Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417203080
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8417203080.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému:
I. M., L.. XX.X.XXXX, J. O. XXX, XXX XX C., o vymoženie 241,85 eur s prísl., o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 7Er/232/2017-28 zo dňa 22.8.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením
zamietol žiadosť súdneho exekútora I.. O. T., Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe oprávneným podaného návrhu na

vykonanie exekúcie na vymoženie sumy vo výške 241,85 eur s príslušenstvom a exekučného titulu
rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž
sp. zn. SRSAspA 13617/16 zo dňa 26.9.2016, požiadal súdny exekútor súd prvej inštancie o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Pri posúdení žiadosti súdneho exekútora a preskúmaní zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a

povinným z hľadiska ust. § 53 Občianskeho zákonníka a podľa § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku
vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy
o pripojení č. XXXXXXXXXZXXX zo dňa 18.12.2012 a predmetný právny vzťah, ktorý vznikol na základe
tejtozmluvyposúdilakospotrebiteľskývzťahzospotrebiteľskejformulárovejzmluvyvzmysle§52anasl.
Občianskeho zákonníka, uzavretý medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom,
na ktorý je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľa.

3. Podľa názoru súdu prvej inštancie dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluve zo dňa 29.9.2015 nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a
rozhodcovským súdom, v prípade ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým ako
spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd a spotrebiteľ je v takom prípade nútený podrobiť sa
začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená uvedenou

rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka je
zároveň neprijateľná aj z geografických dôvodov /miesto rozhodcovského konania je v Bratislave/.
Konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský
rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podal žalobu na

rozhodcovskom súde. Spotrebiteľ nemal na výber, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, ak
ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa vurčitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom. Ak teda dojedaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu

vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie chýba základný predpoklad,
a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemohla byť
založenáprávomocrozhodcovskéhosúdunarozhodovanievoveciaprenedostatokprávomocinemohol
byť takýmto orgánom vydaný exekučný titul, preto súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v posledných
rokov právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel
zásadnými zmenami vyžadovanými právom EÚ. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil
a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa právnymi predpismi

vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Uviedol, že
v zmysle § 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je rozhodcovská
zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, obsahovo aj formálne oddelenom od dohody o
uznaní záväzku. Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom
nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru, ani inej služby. Zastáva názor, že ak by bolo v úmysle

zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijal by sa samostatný
zákon na jeho úpravu. Vzhľadom k tomu, že Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje,
aby spotrebiteľské spory za určitých podmienok boli prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom
podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa tohto
zákona nebol považovaný na exekučný titul, na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Poukázal

na ust. § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z., v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, čo potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že rozhodnutie exekučného súdu
je arbitrárne, bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR 3MCdo/11/2010, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a na nezákonný postup exekučného súdu, ktorý svojím

postupom znemožnil oprávnenému prístup k spravodlivosti, čím tak došlo k neoprávnenému zásahu do
práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípu právnej istoty, keďže sa tak oprávnenému znemožnilo
uspokojiť svoju pohľadávku voči povinnej v exekučnom konaní. Jediným porušením povinností na strane
oprávneného bolo podľa rozhodnutia uzatvorenie samotnej rozhodcovskej zmluvy.

5. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa povinný k oprávneným podanému odvolaniu
nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 243h ods.

1 Exekučného poriadku (účinného od 1.4.2017) a § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do
31.3.2017), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

9. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného
a povinného ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel

k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových
zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.10. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo/146/2011

najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s

právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo/143/2011, 2Cdo/245/2010, uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

11. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v
znení účinnom do 31.3.2017, o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda
neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri

existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma,
či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto, spolu s princípom dôslednej ochrany práv

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, dáva podklad pre taký postup exekučného
súdu, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

12. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi

vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa §
18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje
aj právnych nástupcov zmluvných strán.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je aj v súlade s ust. § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúvsa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora.
Ani v tejto časti odvolanie oprávneného nebolo opodstatnené.

19. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak sa prioritne zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej
zmluvy, nakoľko bez platnej rozhodcovskej zmluvy, uzavretej v súlade s príslušnými zákonnými
ustanoveniami, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu, neexistuje účinný a vykonateľný
exekučný titul, čím nie je daný podklad pre vykonanie exekúcie.

20. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predložená spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola individuálne dojednaná, a preto je
neplatná a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť o spore zo zmluvy a vydať spôsobilý exekučný
titul.

21. Odvolací súd podotýka, že súlad rozhodcovskej zmluvy s ustanoveniami zákona č. 335/2015 Z.z. je
len jedným z predpokladov jej zákonnosti, nie nevyhnutne jej zárukou. Samotná rozhodcovská zmluva,
ale aj okolnosti jej uzavretia musia rešpektovať súčasne úpravu Občianskeho zákonníka týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv.

22. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je zväčša forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému ako spotrebiteľovi v podobe formulárovej zmluvy, bez

možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Takto to bolo aj v prípade
preskúmanej rozhodcovskej zmluvy. Samozrejme neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že v prípade
ide o rozhodcovskú zmluvu podľa zákona č. 335/2015 Z.z. a že táto zmluva obsahuje aj poučenie
predpísané týmto zákonom v prílohe č. 1. Avšak vzhľadom na notoricky známu metódu uzatvárania
spotrebiteľských zmlúv predkladaním viacerých formulárov na vyplnenie niekoľko málo údajov o osobe

dlžníka - spotrebiteľa, pričom na zakladanie viacerých rôznych právnych vzťahov v tom istom čase so
spotrebiteľom používa rôzne formuláre (napr. zmluva o úvere, dohoda o uznaní záväzku, rozhodcovská
zmluva), vyššie uvedený záver (že nejde o individuálne uzavretú zmluvu) musí dodávateľ vyvrátiť
(§53 ods. 3 OZ), avšak inak, ako len poukazom na to, že použil formulár legitimizovaný zákonom. Pri
nezmenenej metodike uzatvárania spotrebiteľských zmlúv, ani v tomto prípade odvolací súd nezistil

odklon od dlhoročne používanej formy („predloženia listiny na podpis“), a preto nezistil v predmetnej veci
individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy.

23. Predmetné zmluvné dojednanie, resp. spotrebiteľskú zmluvu, ktorá nie je spotrebiteľom individuálne
vyjednaná, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to aj z dôvodu že rozhodcovská

zmluva uzavretá uvedeným spôsobom, v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby
na súdnu ochranu.

24. Odvolací súd sa vo vzťahu k tejto individuálne nedojednanej zmluvnej podmienke pri rozhodovaní
rovnako ako súd prvej inštancie pridržiava naďalej spoločného stanoviska občianskoprávneho a

obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť

exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom

2008.“

25. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službutieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie

POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

26. Nešlo teda o individuálne vyjednanie rozhodcovskej zmluvy. Preto možno súhlasiť so súdom prvej
inštancie, ak takúto podmienku v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú, neplatnú, a tak
nezakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci.

27. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial: „Podmienka, ktorá deleguje

právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,
ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.
V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto

spadá do kategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane
táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej
obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a
deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné

sídlo, považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou
dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“), a opätovne
tiež rozsudok C 243/08 Pannon GSM Zrt. ca Erzsébet Sustikné Győrfi „Pokiaľ však ide o podmienku,
ktorá je predmetom sporu vo veci samej, treba pripomenúť, že Súdny dvor v bodoch 21 až 24
už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores rozhodol, že vopred stanovená

podmienka predajcom alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc
pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo
dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá.“

28. V tomto prípade rozhodoval rozhodcovský súd v Bratislave a adresa trvalého pobytu spotrebiteľa
je v okrese T..

29. Aj v tejto veci tak bola neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy z tohto dôvodu zrejmá a súd prvej
inštancie to správne konštatoval. Teda ide o rozpor doložky aj s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV.

ÚS 60/2011).

30. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za

rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

31. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie

poverenia zamietol.

32. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok
Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-

III; rozsudok Higginsová proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998,; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republikyz23.6.2004sp.zn.III.ÚS209/04).Odvolacísúdsozreteľomnaneplatnúrozhodcovskúzmluvu
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.33. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

34. Odvolací súd preto nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné a postupom podľa § 387 ods.
1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

35. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§

393 ods. 2, posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).