Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 15, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116209516
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116209516.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.EvouFarkašovouvprávnejvecižalobkyne:U.I.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom V., I. X, právne zast. JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom v Prešove, Slovenská
69, proti žalovanému: F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., I. X, t.č. bytom K., Y. XX, XXX XX Q., právne zast.
JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 61, v konaní o vylúčenie žalovaného
z užívacieho práva dvojbytovky, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojim návrhom zo dňa 5.5.2016 domáhala vylúčenia z užívacieho práva dvojbytovky

svojho v tom čase manžela, poukazujúc pritom na ustanovenie § 146 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil.

3. Súd dňa 21.6.2017 vydal neodkladné opatrenie, kde nariadil žalovanému dočasne nevstupovať do
dvojbytovky súpisné číslo XXX, stojacej na parcele C KN č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, kat.
územie W., obec V., okres V., nachádzajúcej sa na ul. I. X, V. a na pozemok parcely registra C KN č.

XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie W., obec V., okres V., nachádzajúci sa na T.. I. X, V.Š. do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C 84/2016.

4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov, pripojenými trestnými a
priestupkovými spismi, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

5. V čase podania návrhu boli strany manželia. Spoločne vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve

nehnuteľnosťzapísanúnaLVč.XXXX,kat.úz.W.,naktoromjepostavenádvojbytovkavpodiele1/1,ako
aj nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, kat. úz. W. v podiele 1/3. Žalobkyňa uviedla, že s manželom
fungovali, chceli mať rodinu a majú spolu 4 deti, dve sú ešte maloleté. 12 rokov manžel pracuje v
zahraničí a v podstate 6 rokov nefungujú ako manželia. On chodil domov tak raz dvakrát do roka, žil
tam svoj život, ale keď si ona našla pred rokom a pol svojho priateľa, tak sa zintenzívnili jeho príchody
a zagresívnilo jeho správanie. Rodinný dom, o ktorý ide, je ich spoločným domom. Keďže je aj jeho,
tak ho vpustila dovnútra, ale on sa agresívne správal. V priebehu už tohto konania, kedy prebiehalo aj

rozvodové konanie, tak sa správal agresívne, rozbil dvere, vytopil pivnicu. Manžel bol už trikrát súdne
trestaný, raz to bolo z toho dôvodu, že zbil ženu v Košiciach, bolo to v roku 2001. Uviedla, že sa manžela
naozaj bojí. On si robí na dom nároky, avšak býva tam ona. Problémy má aj ich 10-ročná dcéra, ktorá
musela začať chodiť k psychologičke.6. Svedkyňa Q.Y. F. je matkou žalobkyne. Uviedla, že agresivita sa stupňovala a prejavovala sa. Deti sa
otca báli. Uviedla, že síce v posledných dvoch rokoch nebola veľmi v kontakte s vnúčatami, ale agresivita

zo strany zaťa tam bola.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že s návrhom zásadne nesúhlasí. Dom kupovali počas manželstva
v rokoch 1998 - 1999 a postupne ho opravoval ako sídlo pre rodinu a nie preto, aby tam manželka žila s
cudzímmužom.Incidenty,ktorémanželkauvádzala,bolivtedy,keďužvedel,žetambývasniekýminým,

a keď sa vrátil z Nemecka, tak ho nechcela do domu pustiť. Kľúče od domu nemá, pretože keď pracoval
v Nemecku, tak nikdy ich nepotreboval. Keď prišiel, tak vždy boli dvere otvorené. Uviedol, že k domu
má vzťah, a keď bude manželstvo rozvedené a budú sa vyporiadavať z BSM tak by chcel, aby ten dom
prešiel do jeho vlastníctva a on vyplatil manželku. Nechce ostať v Nemecku navždy. Predtým v Nemecku
pracoval ako čašník, teraz si robí školu na opravu bicyklov. Chodil domov vždy dvakrát do roka. Do roku
2014 neboli medzi nimi žiadne problémy. Manželka pravidelne chodila do Nemecka, dokonca s deťmi

