Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710211355
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7710211355.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne P., zastúpenej JUDr. Martinom
Kostrejom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 3, Michalovce, proti žalovanej K. zastúpenej JUDr.
MilanomKnopom,advokátomsosídlomKrmanova1,Košice,oochranuosobnosti,oodvolanížalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 14. septembra 2017, č. k. 10C 120/2010-293

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom

zo 14. septembra 2017, č. k. 10C 120/2010 žalobu zamietol (I), žalovanej priznal 100% náhradu trov
konania (II) a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Michalovce v sume
9,80 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (III).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáha ochrany svojej osobnosti, pričom žiadala, aby
súd určil, že žalovaná je povinná na zhromaždení vlastníkov bytov sa ospravedlniť jej, riaditeľke JUDr.
V. R. a vyjadriť ospravedlnenie a zaplatiť odškodné v čiastke 1.000,- Eur. Následne žalobkyňa petit

upresnila podaním z 21. októbra 2013 (č.l. 136, 137 spisu) a žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaslaťdoSociálnejpoisťovne,pobočkaMichalove,akoajdoústrediaSociálnejpoisťovne,ul.29.augusta
č. 8-10, 813 63 Bratislava, ospravedlňujúci list (s konkrétne formulovaným textom v petite žaloby),
ako aj povinnosť verejne sa ospravedlniť žalobkyni za neoprávnené zásady do jej práva na ochranu
osobnosti zverejnením viditeľného, ničím neprekrytého ospravedlnenia veľkými tlačenými písmenami
vo veľkosti 10 mm, vyveseného na všetkých šiestich vchodových dverách bytového domu 52, ul. K..
N. č. XXXX v V., ktoré ospravedlnenie musí byť vyvesené po dobu 7 dní s nasledovným obsahom:

„Ospravedlnenie P. H.“ Ja, dole podpísaná K. M. sa týmto ospravedlňujem mojej susede P. H. za
nepravdivé tvrdenie, ktoré som rozširovala o jej osobe, že táto je klamárka a podvodníčka, nakoľko
tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde; zároveň sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala zaplatenia
sumy 1.000,00 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Ochrany osobnosti sa žalobkyňa domáhala na
tom základe, že žalovaná ju napádala rôznymi slovnými urážkami, snaží sa znevážiť jej dobré meno,
rozchyruje absurdnosti, ako sú sprenevera, výmena faktúr a podobne.

3. Súd prvej inštancie najskôr rozsudkom z 28. februára 2012, č. k. 10C 120/2010-104 žalobu
zamietol, avšak predmetný rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Košiciach z 28. júna 2013, č.
k. 3Co 199/2012-129 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancienepostupoval podľa ust. § 43 O.s.p., teda nevyzval žalobkyňu na odstránenie nepresností žalobného
návrhu, ktorý bol formulovaný veľmi všeobecne a nepresne, ale napriek tomu vo veci konal a rozhodol.

4. Po spresnení petitu podaním žalobkyne z 21. októbra 2013 (č.l. 136, 137 spisu) súd prvej inštancie
vo veci vykonal ďalšie dokazovanie a rozsudkom zo 17. apríla 2014, č. k. 10C 120/2010-196 opätovne
žalobuzamietolstým,žeotrováchkonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci. Aj proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, na základe ktorého Krajský
súd v Košiciach rozsudkom z 20. apríla 2016, č. k 3Co/677/2014-224 potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancie výroku, ktorým zamietol žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanej zaslať do Sociálnej
poisťovne, pobočka Michalove, ako aj do ústredia Sociálnej poisťovne, ul. 29.augusta č. 8-10, 813 63
Bratislava, ospravedlňujúci list (s konkrétne formulovaným textom v petite žaloby) a zrušil rozsudok
vo výroku, ktorým zamietol návrh žalobkyne o uloženie povinnosti žalovanej verejne sa ospravedlniť
žalobkyni za neoprávnené zásady do jej práva na ochranu osobnosti zverejnením viditeľného, ničím
neprekrytého ospravedlnenia veľkými tlačenými písmenami vo veľkosti 10 mm, vyveseného na všetkých

