná konštrukcia na pôvodných základoch. Išlo o oceľovú
konštrukciu, potom sa to celé uzavrelo, tým sa to ukončilo, nič zložité sa tam nerobilo. On už ďalšie
práce nerobil, na starosti mal tie hrubé stavby. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či sa tam realizovalo nejaké
schodisko. Keď začal robiť on, boli tam zložené betónové nosnice, boli rozpadnuté, bolo to naľavo pri

chate.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že on realizoval staré nosníky, tie sa použili aj na prestrešenie,
bola to stará oceľová konštrukcia, to sa prekrylo, a potom sa tam dávalo len výplňové murivo. Nosníkytvorili aj strechu, to bolo staré, odstraňovala sa z nich hrdza a dával sa nejaký náter. Základy sa nekopali,
za chatou smerom k lesu bol starý betónový základ, a vpredu boli betónové pätky, tak sa nemuseli
kopať základy. Vzadu za chatou sa nerealizovali stavebné práce, tam boli pôvodné základy, čo sa

týka nejakého murovania, to on nerealizoval. On začal tou strechou, pretože sa to muselo prekryť, aby
nedochádzalo ku nejakým škodám, potom tam robil tú konštrukciu, kým tam bol on, tak tam nikto iný
nebol. Tá stará „áčková“ konštrukcia buď bola už demontovaná, keď tam on prišiel, už tam nijaká nebola,
nevedel, čo všetko tam bolo pôvodné, k tomu sa nevedel vyjadriť.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že oceľových konštrukcií tam bolo viac,
4 nosníky a 4 stĺpy ostali, teraz tam už nie je žiadny bodrel, v šesťdesiatom štvrtom sa tam mala stavať
oceľová konštrukcia, 4 nosníky teda ostali, ostatné je odvezené.

K tejto výpovedi sa vyjadril aj poškodený, ktorý uviedol, že asi pred dvomi mesiacmi, keď šiel po hore,
tak tam boli tie staré nosníky.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok
č. 12/2017 Ing. Jarmily Kaššovej, zo záverov ktorého v podstate vyplýva, že predmetná stavba
je začlenená medzi pozemné stavby, podľa účelu ide o nebytovú budovu, a zaraďuje sa medzi
ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty. Nejde o jednoduchú ani drobnú stavbu, a

na uskutočnenie takejto stavby, ako aj na jej zmeny sa vyžaduje stavebné povolenie. Prístavbami
vykonanými súčasným vlastníkom došlo k zväčšeniu zastavanej plochy budovy rekreačnej chaty o 126
m2. Podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX zasahuje stavba svojimi časťami do parcely C-KN č.
XXXX/X - lesný pozemok.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: zápisnica zo štátneho stavebného dohľadu (č.l. 134 - 158), kúpna
zmluva (č.l. 158 - 160), výpis LV (č.l. 161 - 176), Zmluva o pozemkovom spoločenstve (č.l. 177 - 190),
žiadosť o odkúpenie pozemku (č.l. 191), zápisnica zo zasadnutia valného zhromaždenia (č.l. 198 - 200),
inzerát (č.l. 203 - 205), potvrdenie o zápise spoločenstva (č.l. 208 - 209), výpis z evidencie priestupkov

(č.l. 220 - 223), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 249), potvrdenie zo štátneho archívu (č.l. 250),
fotodokumentácia (č.l. 251), geometrický plán (č.l. 263 - 265).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Obžalovaný síce svoju vinu od začiatku trestného stíhania popiera, aj keď vo veci odmietol vypovedať,
z jeho vyjadrení je zrejmé, že je presvedčený o tom, že neporušil žiadny zákon pri realizácii stavebných
úprav na rekreačnej chate. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný bol opakovane

upozorňovaný na to, že na stavebné práce, ktoré vykonával, bolo v zmysle zákona potrebné stavebné
povolenie. Taktiež mu boli známe závery štátneho stavebného dohľadu, ktoré ale nerešpektoval.
Rovnako tak mu bolo doručené rozhodnutie o zastavení stavby, ktoré aj nadobudlo právoplatnosť, a
napriek ktorému v stavebných prácach naďalej pokračoval. Zo stavebného zákona, výsluchu znalkyne,
ako aj zo samotného znaleckého posudku je zrejmé, že nešlo o jednoduchú, ani drobnú stavbu,

