Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/538/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209214128
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4209214128.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: W..
I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., D. XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek s. r. o.,
so sídlom Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123 proti žalovanej: C. Y., rod. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L., D. XX, zast. Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou, so sídlom Hlavné nám. 7, Nové Zámky, o

zaplatenie 1.409,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 15. júna 2016 č. k. 7C/352/2010-247 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania si

vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 123 OSP, §
136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca si uplatnil
nárok za obdobie od 16. novembra 2007 do 15. novembra 2009 na zaplatenie sumy 1.409,30 eura na
skutkovomzáklade,žejepodielovýmspoluvlastníkomnehnuteľnostízapísanýchvkatastrinehnuteľností
pre okres Komárno, obec a k. ú. L. na LV č. XXXX, a to parc. č. 1169/21 zastavaných plôch a nádvorí
vo výmere 894 m2 so stavbou rodinného domu so súp. č. XXXX, parc. č. 1169/22 záhrady vo výmere

1654 m2, parc. č. 1169/66 zastavaných plôch a nádvorí vo výmere 27 m2 so stavbou garáže so súp.
č. XXXX a to na základe nasledovných ustanovení zákona. Podľa listu vlastníctva, vzhľadom k doteraz
neukončenému dedičskému konaniu po poručiteľke C. D., nar. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX,
sú toho času na liste vlastníctva (do doby právoplatnosti rozhodnutia o ukončení dedičského konania)
označení podieloví spoluvlastníci, a to v nasledovných pomeroch: žalobca v pomere 1/6 z celku, C. Y.,
r. Y., nar. XX. XX. XXXX v pomere 2/6 z celku (dcéra žalovanej) a v pomere 1/2 z celku na mene t. č.

neb. C. D., r. C., po ktorej dedičstvo sa prejednáva pod spisovou značkou 4D/507/2005 a do súčasnosti
nie je právoplatne ukončené. Podiel žalobcu bezprostredne užíva žalovaná so svojou rodinou, súd
však mal za to, že je nesporné, že v konaní označená žalovaná C. Y., rod. D. nar. XXXX scudzila svoj
podiel v pomere 2/6 z celku nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre okres Komárno,
obec a k. ú. L. na LV č. XXXX, a to parc. č. 1169/21 zastavaných plôch a nádvorí vo výmere 894 m2
so stavbou rodinného domu so súp. č. XXXX, parc. č. 1169/22 záhrady vo výmere 1654 m2, parc. č.

1169/66 zastavaných plôch a nádvorí vo výmere 27 m2 so stavbou garáže so súp. č. XXXX na základe
darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený v prospech jej dcéry C. Y., rod. Y., nar. XXXX pod V-2707
z 30. 03. 2007. Podľa súdu na základe uvedeného žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení
o bezdôvodnom obohatení žalovanej do doby právoplatného ukončenia dedičského konania vedeného
na OS Komárno pod 4D/507/2005 po poručiteľke C. D., nar. XXXX, zomr. XXXX, nakoľko za súčasného
stavu, vychádzajúc z listu vlastníctva, oprávnenie nakladať s uvedenou nehnuteľnosťou vrátanie dania

do užívania, nájmu, svedčí len podielovej spoluvlastníčke C. Y., nar. XXXX, a nie v konaní označenej
žalovanej. Preto, ak dochádza k užívaniu tejto nehnuteľnosti, vrátane vylúčenia z užívania podielovéhospoluvlastníka,nakoľkodosúčasnostidohodaoužívanípodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiam
neexistuje, na akékoľvek právne úkony je oprávnená výlučne len podielová spoluvlastníčka C. Y., nar.
XXXX, a nie v konaní označená žalovaná. Podľa súdu je zrejmé, že v prejednávanej veci namietnutý

nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní označenej žalovanej nespôsobuje zmätočnosť návrhu a
ani súdneho konania vedeného na základe takéhoto návrhu, ale vedie k postupu súdu tak, ako tomu bolo
v tomto konaní a to k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej, zamietnutím žaloby. Ohľadom námietky
žalovanej o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v konaní súd poukázal i na judikát č. R
34/1993, podľa ktorého spôsobilosť byť účastníkom konania treba odlišovať od tzv. vecnej legitimácie

