Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 1P/72/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518202032
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Miškovčík

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8518202032.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú E. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú

kolíznym opatrovníkom obcou Z., dieťa rodičov: matky U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX a
otca X., na návrh Ú. J., R. Y. C. K. R. Ľ., o určenie splnenia podmienok osvojiteľnosti t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že u maloletej E. P., nar. XX.XX.XXXX z matky U. P., nar. XX.X.XXXX a otca neuvedeného
sú splnené podmienky osvojiteľnosti.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 27.12.2018 Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Stará Ľubovňa ako navrhovateľ navrhol, aby súd vyslovil, že u maloletej E. P. sú splnené

podmienky osvojiteľnosti. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že rodina mal. matky U. P. je vedená na
úseku SPOD od roku 2003 pre zanedbávanie starostlivosti o maloleté deti. Maloletá matka U. je vedená
na sociálnej kuratele od októbra 2013 z dôvodu spáchania priestupku proti majetku. Následne bolo
úradu oznámené, že dychovou skúškou jej bolo namerané v dychu hodnota 0,54 promile alkoholu, čím
spáchala skutok proti poriadku a iné. Dňa 14.12.2018 porodila matka U. P. v Ľubovnianskej nemocnici
maloletú E. P.Ž., ktorú bezprostredne po narodení bez vedomia ošetrujúceho lekára zanechala v
nemocničnom zariadení. O dieťa sa nezaujíma, nenavštevuje ho a nejaví oň záujem. Je to jej druhé

dieťa. Prvé dieťa, S. P. porodila matka dňa 05.10.2017 a podpísala súhlas na privolenie s osvojením.
Otca dieťaťa matka neuviedla. Dňa 19.12.2018 sa maloletá matka v doprovode svojej matky (zákonného
zástupcu) dobrovoľne dostavila na príslušný úrad za účelom podpísania vyhlásenia - privolenia na
osvojenie dieťaťa, pri podpise ktorého bola poučená o následkoch udelenia takéhoto súhlasu. Toto
vyhlásenie podpísala za účasti pracovníčok príslušného úradu a jej zákonného zástupcu - matky H. P..
Na strane maloletého dieťaťa neexistujú také okolnosti, ktoré by vylučovali splnenie účelu osvojenia.

2. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,
účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

3. Podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) po vyvolaní
veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili,

súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

4. Podľa § 31 CMP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 26.11.2019, na ktoré sa dostavil navrhovateľ.
Matka maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavila, hoci boli naň riadne a včas predvolaná, svoju
neúčasť neospravedlnila. Rovnako tak sa na pojednávanie nedostavil opatrovník maloletého dieťaťa,

ktorý však svoju neúčasť včas ospravedlnil. Každé konanie súdu týkajúce sa maloletých musí byť
predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa nepochybne bolo, aby súd
rozhodol vo veci vyslovenia osvojiteľnosti čo najrýchlejšie. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti
matky maloletého dieťaťa a jeho opatrovníka.

6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa i listinnými dôkazmi, t. j. najmä
oboznámením sa s podaným návrhom, s rodným listom maloletého dieťaťa, vyhlásením matky na
privolenie osvojenia dieťaťa bez vzťahu k určitým osvojiteľom, správou o zdravotnom stave dieťaťa,
písomným stanoviskom opatrovníka a vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa.

7. Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na svojom návrhu v celom rozsahu a na všetkých dôvodoch, ktoré

sú v ňom uvedené. Kolízny opatrovník dieťaťa vo svojom písomnom podaní s návrhom súhlasil.

8. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že maloletá E. P. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v Starej Ľubovni
rodičom, matke U. P., nar. XX.XX.XXXX a otcovi neuvedenému. Dňa 19.12.2018 matka maloletej
E. podpísala vyhlásenie, ktorým dala súhlas k osvojeniu maloletého dieťaťa bez vzťahu k určitým

osvojiteľom. Na podklade potvrdenia o zdravotnom stave maloletého dieťaťa možno skonštatovať jeho
dobrý zdravotný stav.

9. Podľa § 135 CMP konaniami vo veciach osvojenia sú konanie o osvojiteľnosti, konanie o osvojenie a
konanie o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti.

10. Podľa § 137 ods. 1 CMP návrh na začatie konania o osvojiteľnosti môže podať zákonný zástupca
dieťaťa, u ktorého sú splnené predpoklady na osvojenie podľa predpisov rodinného práva, orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené.

11. Podľa § 138 ods. 1 CMP účastníkmi konania o osvojiteľnosti sú navrhovateľ, dieťa a jeho rodičia.
Podľa § 138 ods. 4 CMP rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi ani vtedy, ak dali súhlas na osvojenie dieťaťa
vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

12. Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej

len ,,Zákon o rodine“) na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani
súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak
a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že
ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu
a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať

starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
b) počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v
prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
c) je rodičom žena, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom podľa osobitného
predpisuapočasnajmenejdvochmesiacovponarodenídieťaťaneprejavilaodieťažiadnyzáujem,alebo

d) dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

13. Podľa § 102 ods. 2 Zákona o rodine osobný súhlas rodiča podľa odseku 1 písm. d) musí mať
písomnú formu a musí byť uskutočnený pred súdom alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo
pred povereným zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa

dieťa narodilo. Odvolať súhlas možno len do času, kým maloleté dieťa nie je umiestnené na základe
rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

14. Podľa § 102 ods. 4 Zákona o rodine o splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa
uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.

15. Podľa § 139 CMP súd v konaní môže vyslúchnuť toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo
štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je dieťa umiestnené. Súd v konaní o
osvojiteľnosti skúma aj okolnosti na strane dieťaťa vylučujúce splnenie účelu osvojenia.16. Osvojiteľnosť dieťaťa znamená, že dieťa je právne voľné na osvojenie a zásadne tu nie sú žiadne
hmotnoprávne a procesnoprávne prekážky na rozhodnutie súdu o osvojení takého dieťaťa.

17. V konaní o osvojiteľnosti súd hodnotí nielen splnenie podmienok na vyslovenie osvojiteľnosti na
strane rodičov dieťaťa (právna voľnosť), ale posudzuje aj otázky na strane dieťaťa. Sama skutočnosť, že
dieťa je právne voľné, ešte neznamená, že je aj osvojiteľné. Vyslovením osvojiteľnosti na strane dieťaťa
sa vylúči akákoľvek pochybnosť o tom, či budúce možné osvojenie bude plniť svoj účel.

18. S ohľadom na v konaní preukázané skutočnosti súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky
na vyslovenie osvojiteľnosti dieťaťa, keď matka o dieťa od jeho narodenia nejaví záujem a zároveň
dňa 19.12.2018 dala písomný súhlas na jeho osvojenie bez vzťahu k určitým osvojiteľom. V záujme
maloletej E. P. je, aby mala vytvorené možnosti umiestnenia v náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá
má prednostné postavenie pred ústavnou starostlivosťou.

19. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

20. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

22. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania ani jeden z účastníkov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v dvoch vyhotoveniach. (§ 355 ods. 1
CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a

uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu

ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie
súdneho výkonu rozhodnutia.