nejaký čas v Nemecku aj žili. Dcéry tam chodili dva roky do školy, tie vzťahy boli normálne. Od roku 2015
sa to zmenilo. Čo sa týka tých samotných incidentov uviedol, že žiaden priamy kontakt s manželkou
nebol, nikdy ju fyzicky nenapadol. Vždy keď prišiel, tak chcel ísť len do svojho domu. Volal políciu, keď
sa nemohol do svojho domu dostať. Oni mu však nepomohli a odišli. Keď sa vrátil, tak manželka volala
policajtov, ktorí ho zadržali. V dome nič neporozbíjal, ani vonku a po dvoch hodinách bol pustený. Z

incidentu nebolo ani priestupkové konanie. Má dojem, že zo strany žalobkyne je to len účelové konanie,
aby bol vylúčený z tejto nehnuteľnosti.

8. Vo veci bol vypočutý svedok Q. O.. Žalobkyňa je jeho partnerka, priateľka, majú spolu intímny
vzťah 4 roky. Poznajú sa od roku 2013, pozná aj žalovaného tak, keď prišiel domov z Nemecka. S

partnerkou býva v rodinnom dome, ktorý je aj žalovaného. Žalovanému neoznamoval, že bude bývať v
jehorodinnomdome,oznamovalatojehopartnerka.Svedokuviedol,ževmarci2016oznámilapartnerka
svojmu manželovi, že má priateľa a na to začali výhražné esemesky chodiť aj jemu. Následne začali
chodiť výhražné esemesky. Keďže sa ho partnerka obávala, tak odišli k dospelej dcére U.. Najmladšia
dcéra chcela zostať s otcom, takže zostala v dome. Potom mu volal sused, že v dome sa vystrája, boli

poryté steny nožíkom, dcéra bola z toho v šoku. Nadával im a následne volali políciu. To bolo 28.3. a
potom 30.3. sa vrátil domov, zase sa vyhrážal, takže zase išli na políciu. Potom bol vykázaný 1.3.2017,
aj 24.5.2017. Čo sa týka fyzických útokov, tak tie neboli a fyzické útoky voči jeho partnerke a deťom
nevidel. Psychické násilie však podľa neho bolo, sústavne telefonoval, nadával, esemeskami nadával
vulgárnym spôsobom. Najmladšia dcéra mala z toho problémy, chodí k psychologičke. Žalobkyňa chodí

k psychologičke aj k psychiatričke.

9. Svedok F. I.Č. je dospelým synom strán. Uviedol, že otec bol 12 rokov v zahraničí, nejakú dobu tam
s ním pracoval. Otec mal vždy priateľky. Problém nastal, keď si priateľa našla aj mama. V roku 2016
poryl steny, poslal mu to na viber, pretože v tom čase bol v Nemecku. O rok opäť prišiel domov a rozbil

okno. Vtedy bol svedok v Košiciach. Keď prišiel, volala mu mama, tak okno už bolo zalepené. Následne
sa vrátil do Košíc, ale potom mu mama opäť volala, že búcha na dvere, chodil pred domom. Tak sa z
Košíc vrátil do Prešova. Otec sa chcel dobyť do domu násilím. Keď prišiel svedok, tak mu povedal, aby
odišiel. Podľa svedka bol otec v amoku. Následne prišla hliadka, dala mu ústny zákaz. Podľa svedka
otec máva také amoky, keď sa nevie kontrolovať. Svedok mal pocit, že chce ublížiť. Svedok uviedol, že

otec od domu kľúče nemá, pretože mama musela vymeniť zámky. Podľa neho sa mama otca bojí.