účastníka - aktívnej či pasívnej, kedy účastník tohto konania v procesnom postavení žalobcu označil
za žalovanú, o ktorej dedičskom podiele k citovaným nehnuteľnostiam do súčasnosti súd právoplatne
nerozhodol. Napokon na záver súd len poznamenal, že je potrebné od procesnej spôsobilosti dôsledne
odlišovať vecnú legitimáciu, ktorá predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej
veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Súd
o nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ustanovenia

§ 151 ods. 7 OSP.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca,odôvodniac
ho tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a

súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisuanedostatočnezistilskutkovýstav.Súdžalobuzamietolsjedinýmodôvodnením,podľaktorého
žalovaná nie je vo veci pasívne legitimovaná, nakoľko je ňou druhá spoluvlastníčka nehnuteľnosti.
Z uvedeného odôvodnenia je evidentné, že súd prvej inštancie sa vecou nezaoberal dostatočne,
nevenoval dostatočnú pozornosť všetkým vykonaným i nevykonaným dôkazom a vec nesprávne právne

posúdil. Následkom toho pre nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku tento riadne neodôvodnil,
čím odňal žalobcovi právo konať pred súdom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sžf/82/2011, ako aj ďalšie rozhodnutia Ústavného súdu SR zaoberajúcich sa
právom na súdnu ochranu a odôvodnením rozhodnutia. Uviedol, že v druhom odseku piatej strany
napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že podiel žalobcu bezprostredne užíva žalovaná

so svojou rodinou. Na základe akého právneho úkonu, či právnej skutočnosti ho žalovaná užíva nie je
z odôvodnenia napadnutého rozsudku pre nedostatok jeho dôvodov možné zistiť. Súd prvej inštancie
rezignoval na zaujatie právneho stanoviska k právnemu titulu, na základe ktorého žalovaná oprávnene
užíva podiel žalobcu. V ďalšej časti odôvodnenia súd prvej inštancie iba naznačuje, že oprávnenie
nakladať s uvedenou nehnuteľnosťou vrátane dania do užívania, nájmu, vrátane vylúčenia z užívania

podielového spoluvlastníka svedčí len podielovej spoluvlastníčke C. Y., nar. XXXX. Nakoľko uvedená
spoluvlastníčka v konaní vypočutá nebola, nie je možné zistiť, o aký dôkaz opiera súd prvej inštancie
svoje presvedčenie, že táto žalovanej umožnila užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Ak by aj podielová
spoluvlastníčkaC.Y.,nar.XXXXumožnilažalovanejužívaťpodielžalobcu,súdprvejinštancienevykonal
žiadne dokazovanie na zistenie, či podielová spoluvlastníčka umožnila žalovanej užívať podiel žalobcu

v súlade so zákonom. Ak by súd prvej inštancie dokazovanie v tomto smere urobil, dospel by k
záveru, že podielová spoluvlastníčka žalobcu nekontaktovala. Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo
iba k porušeniu práva na riadne, dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, ale zároveň bolo
porušené aj právo na predvídateľnosť rozhodnutia a právo účastníka konať pred súdom. Žalobca sa
spoliehal na to, že súd prvej inštancie bude pri svojom rozhodovaní vychádzať z judikatúry, na ktorú

poukázal žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25. 03. 2016, podľa ktorého spoluvlastník
má nepochybne právnu ochranu, pokiaľ ide o jeho spoluvlastnícky podiel. Môže teda uplatňovať nárok
na ochranu práv vyplývajúcich z jeho podielu. Môže sa domáhať napr. vydania úžitkov veci, zákazu
zásahov do užívania vecí, poprípade odstránenia trvajúcich následkov zásahu. Vo vzájomnom pomere
spoluvlastníkov budú tieto žaloby kryté ustanovením § 139 Občianskeho zákonníka, v pomere k tretím

osobám pôjde o žaloby podľa § 132 alebo § 489 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 80/02. Uviedol, že sa z charakteru podielu ako
výrazu vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne
čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Je preto aj
sám legitimovaný na podanie negatórnej žaloby. Uplatnenie práva žalobcu domáhať sa negatórnou

