Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418010033
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6418010033.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom JUDr. Jozef Medveď, na hlavnom pojednávaní dňa

5.2.2019, v trestnej veci proti obž. C. H. a spol., pre prečin úverového podvodu v spolupáchateľstve
podľa § 20, § 222 ods. 1 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní :

1/ C. H., nar. X.X.XXXX v Q. nad T., trvale bytom Do N. XX/XX, F. T.-C.,

2/ C. R., nar. XX.X.XXXX v Q. nad T., trvale bytom Do N. XX/XX, F. T.-C.,

3/ C. G., nar. X.X.XXXX v Q. nad T., trvale bytom Do N. XX/XX, F. T.-C., prechodne bytom U. XX/XX,
Q. nad T.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e

obvinení po spoločnej predchádzajúcej dohode začiatkom mesiaca august 2017 v F. T. - Jalnej v úmysle

získať pre seba finančné prostriedky, využili duševnú zaostalosť, sociálnu naivitu, ľahkú ovplyvniteľnosť
a manipulovateľnosť C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, T. nad T. tým spôsobom, že ju
nahovorili k získaniu úveru v Poštovej banke, a.s., následne ju v dňoch 01.08.2017 a 02.08.2017 odviezli
na motorovom vozidle zn. Ford Mondeo 2,OD, žltej farby, ev. č. BS-XXXAT do Banskej Bystrici, kde
táto následne s obvineným C. G. vošla na obchodné miesto spoločnosti Slovenská pošta č. 4, Kyjevské
námestie, Banská Bystrica, kde požiadala o poskytnutie úveru, následne jej bol úver po predložení
dokladov totožnosti schválený a ona podpísala zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX s
Poštovou bankou, a.s. na sumu 1.880,- €, kde ako dlžník je uvedený C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom

F. XXX/XX, T. nad T., takto poskytnuté prostriedky vo výške 1.835,- € ona ihneď po prevzatí odovzdala
obvinenému C. G., ktorý ich následne odovzdal obvineným C. H. a C. R., z čoho 100,- € ponechali C.
T. a 150,- € dostal C. G. ako odmenu a zvyšok použili pre svoju potrebu, čím Poštovej banke, a.s., IČO:
31340890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, spôsobili škodu v celkovej výške 1.880,- €,

t e d a

- spoločným konaním vylákali od iného úver tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok
na splácanie úveru a tak mu spôsobili malú škodu,

č í m s p á c h a l i

- prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný C. H.

Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 30 ( tridsať ) mesiacov.

Podľa§48ods.2písm.b/Trestnéhozákonasúdobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodyzaraďuje

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný C. R.

Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.

4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 30 ( tridsať ) mesiacov.

Podľa§48ods.2písm.a/Trestnéhozákonasúdobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodyzaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný C. G.

Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 18 ( osemnásť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 3 ( tri ) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie č.
4, Bratislava, IČO: 31340890 odkazuje s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

O d ô v o d n e n i e

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryvŽiarinadHronompodaldňa12.1.2018natunajšomsúdeobžalobusp.
zn. 2Pv 359/17/6613 zo dňa 11.1.2018 na obv. C. H., nar. X.X.XXXX v Q. nad T., C. R., nar. XX.X.XXXX
v Q. nad T. a C. G., nar. X.X.XXXX v Q. nad T., pre prečin úverového podvodu v spolupáchateľstve

podľa § 20, § 222 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedený
vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie
výsluchom obžalovaných C. H., C. R. a C. G.; výsluchom svedkov C. H., C. T., nar. XX.X.XXXX a C.

T., nar. XX.X.XXXX; prečítaním zápisnice o výsluchu svedka B.. Q. U. U. z prípravného konania podľa
§ 263 ods. 1 Tr. por.; prečítaním znaleckého posudku č. 81/2017 vypracovaného znalkyňou z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria MUDr. C. R. a znaleckého posudku znalca z odboru
psychológie Mgr. Y. R. pod č. 54/2017; ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom
spise a pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 2T/101/2017, 2T/221/2009, 1T/22/2009, 3T/194/2008

a 2T/131/2009, podľa § 269 Tr. poriadku.

