Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/324/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216758
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5714216758.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: Slovenská republika, za

ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00
151 866 proti žalovanému 1: BRIEŽDENIE, občianske združenie so sídlom Hodžova 12, 036 01 Martin,
IČO: 37 802 763, zastúpené Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava,
IČO: 36 857 548, 2/ U. X., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. Z. XXX, C.-- V., Česká republika, zastúpený JÁNSKÝ &
PARTNERS s. r. o. so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650 v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX W. J. Z. Q. C., okres

Martin, katastrálne územie Kláštor pod Znievom, ako parciel registra „C“ pod parcelným číslom XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parcelné číslo 482 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 381 m2, parcelné číslo 483/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2, parcelné číslo
483/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému 2/ v celom rozsahu. O náhrade
trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej..

IV. Žalovaný 1/ má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O náhrade trov
konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 17.12.2014 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
súlade s ust. § 80 písm. b) a c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Žalobu odôvodnil

tým, že Slovenská republika zastúpená Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline v zmysle §
11 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov platných a účinných
v rozhodnom čase, t.j. k 30.11.2014 ( ďalej len „zákon č. 278/1993 Z. z.“) uzatvorila so žalovaným 1/
Kúpnu zmluvu č. KRPZ-ZA-EO2-153-005/2011 8.4.2011, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva
nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 1095 špecifikovaných v čl. II zmluvy. Predmetnom prevodu bolo
aj príslušenstvo hlavnej veci - nehnuteľnosti, ktoré sa kupujúci zaviazal v čl. III. zmluvy po vykonaní
rekonštrukcie využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb ( konkrétne na poskytovanie

ubytovania a sociálnych služieb týraným matkám s deťmi, osamelým matkám a tehotným ženám )
prevádzkovaním Domova na pol ceste podľa § 27 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.
Všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená znalcom z odboru stavebníctvo E.. Q. Z. Znaleckým
posudkom č. 20-45/2009 zo dňa 31.3.2009 v sume 23 300 eur. Kúpna cena nehnuteľnosti však bolav súlade s § 11 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z.z. dohodou zmluvných strán stanovená na sumu 10 000
eur. Správa Katastra Martin rozhodnutím č. V XXXX/XX z 10.1.2012 povolila klad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 1/. V ďalšom žalobca poukázal

na čl. III. bod 3 kúpnej zmluvy, na čl. V. bod 5.4 predmetnej zmluvy a uviedol, že sa žalovaný 1/
ako kupujúci zaviazal pod sankciou neplatnosti zmluvy dodržať účel zmluvy ( poskytovanie
všeobecne prospešných služieb ), najmenej po dobu 5 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam t.j. využívať predmet zmluvy na poskytovanie všeobecne prospešných služieb
najmenej do 10.1.2017. Napriek tomu žalovaný 1/ uzatvoril dňa 16.5.2013 kúpnu zmluvu o prevode

vlastníctva k nehnuteľnostiam s fyzickou osobou - žalovaným 2/, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa ale v zmysle zmluvy žalovaný 1/ zaviazal využívať po
dobu 5 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva na poskytovanie všeobecne prospešných služieb.
Správa Katastra Martin rozhodnutím č. W. XXXX/XX zo dňa 10.7.2013 povolila vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, a to v prospech žalovaného 2/. Podľa žalobcu žalovaný
1/ konal v rozpore so zákonom č. 278/1993 Z. z., ako aj v rozpore so zmyslom a účelom zmluvy,

nakoľkožalovaný1/predalnehnuteľnosti,ktorémalnajmenejpodobru5rokovvyužívaťnaposkytovanie
všeobecne prospešných služieb a z tohto dôvodu právnym následkom je zrušenie kúpnej zmluvy od
počiatku v súlade s § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. a čl. V. bod 5.4 zmluvy. To znamená, že nastal
stav, akoby ani nikdy nebola uzatvorená predmetná kúpna zmluva a teda neexistuje. Táto skutočnosť
má za následok, že aj kúpna zmluva o prevode k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi žalovaným 1/

a žalovaným 2/ dňa 16.5.2013 je týmto absolútne neplatná, a to z dôvodu, že právnym následkom
nedodržania zákona č. 278/1993 Z.z. a zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, čo znamená, že
aj prevod vlastníckych práv na žalovaného 1/ v dôsledku zrušenia tejto zmluvy je neplatným právnym
úkonom, keďže žalovaný 1/ nebol v dôsledku zrušenej zmluvy vlastníkom predmetných nehnuteľností,
nemohol ani previesť vlastnícke právo na tretiu osobu, teda žalovaného 2/. Z toto dôvodu je aj

zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/
neplatná, keďže žiaden účastník zmluvného vzťahu nemôže previesť na iného viac práv, než má sám.
V ďalšom žalobca poukázal na to, že dňa 19.8.2013 získal informáciu o tom, že žalovaný 1/ predal
nehnuteľnosti, vrátane objektu bývalej žandárskej stanice, ktorý mal byť zrekonštruovaný a využívaný na
poskytovanie všeobecne prospešných služieb po dobu najmenej 5 rokov žalovanému 2/, pričom objekt

bývalej žandárskej stanice bol zdemolovaný a dňa 20.8.2013 sa v obci Kláštor pod Znievom malo začať
stavebné konanie na stavbu dvoch rodinných domov, o ktoré požiadal žalovaný 2/. S poukazom na
uvedené žalobca podal podľa ust. zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
návrh na zastavenie konania alternatívne návrh na prerušenie konania. Stavebné konanie bolo potom
z podnetu žalobcu prerušené rozhodnutím zo dňa 19.8.2013. Dňa 27.8.2013 bolo žalobcovi zo strany

žalovaného 1/ doručené stanovisko k návrhu na zastavenie alebo prerušenie stavebného konania, v
ktorom žalovaný 1/ tvrdí, že neporušil ust. zmluvy. Všetky svoje aktivity a postupy smeruje a smeroval
k tomu, aby vybudoval, zriadil a rozšíril kapacity jestvujúceho domova pre osamelé ženy a matky ako
je uvedené v zmluve. Žalovaný 1/ uviedol, že účel zmluvy zostane zachovaný a to tým spôsobom, že
potom, ako žalovaný 2/ skolauduje rodinné domy, dá tieto na základe nájomnej zmluvy žalovanému 1/ do

nájmu, ktorý ich bude využívať na zmluvne dohodnutý účel. Zároveň žalovaný 1/ zaslal aj výpis z registra
poskytovateľov sociálnych služieb a tvrdil, že má pripravenú registráciu na poskytovanie sociálnych
služieb klientkam na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia,
nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku.
Ďalej žalobca uviedol, že samotná zmluva zaväzuje občianske združenie poskytovať sociálne služby

v zmysle § 27 zákona č. 448/2008 Z .z., a to prevádzkovaním Domova na pol ceste týraným matkám
s deťmi, osamelým matkám a tehotným ženám, avšak z výpisu z registra poskytovateľom sociálnych
služieb vyplýva, že žalovaný 1/ má poskytovať sociálne služby od 1.2.2013 v zariadení pre seniorov,
pričomcieľovouskupinoumajúbyťfyzickéosoby,ktorédovŕšilidôchodkovývekasúodkázanénapomoc
fyzickejosobyaichstupeňodkázanostijenajmenejIVpodľaprílohyč.3,aleboktorédovŕšilidôchodkový

vek a poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení potrebujú z iných vážnych dôvodov. Poskytovanie
tohto druhu sociálnej služby však spadá pod ust. § 34 až 51 a piatej hlavy zákona č. 448/2008 Z.z.
Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaný 1/ tiež v rozpore so zmluvou bez vedomia a bez súhlasu
žalobcu zdemoloval objekt bývalej žandárskej stanice i napriek skutočnosti, že v zmysle čl. III bod 3
zmluvy mal tento zrekonštruovať a následne ho minimálne po dobu 5 rokov využívať na poskytovanie

všeobecne prospešných služieb ( čo sa však nestalo). S poukazom na skutočnosť, že došlo k demolácii
budovy namiesto jej zmluvne dohodnutej rekonštrukcie a následne došlo k prevodu vlastníckeho práva
nehnuteľností, ktoré mali byť využívané na zmluvne dohodnutý účel na fyzickú osobu, ktorá nie je
poskytovateľom sociálnych služieb a táto následne požiadala príslušnú obec o povolenie stavby na dvarodinné domy, pričom z architektonickej štúdie doručenej žalobcovi vyplýva, že ide o dva rodinné domy
určené výlučne na bývanie, avšak nie na poskytovanie sociálnych služieb s kapacitou 18 osôb, ako aj
s poukazom na údaje uvedené vo výpise z registra poskytovateľov sociálnych služieb žalovanému 1/ ,

účel zmluvy tak, ako bol dohodnutý medzi správcom žalobcu štátu a žalovaným 1/ nebude dodržaný.
Žalobca teda mal za to, že žalovaný 1/ nedodržal podmienky zmluvy tým, že stavbu, ktorú sa zmluvne
zaviazal zrekonštruovať a užívať, zbúral bez vedomia žalobcu cca po dvoch rokoch od uzavretia zmluvy,
predal pozemky napriek skutočnosti, že sa zaviazal ich spolu so zrekonštruovanou stavbou využívať na
zmluvne dohodnutý účel po dobu 5 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva k nim, pričom dodržanie

zmluvnedohodnutéhopredmetuzmluvyjeexlegeviazanýnavlastníctvokdanejnehnuteľnosti.Takýmto
konaním žalovaného 1/ alebo z dôvodu takéhoto konania žalovaného 1/ bol žalobca nútený podať
predmetnú určovaciu žalobu. Základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou neplatnosti v
rámci určovacej žaloby, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Žalobca má za
to, že žalovaný 1/ nedodržal podmienky zmluvy, konal v rozpore so zákonom č. 278/1993 Z.z. a tiež v
rozporesozmluvouč.KRPZ-ZA-EO2-153-005/2011zodňa8.4.2011uzatvorenoumedziSRzastúpenou

Krajským riaditeľskom Policajným zborom v Žiline a žalovaným 1/, čo malo za následok zrušenie tejto
kúpnej zmluvy ex lege. Tým, že došlo zo zákona k zrušeniu uvedenej kúpnej zmluvy, všetky následne
kroky žalovaného 1/ vo vzťahu k prevode vlastníckeho práva boli neplatnými právnymi úkonmi, vrátane
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Preto žalobca žiada, aby súd v rámci
predbežných otázok sa vysporiadal s otázkou zrušenia kúpnej zmluvy č. KRPZ-ZA-EO2-153-005/2011

zo dňa 8.4.2011 uzatvorenej medzi SR zastúpenou Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline a
žalovaným 1/ priamo zo zákona, a to s poukazom na § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z., ako aj s
otázkou absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzavretej medzi
žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 6.5.2013. Potom žalobca navrhuje, aby súd určil, že je vlastníkom
nehnuteľností vedených na H. Č.. XXXX W. J. Z. Q. C., okres Martin, k.ú. Kláštor pod Znievom a

nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Kláštor pod Znievom, okres Martin, k.ú. Kláštor pod Znievom
zapísanej na H. Č.. XXXX.