žalobou súdnej ochrany svojho spoluvlastníctva nemožno zamieňať s hospodárením so spoločnou
vecou. Realizácia tohto práva žalobcu nie je podmienená dohodou žalobcu s ostatnými spoluvlastníkmi.
Z akého dôvodu súd prvej inštancie na uvedené stanoviská nebral ohľad pre nedostatok dôvodovnapadnutého rozsudku nie je možné zistiť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaná k odvolaniu žalobcu vo vyjadrení uviedla, že s výhradou žalobcu vo vzťahu k
nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia sa žalovaná plne stotožňuje. Na rozdiel od výhrady žalobcu,
že súd neustálil, ako súd dospel k záveru, že podielová spoluvlastníčka p. C. Y. umožnila žalovanej
užívať jej patriaci spoluvlastnícky podiel. Žalovaná namieta, že súd nemá v konaní za preukázanú ani
základnú skutočnosť, teda, kto a akým spôsobom nehnuteľnosti, ktorých spoluvlastníkmi sú žalobca a p.

C. Y., užíva. Vzťah spoluvlastníka k tretej osobe, na ktorý s odkazom na judikatúru poukazuje žalobca,
nezakladá menšinovému spoluvlastníkovi právo svojim rozhodnutím určovať, ako sa bude spoločná
vec užívať a sčasti ide o rozhodnutie týkajúce sa neoprávneného užívania. Keďže v konaní nebolo
preukázané, že by nehnuteľnosti boli vôbec užívané a kým, nemohlo byť ani preukázané, že by išlo o
užívanie neoprávnené, teda také, ktoré by nepožívalo právnu ochranu a ktorého zrušenia by sa mohol
žalobca proti žalovanej domáhať. To isté platí aj vo vzťahu k vydaniu úžitkov. Poukázala na to, že v

roku 1989 došlo k zásadnej právnej úprave spoluvlastníckych vzťahov, zvýrazňujúcej princíp majority.
K výhrade žalobcu, že súd rezignoval na zaujatie právneho stanoviska k právnemu titulu, na základe
ktorého žalovaná oprávnene užíva podiel žalobcu, žalovaná jednak tvrdí, že žiadne užívanie žalobca
v konaní nepreukázal, a jednak, že titul špecifikoval žalobca v samotnej žalobe a svojich prednesoch,
a jednak ho súd vymedzil odkazom na zákonné ustanovenia na strane 4 odvolaním napadnutého

rozsudku. Žalovaná považuje za zvláštnu výhradu žalobcu ohľadom nepostačujúceho dokazovania.
Žalobca si musí byť vedomý svojej povinnosti preukázať svoje tvrdenia, inak povedané, uniesť dôkazné
bremeno. Nie je povinnosťou súdu, a už vôbec nie povinnosťou žalovanej, pomáhať uniesť dôkazné
bremeno alebo nahrádzať jeho pasivitu. Poukázala na to, že hoci v konaní tvrdila, že žalobca nič
nepreukázal, žalobca sa po oboznámení obsahu súdneho spisu a pred vyhlásením dokazovania za

skončené výslovne vyjadril, že žiadne návrhy na vykonanie dokazovania nemá. Žiadala priznať trovy
odvolacieho konania.