Obžalovaní C. H., C. R. a C. G. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v
zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásili podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že sa
cítia byť nevinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.Obžalovaný C. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že C. T. prišla na stavbu, čo robil u C. R.. Pýtala
si cigaretu, tak sa ako tak zoznámili atď.. On potreboval nejaký vercajk, lebo robil na tých stavebných
prácach. Tak sa jej spýtal, či nepôjdu do banky a nezoberie pre neho úver, že za odmenu jej dá 100,-

Eur. Ona s tým súhlasila, tak išli. Povedala, že príde na druhý deň, ale prišla na tretí deň. Išli do Banskej
Bystrice s C. R., C. H. a C. T.. Peniaze mali byť len pre neho, lebo potreboval vercajk. Dozvedel sa,
že už predtým C. T. v banke poskytli úver. Necíti sa byť vinný, keďže úver riadne platí. Momentálne
býva v Žiari na Ul. U. u matky. Na Jalnej vtedy pracoval u C. R.. T. tam chodila, predtým ju nepoznal.
Nemal v úmysle ju oklamať. Na otázku prečo oslovil cudziu osobu, aby si vzala úver, odpovedal, že jemu

úver nedajú, len tak mu to napadlo. Zdalo sa mu, že ona je mentálne slabšia. Komunikovali tak, že mu
napísala na papier alebo posunkami. Má pocit, že presne vedela čo robí, aj mu napísala, že už predtým
brala pôžičku. Aj v banke mu to potvrdili. Na otázku kto vybral banku v Banskej Bystrici odpovedal, že
nevie, bolo to po ceste. Išiel tam kúpiť nejaký vercajk. Nebolo to hneď v ten deň ako sa dohodli s C.
T., táto prišla na druhý deň okolo 10. hodiny. Bol vtedy u R. na stavbe. R. požiadal, či ho nezavezie do
Zvolena alebo do Banskej Bystrice do záložne, že by tam pokúpil vercajk. Znovu na otázku, kto vybral

Poštovú banku v BB odpovedal, že on. C. T. mala občiansky preukaz a zdravotnú kartu. S pracovníčkou
banky rozprával on, keďže on chcel ten úver. C. T. nevedela riadne komunikovať. On H. a R. povedal,
že si s ňou vybavuje úver. Povedal, že mu dá na naftu a to je všetko. Úver si platí, má i šeky. Potom sa
rozprával aj s otcom C. T.. Zastavili sa za ním, požiadal C. R.. Povedal mu, že stalo sa a platí sa to. O
tom, že C. T. je na invalidnom dôchodku vedel, povedali mu to v banke. Na otázku, aby vysvetlil rozpory

vo výpovediach, kedy v prípravnom konaní vypovedal, že úver nebol pre neho, ale iniciátormi boli obž. R.
so H., odpovedal, že predtým mal H. nejaké pletky s jeho bývalou. Mal aj vypité a bol na nich nahnevaný
a preto tak vypovedal. Pokiaľ vypovedal aj na R., bolo to preto, že predtým mali niečo, ale rozoberať
to nebude. Kamaráti s R. nie sú. K okolnostiam uzatvárania úveru uviedol, že si presne nepamätá. Na
otázku, či žiadal nejakú konkrétnu sumu uviedol, že 5.000,-Eur, ale dali jej len tých 1.800,-Eur. Peniaze

si v banke prevzal v hotovosti. Išli potom z banky von. Dal R. na naftu 20 - 30,-Eur a išiel si kúpiť nejaký
vercajk. Potom išli na stavbu. Splátku úveru uhradil hneď prvý mesiac. Nechal niečo na účte, aby sa to
uhradilo. Na otázku z akého dôvodu by mu neposkytli úver odpovedal, lebo mal exekútorov. Mal úver vo
VÚB, ktorý nebol schopný splácať. V tom období mal aj živnosť, ale nerobil cez živnosť. Bol zamestnaný
v sklenárstve u pána H.. Tento mesiac tam skončil a pracoval tam asi 4 mesiace. V období augusta

