Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/140/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117218625
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117218625.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: X/ N. B., T.. XX.X.XXXX, H.
D. Y., T. B. XX, X/ Z. C., T.. X.X.XXXX, H. D. Y., I. XX, X/ I. M., T.. XX.X.XXXX, H. D. Y., R. X, X/ I. N.,
T.. X.X.XXXX, H. D. Y., G. XX, X/ Z. S., T.. XX.X.XXXX, H. D. H., Y. XX, zastúpených JUDr. Blankou
Nagyovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 44, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú

koná Ministerstvo vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o 53.400,- eur s prísl., o odvolaní
žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 18.2.2019 č.k. 13C/24/2017-205 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobcovia majú právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zastavil konanie. Vrátil žalobcom
v 1. až 5. rade súdny poplatok stanovený vo výrokovej časti uznesenia v lehote 30 dní od doručenia
uznesenia prostredníctvom Slovenskej pošty a.s.. Stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania v zmysle § 144, § 155 ods. 1 a § 146 ods. 1 C.s.p.
potom ako žalobca zobral žalobu späť a žalovaná so späťvzatím žaloby vyslovila súhlas.

3. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 256 ods. 1, § 257 C.s.p. tak, že stranám sporu
nepriznal náhradu trov konania. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobcovia svoju žalobu voči
žalovanej, voči ktorej sa domáhali zaplatenia 53.400,- eur s prísl. zobrali späť s poukazom na to, že
žalovaná až na poslednom pojednávaní vzniesla námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ktorú
žalobcovia vzhľadom na osobitosti daného konania a predchádzajúce vyjadrenia žalovanej nemohli skôr

predvídať. Uviedli, že všetci sú v dôchodkovom veku a ich zdrojom príjmu je len starobný dôchodok.
Od r. 2014 sa bezúspešne domáhajú akejkoľvek odplaty voči žalovanej za užívanie nehnuteľností,
vlastnícky im patriacich. Žalovaná je nesporne vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú v bezprostrednom
susedstve nehnuteľnosti žalobcov. Ministerstvo vnútra SR nájomný vzťah so žalobcami nikdy nepoprelo,
napriek tomu žiadnu odplatu žalobcom neuhradilo. Konanie žalovanej, ktorá až ku koncu tohto konania
poprela svoju pasívnu legitimáciu považujú v rozpore s dobrými mravmi zo strany ústredného orgánu

štátnej správy. K podaniu žaloby žalobcov viedli okolnosti, keď žalovaná už na základe nimi podanej
predžalobnej výzvy pripustila, že hodlá žalobcom úhradu zaplatiť, ale nevie na aký účet. Neskôr v
konaní tvrdila, že aj napriek tomu, že nájomný vzťah trvá, nájomné je premlčané. Pred podaním žaloby
žalobcovia so žalovanou rokovali a ponúkli jej viaceré verzie spôsobu a výšky úhrady za užívanie ich
nehnuteľností, pričom žalovaná spočiatku základ nájomného uznala a bola ochotná túto situáciu riešiť,
čo sa však neskôr nestalo.4. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol v zmysle § 257 C.s.p. na dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktorými sú dôvody späťvzatia uvedené žalobcami. Žalovaná nerušene užíva
nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobcom dlhodobo, bez toho, aby žalobcom platila akúkoľvek náhradu

zatotoužívanie.Prihliadolnasnahužalobcovprávnevysporiadaťtietovzťahyeštepredpodanímžaloby.
Navyše s prihliadnutím na osobné a zárobkové pomery žalobcov, ktorí sú dôchodcovia a poberajú
len starobné dôchodky uzavrel, že nepriznanie náhrady trov konania žalovanej nevyvolá nepriaznivé
dôsledky pre tento subjekt, ktorý vystupuje ako ústredný orgán štátnej správy. Vzhľadom na tieto úvahy
náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

5. V napadnutom uznesení rozhodol aj o vrátení súdnych poplatkov žalobcom v zmysle § 11 ods. 3, 4
zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