4. Proti rozsudku prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná vo výroku o trovách konania a proti
absentujúcemu výroku rozhodnutia (vo výške rozdielu medzi 1.864,58 eura a 1.409,30 eura). K

odvolaniu proti trovám konania uviedla, že nie sú splnené podmienky definované zákonom na takéto
rozhodnutie, vzhľadom na to, že nejde o konanie zložité, ktoré by odôvodňovalo nerozhodnutie o trovách
konaniapriamovrozhodnutísamotnom. Zuvedenýchdôvodovnavrhla,abyodvolacísúdrozhodol
o trovách konania tak, že procesne plne úspešnej žalovanej prizná náhradu trov konania vo výške, ako
si ich písomne vyčíslila. Odvolanie proti chýbajúcemu vo výroku rozhodnutia odôvodňuje tým, že ak súd

rozhodoval o žalovanom nároku kvalifikovanom na 1.409,30 eura s príslušenstvom v čase, kedy bol
v zmysle právoplatne pripustenej zmeny žalobného petitu nárok žalobcov vyčíslený na 1.864,58 eura,
nejde o rozhodnutie o celom predmete konania a časť žalobcom uplatneného nároku nie je rozhodnutím
dotknutá. Zároveň žalovaná podala žiadosť o opravu - doplnenie rozsudku a doplnenie odôvodnenia
rozsudku z dôvodu, že odôvodnenie vypovedá o tom, že súd nerozhodol o celom predmete žaloby tak,

ako znel petit v čase vyhlásenia rozsudku po pripustení zmeny uzneseniami. Výrok rozsudku v zmysle
označenia veci v záhlaví rozsudku nemá oporu v odôvodnení rozsudku ani v žalobnom petite, čím sa
rozsudok dostáva do rozporu s ustanovením § 157 OSP ako procesného predpisu v čase rozhodnutia.
Odôvodnenie rozsudku vykazuje principiálnu vadu, keď na strane 5 súd uvádza, že podiel žalobcu
bezprostredne užíva žalovaná so svojou rodinou. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že

by žalovaná užívala podiel žalobcu, ba dokonca sám žalobca sa písomne nevyjadril, že dom nie je
využívaný na bývanie a žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akú časť jeho spoluvlastníckeho podielu
má žalovaná užívať. Súd mal tak za preukázané, že nehnuteľnosti užíva žalovaná a bolo povinnosťou
súdu uviesť, na základe akých vykonaných dôkazov k takémuto záveru dospel. Rovnakú výhradu má
žalovaná k tvrdeniu, že dochádza k vylúčeniu z užívania podielového spoluvlastníka. Žalobca v konaní

nepreukázal ani akúkoľvek reálnu snahu vykonávať ktorúkoľvek zo zložiek svojho spoluvlastníckeho
práva, ani svoj nesúhlas so spôsobom nakladania so spoločnou vecou. Jeho pasivita tak potvrdzuje
tvrdenie, že ide o jeho rozhodnutie vec neužívať a za takýchto okolností mu neprisluší žiadna náhrada
nielen voči žalovanej, ale ani voči žiadnej inej veci osobe. V rozsudku je uvedené, že žalobca si uplatnil
svoj nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Na strane 4 je v rozpore s tým uvedené, že žalobca si

uplatnil nárok podľa § 123 OSP (?), § 136 ods. 1 OZ, § 137 ods. 1 OZ, § 139 ods. 1, 2, 3 OZ, pričom
tieto zákonné ustanovenia v žalobe uvedené nie sú a nevyplývali ani z neskorších písomných podaní
žalobcu a jeho ústnych prednesov. Žalobca vždy bol a podľa právneho stavu aj podnes je menšinovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom svoje povinnosti podielového spoluvlastníka si odzačiatku neplní. Naopak, keďže sa jedná o susediace pozemky, svoje spoluvlastnícke právo hrubým
spôsobom zneužil tým, že útočil a podnes útočí na žalovanú a jej rodinu. Dôkazom je aj trestné
konanie. Z uvedených dôvodov tvrdenia a zistenia súdu v odôvodnení rozhodnutia, o ktoré opiera výrok

rozhodnutia, nevyplývajú z výsledkov vykonaného dokazovania, nemajú oporu v obsahu súdneho spisu
a súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, z ktorého z vymenovaných dôkazov svoj záver formulovaný vo
výroku rozsudku vyslovil. Stav, ktorý medzi spoluvlastníkmi a tretími osobami nastal, je spôsobený v
podstatnej miere aj nečinnosťou súdu alebo nesprávnym či neúplným rozhodovaním súdu v súdnych
sporoch, ktoré sa vedú na Okresnom súde Komárno. Poukázala tiež na to, že súd v rozhodnutí

