Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/111/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618205854
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7618205854.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu: BRAMI PLUS s.r.o., Spišská
Nová Ves, Hviezdoslavova 462/29, IČO 45 682 607, právne zast. Advokátskou kanceláriou Taragel a
Počubayovás.r.o.,SpišskáNováVes,Starosaská11,IČO50413091,protižalovanému:R.J.,S..XX.X.
XXXX, N. M. Ú., U.. L.. A. Č..Q..XXX, Č. o zaplatenie 324 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8Csp/151/2018-26 z 22. 10. 2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením zastavil

konanie. Vyslovil, že na prejednanie veci nemá právomoc a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o nároku, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 324 eur s prísl.
titulom zaplatenia dlžného nájomného.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca, ako prenajímateľ, uzavrel so žalovaným, ako nájomcom, dňa 25.
6. 2018 zmluvu o podnájme, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému do užívania priestory - izbu
č. 7 vrátane užívania spoločných priestorov v dome na adrese V. P. X, J. - H., S.. Žalovaný sa zaviazal
uhrádzať nájomné v celkovej mesačnej výške 270 eur. V zmysle článku VI, bodu 2 zmluvy, zmluvné
strany sa dohodli, že príslušným súdom na riešenie sporov z tejto zmluvy je súd v sídle prenajímateľa,
avšak zmluvné strany sú oprávnené využiť možnosti skráteného konania prostredníctvom iného súdu

(napr. upomínacie konanie prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica). Ďalej vychádzal zo
zistenia, že žalovaný má trvalé bydlisko v Českej republike.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 9 C.s.p., článku 17 bod 1, článku 18 bod 1, 2, článku 19
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 12. 12. 2012 (Brusel I) o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie alebo

Brusel I) v prvom rade sa zaoberal tým, či na riešenie predmetnej otázky je možné aplikovať Nariadenie
Brusel I, na aplikáciu ktorého je nevyhnutné, aby bol spor, o ktorom sa vedie konanie, sporom s
medzinárodným prvkom. Konštatoval, že medzinárodný prvok je v predmetnom spore daný tým, že
žalovaný je občanom Českej republiky, plnenie zo zmluvy bolo poskytované v Nemecku a žaloba
bola podaná na súde Slovenskej republiky. Tým bola vytvorená situácia, v ktorej môže vyvstať otázka
medzinárodnej právomoci ako podmienka prítomnosti cudzieho prvku v danom konaní. Z tohto dôvodu

podľa záveru súdu je splnená podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia Brusel I, ktoré má byť
aplikovanévčlenskýchštátochEÚ.SplnenájepodmienkačasovejpôsobnostinariadeniaBruselI,keďžekonanie bolo začaté po tom, čo Nariadenie vstúpilo do platnosti v uvedených členských štátoch. Splnená
bola aj podmienka vecnej pôsobnosti Nariadenia, keďže ide o spor zo zmluvy o podnájme, ktorá patrí
k civilným kontraktom. Za takýchto okolností súd prvej inštancie uzavrel, že na daný prípad je potrebné

aplikovať režim Nariadenia.

5.Konštatoval,žeideospotrebiteľskúzmluvu,nakoľkovzmyslečlánku1bod1Nariadeniabolauzavretá
spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania.
Vychádzajúc z článku 18 bodu 2 pri zohľadnení článku 19 Nariadenia uzavrel, že súd v danom prípade

nemá právomoc vo veci konať, nakoľko druhý účastník zmluvy (v tomto prípade žalobca) môže žalovať
spotrebiteľa (v tomto prípade žalovaného), len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ
bydlisko. Na daný prípad nemožno aplikovať článok 19 Nariadenia, podľa ktorého od článku 18 bod 2
sa možno odchýliť len dohodou, ktorá musí spĺňať podmienky článku 19. Dohoda nebola dojednaná, až
po vzniku sporu, navyše v zmysle takejto dohody môže začať konanie spotrebiteľ, nie druhý účastník, a
to iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele. Takúto dohodu môžu spotrebiteľ s druhým

účastníkom zmluvy dojednať len pokiaľ obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt
v tom istom členskom štáte.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p.

7. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa a § 365 ods. 1 písm. f), h)
C.s.p. Navrhol zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukazujúc na článok 52 ods. 1, 3 OZ namietal, že nájomná
zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nie je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko činnosť, pri
ktorej poskytne prenajímateľ nájomcovi predmet nájmu k užívaniu, nie je možné posúdiť ako výkon

podnikateľskej činnosti. Nájomný vzťah ako taký ani nemôže byť predmetom podnikania, nakoľko takáto
činnosť nie je živnosťou ani iným výkonom podnikateľskej činnosti, ale ide len o uplatňovanie práva
vlastníka alebo držiteľa nehnuteľnosti pri nakladaní s ňou. Trval na tom, že na to, aby mohla byť nájomná
zmluva posúdená ako spotrebiteľská, chýba naplnenie jednej zo základných podmienok spotrebiteľskej
zmluvy, ktorou je, že takáto zmluva musí byť uzatvorená medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorý

zmluvu uzatvára a plní v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Poukazoval na ust. článku 17 Nariadenia,
podľa ktorého ide o spotrebiteľskú zmluvu, ak bola uzavretá so spotrebiteľom na účely, ktoré nie je
možné považovať za súčasť podnikania alebo povolania. Zmluva medzi stranami sporu podľa neho však
bola uzatváraná za účelom poskytnutia ubytovania pre žalovaného v mieste výkonu jeho povolania, teda
podľa jeho názoru ide o zmluvu, ktorú je možné považovať za uzavretú na účely povolania žalovaného.

Vyjadrilpresvedčenie,žedohodamedzinímažalovanýmvčlánkuVI.ods.2zmluvyjedohodouvzmysle
článku 25 Nariadenia, ktorá právomoc je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Preto je jednoznačné,
že právomoc na prejednanie tejto veci náleží v zmysle dohody Okresnému súdu Spišská Nová Ves.

8. Odvolanie žalobcu bolo žalovanému v súlade s § 111 C.s.p. doručené 05. 02. 2019.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 378 ods. 1 C.s.p.
potvrdil.

11. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p., a to
vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov stránnevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

13. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Rozhodnutiu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, zákonu zodpovedajúce sú

aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas
odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.
Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť uznesenia a nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého uznesenia.

17. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd udáva:

18. Podľa bodu 20 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 12. 12. 20132 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie)
ak je spornou otázka, či je dohoda o voľbe súdu v prospech súdu alebo súdov členského štátu vecne

neplatná, o tejto otázke by sa malo rozhodnúť v súlade s právnym poriadkom členského štátu, v ktorom
sa nachádza súd alebo súdy zvolené v dohode vrátane kolíznych noriem tohto členského štátu. Podľa
bodu 18 Nariadenia, v oblasti poistenia, spotrebiteľských a pracovných zmlúv by slabší účastník mal
byť chránený normami právomoci, ktoré lepšie chránia jeho záujmy, než všeobecné normy. Podľa bodu
19 Nariadenia, okrem zmlúv poistných spotrebiteľských či pracovných, v ktorých je voľnosť účastníkov

zmluvy dojednať si právomoc súdov obmedzená, by sa zmluvná voľnosť účastníkov mala rešpektovať
s výnimkou kritérií výlučnej právomoci upravených týmto nariadením.

19. V danom prípade rozhodujúcou otázkou pre posúdenie, či v danom prípade je daná právomoc súdov
Slovenskej republiky, bolo posúdenie, či ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a či dohoda o právomoci

uzavretá medzi stranami sporu v zmluve o nájme je platná.

20. Podľa § 52 ods. 1, 3 OZ je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatváradodávateľsospotrebiteľom.Dodávateľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

21. V danom prípade žalobca namietal, že zmluva uzavretá medzi ním a žalovaným nie je
spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko podľa jeho názoru žalovaný zmluvu o nájme uzatváral ako zmluvu
uzavretú na účely povolania žalovaného, keďže bola uzatváraná za účelom poskytnutia ubytovania
pre žalovaného v mieste výkonu jeho povolania. Ďalej namietal, že chýba naplnenie jednej zo

základných podmienok spotrebiteľskej zmluvy a to, že zmluva musí byť uzatvorená medzi spotrebiteľom
a dodávateľom, ktorý zmluvu uzatvára a plní v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Teda namietal, že v
danom prípade zmluvu neuzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro vložka č. 26096/V vyplýva, že

predmetom činnosti žalobcu okrem iného je prenájom nehnuteľnosti spojený s poskytovaním iných, než
základných služieb spojených s prenájmom a prenájom hnuteľných vecí. Z obsahu zmluvy o podnájme
uzavretej medzi stranami sporu dňa 25. 06. 2018 o.i. vyplýva, že „nájomca berie na vedomie, že
predmet nájmu nie je prenajímaný ako samostatná izba, ale ide o ubytovanie, pri ktorom bude predmetnájmu zdieľaný i s ďalšími ubytovanými (maximálne 4 osoby v jednej izbe) s tým, že prenajímateľ sa
zaväzujeposkytnúťvkaždejizbezodpovedajúcipočetpostelí,skríň,nočnýchstolíkovainéhovybavenia,
z ktorých je nájomca oprávnený užívať tú časť vybavenia, ktorá mu bola preberacím protokolom

určená... „Zmluvné strany výslovne prehlasujú, že nájom predmetu nájmu zahŕňa i nájom hnuteľných
vecí, spísaných v preberacom protokole a nájomné za nájom týchto hnuteľných vecí je už súčasťou
nájomného ...“