2. Podaním doručeným súdu 17.12.2014 ( č. l. 45) podal žalobca návrh na nariadenie predbežného
opatrenia s tým, že žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakáže akokoľvek nakladať

žalovanému 1/ so stavbou evidovanou na LV č. 1095 a žalovanému 2/ s nehnuteľnosťami uvedenými
na H. Č.. XXXX. Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia uznesením č. k. 15C/324/2014 zo dňa
18.12.2014 zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodoval Krajský
súd v Žiline a uznesením č. k. 6Co/89/2015 zo dňa 27.2.2015 uznesenie okresného súdu zmenil tak, že
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Proti tomuto uzneseniu

Krajského súdu v Žiline podal žalovaný 2/ dovolanie. O dovolaní rozhodoval NS SR, ktorý uznesením
č.k. 3Cdo/1382/2015-182 dovolanie odmietol. V ďalšom súd potom pokračoval v konaní.

3. Podaním doručeným súdu 14.5.2015 zaslal do konania vyjadrenie žalovaný 1/ ( č. l. 136 ), v ktorom
uviedol, že žaloba nie je v celom rozsahu dôvodná. Poukazuje na to, že je daná prekážka litispendencie

( § 83 OSP ) z dôvodu prebiehajúceho konania sp. zn. 15C/201/2013, žalobca nemá naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Žalobca nepreukázal žiadne porušenie vo vzťahu k ust. § 11 ods.
4 zákona č. 278/1993 Z. z. Žalobca v žalobe preukázal, že žalovaný 1/ dodržal účel uvedený v § 8
a) ods. 6 písm. e) a c) zákona č. 278/1993 Z. z.. K otázke naliehavého právneho záujmu žalovaný
1/ uviedol, že žalobca na strane 12 žaloby uvádza, že stavba, ktorá by mala byť zbúraná, v právnom

zmysle existuje a je evidovaná ako vlastníctvo žalovaného 1/ a teda žalobca nemôže mať naliehavý
právny záujem na určení vlastníctva dnes zbúranej stavby, t.j. k neexistujúcej veci a to ani v prípade,
ak táto zmena nebola zapísaná v katastri nehnuteľnosti. Žalobca nemá naliehavý právny záujme na
požadovanom určení, nakoľko môže v prípade poručenia podľa § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z .z.
podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľnosti, o ktorom môže konať len

príslušný katastrálny odbor Okresného úradu Martin, nie všeobecný súd, a teda žalobca sa zo zákona
môže domáhať ochrany iným spôsobom. Žalobca nepreukázal porušenie účelu, resp. preukázal, že
žalovaný 1/ zákonný účel dodržal. Žalovaný 1/ uvádzal, že nebolo možné vykonať rekonštrukciu stavby,
ktorú je podľa statického posudku potrebné zbúrať, s čím je nepochybne spojený fakt, že žalobca ako
predávajúcizkúpnejzmluvymalnatakétovadystavbyupozorniťžalovaného1/akokupujúceho,čovšak

neurobil, hoci takéto vady existovali. Žalovaný 1/, nakoľko vady stavby nebolo možné rekonštrukciou
odstrániť, požiadal o povolenie nadobudnutú stavbu odstrániť, preto sa žalobca nemôže domáhať toho,
aby žalovaný striktne dodržiaval účel spôsobom v rozpore s právnymi predpismi. K týmto tvrdeniam
žalovaný 1/ do konania doložil statický posudok Ing. C. z júla 2012. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že zmenouverejno-prospešného účelu podľa kúpnej zmluvy na verejno-prospešný účel podľa registra nie je možné
porušiť podmienky ust. § 8a) ods. 6 písm. e) zákona č. 278/1993 Z. z. , pričom žalobca na strane žaloby
uvádza ako skutkový základ svojich tvrdení o údajnom porušení účelu práve takúto zmenu. Žalovaný

1/ v žiadnom prípade nepreviedol účel na tretiu osobu, previedol iba vlastnícke právo k pozemkom na
žalovaného 2/, čo mu žiadny právny predpis nezakazuje, pričom sám žalobca v žalobe v časti 6. žaloby
preukázal, že žalovaný 1/ dodržiava dohodnutý účel tak, že jeho konanie spolu so žalovaným 2/ smeruje
k prevádzkovaniu penziónu pre seniorov ( verejno-prospešný účel podľa registra ), pričom žalovaný 1/
musel zvoliť iný postup, nakoľko mu žalobca odovzdal vadnú nehnuteľnosť, ktorú pre tieto vady nebolo

možné zrekonštruovať. Žalovaný 1/ vzhľadom na vadné plnenie žalobcu z kúpnej zmluvy mal na výber,
či si uplatní zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpi od zmluvy. Žalovaný 1/ si však vzhľadom na zákonnú
zľavu podľa § 11 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z. z. zľavu z kúpnej ceny neuplatnil ( s poukazom na dobré
mravy ), ale snaží sa vzniknutú situáciu riešiť spôsobom opísaným žalobcom v žalobe, hoci by mohol aj
v súčasnosti na základe § 597 OZ odstúpiť od zmluvy. Žalovaný 1/ v súvislosti s týmito skutočnosťami
poukazuje aj na šikanu žalobcu, keď tento obyčajnou, e-mailovou žiadosťou na stavebný úrad zo dňa

19.8.2013 dosiahol prerušenie konania už v tom istom dni 19.8.2013, pričom žalovaný 1/ poukazuje na
fakt, že žalobca vôbec nie je účastníkom stavebného konania, teda nemá oprávnenie podávať návrh
podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, čo znamená, že konanie žalobcu je šikanózne a preto
požadujú žalobu za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

4. Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania. Na pojednávaní konanom dňa 27.6.2016 ( č. l.
198) žalobca sa pridržiaval skutkových tvrdení uvedených v podanej žalobe. K skutkovým vyjadreniam
žalovaného 1 vo vyjadrení (ods. 6. odôvodnenia rozsudku) uviedol, že neobstoja tvrdenia žalovaného
1/ o zlom technickom stave budovy. Žalovaný 1/ bol pred uzavretím kúpnej zmluvy oboznámený s jej
stavom zo znaleckého posudku znalca Q. Z. a to priamo v zmluve čl. V bod. 1 výslovne vyhlásil, že

predmet kúpy mu je známy a v tomto stave ho odkupuje. Teda stav nehnuteľnosti žalovanému 1/ bol
známy a s vedomím tohto stavu prevzal na seba záväzok nehnuteľnosť zrekonštruovať a tento svoj
záväzokporušil.Zároveňžalobcapotvrdil,ženasúdeprebiehapodsp.zn.7C/68/2015konanie,vktorom
sa domáha náhrady škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi protiprávnym konaním žalovaného 1/, ktorý
asanoval budovu žandárskej stanice, ktorá bola ich vlastníctvom, a preto sa na zmluvu hľadí, ako keby

nebola nikdy uzavretá. Došlo k zničeniu ich majetku. Z toto dôvodu sa domáhajú peňažnej náhrady.

5. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 31.10.2016 ( č. l. 209) sa vo veci vyjadril žalovaný 2/, ktorý
sa stotožnil so skutkovými tvrdeniami žalovaného 1/. Zároveň doplnil, že bolo v konaní preukázané, že
sa nejednalo o svojvoľnú demoláciu objektu bývalej žandárskej stanice. Žalovaný 1/ konal výlučne v

zmysle odporúčania, ktoré v znaleckom posudku konštatoval aj E.. C., autorizovaný inžinier a znalec z
odboru statiky. Zároveň konštatoval, že prevod predmetných nehnuteľností nie je predmetnou kúpnou
zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným 1/ nijako zakázaný. Dispozícia žalovaného 1/
ako kupujúceho, resp. vlastníka prevedených nehnuteľností nebola nijakým spôsobom obmedzená
Prevodom nehnuteľnosti žalovaný 1/ nemohol porušiť nijakú zmluvnú povinnosť, keďže takáto mu ani

nevznikla, ani sa k takejto nezaviazal. K tvrdeniam, že nedošlo k naplneniu účelu zmluvy žalovaný 2/
uviedol, že žalovaný 1/, ako aj žalovaný 2/ vo vzájomnej kooperácii sledovali svojou činnosťou naplnenie
verejno-prospešného účelu, ktorý predpokladá kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
1/. Uvedený účel bude realizovať žalovaný 1/, ktorému predmetné nehnuteľnosti, vrátane stavieb, ktoré
mali byť na nich umiestnené, budú odovzdané do užívania. Táto skutočnosť bola deklarovaná od