uvádza, že rodinný dom je v ich podielovom spoluvlastníctve, pričom podľa predložených dôkazných
listín žalovaná nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti spolu so žalobcom. Poukázala tiež
na povinnosť súdu riadne svoje rozhodnutie odôvodniť a tiež na to, že súd má rozhodnúť o celej
prejednávanej veci. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu o zaplatenie 1.864,58 eura s príslušenstvom zamietne a žalobcovi uloží
povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania pred súdom prvej inštancie aj pred odvolacím súdom.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovanej zrejme uniklo ustanovenie § 359
CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Z
napadnutého rozhodnutia je však evidentné, že sa nejedná o rozhodnutie v neprospech ani jednej zo
strán. Ak by odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, ako to žiada žalovaná, došlo by k porušeniu

zásady dvojinštančnosti konania, nakoľko žalobcovi by bola upretá možnosť opravného prostriedku. Nie
je mu tiež jasné, prečo žalovaná vnucuje odvolaciemu súdu rozhodnutie podľa úspechu v konaní, keď
je rad iných možných rozhodnutí. Aj odvolanie proti chýbajúcemu výroku meritórneho rozhodnutia je
nedôvodné, nakoľko z obsahu napadnutého rozhodnutia je evidentné, že súd zamietol žalobu v celom
uplatnenom rozsahu, preto sa nejaví potrebné vyčísľovať tak, ako to žiada žalovaná. Na dosiahnutie

želaného cieľa by postačovala v tejto časti oprava, či doplnenie rozhodnutia, nie je potrebné odvolanie.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní žalobcu i
žalovanej (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po
prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.409,30 eura s 6% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 352,32 eura od 01. 01. 2007 do zaplatenia, zo sumy 352,32 eura od 01.

01. 2008 do zaplatenia, zo sumy 352,32 eura od 01. 01. 2009 do zaplatenia, zo sumy 352,32 eura od
01. 01. 2010 do zaplatenia a trov konania a to za užívanie nehnuteľností za obdobie od r. 2006 do r. 2009
titulom bezdôvodného obohatenia. V priebehu konania žalobca vzal žalobu v časti nároku za obdobie
pred 16. 11. 2007 vo výške 639,44 eura späť a zároveň rozšíril žalobu tak, že podanou žalobou sa
domáhalzaplateniasumy50,04euras8,5%ročnýmúrokomzomeškaniaod 01.01.2008dozaplatenia,

sumy 384,93 eura s 10,50% ročným rokom z omeškania od 01. 01. 2009 do zaplatenia, sumy 334,89
eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 16. 10. 2009 do zaplatenia, sumy 136,85 eura s 9% ročným
úrokom z omeškania do 01. 01. 2011 do zaplatenia, sumy 547,38 eura s 9% úrokom z omeškania od
01. 01. 2012 do zaplatenia a sumy 410,53 eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 01. 10. 2012
do zaplatenia. Týmto si uplatnil bezdôvodné obohatenie aj za roky 2010 - 2012 spolu v sume 1.864,62

eura. Súd prvej inštancie zmenu petitu uznesením zo dňa 04. 01. 2013 č. k. 7C/352/2010-69 pripustil.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

11. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav a po výklade a

použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

12. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za účelom
obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý
znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu

Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

13. Podľa § 120 ods. 1 OSP účinného do 30. 06. 2016, účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

14. Podľa § 132 ods. 1 CSP účinného od 01. 07. 2016, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí
podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

15. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

16. Dokazovaním je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci, pričom dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. V

civilnomsporovomkonanísústranysporupovinnéoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení(do30.
06. 2016 § 120 ods. 1 OSP, od 01. 07.2016 § 132 CSP), čo je okrem iného aj obligatórnou náležitosťou
žaloby. Účelom tejto dôkaznej povinnosti je teda označiť, resp. predložiť dôkazy na preukázanie tvrdení
strán v občianskom sporovom konaní. Súd má právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná
(ustanovenie § 120 ods. 1 OSP účinné do 30. 06. 2016 a ustanovenie § 185 ods. 1 CSP účinné od 01.

