Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/115/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118373689
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:6118373689.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, právne
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava proti žalovanému: R. C., U..: XX.X.XXXX, R. A. U. H. XXX, XXX XX A. U. H., o
zaplatenie 869,92 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.NávrhomdošlýmpôvodneOkresnémusúduBanskáBystricaakoupomínaciemusúdudňa05.11.2018

sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 869,92 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9
% ročne z tejto sumy od 15.12.2014 až do zaplatenia a zmluvnými úrokmi 23 % ročne z tejto sumy od
15.12.2014 až do zaplatenia.
1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že dňa 25.07.2007 bola medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné
podmienky a obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany
veriteľa úver vo výške 995,82 €. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, pôvodný

veriteľ Poštová banka, a.s. pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru. Pohľadávka bola viackrát
postupovaná až tak, že v poslednom rade bola postúpená na súčasného žalobcu.
1.2. Žalobca ďalej uviedol, že pohľadávka bola voči žalovanému už súdne uplatňovaná, a to na
rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu, a vo veci rozhodol rozhodcovským
rozsudkom zo dňa 14.10.2011 sp.zn. IIB1010115 právoplatným dňa 02.01.2012 a vykonateľným dňa
06.01.2012. Dňa 02.01.2012 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Žiadosť o vydanie poverenia
bola právoplatne zamietnutá.

1.3. V závere žaloby žalobca zastáva názor, že pri zrušení rozhodcovského rozsudku, ako aj pri
zamietnutí poverenia resp. zastavení exekučného konania treba vychádzať z toho, že je veriteľovi
znemožnené vynútiť plnenie voči dlžníkovi na základe rozhodcovského rozsudku, a preto má za to, že
počas exekučného konania premlčacia lehota pre uplatnenie nároku neplynulá.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol zrušený z dôvodu včas podaného odporu žalovaným.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania a zároveň uviedol, že uzatvorená zmluva obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky.3. Súd o veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 26.09.2019, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom listín tvoriacich súdny spis, vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp.zn.
74Er/212/2012 a zistil nasledujúce.

3.1. Pôvodným veriteľom uplatnenej pohľadávky bola Poštová banka, a.s. Táto so žalovaným ako
dlžníkom dňa 25.07.2007 uzatvorila zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytla žalovanému sumu 30
000 Sk. Žalovaný mal úver vrátiť v mesačných splátkach v počte 60, pričom mesačná splátka mala výšku
926 Sk a dátum prvej platby bol do 25.08.2007.
3.2. Listom zo dňa 18.02.2009 s názvom „Výzva na splatenie úveru s príslušenstvom“ oznámila Poštová

banka žalovanému, že od neho požaduje zaplatenie sumy 969,43 € spočívajúcej v dlžnej istine 869,92 €,
úroku 84,21 €, poplatkov za upomienku 12,68 € a poistného 2,62 €. Zároveň mu oznámila, že z dôvodu
podstatného porušenia ustanovení zmluvy o úvere a obchodných podmienok sa úver stal 18.02.2009
predčasne splatný.
3.3. Následne si Poštová banka uplatnila svoje právo na rozhodcovskom súde vychádzajúc z článku 3
ods. 6 zmluvy podľa, ktorého „zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,

vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované pred stálym rozhodcovským súdom
pri Rozhodcovská arbitrážna mediačná a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a
záväzné“.
3.4. Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. IIB1010115 zo dňa 14.10.2011 bol žalovaný zaviazaný na
zaplatenie sumy 869,92 € spolu s prísl. a náhradou trov konania. Z tohto rozhodcovského rozsudku

vyplýva, že žaloba bola doručená na rozhodcovský súd dňa 19.10.2010.
3.5.Žalobcasakodporužalovanéhovyjadrilpodanímzodňa03.05.2019,vktoromvpodstatezopakoval
žalobu a uviedol, že pri dátume vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru 18.02.2009 bola žaloba na
rozhodcovský súd podaná vo všeobecnej 3 - ročnej premlčacej lehote a do času podania žaloby na
rozhodcovský súd 3 - ročná premlčacia lehota v celej svojej dĺžke trvania neplynula. Žalobca zastáva

názor, že premlčacia lehota v prípade žalovanej pohľadávky ešte neuplynula, keďže spočívala od
podania žaloby na rozhodcovskom súde po zastavenie exekučného konania a po zastavení exekučného
konania opätovne začína plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného
konania, kedy si veriteľ môže opätovne uplatniť svoje právo voči dlžníkovi na súde. Keďže doteraz
exekučné konanie právoplatne zastavené nebolo, premlčacia lehota ako celok doteraz neuplynula.