šiestich vchodových dverách bytového domu XX, ul. K., ktoré ospravedlnenie musí byť vyvesené
po dobu 7 dní s nasledovným obsahom: „Ospravedlnenie P. H.“ Ja, dole podpísaná K. M. sa týmto
ospravedlňujem mojej susede P. H. za nepravdivé tvrdenie, ktoré som rozširovala o jej osobe, že táto
je klamárka a podvodníčka, nakoľko tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde; zároveň odvolací súd
zrušil rozsudok aj vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne proti žalovanej na

zaplatenie sumy 1.000,00 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Uvedené zamietavé výroky rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd zrušil z dôvodu, že v tejto časti rozsudok spočíval na nedostatočne vykonanom dokazovaní a
nesprávnom právnom posúdení veci.

5. Po vrátení veci súd prvej inštancie vykonal vo veci ďalšie rozsiahle dokazovanie, na zistený skutkový
stav aplikoval ust. § 11, § 13 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)
a dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vyhovenie návrhu na ochranu
osobnosti. Z toho dôvodu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Poukázal na skutočnosť,
že porušenie práva na česť a dôstojnosť môžu byť spôsobené len takými nepravdivými skutkovými

tvrdeniami, ktoré sú spôsobilé objektívne privodiť ujmu na cti a vážnosti dotknutého subjektu v očiach
ostatných ľudí. V konkrétnom prípade, podľa názoru súdu prvej inštancie k takému porušeniu práva
na česť a dôstojnosť nedošlo. Je nepochybné, že v konaní ide o nárok na ochranu osobnosti podľa
ust. § 11 OZ, podľa ktorého každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena, prejavu osobnej povahy.

Podľa názoru súdu prvej inštancie je nepochybné, že nebol splnený predpoklad úspešného uplatnenia
práva na ochranu osobnosti voči žalovanej, nakoľko nebolo preukázané, aj keď je nepochybné, že
došlo k slovnej výmene medzi účastníčkami, aby táto výmena nejakým spôsobom zasiahla do práva
na ochranu osobnosti žalobkyne. Súd vykonal dokazovanie výpoveďami svedkov Jarmily K., B. R., R.
H., V. Y., T. A., V. M., Q. M., pričom z týchto svedeckých výpovedí nevyplynulo, že by došlo k takému

zásahu do ochrany osobnosti, aby táto bola spôsobilá spôsobiť ujmu na cti žalobkyne. B. vo svojich
výpovediachuviedli,žedochádzalokslovnejvýmenenazasadnutiachspoločenstva,avšaktietovýmeny
bolivzájomné.N.svedkoviazostranyžalobkyne,p.A.dokoncauviedol,žemalvminulostiproblémyajso
samotnou žalobkyňou. C. poukázal na to, že tieto útoky neboli jednostranné zo strany žalovanej, ale boli
obojstranné, avšak nevyjadril sa k tomu, aké výroky padali na týchto zasadnutiach, resp. aké vyjadrenia

zo strany účastníčok medzi nimi padali. B. Q. K., B. R., R. H. vo svojich výpovediach uviedli, že žalovaná
nie je v žiadnom prípade konfliktný typ, naopak žalobkyňa sa prejavovala ešte v predchádzajúcom
období ako konfliktný typ a aj v súčasnej dobe má veľa konfliktov s majiteľmi bytov v bytovke, kde
býva. W. súd vyhodnotil výpovede svedkov vypočutých po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu, ako
aj svedkov, ktorí boli vypočutí ešte pred zrušujúcim uznesením krajského súdu, a to F. K. a J. T. a

dospel k záveru, že vyjadrenia žalovanej na žalobkyňu neboli objektívne spôsobilé vyvolať zásah do cti,
dôstojnosti fyzickej osoby, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa názoru súdu prvej inštancie,
v tomto prípade nejde o také správanie sa žalovanej, ktoré by zakladalo nárok na ochranu osobnosti,
pretože k týmto slovným prejavom dochádzalo medzi obidvoma účastníčkami. Rovnako, čo sa týka
peňažného zadosťučinenia, keďže žaloba bola zamietnutá, tak bola zamietnutá aj v tejto časti, pretože