počiatku, ako aj v priebehu celého súdneho konania. Prevodom predmetných nehnuteľností dochádza
síce k zmene vlastníctva týchto nehnuteľností, ale nedochádza k zmene subjektu, ktorý bude v
konečnom dôsledku realizovať verejno-prospešný účel v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným 1/. Žalovaný 1/ opakovane inicioval mimosúdne rokovanie so žalobcom za
účelom vyriešenia vzniknutej situácie, vysvetlenia jednotlivých postupov oboch žalovaných, ako aj

preukázanie skutočností, že žalovaný 1/ vyvíja činnosť smerujúcu k naplneniu účelu zmluvy, pričom
navrhoval aj obdobu akejsi kontrolnej pozície žalobcu, ktorý by mohol vykonávať dohľad nad činnosťami
oboch žalovaných. Podľa vedomostí však snahy žalovaného 1/ boli žalobcom odmietnuté a naďalej trvá
na jednotlivých podaniach v podaných žalobách. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadne špekulatívneho
konania žalovaného 2/, tak toto kategoricky odmietajú. K osobe žalovaného 2/ je potrebné uviesť, že

na požiadanie žalovaného 1/ sa rozhodol poskytnúť v rámci svojich možností súčinnosť žalovanému 1/
smerujúcuknaplneniuverejno-prospešnéhoúčeluvzmysleust. čl.III. ods.3kúpnejzmluvyuzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným 1/. Pre úplnosť žalovaný 2/ uviedol, že právnické osoby s majoritnou
majetkovou účasťou žalovaného 2/ v Českej republike ktorý je zároveň aj štatutárnym orgánom jepredovšetkým obchodná spoločnosť Ekonomické stavby s.r.o. ekonomické stavby a.s. sa podieľajú na
spolupráci s rôznymi organizáciami sledujúcimi verejno-prospešný účel. V tomto prípade žalovaný 2/
svojou činnosťou s Občianskym združením Brieždenie sledoval naplnenie verejno-prospešného účelu s

tým, že žalovaný 2/ má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal také konanie alebo
nekonanie zo strany žalovaných 1/, 2/, ktorého následkom bolo zrušenie kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným 1/.

6. Na nariadených a vykonaných pojednávaniach strany sporu doplnili skutkové tvrdenia žalobca,

súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej 1/ zastúpenej riaditeľkou X. D., výsluchom svedkyne,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do konania zo strany žalobcu, ako aj žalovaných
1/ a 2/. Na návrh žalovaného 1/ bol pripojený spis sp. zn. 15C/201/2013.

7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 12.4.2017 a žalobe žalobcu v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vyhovel v celom rozsahu. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/ a 2/

odvolanie. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý uznesením č. k. 11Co193/2017-363 zo dňa
28.11.2017 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Krajský súd vo svojom odôvodnení poukázal na určité právne závery, z ktorých súd v rámci odôvodnenia
tohto rozsudku pri jednotlivých odsekoch odôvodnenia vychádzal.

8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožnou uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejedaní, vecí, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
S účinnosťou od 1.7.2016 platí nová civilná a právna úprava, a to Civilný sporový poriadok, ktorý sa
uplatňuje aj na konania, ktoré boli začaté pred účinnosťou CSP.

9. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Naliehavý právny záujem musí teda žalobca preukázať pokiaľ nevyplýva z osobitného predpisu, čiže je
povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie

týchto tvrdení je povinný aj navrhnúť dôkazy.

10. Žalobca sa v rámci podanej žaloby domáhal určenia vlastníckeho práva k stavbám evidovaným na
LV č. XXXX, J. X., obec Z. Q. C., Z..Ú.. Z. Q. C.. Išlo o stavby nachádzajúce sa na parcele registra
„C“ pod parcelným číslom XXX - drevený sklad, maštaľ s pivnicou, kde ako vlastník bol zapísaný na LV

žalovaný 1/. Zároveň sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom zapísaných na LV
č. XXXX, okres Martin, obec Kláštor pod Znievom, k.ú. Kláštor pod Znievom, kde ako vlastníkom bol
zapísaný žalovaný 2/.
Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, tak tento bol daný, čo sa týkalo nároku žalobcu na určení
vlastníckeho práva vo vzťahu k označeným pozemkom, nakoľko tým, že žalovaný 1/ previedol sporné

nehnuteľnosti na žalovaného 2/, tak zmaril možnosť žalobcu domáhať sa ochrany postupom podľa § 11
ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu účinného do 30.11.2014. Súd poukazuje na to,
že aj odvolací súd dospel k záveru, že námietka žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k nedostatku naliehavého
právneho záujmu žalobcu na určenie vlastníckeho práva k sporným pozemkom nie je dôvodná ( ods.
19. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu - č. l. 370).

11. V konaní zostalo nesporné, že predmetné stavby zapísané na LV č. XXXX predmetom prevodu zo
strany žalovaného 1/ na žalovaného 2/ neboli. V tomto smere súd poukazuje na právne posúdenie,
konkrétne na bod 19. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu ( č. l. 370), ktorý v súvislosti s
preukázaním naliehavého právneho záujmu žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/ o určenie vlastníctva

k označeným stavbám poukázal na to, že v prípade, že tieto stavby existujú, žalobcovi nič nebráni,
aby v súlade s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení účinnom do
30.11.2014 podal návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností. Na podklade
uvedeného sa tak odvolací súd nemohol stotožniť s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ vyhovelžalobe žalobcu i vo vzťahu k žalovanému 1/ a určil, že je vlastníkom stavieb tak, ako sú zapísané na
LV č. XXXX k.ú. Z. Q. C., nakoľko prvoinštančný súd nielenže neskúmal, či ním označené stavby na
predmetných pozemkoch, konkrétne na pozemku parcelné číslo 481 naďalej existujú, ale nesprávne

vyhodnotil i otázku naliehavosti právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva k označeným
stavbám vo vzťahu k žalovanému 1/ v kontexte ust. § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. v znení do
30.11.2014.

12. V rámci ďalšieho dokazovania žalobca, aby preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu

na určení vlastníckeho práva k stavbám vo vlastníctve žalovaného 1/ v zmysle právneho posúdenia
odvolacieho súdu do konania doložil podanie MV SR, konkrétne išlo o záznam vlastníckeho práva
štátu do katastra nehnuteľností v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu,
evidovaný pod Z 5083/2014 ( č. l. 392) zo dňa 11.12.2014, doručený na Okresný úrad Martin, odbor
katastrálny dňa 18.12.2014. Z predmetného návrhu bolo preukázané, že žalobca poukázal na to, že
došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/, a to s poukazom na § 11 ods.

4 zákona č. 278/1993 Z. z. z dôvodu nedodržania dohodnutého účelu zmluvy alebo zmeny jeho účelu,
kde táto zmluva od začiatku sa ex lege zrušuje. Keďže došlo k zrušeniu predmetnej zmluvy, tak nemohlo
dôjsť k prevodu vlastníckeho práva zo štátu na občianske združenie a ani k následnému prevodu
vlastníckeho práva na fyzickú osobu, konkrétne U. X.. Žalobca v tomto návrhu poukázal, že predmetná
zmluva, keďže samotná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/sa zrušila, tak aj zmluva

uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je absolútne neplatná, nakoľko ju uzatvárala predávajúca
osoba, ktorá už v tom čase nebola vlastníkom predávaných nehnuteľností Ďalej poukázal žalobca v
predmetnom zázname na to, že z čiastočného výpisu LV č. XXXX stavba je podľa žalovaného 1/
zbúraná, avšak v právnom zmysle existuje a je evidovaná ako vlastníctvo žalovaného 1/. Zároveň žiadal
v prípade stavby, ako aj v prípade pozemkov s poukazom na uvedené skutočnosti, a to nedodržanie

podmienok zmluvy zo strany žalovaného 1/, ktorej následkom je s poukazom na § 11 ods. 4 zákona č.
278/1993 Z.z. ex lege zánik zmluvy od počiatku a následne absolútne neplatný právny úkon v podobe
vlastníckeho práva k pozemkom zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ , a je teda vlastníkom žalobca - štát
Slovenská republika, zastúpená MV SR. Z tohto dôvodu žalobca žiadal, aby okresný úrad katastrálny
odbor záznamom zapísal vlastníckeho právo pre žalobcu vo vzťahu k stavbe evidovanej na LV č. XXXX,

aj vo vzťahu k pozemkom evidovaným na LV č. XXXX.
V ďalšom mal súd preukázané, že žalobca listom zo dňa 7.7.2015 urgoval Okresný úrad Martin,
katastrálny odbor vo veci jeho návrhu na záznam vlastníckeho práva ( č. l. 392).
Až na vyžiadanie súdu v tomto konaní Okresný úrad Martin, katastrálny odbor podaním doručeným
súdu 9.5.2016 ( č.l. 195) sa vyjadril v súvislosti s týmto návrhom na záznam vlastníckeho práva štátu

do katastra nehnuteľnosti a uviedol, resp. potvrdil, že mu bol doručený dňa 18.12.2014 návrh žalobcu
na záznam vlastníckeho práva štátu, a to z dôvodu, že v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z.
z. o správe majetku štátu došlo k zrušeniu zmluvy. V podstate Okresný úrad Martin, katastrálny odbor
odpovedal na predmetný návrh, o ktorom vôbec nerozhodol, len sa vyjadril až 2.5.2016, a to na urgenciu
súdu s tým, že potvrdil, že návrh na záznam sa týka nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX a na LV č.