10. Súd mal pripojené dva trestné spisy tunajšieho súdu 1T/33/2004, kde rozsudkom bol uznaný za
vinného z trestného činu vyhrážania sa blízkej osobe, za čo dostal trest odňatia slobody v trvaní
9 mesiacov a 22 dní. V danom rozsudku zo dňa 28.6.2004 sa uvádza, že zo znaleckých posudkov

znalca psychológa súd zistil vzťah obžalovaného k rodine, ktorý je pozitívny, ale negatívnu úlohu tu
hrá požívanie alkoholu. Takisto aj vzťah poškodenej U. I. k obžalovanému je pozitívny. Vzťah syna F.
k otcovi je dosť neistý, naopak dcéry U. výrazne pozitívny. Znalec záverom konštatuje, že u rodinných
príslušníkov obžalovaného nezistil známky týranej osoby.

11. Z trestného spisu 2T/5/2006 vyplýva, že v tomto konaní žalovaný bol uznaný za vinného z trestného
činu útoku na verejného činiteľa.12. Súd mal pripojené aj priestupkové spisy Okresného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej
správy. Z priestupkového spisu č. R.-V.-R.-XXXX/XXXXXX vyplýva, že toto priestupkové konanie sa
zastavilo z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná nie je priestupkom. Malo sa jednať o

vyhrážanie žalovaného voči žalobkyni. Z priestupkového spisu č. R.-V.-R.-XXXX/XXXXXX vyplýva, že
vec bola odložená, keďže na základe došlého oznámenia neodôvodňuje začatie konania o priestupku
alebo postúpenie veci. Z priestupkového spisu R.-V.-R.-XXXX/XXXXXXX vyplýva, že v tomto konaní
bol žalovaný uznaný v priestupkovom konaní za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa dopustil 30.3.2016 v dome na ul. I. Č.. X, vulgárne nadával svojej manželke,

že je štetka a v SMS správach v marci 2016 jej nadával, že je profikurva a štetka a Q. O. nadával,
že je zmrd z kurvy syn, nedorobený satan a debil, čím úmysel narušil občianske spolunažívanie iným
hrubým správaním voči Q. O. a iným hrubým správaním voči blízkej osobe - manželke U. I.. Za to dostal
pokutu vo výške 30 Eur. Z pripojeného spisu R.-R.-XXXX/XXXXXX vyplýva rozhodnutie o zastavení
priestupkovéhokonaniavočižalovanémuF.I.zdôvodu,žespáchanieskutku,oktoromsakonalo,nebolo
obvinenému z priestupku preukázané.

13. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P/157/2016 zo dňa 19.9.2017 bolo manželstvo účastníkov
rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2017 (okrem výživného).

14.Podľa§146Občianskehozákonníka,akdôjdemedzimanželmiknezhodeoprávachapovinnostiach

vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Ak sa z
dôvodu fyzického alebo psychického násilia, alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo
blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome, alebo byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd
na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo k bytu patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prípadne z jeho užívania úplne vylúčiť.

15. Základným predpokladom pre použitie tejto občiansko-právnej sankcie proti druhému manželovi buď
vo forme obmedzenia užívacieho práva k domu, alebo vo forme úplného vylúčenia z užívania práva k
takejto veci sú:
a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo bytu,

b) existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo byte,
c) existencia fyzického alebo psychického násilia eventuálne existencia čo i len hrozby takéhoto násilia,
d)realizácianásiliaalebohrozbanímvovzťahukmanželovialeboblízkejosobe,ktorábývavspoločnom
dome alebo byte nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve,
e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodu uvedených pod písm. c) a d).

16. Už z komentárov k tomuto ustanoveniu Občianskeho zákonníka vyplýva neznesiteľnosť spolužitia v
dôsledku fyzického a psychického násilia, teda musí mať značnú intenzitu, musí byť spôsobilá natoľko
znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať
za neznesiteľné. Každé z takýchto súdnych rozhodnutí je zásahom do výkonu vlastníckeho práva a

vo svojej podstate predstavuje občiansko-právnu sankciu vo vzťah k páchateľovi násilia. Existencia
konkrétneho fyzického či psychického násilia musí byť preto v súdnom konaní náležite preukázaná.
Dôkaznú povinnosť v tomto smere má ten z manželov, voči ktorému násilie či hrozba násilím smeruje,
a ktorý sa voči druhému manželovi domáha vylúčenia z užívania spoločnej nehnuteľnosti.