materiálna satisfakcia prichádza do úvahy len v prípadoch, kedy došlo k nemajetkovej ujme, závažne
citeľne postihujúcej dôstojnosť fyzickej osoby a jej vážnosť v spoločnosti a kde takto vzniknutá ujma na
integrite fyzickej osoby nie je primerane napraviteľná žiadnymi inými občianskoprávnymi prostriedkami,
čo znamená, že podmienkou jej poskytnutia je aj skutočnosť, že neoprávneným zásahom došlo kzníženiu dôstojnosti fyzickej osoby. Keďže ani tieto okolnosti neboli preukázané, je možné uzavrieť,
že išlo o bežné konflikty a súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že skôr žalovaná mala právo
vystupovať ako žalobkyňa v tomto konaní, a z toho dôvodu aj v tejto časti žalobu zamietol. Zároveň

prvoinštančný súd zdôraznil, že podstatnou náležitosťou uplatnenia práva na ochranu osobnosti je
náležité preukázanie zo strany žalobkyne, že zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému, a teda
bezdôvodnému zásahu do jej osobnostnej integrity a že predmetný zásah bol objektívne spôsobilý
privodiť ujmu na právach žalobkyne chránených ust. § 11 a nasl. OZ. Dôkazné bremeno v súdnom
konaní spočíva na žalobkyni, ktorá musí uvedené okolnosti preukázať. Ak tieto okolnosti hodnoverne

nepreukáže, nemôže byť v konaní o ochranu osobnosti úspešná. Podľa názoru súdu prvej inštancie
žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, ani vo vzťahu k prvej podmienke, ktorej splnenie sa
v konaní o ochranu osobnosti vyžaduje, a teda nepreukázala existenciu neoprávneného útoku voči
jej osobe zo strany žalovanej. A ak aj dochádzalo k verbálnymi rozporom medzi stranami v konaní,
do ktorého by sa zapájala žalovaná, zo svedeckých výpovedí mal súd prvej inštancie za preukázané,
že mali vzájomný charakter a v žiadnom prípade nedochádzalo zo strany žalovanej k bezdôvodnému

osočovaniu žalobkyne tak, ako to účelovo v žalobe uvádza a z toho dôvodu súd prvej inštancie žalobu
v celom rozsahu zamietol a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1
CSP vo výške 100%. Pretože žalobkyňa v konaní úspešná nebola, pričom navrhovala v konaní vypočuť
ako svedka Juraja F., ktorému bolo vyplatené zo štátnych prostriedkov svedočné v sume 9,80 Eur, súd
prvej inštancie zaviazal žalobkyňu túto sumu uhradiť na účet Okresného súdu Michalovce.

6. Voči rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f), h) CSP. Podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie zle právne posúdil prejednávanú
právnu vec, keď zamietol žalobný návrh voči žalovanej, kde žalobkyňa je toho názoru, že súd prvej
inštancie poukazoval len na svedkov, ktorí účelovo vypovedali v prospech žalovanej. Jednalo sa o

svedkov, ktorých vypočutie v konaní navrhovala žalovaná a nebral do úvahy právny názor obsiahnutý v
záveroch rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. apríla 2016, č. k. 3Co 677/2014-224. Krajský súd
v zmysle odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku upriamil pozornosť na svedecké výpovede svedkýň
F. K. a J. T., ktoré potvrdili, že mali vedomosť o tom, že žalovaná hovorila jednak súkromne, ako aj na
schôdzach vlastníkov bytov, že žalobkyňa spreneverila nejaké peniaze, ktoré dávali do fondu na opravy.

Zároveň krajský súd v zmysle rozsudku vyčítal predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nesprávne právne posúdenie veci. Následne súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie,
kde všetci svedkovia, ktorí boli navrhnutí žalobkyňou, potvrdili, že žalobkyňa bola neustále osočovaná
a obviňovaná žalovanou, že je zlodejka a že spreneverila spoločné peniaze, za ktoré konanie skončí v
base. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na výpovede svedkov Q. M., T. A., V. M. a zároveň aj na výpovede