XXXX. Vo svojom vyjadrení k predmetnému návrhu na záznam vlastníckeho práva Okresný úrad Martin,
katastrálny odbor poukázal na to, že zánik vlastníckeho práva zo zákona má i vecno-právne účinky a
obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, t.j. zo zákona sa záznamom obnovuje vlastnícke právo
prevodcu v celom rozsahu. Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníckeho práva prevodcu je však
skutočnosť, že vlastnícke právo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred zrušením zmluvy dobromyseľne

nadobudnuté treťou osobou. Na základe ustálenej judikatúry vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov,
pokiaľ svoje vlastnícke právo nadobudli v dobrej viere požíva ochranu v súlade s čl. 11 Listiny základných
práv a slobôd a s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv vyvierajúcimi z
pojmu demokratického právneho štátu v zmysle č. 1 ods. 1 Ústavy a bez ďalšieho nezaniká. Podľa
aktuálneho výpisu z LV č. XXXX W. Z..Ú.. Z. Q. C. prebieha na Okresnom súde Martin nejaké konanie

sp. zn. 17S/3/2013 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy č. W. XXXX/XX a taktiež je na H. Č.. XXXX
L. XXXX zapísaná k nehnuteľnostiam obmedzujúca poznámka na základe uznesenia Krajského súdu
Žilina 6Co89/2015 predbežné opatrenie, ktorým sa zakazuje s nehnuteľnosťami nakladať ( pozn. ide
o toto konanie). Pokiaľ vznikne spor o platnosť/neplatnosť úkonu z dôvodu naplnenia, či nenaplnenia
zákonného alebo zmluvného dôvodu pre takýto postup, jedná sa o občiansko-právny spor, ktorý je

oprávnenýrozhodnúťjedinesúd.Nazákladetýchtoskutočnostíniejenávrhnazáznampodľa§34ods.1
a§36a)katastrálnehozákonaspôsobilýnazápisdosúborupopisnýchinformáciikatastranehnuteľností.
Okresný úrad vykoná zápis vlastníckeho práva záznamom na základe rozhodnutia o určení práva knehnuteľností v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, resp. rozhodnutia súdu o určenie
neplatnosti právneho úkonu.

13. K otázke, či predmetná stavba existuje, súd dopočul žalovaného 1/ na pojednávaní, ktoré sa konalo
dňa 21.3.2018 ( 31.3.2018), ktorý uviedol, že sa nevedia vyjadriť, aký je reálny stav, museli by ísť urobiť
obhliadku na mieste samom. Musí to však navrhovať ten, kto to tvrdí. Žalovaný 1/ tvrdí, že stavba
neexistuje. Negatívnu skutočnosť nemožno preukazovať s tým, že bez ohľadu na to, či stavba existuje
je postup podľa § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. v znení do 31.11.2014 aplikovateľný a teda

žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k danej stavbe voči žalovanému
1/. Vo vyjadrení zo dňa 15.5.2018 ( č.l. 416 a nasl. ) žalovaný 1/ uviedol, že Okresný úrad Martin,
katastrálny odbor vo vyjadrení zo dňa 9.5.2016 postupoval v rozpore so zákonom, keďže podmienky
§ 36a) katastrálneho zákona naplnené neboli ( nebola predložená žiadna listina, ktorá by vo vzťahu k
neexistujúcej stavbe nevychádzala z údajov KN ). Odvolací súd túto skutočnosť neprehliadol ako uvádza
žalobca vo svojom vyjadrení, ale predpokladal samozrejme zákonný postup štátnych orgánov. Žalovaný

má za to, že príslušnému správnemu orgánu boli zasielané aj podklady pre výmaz stavby z LV č. XXXX
Q. Z..Ú.. Z. Q. C., a to po odstránení stavby ( v zmysle § 46 ods. 9 katastrálneho zákona, oba podklady
sú súčasťou príloh stanoviska; rozhodnutie o zrušení súpisného čísla, ako aj právoplatné povolenie k
odstráneniu stavby ), preto nie je žalovanému 1/ zrejmé z akého dôvodu správny orgán nepostupoval
podľa § 34 katastrálneho zákona aj v tomto prípade. Žalovaný 1/ má za to, že zo žiadnych okolností

sa nemožno úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva k reálne neexistujúcej stavbe a v okamihu
preukázania jej neexistencie ( in concreto prilohami k stanovisku - fotografie a verejné listiny ) zjavným
spôsobom odpadá predmet sporu, ktorá skutočnosť musí mať za následok neúspech žalobcu v tejto
časti žaloby, pretože na takomto určení logicky nemôže mať naliehavý právny záujem, ako správne
implikoval aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení.

14.Po doplňujúcomvykonávaní súdprávneuzatváraženiejedanýnaliehavýprávnyzáujemžalobcuna
určenie vlastníckeho práva k stavbám, ktoré sú evidované na LV č. XXXX. Podľa názoru súdu Okresný
úrad Martin, katastrálny odbor mal na základe návrhu žalobcu na záznam zo dňa 18.12.2014 postupovať
v súlade s § 34 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností ( katastrálny zákon) vo vzťahu k

stavbe evidovanej na LV č. 1095 pre k. ú. Z. Q. C., pokiaľ teda mal za to, ž predmetná stavba existuje.
Podľa názoru súdu Okresný úrad Martin, katastrálny odbor vo vyjadrení zo dňa 2.5.2016 postupoval v
rozpore so zákonom, keďže podmienky podľa § 36a) katastrálneho zákona naplnené neboli, že nebola
predložená žiadna listiny, ktorá by vo vzťahu k neexistujúcej stavby nevychádzala z údajov katastra
nehnuteľností. Uplatnenie postupu podľa § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. v znení účinnom do

30.11.2014 nepredpokladá existenciu sporu o otázke vykonania záznamu vlastníckeho práva, pretože
inak by správca nemohol rozhodnúť o tom, či podá návrh na záznam alebo nie, ktoré rozhodovanie
správcu priamo predpokladá znenie daného ustanovenia zákona č. 278/1993 Z. z. správny orgán
nemôže pri realizácii záznamu z vlastného podnetu skúmať existenciu sporu, prekračuje svoju právomoc
zo zákona, nakoľko záznamové konania zákonodarca nekoncipoval ako konanie sporové. Rovnako súd

poukazuje na to, že nie je možné sa nedomáhať určenia vlastného práva k reálne neexistujúcej stavbe.
Žalovaný 1/ v priebehu konania tvrdil, že predmetná stavba neexistuje a negatívnu skutočnosť nemožno
preukazovať. Je to práve žalobca, ktorý musí preukázať jej existenciu, ak teda tvrdí, že stavba ako
vec existuje. V tomto smere žalobca nenavrhol návrhy na doplnenie dokazovania, napr. obhliadku na
mieste samom. To, že je predmetná stavba ako nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností ešte

neznamená, že reálne aj existuje.

15. Žalovaní 1/ a 2/ vzniesli v odvolaní námietku prekážky veci rozhodnutej, a to predchádzajúcim
rozsudkom okresného súdu v konaní sp. zn. 15C/201/2013 ( ktorého spis je pripojený k tomuto konaniu).
V konaní sp. zn. 15C/2013 boli stranami sporu žalobca a žalovaný 1/. Toto konanie bolo právoplatne

skončené zamietnutím určovacej žaloby dňa 22.7.2015. Súd je toho názoru, že nebola daná prekážka
veci rozhodnutej, a preto toto konanie nezastavil. V súvislosti s uvedeným súdu poukazuje aj na právny
názor odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že nevzhliadol za dôvodnú námietku žalovaných 1/ a 2/ o tom,
že by právoplatne skončené konanie Okresného súdu Martin pod sp. zn. 15C/201/2013 bolo prekážkou
právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k prebiehajúcemu tomuto konaniu ( ods. 18 odôvodnenia

uznesenia odvolacieho súdu ).

16. Čo sa týka otázky aktívnej legitimácie žalobcu, tak súd má za to, že je daná aktívna legitimácia
žalobcu v konaní. Poukazuje na tú skutočnosť, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol správcommajetku štátu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline ako rozpočtová organizácia. Rozhodnutím
zriaďovateľa č. Č.P.: SLV-PS-1120/2012 z 12.12.2012, ktorým je Ministerstvo vnútra SR, bolo ku dňu
31.12.2012 zrušené Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline ako rozpočtová organizácia, čím

stratilo právnu subjektivitu ako právnická osoba a v zmysle ust. § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov práva a povinnosti
zrušenej rozpočtovej organizácie prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo
vnútraSR.Od1.1.2013vystupujenamiestoKrajskéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvŽilineakosprávca
majetku štátu Ministerstvo vnútra SR, na ktoré prešli vyššie uvedeným zákonom práva a povinnosti

zrušenej rozpočtovej organizácie. K tejto skutočnosti a na preukázanie aktívnej legitimácie do konania
doložil žalobca aj rozhodnutie Ministerstva vnútra SR o zrušení rozpočtových organizácii ( č .l. 25). Ide
o rozhodnutie zo dňa 12.12.2012. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ tá vzhľadom
na tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem a existenciu nehnuteľnosti daná nie
je. Pasívna legitimácia žalovaného 2/ je daná z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. 1095, žalovaný
1/ previedol na žalovaného 2/ iba pozemky, nie však stavbu. Stavba aj naďalej zostala vo vlastníctve

žalovaného 1/.

17. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že bola dňa 8.4.2011 uzavretá Kúpna
zmluva č. KRPZ-ZA-EO 2-153-005/2011 ( č. l. 15) medzi predávajúcim, ktorým bola v tom čase
Slovenskárepublikazast.KrajskýmriaditeľstvomPZvŽilineakupujúcimtedažalovaným1/.Predmetom

tejto zmluvy bol prevod vlastníctva nehnuteľností, v tom čase zapísaných v katastri nehnuteľnosti
Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra v Martine, obec Kláštor pod Znievom, k. ú. Kláštor pod
Znievom na LV č. XXXX. Išlo o parcely registra „C“, evidované pod par. Č. XXX - C. plochy a nádvoria o
výmere 116 m2, parcelné číslo XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 381 m2, parcelné číslo XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2, parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 66 m2, ďalej objekt bývalej žandárskej stanice súpisné číslo 14, ktorý bol postavený na pozemku
parcelné číslo XXX/X. Predmetom prevodu bolo aj príslušenstvo týchto nehnuteľností, a to drevený sklad
so suchým WC, maštaľou a pivnicou pri budove súp. č. 14 na pozemku parcelné číslom 481, murované
oplotenie, spevnené plochy a vodomerná šachta. K uzavretiu predmetnej zmluvy bol udelený súhlas
Ministerstva financií SR dňa 14.6.2011 ( č. l. 17) v súlade s ust. § 11 ods. 5 zákona č. 278/1993 Z.

z. o správe majetku štátu. Vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam bolo na žalovaného 1/ prevedené
dňa 10.1.2012, a to na základe povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, pod W.
XXXX/XX ( č. l. 20 )
Podľa čl. II. bod 2.5 zmluvy bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom na
sumu 23 300 eur.