6. Proti tomuto uzneseniu a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie
žalovaná v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý výrok zmenil

tak, že žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v celom rozsahu. V dôvodoch
odvolania s poukazom na § 60 a § 61 C.s.p. vyzdvihla, že pasívna legitimácia účastníka konania je
jednou z procesných podmienok, ktoré si súd všíma aj bez návrhu po celý čas konania. Podľa názoru
žalovanej je potrebné rozlišovať Slovenskú republiku a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, keďže
ide o dva rôzne subjekty, ktoré nie je možné zamieňať. V danom prípade vecne pasívne legitimovaným

subjektom je Ministerstvo vnútra SR, a nie Slovenská republika, za ktorú koná ako oprávnený orgán
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Žalovanej nemožno klásť za vinu, že využila v rámci procesnej
obrany túto námietku, ktorú je súd povinný skúmať počas celého konania aj ex offo. Žalobcovia označili
žalobou nesprávne žalovaný subjekt, preto zastavenie konania zavinili len žalobcovia. V danom prípade
nie sú dané podmienky ani pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej v zmysle § 257 C.s.p.. Z

odôvodnenia nie je zrejmé do akej miery boli skúmané majetkové pomery žalobcov a tieto sami o sebe
nemôžu byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej. Žalovanou v konaní je Slovenská
republika, teda nie ústredný orgán štátnej správy, ako nesprávne uviedol súd v napadnutom uznesení.
Preto nesúhlasila ani s názorom súdu prvej inštancie, že nepriznanie náhrady trov konania žalovanej
nebude mať pre ňu nepriaznivé dôsledky.

7. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrili.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu

danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

9. Uznesenie je v napadnutom výroku o trovách konania vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle
ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

10. V danom prípade zastavenie konania zavinili žalobcovia, keďže sa rozhodli zobrať žalobu voči
žalovanej späť, preto správne uzavrel súd prvej inštancie, že žalovanej v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p.
patrí nárok na náhradu trov konania.

11. Niet pochýb o tom, že žalobcovia sa rozhodli zobrať žalobu späť vzhľadom na námietku nedostatku

vecnej pasívnej legitimácie vznesenú zo strany žalovanej na poslednom pojednávaní dňa 23.1.2019.

12. Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Z vyššie cit. ustanovenia vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania v prípade,
ak v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do
úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by
rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať
tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.

14. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do
úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kdeby rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie nie je možné
považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide
o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne

okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné prihliadnuť aj na pomery na strane
stranysporu,ktorejpatrínáhradatrovkonania,ačitátostranavprípadenepriznaniatrovkonanianebude
pociťovať takú ujmu, ktorá by výrazným spôsobom presahovala ujmu, ktorá by vznikla na druhej strane.

15. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa,
na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania prihliadnuť. Tie spočívajú v
okolnostiachsamotnejveci.Vdanomprípadesažalobcoviadomáhalináhradyzaužívanienehnuteľností
vlastnícky im patriacim za situácie, keď nebolo v čase podania žaloby bezpochyby zrejmé, ktorý
konkrétny subjekt tieto nehnuteľnosti užíva. Niet pochýb, že žalobcovia sa túto situáciu snažili vyriešiť
ešte pred podaním žaloby, keď ohľadom odplaty za užívanie predmetných nehnuteľností komunikovali

s Ministerstvom vnútra SR, o čom predložili aj písomné dôkazy. Z obsahu týchto listinných dôkazov
nemožno jednoznačne vyvodiť, ktorý konkrétny subjekt predmetné nehnuteľnosti užíva a voči ktorému
subjektu je potrebné žalobou uplatniť svoj nárok na odplatu za užívanie týchto nehnuteľností. Žalobcovia
žalobu podali voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR a tento subjekt v prvom
úkone, ktorý mu patrí (vyjadrenie voči žalobe) žiadnym spôsobom nenamietol nedostatok svojej pasívnej

legitimácie v konaní a naďalej v konaní vystupoval bez toho, aby vzniesol akékoľvek námietky o
nedostatku svojej pasívnej legitimácie. Stalo sa tak až na poslednom pojednávaní dňa 23.1.2019, na
základe čoho sa žalobcovia rozhodli zobrať žalobu voči nimi označenému subjektu späť. Za takejto
situácie by priznanie náhrady trov konania žalovanej sa javilo ako neprimerane tvrdá sankcia voči
žalobcom,ktorívpriebehukonanianemalivedomosť otom,žežalobouuplatnilinárokvočinesprávnemu

subjektu. Naopak žalovaná samotným svojím postupom, keď nevzniesla námietku nedostatku pasívnej
legitimácie už pri prvom úkone, ktorý jej patril, ale až na poslednom pojednávaní, spôsobila navýšenie
trov konania svojej strane, za ktoré nemôžu niesť zodpovednosť žalobcovia.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutom výroku o trovách

konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že úspešným žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej
žalovanej v celom rozsahu.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).