svedkýň, ktoré boli vypočuté pred zrušujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, a to p. F. K. a
p. J. T.. Všetci vypočutí svedkovia, ktorí boli navrhnutí žalobkyňou, zhodne vypovedali, že žalobkyňa
sa spočiatku aj nejako bránila voči klamstvám zo strany žalovanej, ale neskôr už úplne rezignovala
a nebola schopná ďalej bojovať so žalovanou. Taktiež vyššie uvádzaní svedkovia zhodne tvrdili, že
spočiatku týmto tvrdeniam, ktoré produkovala neustále žalovaná, verili, nakoľko žalovaná to tvrdila tak

presvedčivo, že nebol dôvod jej neveriť. Taktiež bolo v konaní jednoznačne preukázané, že žalovaná
podávala na žalobkyňu trestné oznámenia s tým, že tieto boli odmietnuté a nikdy žiadnym spôsobom
nebolo preukázané, aby sa žalobkyňa mala nejakým spôsobom obohatiť na úkor spoločenstva. Medzi
výrazne stránky osobnosti človeka patria právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Česť
fyzickej osoby patrí k významným právnym hodnotám, lebo má dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby

k iným fyzickým osobám ako ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov. Občiansky zákonník
poskytuje ochranu tomu, voči komu sú vedené útoky proti jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. V
zmysle komentára k ust. § 11 Občianskeho zákonníka a ustálenej súdnej praxe pri úspešnosti takejto
žaloby nie je dôležité a rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, postačí len objektívna spôsobilosť
príslušného konania spôsobiť takúto ujmu. Žalovaná neustále o žalobkyni rozširovala v roku 2010

klamstvá pred susedmi a v rámci spoločenstva vlastníkov bytov. Zákon chráni česť fyzickej osoby najmä
proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení, kde v danom prípade bolo preukázané, že nepravdivé tvrdenia
boli produkované zo strany žalovanej. Žalovaná nikdy nemala žiadny dôkaz o tom, aby žalobkyňa
sa mala dopúšťať podvodného konania a takýto dôkaz aj keď už je predsedníčkou spoločenstva,
dodnes nemá a napriek tomu žalobkyňu obviňovala, že je obyčajný zlodej a podvodník. Žalobkyňa preto

navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalovanú zaviaže k povinnosti sa verejne
ospravedlniť žalobkyni za neoprávnené zásahy do jej práva na ochranu osobnosti
zverejnením viditeľného, ničím neprekrytého ospravedlnenia veľkými tlačenými
písmenami vo veľkosti 10 mm, vyveseného na všetkých šiestich vchodovýchdverách bytového domu XX, ul. Kpt. Nálepku s.č. XXXX v Michalovciach, do X dní od
právoplatnosti rozsudku, ktoré ospravedlnenie musí byť vyvesené po dobu 7 dní, s
nasledovným obsahom: „OSPRAVEDLNENIE P. H.“ Ja, dole podpísaná K. M. sa týmto ospravedlňujem

mojej susede
P. H. za nepravdivé tvrdenie, ktoré som rozširovala o jej osobe, že
táto je klamárka a podvodníčka, nakoľko tieto tvrdenia sa nezakladajú na
pravde.“ D. žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd zaviazal žalovanú
k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,- Eur, titulom náhrady nemajetkovej ujmy,

ako aj náhradu trov konania.

7. K odvolaniu žalobkyne podala žalovaná písomné vyjadrenie, v ktorom navrhla, aby vzhľadom na
absenciu riadneho odôvodnenia odvolania odvolací súd odvolanie žalobkyne v súlade s ust. § 386
písm. d) CSP odmietol a priznal žalovanej voči žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Alternatívne, ak odvolací súd bude považovať podanie žalobkyne za riadne odôvodnené, žalovaná

žiada, aby odvolací súd, vzhľadom na vecnú správnosť výroku rozsudku napadnutého odvolaním
žalobkyne a nedôvodnosť jej odvolacích argumentov, napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovanej
voči žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Naplnenie odvolacích
dôvodov vidí žalobkyňa v tom, že súd prvej inštancie údajne poukazoval len na svedkov, ktorí účelovo
vypovedali v prospech žalovanej, tiež nemal podľa názoru žalobkyne brať do úvahy právny názor