Podľa čl. III. bod 3.3 zmluvy bolo dohodnuté, že kupujúci uvedenú nehnuteľnosť bude využívať po
vykonaní rekonštrukcie na poskytovanie všeobecne prospešných služieb: na účely prevádzkovania
Domova na pol ceste podľa § 27 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, poskytovanie
ubytovania a sociálnych služieb týraným matkám s deťmi, osamelým matkám a tehotným ženám.
Podľa čl. V. bod 5.1. zmluvy, kupujúcemu je známy stav predmetu kúpy a v tomto stave ho odkupuje.

Podľa čl. V bod. 5.4 zmluvy kupujúci je povinný dodržať účel dohodnutý v bode 3.3. tejto zmluvy,
najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak kupujúci nedodrží dohodnutý
účel alebo ak zmení dohodnutý účel v rozpore s podmienkami, kúpna zmluva sa od začiatku zrušuje.
V takomto prípade je správca povinný podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra
nehnuteľnosti.

Ďalejsúdmalpreukázané,žeboluzavretýdodatokč.1kpredmetnejkúpnejzmluve,ktorýmboldoplnený
čl. V. kúpnej zmluvy o bod 5.9., ktorý znie tak, že v súlade s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z.
o správe majetku štátu sa vlastník pozemkov parc. číslo XXX, XXX, XXX/X, XXX/X a stavby - bývalá
žandárska stanica súpisné číslo 14 zaväzuje po dobu piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva
dodržať dohodnutý účel kúpy, resp. účel, ktorý je v súlade s § 8a) ods. 6 písm. e) zákona o správe

majetku štátu. Tento dodatok bol podpísaný 17.10.2011.

18. Ďalej súd mal preukázané, že žalovaný 1/ uzavrel so žalovaným 2/ Kúpnu zmluvu dňa 16.5.2013 ( č.
l. 21) , ktorej predmetom prevodu boli nehnuteľnosti, ktoré boli aj predmetom kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným 1/ ( ods. 17. odôvodnenia rozsudku) s tým, že tieto nehnuteľnosti boli,

čo sa týka parciel registra „C“ pod parc. č. č. XXX, XXX, XXX/X L. XXX/X prerozdelené a vytvorený
nový stav v súvislosti s geometrickým plánom a to tak, že išlo o pozemok parc. č. XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parcelné Č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2,
parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m 2 a parcelné Č. XXX/X - zastavanéplochy a nádvoria o výmere 315 m2. Takto prerozdelené parcely a vytvorené geometrickým plánom
boli predmetom prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a
žalovaným 2/. Geometrický plán plán bol úradne overený Správou katastra Martin dňa 4.4.2013. Kúpna

zmluva bola zavkladovaná rozhodnutím Správy katastra Martin zo dňa 10.7.2013 pod číslom vkladu
2132/13 ( č. l. 24).

19. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným pri prevode nehnuteľného majetku štátu do dňa 30.11.2014 podľa
§ 8a) ods. 6 písm. c) alebo písm. e) je kupujúci povinný dodržať dohodnutý účel, najmenej počas
piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak kupujúci nedodrží dohodnutý účel alebo ak zmení
dohodnutý účel v rozpore s podmienkami podľa § 8a) ods. 6 písm. c) alebo písm. e) kúpna zmluva sa
od začiatku zrušuje. V tomto prípade je správca povinný podať návrh na záznam vlastníckeho práva
štátu do katastra nehnuteľností.

20. Žalobca tvrdil, že žalovaný 1/ konal v rozpore so zákonom č. 278/1993 Z. z., ako aj v rozpore
so zmyslom a účelom zmluvy, porušenie zmluvy spočívalo v nedodržaní dohodnutého účelu najmenej
počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva, Žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke práva
k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX L. XXXX dňa 10.1.2012. Je zrejmé, že nadobudol

tieto nehnuteľnosti za nižšiu cenu, ako bola stanovená znalcom práve s poukazom na § 11 ods. 3
zákona č. 278/1993 Z. z. Rovnako je aj preukázané, že ku rozhodovaniu súdu žalovaný 1/ nevyužíva
nehnuteľnosti na zmluvne dohodnutý účel. Bolo preukázané, že objekt bývalej žandárskej stanice,
ktorý mal v zmysle zmluvy zrekonštruovať, bol v rozpore so zmluvou a bez vedomia a súhlasu žalobcu
zdemolovaný. Vlastnícke práva k pozemkom boli prevedené na tretiu osobu, ktorá je fyzickou osobou a

nie je poskytovateľom sociálnych služieb, teda na žalovaného 2/. Nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom
prevodu, a to objekt bývalej žandárskej stanice bol odstránený, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi,
akoajskutkovýmitvrdeniami.Žalovaní1/a2/tvrdili,žeobjektbývalejŽ.V.bol zbúranýztohodôvodu,že
nebolo možné vykonať rekonštrukciu tejto stavby, ktorú bolo potrebné podľa statického posudku zbúrať.
K týmto tvrdeniam žalovaný 1/ doložil do konania diagnostiku a statický posudok E.. C. z júla 2012 ( č. l.

141), kde bolo skonštatované v závere posudku, že podľa statických kritérií je jestvujúca neudržiavaná
stavba bývalej žandárskej stanice od základu nevyhovujúca. Bez rekonštrukcie a dôkladného zosílenia
( previazania ) ešte vyhovujúcich nosných prvkov, prípadne výmeny z väčšej časti alebo všetkých
poškodených jestvujúcich nosných konštrukcií nedoporučujú zo statického a bezpečnostného hľadiska
bývalú stanicu žandárskej stanice používať na žiadne skladové alebo iné účely. Pri prehodnotení starej

stavby, ktorá je už v dezolátnom stave nám vychádza, že rekonštrukcia bude mať väčšie náklady ako
postavenie novej budovy pre požadované účely podľa požiadavky a potreby majiteľa. Samorozkladajúcu
sa, schátralú neudržiavanú stavbu postavenú ešte v predminulom storočí ako žandársku stanicu, aj
keby mala spĺňať pamiatkovú hodnotu, možno zachovať už iba ako repliku s tým, že ju doporučujú
iba odstrániť.

21.Z čl.III.ods.3.3.vspojenísčl.Vbod5.4.kúpnejzmluvy,akoajvspojenísbodom5.9.dodatkuktejto
kúpnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ vyplynuli pre žalovaného
1/ tieto povinnosti:
- povinnosť poskytovať presne špecifikované všeobecne prospešné služby, t.j., že ak sa žalovaný 1/

rozhodol nehnuteľnosť využívať na iný účel podľa názoru súdu to znamená porušenie tohto čl. zmluvy.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ predal sporné nehnuteľnosti žalovanému 2/, ktorý začal
stavebné konanie na vybudovanie dvoch rodinných domov, ktoré, ale účel poskytovania všeobecne
prospešných služieb podľa názoru súdu nemohli zabezpečiť.
- povinnosť poskytovania všeobecne prospešných služieb patrí kupujúcemu, to znamená, že

nehnuteľnosti bude využívať práve kupujúci, teda žalovaný 1/ bez toho, aby táto povinnosť mohla
byť prevedená na tretiu osobu, napr. žalovaného 2/. Okamihom, keď žalovaný 1/ stratil vlastnícke
právo na predmetnú nehnuteľnosť, nebol sám objektívne schopný zabezpečiť poskytovanie všeobecne
prospešných služieb, na ktoré sa zaviazal. V kúpnej, ani nájomnej zmluve medzi žalovaným 1/ a
žalovaným 2/ nebolo žiadne ustanovenie, ktoré by povinnosť poskytovania všeobecne prospešných

služieb delegovalo na žalovaného 2/, resp. tieto zmluvy neobsahovali žiadne ust. o tom, že žalovaný 1/
bude poskytovať všeobecne prospešné služby za určitých podmienok ( napr. postavenie novej budovy
zo strany žalovaného 2/). Dohodnutý spôsob využívania pozemkov, resp. rodinných domov, ktoré mal
žalovaný 2/ na týchto pozemkoch postaviť, bolo výlučne na bývanie, čo vyplýva aj z vypracovanýchZmlúv o nájme č. 935/13 ( č. l. 96 pripojeného spisu) a č. 936/13 ( č. l. 105 pripojeného spisu) medzi
žalovaným 1/ a žalovaným 2/, a to konkrétne z čl. II bod. 2.3.
- záväzok žalovaného 1/, že na poskytovanie všeobecne prospešných služieb sa bude využívať

nehnuteľnosť, t.j. žandárska stanica súp. č. 14 po vykonaní jej rekonštrukcie. Skutočnosť, že žalovaný
1/ sa rozhodol túto nehnuteľnosť zbúrať, pozemky predať tretej osobe a na miesto zbúranej budovy
postaviť rodinné domy porušuje podľa názoru súdu povinnosť dohodnutú v tomto článku.
Jedinou prípustnou možnosťou ako mohol žalovaný 1/ zabezpečiť dohodnutý účel zmluvy bolo vykonať
rekonštrukciu žandárskej stanice a poskytovať v nej všeobecne prospešné služby po dobu piatich rokov

od nadobudnutia vlastníctva.