23. Za poskytovanie doplnkovej služby, ktorá nemá charakter služby podmieňujúcej možnosť riadneho

užívania prenajímaných bytových alebo nebytových priestorov, ale ktorá svojím charakterom súvisí
s prenajímaným priestorom tým, že smeruje k vylepšeniu podmienok užívania predmetu zmluvy o
nájme bytového alebo nebytového priestoru, treba považovať aj poskytovanie vybavenia prenajímaných
(holo)priestorov vnútorným zariadením. Súbežné poskytovanie doplnkovej (inej ako základnej) služby
má na účely živnostenského zákona dvojité právne účinky. V danom prípade ide o súbeh dvoch
prenájmov, pri ktorom dochádza jednak k vzniku povinnosti prenajímateľa (vnútorne vybaveného)

priestoru mať živnostenské oprávnenie na prenájom prenajímaných priestorov jednak k vzniku
povinnosti tejto osoby mať živnostenské oprávnenie na prenájom prenajímaných priestorov, jednak k
vzniku povinnosti tejto osoby mať živnostenské oprávnenie na prenájom hnuteľných vecí
za predpokladu, že poskytnutie (prenájmu) vnútorného vybavenia je dôvodom k uzavretiu dohody o
zvýšenej úhrady za užívanie prenajímaných priestorov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je zrejmé, že

inou ako základnou službou spojenou s prenájmom nehnuteľností je aj prenájom hnuteľného vnútorného
zariadenia.

24. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu zmluvy o podnájme uzavretej medzi stranami sporu,
je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému okrem prenájmu nehnuteľnosti aj prenájom hnuteľného

vnútorného zariadenia, keďže výška nájomného zahŕňala aj výšku nájomného za prenájom hnuteľného
vnútorného zariadenia izby. Za takýchto okolností nemožno súhlasiť so žalobcom, že zmluvu uzavretú
so žalovaným nie je možné posúdiť ako výkon podnikateľskej činnosti. Je zrejmé, že žalobca okrem
základnej služby (prenájom nehnuteľnosti - podnájom) poskytol žalovanému aj prenájom hnuteľného
vnútorného zariadenia, čo sa považuje za inú ako základnú službu spojenú s prenájmom nehnuteľnosti.

Je teda zrejmé, že žalobca uzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

25. Za nedôvodnú je potrebné považovať odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej žalovaný konal pri
uzatváraní zmluvy na účely povolania. Skutočnosť, že zmluva bola uzatváraná za účelom poskytnutia
ubytovania pre žalovaného v mieste výkonu povolania, sama osebe neznamená, že ide o zmluvu

uzavretú na účely povolania žalovaného. Z obsahu spisu nie je zrejmé, o výkon akého povolania u
žalovaného išlo, pričom samotná skutočnosť, že na to, aby žalovaný mohol vykonávať svoje povolanie
v mieste výkonu povolania, mal záujem uzavrieť zmluvu o podnájme za účelom zabezpečenia bývania,
nepreukazuje súvis s výkonom povolania, keďže ubytovanie zásadne nemožno považovať za výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o spor zo
spotrebiteľskej zmluvy, preto správne súd prvej inštancie aplikoval článok 18 ods. 2 Nariadenia, podľa
ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom
má spotrebiteľ bydlisko. V danom prípade žalovaný ako spotrebiteľ má bydlisko v Českej republike,

preto správne súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade nie je daná právomoc súdov SR na
prejednanie predmetného sporu. Na správnosti tohto záveru nič nemení ani skutočnosť, že strany sporu
v zmluve o podnájme uzavreli dohodu o právomoci súdu na riešenie sporov vzhľadom na to, že uzavretie
takejto dohody v zmysle článku 25 Nariadenia, ako na to poukazoval žalobca, je vylúčené vzhľadom
na článok 19 základných zásad nariadenia, z ktorého vyplýva, že zmluvná voľnosť účastníkov sa má

rešpektovať s výnimkou kritérií výlučnej právomoci upravených týmto nariadením, medzi ktoré patrí aj
určenie právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv upravené v oddiele 4 Nariadenia.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, žalovanému žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním
nevznikli, preto súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p,).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).