obsiahnutý v záveroch rozsudku odvolacieho súdu z 20. apríla 2016, č. k. 3Co 677/2014-224. Žalobkyňa
vo svojom podaní však ani v jednom bode nešpecifikuje, v čom konkrétne súd pochybil v zmysle ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t. j. len sa formálne odvoláva na údajné naplnenie dvoch odvolacích
dôvodov a následne hodnotí skutkový stav veci bez toho, aby jasne uviedla nesprávne skutkové
závery, ku ktorým mal súd dospieť a taktiež aby objasnila, v čom podľa nej spočíva nesprávne právne

posúdenie veci. Z toho de facto vyplýva, že v podaní žalobkyne absentuje riadne odôvodnenie, ako
jedna z esenciálnych náležitostí odvolania. Ak má odvolanie spĺňať zákonné náležitosti, musí z neho
jasným a zrozumiteľným spôsobom vyplývať, v čom konkrétne odvolateľ videl nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie alebo jeho postupu, v žiadnom prípade nemôže postačovať len
samotnýformálnyodkaznaistýzákonomvymedzenýdôvodbezlogickéhouvedeniasúvislostí.Žalovaná

opakovane poukazuje na obsah podania žalobkyne, ktorá síce formálne poukazuje na naplnenie istých
odvolacích dôvodov a svojím spôsobom hodnotí vykonané dokazovanie, ani z jedného bodu odvolania
ale jasne a zrozumiteľne nevyplýva, v akých konkrétnych nedostatkoch napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie žalobkyňa tieto údajné odvolacie dôvody vidí. Jej podanie je preto tzv. blanketným
odvolaním, t.j. takým, v ktorom absentuje odôvodnenie, a je už vzhľadom na uplynutie lehoty na

podanie odvolania nekonvalidovateľným, čo samo o sebe opodstatňuje podľa názoru žalovanej jeho
odmietnutie. Žalobkyňa podanou žalobou prezentovala presvedčenie, že zo strany žalovanej došlo
voči nej k údajným zásahom do jej osobnostných práv, ktoré boli spôsobilé narušiť jej osobnostnú
integritu. V predmetnej právnej veci došlo k vykonaniu skutočne obsiahleho dokazovania, pričom
iniciátorom tohto dokazovania bola z podstatnej časti žalobkyňa, a to v snahe preukázať svoje v

žalobe prezentované tvrdenia. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom strán v spore, svedkov, listinnými
dôkazmi. Žalobkyňou napadnutý rozsudok vychádza z vykonaného dokazovania v celom rozsahu bez
toho, aby sa konajúci súd prikláňal na stranu jednej strany sporu ako to účelovo prezentuje žalobkyňa. Z
vykonaného dokazovaniu je nad mieru dôvodných pochybností zrejmé, že ak aj došlo k istým rozporom
medzi žalobkyňou a žalovanou, tie boli vzájomné a nemožno hovoriť o jednostranných útokoch na

žalobkyňu tak, ako to bolo z jej strany prezentované v podanej žalobe. To jednoznačne potvrdili aj v
konaní realizované svedecké výpovede, keď svedkovia nezrovnalosti medzi stranami sporu označili
ako vzájomné výmeny názorov ráznejšieho charakteru vychádzajúce z nezrovnalostí v účtovníctve,
o ktoré sa žalobkyňa starala. Existenciu nezrovnalostí vzniknutých v čase, kedy účtovníctvo riadila
žalobkyňa, potvrdil aj znalecký posudok č. 3/2012 vyhotovený znalcom Ing. Jozefom E., znalcom v

odbore Ekonómia a manažment, odvetvie Kontroling, Financie, ktorý bol v konaní predložený ako
dôkaz. Po vyhodnotení uvedených dôkazov, a to tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, je
preukázané, že tvrdenia žalobkyne sú účelové, absolútne zveličujúce a nezakladajúce sa na pravde, s
cieľom poškodiť žalovanej, pričom žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani vo vzťahu k existencii ňou
tvrdených údajných verbálnych útokov voči jej osobe, t. j. nemožno v žiadnom prípade dospieť k inému