17. V tomto prípade však žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, a keďže neboli splnené základné
predpoklady na vyhovenie takejto žalobe, súd musel žalobu zamietnuť. Súd musí konštatovať, že
neboli splnené základné predpoklady na vyhovenie takejto žaloby v zmysle vyššie citovanej právnej
teórie. V prvom rade tu neexistuje spolužitie obidvoch manželov, resp. bývalých manželov v predmetnej
nehnuteľnosti. Žalovaný totiž reálne v predmetnej nehnuteľnosti nebýva celé roky, v súčasnej dobe

nedisponuje ani kľúčmi k tejto nehnuteľnosti, keďže zámky žalobkyňa vymenila.

18. Súd sa vážnym spôsobom zaoberal existenciou fyzického alebo psychického násilia, alebo hrozby
takéhoto násilia vo vzťahu k žalobkyni alebo blízkym osobám. Zároveň sa zaoberal aj realizáciou
násilia vo vzťahu k žalobkyni resp. blízkym osobám. Z predložených dôkazov však takáto existencia

násilia, resp. realizácia násilia nevyplýva. Na predložené trestné spisy, ktoré sú viac ako 10 rokov
staré, súd nemohol prihliadať. Z aktuálnych priestupkových spisov súd zistil, že iba v jednom prípade
bolo priestupkové konanie skončené uznaním viny žalovaného a to konkrétne za vulgárne nadávky
žalovaného voči svojej manželke a jej priateľovi. V tomto kontexte však súd chce poukázať na túskutočnosť, že ešte ako manželia počas trvania manželstva si žalobkyňa nasťahovala do nehnuteľnosti,
ktorá je v spoluvlastníctve jej manžela - žalovaného priateľa bez jeho súhlasu. V kontexte tejto rodinnej
situácie, ktorá nie je v manželstve štandardná a nespĺňa ani základné kritéria Zákona o rodine,

ako by sa mali manželia k sebe správať, súd tieto nadávky a vulgarizmy považuje za priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu, avšak nevykazujúce znaky fyzického, resp. psychického násilia. V
ostatných priestupkových konaniach nedošlo ani k rozhodnutiu a boli zastavené, resp. odložené s tým,
že okolnosti opísané žalobkyňou nie sú priestupkom.

19. Ak bolo poukázané na problémy najmladšej dcéry, žalobkyňa opäť neuniesla dôkazné bremeno.
Nepredložila žiadnu správu od psychologičky a to nie len o zdravotnom stave dcéry, ale aj o príčinnej
súvislosti so správaním žalovaného, ktorého dcéra vidí dvakrát do roka.

20. Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka umožňuje obmedziť alebo úplne vylúčiť užívacie
právo jedného z manželov k domu, bytu, ktorý je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Takéto obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy vtedy, ak vo vzťahu k
manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti, dochádza k fyzickému alebo
psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Predpokladom pre použitie tejto občiansko-
právnej sankcie proti druhému manželovi buď vo forme obmedzenia užívacieho práva, alebo vo
forme úplného vylúčenia užívacieho práva sú: existencia bezpodielového spoluvlastníctva, existencia

spolužitia obidvoch manželov v dome, existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne
existencia čo i len hrozby takéhoto násilia, realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej
osobe, neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodov tohto násilia. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku
násilia teda musí mať značnú intenzitu. Musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej
nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Takéto súdne

rozhodnutie je zásahom do výkonu vlastníckeho práva a vo svojej podstate predstavuje občiansko-
právnu sankciu vo vzťahu k páchateľom násilia. Existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia
musí byť preto v súdnom konaní náležite preukázaná. Rovnako je potrebné preukázať, že toto konkrétne
fyzické či psychické násilie spôsobilo zníženie kvality spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti do tej miery,
že spolužitie sa stalo neznesiteľným. Je na žalobcovi, teda na tom, voči ktorému údajne násilie smeruje,

aby preukázal, že medzi fyzickým a psychickým násilím a neznesiteľnosťou spolužitia v spoločnej
nehnuteľnosti existuje príčinná súvislosť.