2017 bol zamestnaný na stavbách, boli to brigády. Na otázku, čo vtedy nakúpil a kde odpovedal, že
zbíjačku, rezačku na dlažbu, uťahovačku, dá sa povedať polovicu vecí, náradia pre murárov. Kupoval
to v záložni. Doklad tam nedávajú. Rezačka stála asi 90,-Eur, vŕtačka 60,-Eur a ďalšie 220-210,-Eur.
Peniaze za tento vercajk sa mu minuli, aspoň väčšina. Peniaze, čo si vybral v banke nedával nikomu.
Ak predtým vypovedal inak, to už vysvetlil. Pri výsluchu u vyšetrovateľa bol opitý. V banke nehovoril

pracovníčke na aký účel chce použiť peniaze. Na otázku prečo s nimi išiel aj obž. H., odpovedal, že
on išiel s R.. Keď išli do Bystrice, tak si sadol za ním, Išiel si tam niečo vybaviť. Peniaze pracovníčka
banky vyplácala C. T. a on si ich od nej prebral. Na nákupe boli tu v Žiari a vo Zvolene v záložniach.
Boli aj v obchodoch, železiarstvach, ale tam to bolo drahé. Najprv išli do Zvolena do záložne na vlakovej
stanici. Tam kúpil vŕtačku, rezačku, lasere, bolo toho viac. Následne zasa uviedol, že z banky najprv išli

po meste po Bystrici, pobehali tam po záložniach. Jožo vedel, kde sú v Bystrici záložne. Pobehali tak 5-6
obchodov. Tam ale nič nekúpil, tak išli do Zvolena. Vo Zvolene boli asi v šiestich obchodoch, ale kúpili
asi v dvoch. Následne dodal, že vlastne kúpil len v tej záložni na stanici. Peniaze mu ešte nejaké zostali.
Mal aj zaplatiť výživné, tak mu to prišlo vhod. V Žiari nad Hronom bol kupovať v záložni u Chrobáka, ale
to nebolo v ten istý deň. V Banskej Bystrici, keď tam prišli, tak parkovali s autom vedľa pošty. V banke sa

zdržali tak pol hodinu. Keď prišli z banky, tak oni dvaja boli v aute. Čo si bol vybavovať H.r ani kde, nevie.
Niekde v BB zastavili a H. išiel na nejakú pol hodinu až hodinu preč. Oni ho čakali v aute. Keď chodili vo
Zvolene po obchodoch, tak H. aj T. chodili s nimi. Na otázku koho myšlienka bola, aby podpísal listinu
( na č.l. 77 ) odpovedal, že jeho. Nikto ho o to nežiadal.

Obžalovaný C. R. vypovedal, že T. prišla na stavbu a potom prišiel C. G. na ním, či ho zavezie do Banskej
Bystrice, tak ho zaviezol. Na druhý deň museli ísť zase, lebo prvýkrát jej to nedali. Tak sa dohodli s tou
T., aby sa na druhý deň zastavila a pôjdu do Bystrice. Tam sa prebrali tie peniaze 1.800,-Eur. Dohodli sa
medzi sebou, že on ( obž. G. ) si to bude splácať. G. jej dal 100,-Eur do ruky ako za pomoc. On na tom
nevidel nič zlé. T. tam stále chodila, že nemá čo jesť, fajčiť. Ona nevie rozprávať, ale rozumie všetko.

Vie, že aj v minulosti už brala úver alebo ručila, tak má vedomosť o tom. Obž. G. u neho robil na stavbe,
ale nebolo to v kuse. G. vtedy prišiel za ním, či by išiel s nimi, že si ide zobrať nejakú pôžičku, že mu
ona sľúbila, že mu s tým pomôže a on si to bude splácať. Do Banskej Bystrice išiel s nimi aj obž. H..
H. zobral len preto, aby nešiel sám. Kto vybral banku v BB nevie. T. vravela, že nechce ísť do Žiaru,aby ju nevidela rodina. Kým oni dvaja boli v banke, tak on bol s C. niekde preč. Bolo to 2 - 3 hodiny.
Potom, keď sa stretli, tak išli rovno domov. Teda ešte išli do Zvolena, kde si išla kúpiť telefón. Odtiaľ
išli na Jalnú a tam sa rozdelili. Vo Zvolene zastavili na železničnej stanici. On bol v aute, nevystupoval.