4.Žalovanýsakžalobevyjadrileštepodanímdoručenýmsúdu27.06.2019,vktoromuviedol,ževzmluve
chýba rozpis splátok, dátum poslednej splátky a zmluva obsahuje neprijateľnú rozhodcovskú doložku.
Zároveň má za to, že neprijateľnou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Znova vzniesol námietku
premlčania žalobou uplatneného nároku.

4.1. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca podaním zo dňa 26.07.2019, v ktorom
uviedol, že podľa jeho názoru zmluva nemá žiadne žalovaným vytýkané náležitosti. Predovšetkým sa
zameral na to, že zmluva nemusí obsahovať amortizačnú tabuľku, teda rozpis splátok na istinu, úroky
a poplatky a rovnako, že dohoda o zrážkach zo mzdy je uplatnením zákonného zabezpečovacieho
inštitútu.

5. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Prešov 74Er/212/2012 vyplynulo, že žiadosť o
udelenie poverenia bola podaná dňa 24.04.2012. Okresný súd uznesením č.k. 74Er/212/2012-13 zo
dňa 28.05.2012 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 11Coe/89/2013-31 zo
dňa 28.11.2013.

6. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych predpisov:
Podľa § 54a OZ - Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na

základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Podľa § 100 ods.1 OZ - Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

7. Vzhľadom na to, že bola vznesená námietka premlčania, súd sa primárne zaoberal jej relevantnosťou,
pretože aj v prípade odôvodnenosti uplatneného nároku, ak by bola námietka premlčania vznesenáoprávnene, nemohol by súd uplatnený nárok priznať. Je potrebné uviesť, že právna otázka, ktorá má byť
riešená v tejto veci bola už riešená Ústavným súdom SR, a to rozhodnutím zo dňa 20.09.2017 sp.zn. III.
ÚS/572/2017. Ústavný súd nedal za pravdu argumentácii žalobcu, že situácia zrušenia rozhodcovského

rozsudku na základe podanej žaloby a zamietnutia vydania poverenia prípadne zastavenia exekučného
konania je otázkou, ktorú treba riešiť analogický. Pre podstatnosť záverov v danej veci teda súd cituje
spomenuté rozhodnutie Ústavného súdu SR - 31. Z uvedeného možno zhrnúť, že krajský súd bol v
zásade toho názoru, že premlčacia doba neplynie od uplatnenia nároku aj na takom orgáne, akým
je rozhodcovský súd, avšak v konkrétnej prerokúvanej veci bola exekúcia vedená na okresnom súde

pod sp. zn. 23 Er 603/2012 zastavená z dôvodu, že rozhodcovská
doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatným zmluvným dojednaním, a preto sa na
ňu prihliada tak, ako keby nebola v zmluve uvedená. Preto ak sťažovateľka uplatnila svoje právo
na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, nejde o
uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Samotné rozhodcovské konanie, ale aj exekučné konanie

bolo vedené bez toho, aby sťažovateľka mala k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
právomocným
orgánom. Premlčacia doba sa preto nezastavila a plynula po celý čas ako rozhodcovského, tak aj
exekučného konania, a preto sťažovateľka musí niesť následky jej plynutia.
32. Odlišná situácia nastáva podľa ústavného súdu v prípade, ak rozhodcovský rozsudok bol zrušený