záveru, ako k záveru o potrebe zamietnutia predmetnej žaloby z dôvod jej neopodstatnenosti. Essentiala
negotii úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je náležité preukázanie zo strany žalobcu,
že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému, a teda bezdôvodnému zásahu do jeho osobnostnej
integrity a že predmetný zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach žalobcu chránenýchust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. rozhodujúcou je aj intenzita žalobcom tvrdeného zásahu. K
naplneniu uvedených podmienok musí dôjsť kumulatívne. Dôkazné bremeno v súdnom konaní spočíva
na žalobcovi, ktorý musí uvedené okolnosti preukázať. Ak žalobca tieto okolnosti hodnoverne a nad

mieru dôvodných pochybností nepreukáže, nemôže byť v konaní o ochranu osobnosti úspešný. Ako
bolo uvedené, žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno ani vo vzťahu k prvej podmienke, ktorej
splnenie sa v konaní o ochranu osobnosti vyžaduje, a teda nepreukázala existenciu neoprávneného
útoku voči jej osobe zo strany žalovanej (tu je na mieste zdôrazniť, že k verbálnym útokom spôsobilým
neoprávnene zasiahnuť do osobnostnej integrity žalobkyne ani nedošlo, nemožno ich teda ani žiadnym

relevantnýmspôsobompreukázať).Právenaopak,pravdouje,žekhrubémuosočovaniuadresovanému
žalovanej dochádzalo zo strany žalobkyne, ktorá bola znepokojená zisteniami pochybení v účtovníctve
Spoločenstva vlastníkov bytov, ktoré boli spôsobené v dôsledku jej konania. Ak aj dochádzalo k
verbálnym rozporom medzi stranami v konaní, do ktorého by sa zapojila žalovaná, zo svedeckých
výpovedí svedkov navrhnutých žalovanou je zrejmé, že mali vzájomný charakter a v žiadnom prípade
nedochádzalo zo strany žalovanej k bezdôvodnému osočovaniu žalobkyne tak, ako to účelovo v žalobe

a v podaní označenom ako odvolanie uvádza. Ak by aj zo strany žalovanej hypoteticky boli vyslovené
nejaké hodnotiace úsudky, čo žalobkyňa jednoznačne nepreukázala, treba poukázať na objektivizáciu
zistených pochybení v účtovníctve prostredníctvom spomenutého znaleckého posudku, ktoré de
facto istú mieru kritiky opodstatňujú. Podaná žaloba sa v kontexte skutkových zistení vyplývajúcich
z vykonaného dokazovania preto podľa názoru žalovanej javí ako osobná pomsta žalobkyne voči

žalovanej za to, že žalovaná riešila nezrovnalosti v účtovníctve vzniknuté v časovom rozmedzí, kedy
žalobkyňa vykonávala funkciu účtovníčky. Takéto svojvoľné a nedôvodné uplatňovanie práva v zmysle
čl. 5 CSP nemôže podľa názoru žalovanej v žiadnom prípade požívať súdnu ochranu. Vzhľadom na
vyššie uvedené žalovaná žiada, aby odvolací súd odvolanie odmietol a priznal žalovanej voči žalobkyni
právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie a priznal žalovanej voči žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

8. Na vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobkyne reagovala žalobkyňa replikou, v ktorej namieta, že
právny zástupca žalovanej si uľahčil situáciu tým, že absolútne žiadnym právne relevantným spôsobom

sa nevyjadril k podanému odvolaniu žalobkyne a ku konkrétnym skutočnostiam, ktoré boli uvedené
žalobkyňou v podanom odvolaní. Právny zástupca žalovanej si len účelovo vyložil ust. § 386 písm.
d) CSP, kde len skopíroval a vložil komentár k danému ustanoveniu CSP do vyjadrenia k odvolaniu
žalobkyne. Žalobkyňa nerozumie, ako mohla žalovaná, resp. jej právny zástupca, vo svojom podanom
vyjadrení uviesť, že v odvolaní žalobkyne absentuje riadne odôvodnenie podaného odvolania ako jedna

z esenciálnych náležitostí odvolania. Žalobkyňa v odvolaní špecifikovala odvolacie dôvody v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, kde zároveň uviedla, v čom vidí pochybenie súdu prvej inštancie,
ktoré malo za následok, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, resp. nesprávne právne vec posúdil keď určil, že v prípade konania žalovanej
voči žalobkyni, toto konanie nebolo objektívne spôsobilé vyvolať zásah do cti, resp. dôstojnosti fyzickej