Oni si išli kupovať telefón. Boli len v tom jednom obchode. Odtiaľ išli na Jalnú. S obž. G. mali medzi
sebou problémy, ale bližšie nebude hovoriť. G. mu dal 25,-Eur za naftu, keď išli do Bystrici. Ešte mu
kúpil cigarety a hamburger. Peňažné prostriedky si prevzal G.. To videl, aj počul ako sa dohadovali s C.
T.. Odovzdával XXX,-Eur T. a ostatné peniaze si nechal v aute. Keď vystúpili vo Zvolene, tak si ich aj
zobral. Ten telefón a ostatné si zobral v Jalnej, kde sa všetci rozdelili.

Obžalovaný C. H. sa po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní najskôr vyjadril, že vo veci nebude
vypovedať.Pooboznámenísvýpoveďamispoluobžalovanýchsavyjadril,žetočovypovedalobžalovaný
C. G. sa zakladá na pravde. Následne uviedol, že na otázky odpovedať bude. Vypovedal, že tá pani
T. prišla na stavbu a požiadala C. G. o pôžičku, teda ona povedala, že či by jej mohol pomôcť. T. mu
napísala na papier, že peniaze. R. nechcel ísť, lebo mal vypité. Tak išli na druhý deň. R. ho požiadal,

aby išiel s nimi do Banskej Bystrice, tak išiel ako kamaráti. Išiel aj do Rooseveltovej nemocnice vybaviť
tabletku pre ženu. On vedel, že T. bola mentálne zaostalá, aj G. to vedel. On s nimi nebol v banke, ale
videl, keď išli z banky, že G. mal peniaze. Nemal vrecká, tak odložil a potom pán R. mu dal na Jalnej
peniaze. Z Bystrice išli domov, ale vo Zvolene sa zastavili. On si tam kúpil tri kekse. Bol opitý, tak si
presne nepamätá kde. C. dal G. peniaze. Pamätá si, že volal, že si kúpil materiál, vŕtačky a takéto veci.

Spolu to kupovať neboli. V nemocnici v Bystrici bol vtedy, keď boli oni v banke.

Svedkyňa C. T. staršia ( matka C. T., nar. XX.X.XXXX ) pred súdom vypovedala, že im bol do schránky
vhodenýanonymnýlist,žebolnadcéruzobratýúver,žejuzobralidoBanskejBystriceavPoštovejbanke
na ňu zobrali úver, že to vraj boli oni traja. Dcéra dostáva dôchodok 240,-Eur. Prišla dcére karta, tak

zistili, že bol na ňu zobratý úver 1.845,-Eur. Keď zistili, že prišla tá karta, tak išli podať trestné oznámenie
na políciu. Dcéra nerozpráva, ale píše. Chodila do školy do Kremnice pre sluchovo postihnutých. Oni
predtým bývali v Hliníku, ale sa presťahovali do Jalnej. Dcéra nevie s financiami manipulovať. Oni ju
zneužili. Súdom bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, ale až neskôr asi pred mesiacom.
Čítať tiež veľmi nevie. Čo je to úver, úroky si myslí, že nevie. Úver sa platí na úverový účet a za vedenie

účtu sa platí 5,-Eur mesačne. Museli zaplatiť za tento účet už 56,-Eur. Chceli ho zrušiť v Poštovej banke,
ale zatiaľ im nič neprišlo. Úver je na 8 rokov. Z toho úveru, že vraj dali dcére 100,-Eur. Ona nemala úver,
kde by bola dcéra ako spoludlžník či ručiteľ úveru. Po predložení čestného prehlásenia na č.l. 232 spisu
sa svedkyňa vyjadrila, že toto oni ( obžalovaní ) dali dcére podpísať. Dcéra jej sama povedala, že jej
dali voľačo podpísať. Úver splácajú na ten úverový účet. Zatiaľ im žiadna upomienka na nesplácanie

úveru neprišla.