22. Skutkové tvrdenia žalovaného 1/, ku ktorým sa prikláňal aj žalovaný 2/ o tom, že stav bývalej
Žandárskej stanice bol zlý a z tohto dôvodu muselo dôjsť k jej asanácii sú podľa názoru súdu vyvrátené
aj samotnou kúpnou zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobu a žalovaným
1/, kde žalovaný 1/ v čl. V bod 5.1 kúpnej zmluvy vyhlásil, že mu je stav predmetnej nehnuteľnosti

známy, v takomto stave ho odkupuje. Žalovanému 1/ ako kupujúcemu bol teda známy technický
stav bývalej žandárskej stanice. Žalovaný 1/ bol oboznámený so Znaleckým posudkom č. 20/2009
vypracovaným pre kúpnu zmluvu Ing. Q. Z. ( č.l. 253 a nasl. ). Napriek tomu sa žalovaný 1/ zaviazal túto
budovu zrekonštruovať a prevádzkovať ju na verejno-prospešné účely. Žalovaný 1/ pred, ani po uzavretí
predmetnej kúpnej zmluvy nenamietal, že by sa s technickým stavom budovy ako kupujúci nemohol

oboznámiť, a práve pre nedostatočný technický stav budovy bolo potrebné vykonať jej rekonštrukciu.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ pred ani po účinnosti predmetnej kúpnej zmluvy žalobcovi
žiadne technické, ani iné vady neoznámil. Pokiaľ sa žalovaný 1/ domnieval, že pre technický stav
budovy bývalej žandárskej stanice nie je možné dodržať záväzky, ktoré mu vyplývajú z uzatvorenej
kúpnej zmluvy mal právo v súlade s ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) od

zmluvy odstúpiť. Zo žiadneho ust. zákona č. 278/1993 Z.z. nevyplýva, že by technický stav budovy
menil záväzky účastníkov zmluvy, t.j., že pokiaľ žalovaný 1/ od zmluvy neodstúpil, bol povinný plniť
všetky záväzky tak, ak sa na ich plnenie zaviazal, t.j., že bol povinný budovu bývalej žandárskej
stanice zrekonštruovať a využívať na dohodnutý účel. Účelom uzavretia kúpnej zmluvy, čo súd opätovne
zdôrazňuje bola rekonštrukcia budovy bývalej žandárskej stanice a jej využitie na verejno-prospešné

účely, nie poskytovanie akýchkoľvek verejno-prospešných služieb, v akýchkoľvek nehnuteľnostiach,
ktoré budú postavené na pozemkoch takto získaných od štátu za zníženú kúpnu cenu. V tomto smere
neobstoja ani tvrdenia žalovaného 1/, že išlo o vady skryté, čo sa týkalo predmetnej nehnuteľností -
bývalejžandárskejstanicestým,žežalovaný1/poukazovalnato,ženemalvedomosťotom,žeobjektje
tak staticky narušený, že jeho rekonštrukcia by nielenže nebola možná, ale by nebolo možné v takomto

zrekonštruovanom objekte realizovať dohodnutý verejno-prospešný účel, nakoľko by to bolo protiprávne
konanie.

23. Súd mal preukázané, že žalovaný 1/ si dal vypracovať diagnostiku a statický posudok ( pred
odstránením stavby ) nie za účelom zistenia technického stavu, ale za účelom odstránenia stavby.

Žalovaný 1/ si dal vypracovať statický posudok v čase, keď už bol rozhodnutý, že žiadnu rekonštrukciu
nebude realizovať, ale rovno pristúpi k asanácii budovy. Predmetný posudok bol vypracovaný v júli 2012
( č.l. 141) a mal slúžiť ako podklad pre vydanie búracieho povolenia, čo vyplýva zo samotného textu
posudku, čiže posudok predstavoval len „ prílohu k žiadosti o povolenie k odstráneniu schátralej stavby
bývalej žandárskej stanice“. Žalovaný 1/ bol už pred zadaním vypracovania posudku rozhodnutý, že

budovu Žandárskej stanice nezrekonštruuje, ale zbúra. Rozhodnutie o odstránení stavby bolo zo dňa
19.8.2012 ( č. l. 229), diagnostika a statický posudok pred odstránením stavby je z júla 2012.
Súd mal preukázané, že žalovaný 1/ neurobil žiadne kroky, ktorými by nejakým spôsobom oznámil
žalobcovi, že predmetná nehnuteľnosť, teda bývalá žandárska stanica má skryté vady, že chce odstúpiť
z týchto dôvodov od predmetnej kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/ si žiadne vady u žalobcu neuplatnil. To

znamená, že je možné uzavrieť, že budova žandárskej stanice v Kláštore pod Znievom v čase uzavretia
predmetnej kúpnej zmluvy žiadne vady nemala. Žalobca predsa nemôže niesť zodpovednosť za vady
veci, ak tieto neboli žalovaným 1/ riadne uplatnené, hoci by takéto vady aj reálne existovali. Ak by
žalovaný 1/ dodatočne zistil, že budova má ( skryté) technické vady, tieto si mal podľa § 597 a nasl.
OZ u žalobu uplatniť, resp. mohol žiadať zľavu z kúpnej ceny a v prípade neodstrániteľnosti vád mohol

od kúpnej zmluvy odstúpiť.

24. Postup žalovaného 1/ pri ( ne) uplatnení vád vytkol aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení
( odsek 21, 22 odôvodnenia uznesenia - č. l. 371), kde uviedol, že prvoinštančný súd v konaní neskúmal,z akého dôvodu žalovaný 1/ ako kupujúci po zistení neodstrániteľnosti vád na veci kúpenej od právneho
predchodcu žalobu neuplatnil tieto vady u predávajúceho bez zbytočného odkladu postupom podľa §
599 OZ. Ust. § 596 OZ ukladá totiž predávajúcemu povinnosť upozorniť kupujúceho na určité konkrétne

vady ( na vady faktické, právne ) predmetu kúpy, a to skryté i zjavné. Ak si splní predávajúci túto
povinnosť za vady, na ktoré upozornil, nezodpovedá. Za ostatné vady, na ktoré kupujúceho neupozornil,
predávajúci zodpovedá bez ohľadu na to, či o nich vedel, mohol vedieť alebo nie. Naviac okolnosť,
či predávajúci o vade, na ktorú kupujúceho neupozornil, vedel alebo sa domnieval, že vec je bez
vád, nemá pri riešení zodpovednosti za vady význam. Zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje na

vady, ktoré existovali v dobe uzavretia kúpnej zmluvy, i keď vyšli najavo až dodatočne. Je preto
otázne, prečo žalovaný 1/ neuplatnil zodpovednosť za vady u predávajúceho jednostranným právnym
úkonom, nakoľko z ust. § 597 ods. 1 OZ jednoznačne vyplýva, že ak dodatočne vyjde najavo vady,
na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej veci
zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo
od zmluvy odstúpiť. Žalovaný 1/ namiesto toho, aby postupoval v zmysle ust. § 599 ods. 1 OZ po zistení,

ako tvrdí neodstrániteľnosti vady na predávanej stavby, pristúpil k jej asanácii, hoci vedel, že v zmysle
ust. § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2014 je povinný dodržať dohodnutý
účel, teda účel dojednaný v kúpnej zmluvy, ktorou právny predchodca žalobcu na neho previedol sporné
nehnuteľnosti, a to najmenej počas piatich rokov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva, nakoľko v
opačnom prípade sa zmluva od počiatku zrušuje

25. Žalovaný 1/ sa ani po uznesení Krajského súdu v Žiline k tejto otázke, prečo si teda neuplatnil vady
na predmetnej nehnuteľnosti u žalobcu bez zbytočného odkladu nevyjadril.

26. Odvolací súd ďalej v ods. 23 odôvodnenia uznesenia uviedol, že výkladom poukazovaného

zákonného ustanovenia možno jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaný 1/ bol povinný dodržať
dohodnutý účel, teda poskytovanie verejno-prospešných služieb, síce po dobu najmenej piatich rokov,
avšak odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva. Okamih zrušenia kúpnej zmluvy je preto potrebné
posudzovať i s ohľadom na tú skutočnosť, že žalobca po nadobudnutí vlastníckeho práva účel
dohodnutý v kúpnej zmluve nedodržal a nesprával sa ani postupom podľa § 599 ods. 1 OZ. Zároveň

odvolací súd v ods. 20 odôvodnenia uznesenia uviedol, že pokiaľ súd vyhovel žalobe žalobcu vo vzťahu
k určeniu vlastníctva k pozemkom tak, ako sú označené žalobcom v podanej žalobe a súdom vo
výroku napadnutého rozhodnutia, urobil tak bez toho, aby si v konaní jednoznačne ustálil, či z dôvodu
nedodržania dohodnutého účelu v kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným 1/ došlo k zrušeniu predmetnej kúpnej zmluvy od počiatku, ak áno, k akému momentu k

zrušeniu kúpnej zmluvy došlo, teda či v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a
žalovaným 2/ a v kladnom prípade, či žalovaný 2/ konal dobromyseľne.

27. Výkladom poukazovaného zákonného ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. v znení do
30.11.2014 súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ bol povinný dodržať dohodnutý účel, teda poskytovanie

verejno-prospešných služieb, a to po dobu najmenej 5 rokov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva.
Žalovaný 1/ však po nadobudnutí vlastníckeho práva účel dohodnutý v kúpnej zmluve nedodržal a
nesprával sa ani postupom podľa § 549 ods. 1 OZ. Podľa názoru súdu okamih zrušenia predmetnej
kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/ je možné teda určiť v momente, keď sa žalovaný 1/
rozhodol nezrekonštruovať budovu žandárskej stanice, ale túto bez vedomia žalobcu odstrániť. Tým

momentom bola vlastne asanácia predmetnej budovy ktorá mala byť vykonaná do 31.12.2012 v zmysle
rozhodnutiaobecZ.Q.C.zodňa18.9.2012(č.l.229). Žalovaný1/tým,žesarozhodol,žerekonštrukciu
budovu nevykoná, tak vedome tým porušil čl. III bod 3.3. , ako aj čl. V. ods. 5.4, 5.9. kúpnej zmluvy v
spojení s dodatkom č. 1 a objektívne tak nebol schopný dodržať dohodnutý účel využitia budovy, ktorú
sa namiesto rekonštrukcie rozhodol zbúrať, čím teda došlo k zrušeniu predmetnej kúpnej zmluvy od

počiatku podľa § 11 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2014. Žalovaný 1/ teda
porušil ustanovenia predmetnej kúpnej zmluvy ešte predtým, ako na žalovaného 2/ previedol sporné
pozemky.

28. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou, či žalovaný 2/ konal dobromyseľne, resp. v dobrej viere v

súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy medzi ním a žalovaným 1/.

29. Žalovaný 2/ na pojednávaní ( č. l. 302 ) k otázke dobrej viery poukázal na nález Ústavného súdu I.
ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016. Žalovaný 2/ mal za to, že žalovaný 1/ mu neuviedol, že bola uzatvorenákúpna zmluva s právnym predchodcom žalobcu, a ani neuviedol dohodnutý účel tejto zmluvy a žalovaný
2/ vychádzal zo skutočností uvedených v katastri nehnuteľností, t.j., že konal v dobrej viere v zápis na
LV žalovaného 1/.

30. Súd poukazuje na právne vety uvedené v predmetnom náleze Ústavného súdu SR I. ÚS 549/2015
( ods. 14, 15, 16 tohto nálezu): „ .... Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery
nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť - ako to konštatovali všeobecné

súdy - že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky
k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť k určitému posunu
v doterajšej judikatúre Ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ ( I. ÚS 50/2010) o nové
interpretačné závery, či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásady ochrany tej osoby, ktorá robila
právny úkon s dôverou určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, navyše, ak bol potvrdený
údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej

moci (kataster nehnuteľností, súd a pod.)“.
„........Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových
prejavov princípu právnej istoty, odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi
vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana,
pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s

poňatím materiálneho právneho štátu. Otázkou dobrej viery takéhoto nadobúdateľa vlastníckeho práva
sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný
súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke
právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom
na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp

ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v
demokratickom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris
ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám
má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp
všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných

práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nejako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na LV prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom)
konaní....“
V ďalšom Ústavný súd v náleze poukázal aj na to, že obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný

súd Českej republiky, napr.: sp. zn. III. ÚS 415/13 a v ostatnom náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 zhrnul
svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva
dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by
bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným, nevyhnutným predpokladom pre tento originálny

spôsobnadobudnutiavlastníckehoprávajedobrávieranadobúdateľa,ktorúsúvšeobecnésúdypovinné
dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu, potom už zistenie, že osoba
bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu

31. Súd sa v rámci tohto konania preto v ďalšom zaoberal:

- otázkou dobrej viery (dobromyseľnosti) nadobúdateľa vlastníckeho práva, teda žalovaného 2/,
- všeobecnými súvislosťami kolízie základných práv (vlastnícke právo pôvodného vlastníka/ žalobcu/
verzus vlastnícke právo nadobúdateľa / žalovaného 2/),
- individuálnymi okolnosťami tohto rozhodovaného prípadu.

32. Z obsahu výpovede štatutárnej zástupkyni žalovaného 1/ na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
31.10.2016, ako aj z písomného stanoviska žalovaného 1/, ktoré bolo zasielané na MV SR zo dňa
23.8.2013 ( č. l. 245 ) je zrejmé, že žalovaný 1/ po vydaní diagnostiky a statického posudku, ktorý
mal preukázať nevhodnosť rekonštrukcie budovy bývalej žandárskej stanici riešil novú situáciu s tým
ako získať prostriedky na vybudovanie nového moderného objektu, teda domova, v ktorom sa budú

poskytovať sociálne služby pre klientky ubytované dočasne v zariadení núdzového bývania centrum
Pokoj v Kláštore pod Znievom. Členovia valného zhromaždenia mali teda prijať uznesenie v prípade
výstavby nového zariadenia domova mali byť oslovené stavebné firmy, ktoré ponúkajú stavbu na
kľúč a na lízing. Počas mesiaca júl 2012 podľa žalovaného 1/ z viacerých ponúk bola prijatá ponukaEkonomickýchstaviebs.r.o.,kdeišloomedzinárodnústavebnúfirmu,ktorejsídlobolovČeskejrepublike
a pobočky stavebnej firmy mali otvorené aj na Slovensku. Aj z výpovede žalovaného 1/ vyplynulo, že
vstúpili v mesiaci august 2012 do konania s investorom stavby Ekonomické stavby s.r.o., a to konkrétne s

pracovníčkou O. R. L. V. E.. Z., ako aj Krajským pamiatkovým úradom v Žiline, keďže išlo o nehnuteľnosť
v pamiatkovom území. V ďalšom žalovaný 1/ uviedol, že po rokovaniach s generálnym riaditeľom
stavebnej firmy Ekonomických stavieb s.r.o. - pánom U. X., ktorý sa vyjadril, že pre žalovaného 1/ urobí
výnimku s tým, že vybaví hypotekárny úver, umožní postaviť dom pre osamelé matky a ženy a celá
výstavba domova bude možná formou lízingu cez firmu Ekonomické stavby s.r.o. . Následne teda mala

byť podpísaná kúpna zmluva prevode dňa 30.4.2013 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ s tým, že
žalovaný 2/ sa zaviazal vybaviť si teda hypotekárny úver na výstavbu domova pre osamelé matky a
ženy. Žalovaný 1/ potvrdil, že z tohto prevodu nehnuteľností nevznikli žiadne finančné prevody z predaja
nehnuteľností v prospech žalovaného 1/. Malo byť dohodnuté, že žalovaný 1/ je povinný uhradiť 10 %
z celkovej hodnoty stavby v určitom časovom termíne a okrem tejto zálohy sa zaviazal žalovaný 1/
ešte uhradiť na účet Ekonomických stavieb, s. r. o. aj čiastku za projekty. Následne mala byť 15.5.2013

vypracovaná zmluva o budúcej zmluve o nájme č. 935/13 a jej dodatok č. 1, ktoré mali potvrdiť,
že žalovaný 1/ bude užívateľom stavby, ktorá bude slúžiť na poskytovanie sociálnych a prospešných
služieb. Z listiny doloženej v konaní, a to zo zápisnice z pracovného rokovania zo dňa 17.1.2013, na
ktorej bol teda prítomný žalovaný 1/, ako aj Ekonomické stavby bol prednesený postup schvaľovacieho
procesu s tým, že objekt, ktorý sa teda mal postaviť nebude v rámci schvaľovacieho procesu funkčne

naplní Penzión pre seniorov, ale budú to rodinné domy. To znamená, že malo byť dohodnuté, že v
rámci štúdie budú navrhnuté dva rodinné domy vzájomne spojené štítmi do jedného monobloku, tzv.
dvojdom alebo dva rodinné domy vzájomne spojené sedlovou strechou. Tento bude v neskoršom období
po jeho realizácii a skolaudovaní stavieb transformovaný na objekt penziónu seniorov. To, že mali byť
postavené dva rodinné domy svedčí aj stanovisko spoločnosti JOKA SK s.r.o. v zastúpení F. Z., ktorý

listom zo dňa 25.1.2013 ( č. l. 33) žalovanému 1/ oznámil, že na rokovaní dňa 17.1.2013 bol zo strany
žalovaného 1/ prednesený postup schvaľovacieho procesu stavby stým, že v tejto doby žalovaný 1/
ako majiteľ pozemkov na parcele č. XXX/X L. XXX, XXX L. XXX/X vybavuje prvú etapu prípravy stavby
- štúdiu pre dva rodinné domy situované na mieste odstránenej bývalej žandárskej stanice a v ďalšej
etape sa stane majiteľom investorom stavby pán U. X., ktorý bude vybavovať stavebné povolenie pre

tieto domy. V poslednej etape po uzatvorení nájomnej zmluvy medzi investorom a žalovaným 1/ bude
žalovaný 1/ vybavovať zmenu účely využitia rodinných domov na zariadenie pre seniorov a zariadenie
opatrovateľskej služby.

33. Z obsahu výpovede štatutárnej zástupkyni žalovaného 1/ na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa

31.10.2016, je zrejmé, že žalovaný 2/ ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy so žalovaným 1/ vedel o
podmienkach, ako aj o dohodnutom účele kúpnej zmluvy s právnym predchodcom žalobcu v roku
2011. Žalovaní 1/, 2/ tvrdili, že vo vzájomnej kooperácii sledujú svoju činnosť, čo je naplnenie verejno-
prospešného účelu, ktorý predpokladá kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/.
Uvedený účel by mal realizovať žalovaný 1/ s tým, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré na nich mali byť

umiestnené, mu mali byť dané do užívania. Táto skutočnosť bola deklarovaná od začiatku, ako aj v
priebehu celého tohto súdneho konania. .