a na jej realizáciu bolo potrebné stavebné povolenie. Zo znaleckého posudku taktiež jednoznačne
vyplýva, že podľa geometrického plánu č. 109/2015 zasahuje stavba svojimi časťami do parcely C-KN
č. XXXX/X - lesný pozemok, ktorý je vo vlastníctve viacerých vlastníkov, a v užívaní a správe Urbársko-
komposesorátskej spoločnosti - p.s., S. U.. Obžalovaný teda bez stavebného povolenia, ktoré bolo na
realizované stavebné práce potrebné, postavil časť stavby, ktorá zasahuje do pozemku, ktorý nie je v

jeho vlastníctve, a tým spôsobil vážnu ujmu na právach vlastníka pozemku. Vlastnícke právo sa pritom v
zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, a každý vlastník má právo s predmetom vlastníctva
nakladať a užívať ho. Je evidentné, že vlastníci tento pozemok užívať nemôžu, keďže je zastavaný, a
tiež bude zrejme problematické takýto pozemok napr. predať, keďže na ňom sčasti stojí cudzia stavba.
Vykonaným dokazovaním bola síce preukázaná snaha obžalovaného všetky záležitosti ohľadne jeho

stavby dať do súladu so zákonom, avšak táto jeho snaha nebola premenená do žiadneho relevantného
výsledku. Naopak, napriek právoplatnému rozhodnutiu o zastavení stavby v stavebných prácach naďalej
pokračoval. Súd preto uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej
kvalifikácie skutku.V zmysle § 277 ods. 2 Trestného poriadku súd odmietol návrh obžalovaného na vykonanie dôkazu -
výsluch svedka L.. C. N., pretože podľa názoru súdu z dovtedy vykonaného dokazovania bol skutkový

a právny stav objasnený v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, pričom súd ale vyhovel návrhu
obžalovaného a vypočul ním navrhnutého svedka A. A., ktorý sa podieľal na stavebných prácach.

K obhajobe obžalovaného súd konštatuje, že v zmysle stavebného zákona nešlo o jednoduchú stavbu,
ako sa to snažil prezentovať, čo bolo preukázané aj znaleckým dokazovaním, a taktiež je zrejmé, že

nemohol konať v dobrej viere, keďže mu tieto skutočnosti boli známe, čo vyplynulo z vykonaného
štátneho stavebného dohľadu, ako aj právoplatného rozhodnutia o zastavení stavby. Taktiež bola
vyvrátená jeho obhajoba, že stavba slúži pre jeho potreby, a potreby jeho rodiny. Z listinného dôkazu -
inzerátu na č.l. 203 je zrejmé, že stavba bola ponúkaná ako penzión pre 30 až 50 osôb, s doplnkovými
službami, čo zrejme nie sú potreby rodiny obžalovaného. S poukazom na žalovaný skutok, s poukazom
na platné zákony v čase realizácie stavby je tiež irelevantné, či pôvodné stavebné povolenie, resp.

projekt, počítal s terasou, schodiskom, a inými súčasťami stavby, keďže v čase realizácie stavebných
práv boli tieto vykonávané v rozpore s platným právom.

Podľa § 299a ods. 1 Trestného zákona kto bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním postaví
stavbu alebo jej časť, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných

predpisov, a spôsobí tým vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo
viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 348 ods. 1 písm. l) Trestného zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia
súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje

pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonáva práce, úpravy
alebo inak pokračuje v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo
drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Obžalovaný S. L. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty

prečinuneoprávnenéhouskutočňovaniastavbypodľa§299aods.1Trestnéhozákonaaprečinumarenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. l) Trestného zákona, pretože bez stavebného
povoleniapostavilčasťstavby,pričomnejdeojednoduchústavbualebodrobnústavbupodľastavebných
predpisov, a spôsobil tým vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku, a
maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým

sazakazujepokračovaťvprácach,úpraváchavuskutočňovanístavbyalebojejzmeny,vykonávalpráce,
úpravyaleboinakpokračovalvuskutočňovanístavbyalebojejzmeny,pričomnejdeojednoduchústavbu
alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v

§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 Trestného zákona, ale prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností nad
poľahčujúcimi musel súd podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej

trestnej sadzby o jednu tretinu. Vzhľadom na uvedené potom trestná sadzba trestu odňatia slobody v
tomto prípade predstavuje 8 mesiacov až 2 roky.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že sa v minulosti dopustil 17 priestupkov. Z odpisu registra trestov
obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol 1 krát súdne trestaný, ešte v roku 1974, pričom sa naňho hľadí,

ako keby nebol odsúdený.

Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere8mesiacov, teda na samej dolnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkonu tohto
trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 16 mesiacov. Súd ukladal obžalovanému

úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, pretože ho odsúdil za viac trestných činov. Súd
nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného
zákona. Takýto trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu
generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšejtrestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa
trestného činu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.