osoby. Žalobkyňa opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalovaná nemala nikdy žiaden dôkaz o tom,
aby sa žalobkyňa, ako účtovníctva Spoločenstva mala dopúšťať podvodného konania a napriek tomu
žalobkyňu neustále obviňovala, že sa v jej prípade jedná o zlodeja a podvodníka, ktorý skončí v base,
kde dané konanie žalovanej bolo objektívne spôsobilé spôsobiť ujmu žalobkyne na jej občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti. Zákon chráni česť fyzickej osoby najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení,

kde v danom prípade bolo preukázané, že nepravdivé tvrdenia boli produkované zo strany žalovanej.
Žalobkyňa preto poukazuje na dôvody svojho odvolania, na ktorých trvá.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v

zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov [§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP] a rozsudok potvrdil podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený 29. mája 2019 v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v

Košiciach č. dv. 215/2. posch., po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

12. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
v konaní z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobkyňou vymedzených
v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody

nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok správne právne posúdil
a dospel k správnym záverom, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani

pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo
na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto rozsudok vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

14. Presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje
a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobkyne nemali vplyv na vecnú
správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozsudku.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že zákon neposkytuje
ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý
je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. K vzniku
občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby
podľa § 13 Občianskeho zákonníka tak musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka

existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení
alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť
neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom
a neoprávnenosť (nezákonnosťou) zásahu. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje
možnosť nástupu sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom je

zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom.

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vychádzal z § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktorý priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy. Zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými
môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne
správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Pokiaľ ideo preukázanie existencie zásahu do osobnostných práv, dôkazné bremeno je aj v týchto konaniach na
žalobcovi, v preskúmavanej veci na žalobkyni.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dôkazné bremeno, ktoré bolo aj na
strane žalobkyne, táto dostatočne neuniesla.

18. V zmysle ust. § 132 ods. 1 a § 185 CSP (predtým § 120 ods. 1 O.s.p., platného a účinného do
30. júna 2016), účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,

ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných
registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v
rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účastníci (strany sporu) sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané,

rozhodne súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti
súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska
rozhodnutia vo veci (predovšetkým s ohľadom na obsah petitu žaloby).

20. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na to, že účastníci majú povinnosť tvrdenia

a dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného
bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi
môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácii vo
vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania

dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj
v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za

preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva, v danom prípade na žalobcovi. Je
potrebné zdôrazniť, že iné než navrhnuté dôkazy, súd vykonáva iba výnimočne.

21. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zákon neposkytuje ochranu
proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému, ktorý je neoprávnený a existenciu ktorého žalobca v

spore preukáže. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
na preukázanie skutočnosti, že zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných
práv. Vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania, predovšetkým výpovedí vypočutých svedkov,
vyplynulo, že medzi žalobkyňou a žalovanou dochádzalo k slovnej výmene, zvlášť na zasadnutiach
bytového spoločenstva, avšak tieto výmeny boli vzájomné. Preto sa odvolací súd stotožňuje so

skutkovýmizávermisúduprvejinštancie,ževýsledkyvykonanéhodokazovaniasvedčiaskôroanimozite
vo vzájomnom vzťahu sporových strán, než o jednostranných verbálnych útokoch zo strany žalovanej
voči žalobkyni.

22. Žalobkyňa ani v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, umožňujúce prijať iné závery, než k akým

dospel na základe protirečiacich si svedeckých výpovedí súd prvej inštancie, pretože v odôvodnení
napadnutého rozsudku dostatočne jasne zdôvodnil, prečo tvrdenia žalobkyne pri týchto protirečivých
svedeckých výpovediach a bez podloženia inými dôkazmi, nemohli obstáť.

23. Keďže žalobkyňou uplatnené odvolacie námietky v prejednávanom spore neboli preukázané,

odvolanienemožnopovažovaťzaopodstatnené,pretoodvolacísúdpotvrdilrozsudokakovecnesprávny
(§ 387 ods. 1, 2 CSP).

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s
ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola úspešná v odvolacom konaní, preto nemá proti

úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, naopak, úspešnej žalovanej odvolací
súd priznal ich náhradu v plnom rozsahu.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie

je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).