Svedkyňa C. H. vypovedala, že vtedy robila v Poštovej banke. Jej úlohou bolo oslovovať ľudí v hale a
ponúkať im služby. Oslovila tam aj pani, čo je vonku ( C. T. mladšia pozn. ). Bola tam s nejakým pánom.
Oslovila ich, či majú záujem o úver. Pán povedal, že áno. Tak si ich posadila k sebe na priehradku. Pýtala

si občianske preukazy. Potom si zisťuje informácie o klientoch, či sú zamestnaní a či sú klientmi Poštovej
banky. Občiansky preukaz si pýtala od tej pani, lebo ona bola žiadateľka o úver. S ňou komunikovala
pomaličky, ona odpovedala. Niektoré veci písala a niekedy ju doplnil ten pán, čo bol pri nej. Ona chcela
úver vo výške tritisíc alebo päťtisíc eur, ale systém to nedovolil a dal ju do risku. Tak sa pýtala, či už má
nejaký úver, či niečo spláca. Ona potom zobrala papier a tužku a nakreslila jej, že spláca strechu, úver

na matku. Ona potom súhlasila s tou čiastkou ako jej systém ponúkol. Boli u nej dva razy. Druhýkrát
volali klienta, keď už bol úver schválený, aby sa dostavili načerpať si peniaze. Na niektoré veci sa pýtala
toho pána, oni sa dopĺňali navzájom. V banke neriešili či klient bol mentálne spôsobilý, len zisťovali či
nie je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a preto aj kontrolovali občiansky preukaz. Peniaze oni
nevyplácajú. Tie vyplácali na spoločnej priehradke na pošte. Dokumentáciu, zmluvy odovzdala priamo

klientke do ruky. Všetky dokumenty dala jej do ruky, ale ona to posunula na stolíku tomu pánovi. Doba
splácania úveru bola na 8 rokov, teda najdlhšia doba ako poskytuje banka, aby klienti mali najnižšie
splátky. Ešte si spomína, že sa pýtala, či môže dať čerpanie úveru na jej účet, ktorý mala v Poštovej
banke, ale ona kývala rukami, že to nie, že nový účet. Upozorňovala ju, že za nový účet sa bude platiť
poplatok a ona len mykla plecom, že nevadí a ten pán povedal, že sa to bude platiť. Klientka mala v

banke účet dôchodcovský. Na aký účel potrebovala peniaze, teda úver nehovorila, ani to nezisťovali.
Ešte sa pýtala, či tam dajú nejakú oprávnenú osobu, lebo si tam klienti dávajú napríklad rodičov, priateľov
a bola v tom, že ten pán je priateľ, keď sa spolu bavili. Ona povedala, že nie. Keď riešili ten úver anevyšla jej tá požadovaná suma, tak sa pýtala, či toho pána môžu dať ako spoludlžníka a ona povedala,
že nie. Spýtala sa prečo a on povedal, že nie, že má exekúciu na účte.

Svedkyňa C. T. mladšia pred súdom v podstate vypovedala, že prítomných obžalovaných pozná ( obž.
C. R. a C. H., keďže hlavné pojednávanie sa konalo v neprítomnosti obž. C. G. pozn.). Pozná aj C.
G.. Na otázku či s nimi bola v banke odpovedala, že oni čakali vonku a v banke bol G.. Na otázku kto
chcel z banky peniaze odpovedala, že G.. Pýtali si od nej občiansky prekaz, či tento má, povedala, že
má. Chceli od nej, aby išla do banky, ona povedala, že nechce, ale stále ju otravovali. V banke bola s

nimi dvakrát. Na otázku koľko dostala peňazí odpovedala, že sto. Potom už nič. Na otázku či vie, čo
je úver odpovedala, že vie. Či sa úver spláca nevie. Na otázku či v minulosti už bola spoludlžník alebo
ručiteľ odpovedala, nie. Po predložení listiny na č.l. 232 spisu - čestné prehlásenie sa vyjadrila, že je to
jej podpis. Na otázku či išla do Banskej Bystrice dobrovoľne uviedla, že išli najprv za G. do Kľačian na
návštevu, kde niečo jedla, pila kávu a potom išli všetci autom do Bystrice. Listiny podpisovala tam na
pošte, tieto boli pripravené, bolo to viac podpisovania. Tie papiere ani nečítala. Bol tam s ňou Mráz a títo

dvaja ( obž. R. a H. ) čakali vonku. Pamätá si, že potom v Bystrici jedla kebab a išli ešte do Zvolena, kde
oni chceli ísť kúpiť motorovú pílu. Vo Zvolene čakala v aute a fajčila. G.z čakal s ňou v aute a v obchode
boli tí dvaja. G. jej dal v aute 100,-Eur. Potom sa vrátili domov, ju zaviezli do Trnavej Hory ako je obchod.
Peniaze si G. vyberal na pošte v Bystrici. Dal si ich do vrecka. Nevie či si peniaze s niekým delil. Na
otázku či jej obž. G. povedal načo potrebuje peniaze odpovedala, že nie.