XX. P.. I.. Q.. W. S., V.. - „Znalecké posudzovanie domáceho násilia v kontexte poručenských sporov
o deti:“

„Na Slovensku sa posúdenie syndrómu týranej ženy doposiaľ orientovalo predovšetkým na
psychodiagnostické vyšetrenia suspektnej obete, bez náležitého zohľadnenia aktuálnych poznatkov
forenznej psychológie, psychotraumatologie, viktimológie a ďalších vedných disciplín, ktoré prispeli k
objasneniu problematiky domáceho násilia.

Používanie zastaralého poňatia syndróm týranej ženy nemožno považovať za prípustné. Náležité
posúdenie syndrómu týranej ženy vyžaduje podrobné preskúmanie foriem a vzorcov násilia a
zohľadnenie celého komplexu (nielen psychologických) faktorov objasňujúcich zdanlivo nelogické
prežívanie a správanie obete.
Aktuálne syndróm týranej ženy síce nepredstavuje psychodiagnostický termín, t. j. diagnózu, ktorá by

bola začlenená do oficiálnych diagnostických systémov MKCH-10 alebo DSM-V, ale je považovaný
za legitímny viktimizačný syndróm. „Viktimizačný syndróm znamená, že daná osoba sa stala obeťou
určitého druhu násilia a že jej duševný stav a mentálne pochody sú touto traumatizáciou pozmenené
(poškodené). Konštatovanie syndrómu týranej ženy teda „iba“ znamená, že zažité násilie či týranie
nezostalo bez psychických následkov a že ovplyvnilo výkonnosť a fungovanie psychiky obetí. Vždy

je nutné popísať a charakterizovať konkrétne príznaky syndrómu týranej ženy v živom prípade, t. j.
ako sa u danej obete domáceho násilia syndróm prejavuje“. Konštatovanie prítomnosti viktimizačného
syndrómu taktiež pomáha vysvetliť zdanlivo nelogické, paradoxné či inak „nerozumné“ správanie obete,
ktoré sa vyskytlo v priebehu konkrétnej viktimizacie alebo nasledovalo v postviktimizačnej fáze. Keďže o
predmetnej problematike existuje značné množstvo vedeckých výskumov a akceptovaných poznatkov,

použitie tohto viktimizačného syndrómu je prípustne ako dôkaz pred súdom (Long 2007, s. 25) za
predpokladu, že vedomosti znalca zodpovedajú aktuálnemu stavu poznania problematiky syndrómu
týranej ženy. Syndróm týranej ženy zahŕňa varietu príznakov, ktoré sa u rôznych obetí domáceho násiliamôžu rôzne kombinovať. Napriek tomu, že sa reakcie jedincov na týranie líšia, je možné vymedziť
základné oblasti psychiky, v ktorých sa zmeny v dôsledku traumatizácie domácim násilím môžu prejaviť:
- zmeny v emocionálnych reakciách (pocity hanby, viny, strachu, smútku, zablokovanie vlastných

negatívnych emócii, extrémna láskavosť a pod.);
-zmeny v postojoch a hodnotení vlastnej osoby, ostatných ľudí, sveta (sebaobviňovanie,
ospravedlňovanie násilníka, minimalizácia intenzity incidentov násilia a striedmosť pri popise následkov
týrania, nedôvera v možnosti riešenia, zovšeobecnená viera, že svet je nebezpečné miesto,
presvedčenie, že násilník je všemocný, že môže napriklad ovplyvniť vo svoj prospech konanie polície

a súdov a pod.);
-symptómy distresu a psychotraumy (napr. depresia, úzkostnosť, vtieravé spomienky na traumatické
zážitky, vyhýbanie sa určitým situáciám a podnetom, ktoré sú s traumatickými zážitkami spojené,
poruchy spánku a pozornosti, nadmerná ostražitosť, disociaíivne poruchy, t. j. určite „rozpojenie“
psychických funkcií prejavujúce sa napr. funkčnou poruchou pamäti - obeť si vybavuje iba útržky
traumatického deja, vo vážnych prípadoch aj disociatívna porucha identity, kedy jedinec vykazuje