podľa § 43 ods. 1 v konaní podľa zákona o rozhodcovskom konaní, keď podľa § 19 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom
rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako
keby bola žaloba podaná na súd.
33. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní,
pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.
34. Preto v zmysle citovaného podanie žaloby na rozhodcovskom súde má rovnaký účinok, ako keby
bola žaloba podaná na príslušný všeobecný súd bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť rozhodcovskej

doložky, ktorá sa stáva predmetom posúdenia či už rozhodcovského súdu, alebo všeobecného súdu.
Pokiaľ účastník rozhodcovského konania využije možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku
všeobecným súdom podaním žaloby, toto konanie v zásade môže skončiť buď zamietnutím jeho žaloby,
alebo zrušením rozhodcovského rozsudku. Ak je rozhodcovský rozsudok zrušený z dôvodov neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, po zrušení rozhodcovského

rozsudku pokračuje všeobecný súd v konaní o pôvodne podanej žalobe na rozhodcovskom súde. Ide
teda o jednotné konanie začaté podaním žaloby na rozhodcovskom súde, ktoré bude ukončené až
rozhodnutím všeobecného súdu v súdenej veci. Uvedené vylučuje plynutie premlčacej lehoty počas
vedeného rozhodcovského konania a následného vedenia občianskeho súdneho konania. Od podania
žaloby na rozhodcovskom súde začne premlčacia doba spočívať a spočíva do právoplatného skončenia

veci na všeobecnom súde.
35. Preto právo veriteľa v prípade, ak rozhodcovská doložka bola vyhlásená za neprijateľnú podmienku,
a preto je neplatným zmluvným dojednaním podať žalobu na príslušnom súde, bude premlčané,
lebo neexistuje mechanizmus (procesný postup) pre ďalší postup vo veci, a to už formou postúpenia
veci inému príslušnému orgánu na ďalšie konanie, alebo formou klauzuly obdobnej § 19 zákona o

rozhodcovskom konaní; zachovanie účinkov podanej žaloby a spočívanie plynutia premlčacej doby tak
nie je pre tento prípad nikde zakotvený, preto neostáva ústavnému súdu nič iné len konštatovať, že
účinky spočívania nenastávajú.

8. Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že premlčacia lehota v danej veci uplynula,

vychádzajúc už len z toho, že od právoplatnosti uznesenia o zamietnutí poverenia súdnemu exekútorovi
do podania žaloby na upomínacom súde uplynula doba viac ako 4 rokov. Uvedené bez toho aby bolo
potrebné spočítavať lehoty plynutia premlčacej lehoty pred podaním návrhu na vydanie rozhodcovského
rozsudku a návrhu na vykonanie exekúcie, tak vedie súd k tomu, aby žalobu z dôvodu premlčania
uplatneného nároku v celom rozsahu zamietol.

8.1. Na vyššie uvedený záver nemá vplyv ani to, že formálne nedošlo k zastaveniu exekučného konania.
Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v znení účinnom ku dňu podania návrhu na
vykonanie poverenia platiloPodľa § 44 ods.2 - Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,

exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods.3 - Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj
bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
8.2. Právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí vydania poverenia súdnemu exekútorovi mal žalobca
(resp. jeho právny predchodca) nepochybne k dispozícii informáciu, že jeho nárok priznaný
rozhodcovskýmrozsudkomvexekučnomkonanívymáhanýnebude.Ničmutedanebránilopodaťžalobu

na súd a domáhať sa svojho práva aj bez formálneho rozhodnutia o zastavení exekučného konania bez
možnosti odvolania voči nemu. Ak mu nevydanie rozhodnutia o zastavení exekučného konania nebránili
podať žalobu teraz, nemohla mu táto skutočnosť brániť v podaní žaloby už skôr.
8.3. Ak však žalobca podľa svojho tvrdenia zosplatnil úver ku dňu 18.02.2009, vychádzajúc z citovaného
rozhodnutia ÚS SR, bolo potrebné žalobu doručiť súdu najneskôr dňa 18.02.2012.

9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
9.1. Žalobca v konaní neúspešný, nárok na náhradu trov konania nemá a úspešnému žalovanému súd
tento nárok nepriznal, keďže náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.