Súdna znalkyňa MUDr. C. R. sa pred súdom pridržiavala záverov písomne vypracovaného znaleckého
posudku. Vypovedala, že vyšetrením bola u svedkyne C. T. mladšej zistená znížená intelektová
úroveň v pásme ľahkej duševnej zaostalosti, ako i porucha komunikácie v dôsledku organického
poškodenia mozgu v čase po narodení. Chápavosť nie je až tak narušená. Relatívne dobré sú pamäťové

schopnosti. Veľmi sú postihnuté schopnosti v oblasti matematických operácií, najmä pokiaľ ide i vyššie
sumy a obchodné transakcie. Takýmto nerozumie. Osobnostná výbava, tu je veľká miera naivity,
sociálnej neskúsenosti, možnej manipulovateľnosti a neuvedomovanie si možného rizika konania, ktoré
podstupuje. Vo vyšších sumách nevie narábať, možno do tých 100,-Eur. To je uvedené aj v znaleckom
posudku z odboru psychológie. Sumu invalidného dôchodku vedela povedať, ale nevie s tým narábať.

Nevedela by účelne hospodáriť s takýmito finančnými prostriedkami. K záveru svojho ZP pri odpovedi
na otázku 2 doplnila, že svedkyňa sama by to nebola schopná urobiť, nevedela by čo to znamená úver,
dokumenty k zmluve, to by určite nepochopila vzhľadom na svoju intelektovú výbavu.

Na podklade znaleckého posudku vypracovaného súdnou znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie,

odvetvia psychiatria MUDr. C. R. pod č. 81/2017 mal súd ďalej preukázané, že u svedkyne C. T.,
nar. XX.X.XXXX nebola zistená duševná porucha či choroba v zmysle psychózy. Jedná sa o ľahkú
duševnú zaostalosť a poruchu komunikácie. U svedkyne je oslabená oblasť plánovania, organizovania
a uvedomovanie si možných následkov jednotlivých aktivít a prípadne i rizikového konania. V čase
vyšetrovanej udalosti boli u svedkyne ľahko znížené rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti pri strednom

stupni ľahkej duševnej zaostalosti. Predpokladá, že jej konanie bolo ovplyvnené druhými osobami.
Probantka je sociálne naivná, celkovo nezrelá, ľahko ovplyvniteľná a manipulovateľná. Podľa záverov
znaleckého posudku znalca z odboru psychológie Mgr. Y. R. č. 54/2017 súd zistil, že intelektové
schopnosti svedkyne sú v pásme ľahkého až stredného stupňa ľahkej duševnej zaostalosti. Slovná
zásoba je aj v dôsledku ťažkej poruchy reči veľmi jednoduchá. Základná informovanosť je na relatívne

dobrej úrovni. Ovláda jednoduchšie matematické operácie. Osobnosť svedkyne je simplexná. Pri
nadväzovaní spoločenských kontaktov je naivná, neskúsená a dôverčivá. Princíp obchodných transakcií
nie je schopná pochopiť. Je v tejto oblasti ľahko zmanipulovateľná a ovplyvniteľná inými osobami.
Hodnotu finančných prostriedkov vyššej sumy ( stovky eur ) si nie je schopná predstaviť ani uvedomiť.
Nemá preto ani predstavu, akou hodnotou je suma, ktorej prevzatie svojim podpisom potvrdila.