správanie a prežívanie zodpovedajúce rôznym osobnostiam).“

22. Súd vo svojom odôvodnení zacitoval časť prednášky P.. S., ako expertky na domáce násilie
a tzv. syndróm týranej ženy. Toto bolo pre posúdenie vo vzťahu k žalobkyni pre rozhodnutie súdu
kľúčové. Súd poukazuje na citované ustanovenie Občianskeho zákonníka a na jeho následné právne

zdôvodnenie, bolo v rukách žalobkyne preukázať násilie, či už fyzické alebo psychické voči jej osobe,
ako aj príčinnú súvislosť medzi násilím a neznesiteľnosťou spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti. Táto
okolnosť je rozhodujúca pri rozhodovaní, či súd obmedzí vlastnícke práva spoluvlastníkovi nehnuteľnosti
a závažným spôsobom zasiahne do jeho vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR. V týchto
prípadochjetedadôležiténespochybniteľnepreukázaťexistenciunásilia,akoajpríčinnúsúvislosťmedzi

neznesiteľnosťou spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti.

23. Súd poukázal na základné znaky syndrómu týranej ženy (P.. S.) a v týchto intenciách žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno. Súd má teda za to, že nepreukázala násilie, ktoré bolo páchané na
jej osobe, alebo na blízkych osobách, a ktoré zákonodarca mal na mysli v ustanovení § 146 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Svedecké výpovede nepriniesli v tomto smere svetlo. Subjektívne hodnotili
situácie, ktorých ani často neboli svedkami a aj opisy týchto situácii naznačovali vulgárny slovník
žalovaného, ale nepreukazovali násilie, hoci len psychické ako také. Syndróm týranej ženy je možné
vymedzovať na základe oblasti psychiky, ktorých sa zmeny v dôsledku traumatizácie domácim násilím
môžu prejaviť a to v emocionálnych reakciách, postojoch a v hodnotení vlastnej osoby, symptómu

distresu a psychotraumy. No ani jedna z týchto okolností nebola zo strany žalobkyne preukázaná,
nevyplývala zo žiadnych dôkazov a ani zo samotných prejavov žalobkyne.

24. V súhrne teda súd uzatvára, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Nebolo preukázané, že
by žalobkyňa trpela syndrómom týranej ženy, či fyzického alebo psychického násilia voči nej. Nebolo

preukázané násilie zo strany žalovaného v takej miere, ktoré by bolo neznesiteľným a teda by súd mohol
pristúpiť v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že by obmedzil žalovanému užívacie právo
k domu. Súd ešte k celej problematike chce poznamenať, že znakom násilia na jednom z partnerovi
sa prejavuje nerovnováhou ich postavenia. Samotná existencia hrubého slovníku, alebo vykrikovanie
si nejakých skutočností, prudké emocionálne výkyvy samé o sebe nič neznamenajú, ak takéto prejavy

má aj druhá strana, resp. ak druhá strana k takýmto prejavom svojho manželského partnera pobáda. §
18 Zákona o rodine hovorí, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie. V tomto prípade však manželstvo strán nefungovalo dlhodobo.
Žalobkyňa bola manželovi verejne neverná, manželia dlhodobo spolu nežili a nestarali sa spoločne o

deti. Súd chce týmto poukázať na narušené vzťahy medzi manželmi, ktoré prirodzene viedli do ostrých
konfliktov, odrážajúcich od temperamentných pováh oboch strán.

25. V súhrne všetkých týchto okolností poukazujúc na absenciu preukázaného násilia, ako aj na
neexistujúce spolužitie medzi bývalými manželmi, súd žalobu žalobkyne zamietol.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie poprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa
výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v
znení neskorších predpisov).