07. 2016). Súd preto môže rozhodnúť o tom, že niektoré z navrhovaných dôkazov nebudú vykonané.

17. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany za
výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jeho neúspech v spore. Rozsah

dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne určuje
hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom
dôkazného bremena, teda ktorý zo strán je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.

18. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal

od žalovanej zaplatenia sumy 1.409,30 eura s príslušenstvom, neskôr vzal žalobu v časti nároku za
obdobie pred 16. 11. 2007 vo výške 639,44 eura späť a zároveň rozšíril žalobu tak, že podanou
žalobou sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 1.864,62 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie
v záhlaví napadnutého rozsudku uviedol, že predmetom konania je zaplatenie sumy 1.409,30 eura
s príslušenstvom a aj keď v úvode rozhodnutia uviedol, že súd uznesením rozhodol o zmene petitu

žalobcu, ktorú uznesením zo dňa 04. 01. 2013 č. k. 7C/352/2010-69 pripustil, neskôr v rozhodnutí
uviedol, že žalobca si uplatnil nárok za obdobie od 16. novembra 2007 do 15. novembra 2009 na
zaplatenie sumy 1.409,30 eura a následne odôvodnil svoje rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že súd
prvej inštancie nereagoval na zmenu petitu žalobcom v priebehu konania, nerozhodoval o zaplatenísumy 1.864,62 eura, ale len o pôvodnej sume 1.409,30 eura, z ktorej však žalobca vzal žalobu v časti
zaplatenia sumy 639,44 eura späť, preto mal súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastaviť. Po
rozšírení žaloby o uplatnenie nároku aj za roky 2010 až 2012 mal rozhodovať o celom uplatnenom

nárokuvsume1.864,62eurazaroky2007až2012,taktouviesťpredmetkonaniavzáhlavínapadnutého
rozhodnutia a takýmto nárokom sa následne skutkovo, aj právne zaoberať. Keďže súd prvej inštancie
uvedeným spôsobom nepostupoval, jeho postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, že pri vypracovaní rozsudku nedošlo len k chybe
v písaní, ktorú by bolo možné postupom podľa § 224 CSP opraviť.

19. Napriek tomu, že v priebehu konania strany mali protichodné vyjadrenia, súd prvej inštancie na
zistenie skutkového stavu, teda toho, kto, v akom rozsahu, na základe akej právnej skutočnosti reálne
predmetné nehnuteľnosti užíva, či žalobcovi v užívaní predmetných nehnuteľností niekto bráni, kto, v
akom rozsahu, či má na nehnuteľnosti uskladnené nejaké veci a iné s vecou súvisiace skutočnosti strany
riadne nevypočul, nevykonal žiadne dokazovanie a súdom uvádzané skutkové tvrdenia nevyplývajú

zo spisu, nie sú zhodnými tvrdeniami strán, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie zmätočné a
nedostatočne skutkovo odôvodnené. Keďže skutkový stav v danej veci nie je riadne zistený, je právne
posúdenie veci zatiaľ predčasné a tiež nedostatočne odôvodnené, pretože až po riadne zistenom
skutkovom stave môže súd posúdiť, aké ustanovenia je potrebné na danú vec použiť a či sú podmienky
prepriznanienárokužalobca,čiužznímuvádzanéhobezdôvodnéhoobohateniaalebozinéhoprávneho

dôvodu splnené. Keďže súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, jeho rozhodnutie je
nepreskúmateľné, zmätočné, nedostatočne odôvodnené, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je súd prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods. 2
CSP), pričom je potrebné, aby sa v novom rozhodnutí vyporiadal aj s námietkami žalobcu a žalovanej

uvádzanými v odvolaní. O náhrade trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396
ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).