Vyšetrením neboli zistené tendencie ku skresľovaniu výpovedí či k zamlčovaniu dôležitých skutočností.
Kapacita pamäťových schopností je podpriemerná, približne zodpovedajúca nameranému intelektu.
Svedkyňa vzhľadom na intelektový deficit aj sociálnu naivitu je zvýšene sugestibilná, manipulovateľná
aj ovplyvniteľná.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivomuvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Vykonaným dokazovaním podľa záveru súdu bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaní sa
dopustili skutku, tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Obžalovaní C. H., C. R. a C. G.
svojím konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu úverového podvodu podľa §
222 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., keďže spoločným konaním vylákali od iného
úver tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na splácanie úveru a tak mu spôsobili

malú škodu. Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok, špecificky však ten majetok, z ktorého sa
poskytuje úver alebo záruka na úver. Úver sa poskytuje na základe zmluvy o úvere, ktorou sa veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a
dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podmienky na poskytnutie a
splácanieúverusúpredmetomzmluvyoposkytnutíúveru.Zaomylsapovažujerozpormedzipredstavou
askutočnosťouauvedenímdoomylusarozumiekonanie,ktorýmpáchateľpredstieraokolnosti,ktorénie

súvsúladesoskutočnýmstavomveci.Natrestnosťpáchateľasavyžaduje,abyinéhouviedoldoomyluv
otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, ktoré však nie sú v súlade so
skutočnosťou, a tak vylákal od neho úver alebo záruku na úver. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná
o úmyselný trestný čin. Škodou sa na účely Tr. zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na
majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným

činom. Malou škodou je škoda prevyšujúca sumu 266,-Eur ( § 125 ods. 1 Tr. zákona ). Spolupáchateľstvo
v zmysle § 20 Tr. zák. vyžaduje spoločný úmysel spolupáchateľov, ktorý zahrňuje spoločné konanie ako
i sledovanie spoločného cieľa tzn. porušenia alebo ohrozenia záujmu chráneného Trestným zákonom.
Spoločnýúmyselpritomnemožnostotožňovaťsvýslovnoudohodouspolupáchateľov,nakoľkopostačuje
i dohoda konkludentná. Každý spolupáchateľ si však musí byť vedomí aspoň možnosti, že konanie jeho

a ostatných spolupáchateľov smeruje k spáchaniu trestného činu spoločným konaním a pre tento prípad
byť s tým uzrozumený.

Obžalovaní sa pred súdom ku spáchaniu činu nepriznali. Sú však priamo usvedčovaní výpoveďami
svedkýň C. T. mladšej, C. H., čiastočne výpoveďou Jany T. staršej, ako aj listinnými dôkazmi, najmä

zápisnicami o rekognícii, ale i výpoveďou obž. C. G. v štádiu prípravného konania. Hoci výpoveď
svedkyne C. T. mladšej pred súdom s ohľadom na jej ľahkú duševnú zaostalosť, ale najmä poruchu
reči nebola spontánna, plynulá a celkom súvislá, svedkyňa vypovedala v podstatných okolnostiach
nerozporne a zhodne so svojou výpoveďou v štádiu prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní
predovšetkým identifikovala tam prítomných obžalovaných C. R. a C. H., ako osoby, s ktorými bola

v Banskej Bystrici, keď vybavovali v banke na pošte úver. Vyjadrila sa, že pozná aj C. G.. Práve
obžalovaného G. označila ako osobu, s ktorou bola priamo v banke, kedy aj podpisovala papiere. Obž.
G. si potom aj v banke prevzal peniaze, z ktorých jej dal neskôr v aute čiastku 100,-Eur. Ďalší dvaja
obžalovaní išli s nimi, boli všetci štyria v Banskej Bystrici na aute, ale oni dvaja v banke neboli a čakali
vonku. Svedkyňa ďalej potvrdila, že ju obžalovaní oslovili a chceli od nej, aby išla do banky. Pýtali sa či

má občiansky preukaz. Povedala, že nechce ísť, ale stále ju otravovali. Potvrdila, že ona úver nechcela,
peniaze z banky chcel G.. Spomenula tiež skutočnosť, že boli najprv na návšteve u obž. G., kde niečo
jedla a pila kávu a potom išli spoločne autom do Banskej Bystrice. Cestou naspäť sa zastavili vo Zvolene,
kde si obž. R. a H. chceli ísť kúpiť motorovú pílu. Vo Zvolene čakala v aute spolu s obž. G. a oni dvaja
boli v obchode. Na otázku, či si obž. G. s niekým peniaze delil odpovedala, že nevie. Vo svojej výpovedi

v prípravnom konaní však uvádzala, že G. odovzdal R. nejaké peniaze v aute, ale nevie akú sumu.
Súd ďalej poukazuje, že svedkyňa všetkých troch obžalovaných jednoznačne identifikovala aj podľa
fotografií, o čom svedčia zápisnice o rekogníciách s prílohami, nachádzajúce sa na č.l. 158 - 179 spisu.