34. Súd ale po zhodnotení všetkých týchto listinných dôkazov v spojení s výpoveďou žalovaného 1/
má za to, že žalovaný 2/ nekonal v dobrej viere, hoci vedel o podmienkach, ako aj o dohodnutom

účele kúpnej zmluvy žalovaného 1/ s právnym predchodcu žalobcu. Síce žalovaný 2/ tvrdil, že dôjde k
naplneniu účelu predmetnej zmluvy, jeho kroky však ale k tomu nesmerovali. Aj z architektonickej štúdie
( č. l. 34) je zrejmé, že mali byť postavené dva rodinné domy určené výlučne na bývanie, t.j. nie na
poskytovanie sociálnych služieb s kapacitou 18 osôb s poukazom na výpis z registra poskytovateľov
sociálnych služieb žalovaného 1/. Rovnako tomu nasvedčujú aj ďalšie listiny, a to zmluvy o budúcej

zmluve o nájme č. 935/13 ( č. l. 94), č. 936/13 ( č. l. 103), kde obidve tieto zmluvy boli zo strany
žalovaného 1/ podpísané 29.4.2013 a zo strany žalovaného 2/ 15.5.2013, čo znamená, že skôr ako
bola uzavretá samotná kúpna zmluva medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorá bola až dňa 16.5.2013
( č. l. 23). Žalovaný 2/ nekonal v dobrej viere, o čom svedčí aj to, že predmetné nájomné zmluvy mali
byť podpísané až po uzavretí kúpnej zmluvy, čo vyplýva zo samotného obsahu predmetných zmlúv

o budúcej zmluve o nájmu, kde z predmetných zmlúv zároveň vyplýva to, že teda žalovaný 2/ na
pokyn žalovaného 1/ kúpi predmetné pozemky, teda nehnuteľnosti, na ktorých sa vystavajú dva rodinné
domy, ktorých sa stane vlastníkom a následne tieto rodinné domy ako aj pozemky budú predmetom
nájmu medzi žalovaným 1/ ako nájomcom a žalovaným 2/ ako prenajímateľom s trvaním nájmu na dobuneurčitú za určité dohodnuté nájomné. Ale zároveň v týchto zmluvách účel nájmu bol dohodnutý výlučne
na bývanie, na iný účel to nebolo možné bez prechádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa a
pokiaľ nie je súhlas, tak je to dôvod na odstúpenie od zmluvy. Zároveň bolo dohodnuté, že žalovaný 1/

v predmetných zmluvách o budúcej nájomnej zmluve má síce zmluvné predkupné právo na predmetné
pozemky a rodinné domy, ktoré sa vybudujú, ale len za predpokladu, že nájom bude trvať aspoň po dobu
30 rokov odo dňa podpisu tejto zmluvy a zároveň nájomca si bude riadne a včas plniť všetky svoje
povinnosti. To znamená, že v predmetných zmluvách o budúcej zmluve o nájme č. 935/13 a 936/13 nie
je ani zmienka o tom, že predmetné nehnuteľnosti budú v budúcnosti po určitých krokoch slúžiť na účel,

na ktorý sa zaviazal žalovaný 1/ v rámci zmluvy s právnym predchodcom žalobcu. Ani v samotnej kúpnej
zmluve medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ nevyplývajú tieto skutočnosti. To znamená, že žalovaný
2/ podľa názoru súdu nekonal v dobrej viere, čo sa týka samotného naplnenia dohodnutého účelu v
rámci kúpnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/, jeho kroky neboli
v súlade s dobrými mravmi a podľa názoru súdu boli špekulatívne s cieľom získať nehnuteľnosti.

35. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní poukazoval na nemožnosť splnenia dohodnutého účelu kúpnej
zmluvy v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ )Z formou rekonštrukcie nehnuteľnosti,
kde toto sa snažil dosiahnuť iným spôsobom, predpokladaným kúpnou zmluvou za sťažených
podmienok a za zvýšených nákladov v spolupráci so žalovaným 2/. Žalovaný 1/ poukázal na nemožnosť
plnenia podľa § 575 OZ, nakoľko skrytá vada budovy, vrátane stavby spôsobila právnu nedovolenosť

a faktickú nemožnosť rekonštrukcie ( teda plnenia povinností žalovaného 1/ ako kupujúceho nebola
spôsobená žalovaným 1/ a každý kupujúci, nielen žalovaný 1/ by bol takejto nemožnosti plnenia
vystavený).

36. Podľa 575 ods. 1 OZ, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

Podľa § 575 ods. 2 OZ plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených
podmienok s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

37. K tejto námietke žalovaného 1/ súd poukazuje aj na ods. 4 odôvodnenia uznesenia odvolacieho
súdu, ktorý uvádzal, že pokiaľ žalovaný 1/ poukazoval na ust. § 575 OZ je potrebné uviesť, že v zmysle

tohto ust. pôjde o nemožnosť splnenia len vtedy, ak k nej došlo po vzniku záväzku. Záväzok zaniká,
len čo sa plnenie stalo nemožným. Z výsledkov vykonaného dokazovania však vyplýva, ž vzhľadom na
neodstrániteľnosť vád predávanej veci plnenie bolo nemožné už v čase vzniku právneho úkonu, teda v
čase vzniku záväzku v nadväznosti na čo predmetné ust. OZ aplikovať na prejednávanú vec nemožno.
Naopak v prejednávanej veci skôr prichádza do úvahy aplikácia ust. § 37 ods. 2 OZ, podľa ktorého

právny úkon, ktorého predmetnom plnenie je nemožné je neplatné. Uvedené znamená, že pokiaľ sa
žalovaný 1/ v kúpnej zmluve uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu zaviazal od nadobudnutia
zmluvy realizovať a nehnuteľnosti využívať na verejno-prospešný účel a splnenie tohto záväzku bolo
nemožné vzhľadom na zlý technický stav odpredávanej nehnuteľnosti - stavby už v okamihu urobenia
právneho úkonu splnenie záväzku žalovaným 1/ bolo nemožné a dalo by sa uvažovať o neplatnosti

právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ v
zmysle tohto zákonného ust. možnosťou právneho úkonu je objektívna možnosť reálneho splnenia jeho
predmetu.

38. Právny úkon, ktorého plnenie je v čase vzniku zmluvy objektívne nemožné je neplatný. Ide o

počiatočnú nemožnosť plnenia, ktoré je potrebné odlišovať teda od následnej nemožnosti plnenia,
čo je § 575 a nasl. OZ. Počiatočná nemožnosť plnenia robí právny úkon absolútne neplatným bez
ohľadu na to, či o nej účastníci vedeli alebo nie. Môže byť buď fyzická počiatočná nemožnosť plnenia
alebo právna. Počiatočná fyzická nemožnosť predmetu plnenia spočíva v tom, že predmet plnenia je
objektívne fakticky neuskutočniteľný, t.j., že predmet plnenia neexistuje alebo to nie je fyzicky možné.

V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný 1/ v čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy vedel,
že na budove Žandárskej stanice musí vykonať rekonštrukciu, nakoľko využívanie nehnuteľností na
poskytovanie všeobecne prospešných služieb by bez vykonania rekonštrukcie nebolo možné a prípadná
možnosť, či nemožnosť plnenia preto sa musí posudzovať len v rozsahu preskúmania, či sa budova
žandárskej stanice dala alebo nedala v čase účinnosti predmetnej zmluvy zrekonštruovať. Žalovaný

1/ sa na základe predloženého statického posudku snažil preukázať, že budova žandárskej stanice
bola v zlom technickom stave, čo žalobca nikdy nepopieral, avšak týmto posudkom bola v konečnom
dôsledku vyvrátená a namietaná absolútna nemožnosť plnenia predmetnej kúpnej zmluvy, nakoľko
zo záverov statického posudku vyplýva, že rekonštrukciu bolo objektívne možné vykonať, hoci aj zacenu zvýšených nákladov. Je na žalovanom 1/, ak tvrdí, že budova žandárskej stanice sa nedala v
čase účinnosti predmetnej kúpnej zmluvy zrekonštruovať, t.j., že plnenie zo zmluvy bolo z jeho strany
nemožné, musí túto skutočnosť preukázať, nakoľko z predloženého statického posudku, na ktorý sa

žalovaný 1/ odvoláva, nič také nevyplýva. Súd teda mal za to, že predmetná kúpna zmluva ako právny
úkonniejeabsolútneneplatnápreobjektívnunemožnosťplneniavčaseúčinnostitohtoprávnehoúkonu.

39. Podľa § OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Čo sa týka ust. § 457 OZ vzhľadom k tej skutočnosti, že súd vyhodnotil, že žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva vo vzťahu ku stavbe evidovanej na LV č. 1095a
a z tohto dôvodu teda žalovaný 1/ nie je pasívne legitimovaným v tomto konaní. Vo vzťahu k žalovanému
1/ je táto námietka právne irelevantná. Vo vzťahu k žalovanému 2/ je potrebné uviesť, že žalobca
nie je účastníkom zmluvného vzťahu so žalovaným 2/ s ktorým by si poskytli vzájomné plnenia, preto
žalovaný 2/ nemôže žalobcovi vrátiť plnenie v podobe vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam

podľa § 457 OZ.
Ust. § 457 OZ by prichádzalo do úvahy vtedy, ak by žalovaný 1/ nepreviedol sporné nehnuteľnosti na
tretiu osobu. Potom by sa vzájomne poskytnuté plnenie muselo vrátiť medzi
účastníkmi zmluvného vzťahu, ktorí si poskytli vzájomné plnenia.

40. Keďže súd vyhodnotil, že došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy ex lege zo zákona, od počiatku, uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/, nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva zo
štátunažalovaného1/aanináslednekprevoduvlastníckehoprávanainúfyzickúosobu,t.j.žalovaného
2/, nakoľko na základe zo zákona zrušenej zmluvy nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva
v zmysle rímskeho práva - podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako on sám má, pričom

dobromyseľnosť nadobúdateľa, teda žalovaného 2/ nebola daná ( viď odsek 31 až 34 odôvodnenia
rozsudku). Súd teda ako predbežnú otázku právne uzatvára, že považuje prvú zmluvu, teda kúpnu
zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ za zrušenú zo zákona, čiže
neexistujúcu od počiatku a druhú zmluvu uzavretú medzi žalovaným 1/ a 2/ za absolútne neplatnú. Súd
vo výroku rozsudku určil, že vlastníkom nehnuteľností - pozemkov vedených ako parcely registra „C“

pod parc. č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX v stave, čo sa týka výmery týchto
pozemkov pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/.
41. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej
len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mal
plný úspech vo vzťahu k žalovanému 2/, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v celom

rozsahu ( 100%). Žalovaný 1/ mal plný úspech vo vzťahu k žalobcovi, a preto mu súd priznal právo
na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100%). Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového konania
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.