Obžalovaní sú ďalej usvedčovaní výpoveďou spoluobž. C. G., ktorý v prípravnom konaní v procesnom

postavení obvineného dňa 16.11.2017 vypovedal, že po vypísaní výberového lístka boli C. T. vyplatené
prostriedky asi 1.830,-Eur. Tieto peniaze si prevzal. Z týchto dal C. T. 100,-Eur ako odmenu, na ktorej
boli dohodnutí a ostatné peniaze odovzdal C. R.. Nevie prečo tak konal a nechce sa k tomu vyjadrovať.
Po odvezení na Jalnú mu C. R. tieto peniaze opäť vrátil. Pokiaľ uvádzal, že úver mal splácať R. so H.
a na zobratie úveru bola C. T. nahovorená R. a H., pričom úver bol určený pre nich, nie je to pravda.

Pripúšťa, že ho navštívili a rozprávali sa o tejto veci a bavili sa o tom, že úver je vlastne jeho a má ho
splácať. Výslovne sa do zápisnice vyjadril, že celý tento úver a prípad berie na seba. On potom navštívil
C. T. a spísal zmluvu o pôžičke, ktorú podpísal dňa 14.11.2017 ( listina na č.l. 77 spisu ). Túto listinu však
C. T. nepodpísala. Na hlavnom pojednávaní obž. C. G. v podstate zotrval na tom, že úver bol pre neho,dohodol sa s C. T. iba on sám, pričom obž. C. R. ich len odviezol na aute do Banskej Bystrice, za čo mu
dal peniaze na naftu a C. H. išiel s nimi resp. s R., lebo si niečo vybavoval. Pri odpovediach na otázky
pre koho bol úver určený a na aký účel mali byť použité peniaze z úveru však bola výpoveď obž. C. G.a

značne rozporná, vyhýbavá a nelogická. Na jednej strane vypovedal, že peniaze potreboval on sám, aby
si pokúpil rôzne náradie - „vercajk“, nakoľko vykonával stavebné práce, avšak naproti tomu uviedol, že
pracovalibana„brigády“,nevykonávalživnosťanaposledybolzamestnanývsklenárstve.Ďalejtvrdil,že
po prevzatí peňazí v banke chodili najprv v Banskej Bystrici po záložniach a obchodoch a pobehali asi 5 -
6 obchodov, no nič tam nekúpil, tak išli do Zvolena, kde tiež boli asi v šiestich obchodoch. Nakoniec kúpili

iba v záložni na železničnej stanici. Kúpil tam zbíjačku, rezačku na dlažbu, lasere, vŕtačku, uťahovačku,
avšak doklad k týmto veciam nemá. Keď chodili vo Zvolene po obchodoch, tak H. aj T. chodili s nimi.
Výpoveď obž. G. je v tejto časti v zásadnom rozpore s výpoveďami spoluobžalovaných. Obž. C. R.
vypovedal, že potom ako sa C. G. a C. T. vrátili z banky išli domov. Cestou z Banskej Bystrice išli do
Zvolena, kde si išla kúpiť telefón. Vo Zvolene zastavili na železničnej stanici. On bol v aute, nevystupoval.
Oni si išli kupovať telefón. Boli len v jednom obchode vo Zvolene. Obž. C. H. taktiež uvádzal, že z

Banskej Bystrice išli domov, ale vo Zvolene sa zastavili. Bol opitý, tak si presne nepamätá kde. Pamätá
si, že volal ( zrejme obž. G. ), že kúpil materiál, vŕtačky a nejaké veci. Spolu to však kupovať neboli.
Svedkyňa C. T. vypovedala, že sa zastavili vo Zvolene, kde chceli obžalovaní kupovať motorovú pílu. V
obchode boli R. a H. a ona s obž. G. čakali v aute. K otázkam ohľadne účasti spoluobžalovaných R. a H.
sa obž. C. G. vyjadril, že predtým vypovedal proti nim, lebo bol na nich nahnevaný. H. mal nejaké pletky

s jeho bývalou. Aj s R. mali niečo, ale rozoberať to nebude a mal pri výsluchu vypité. Jedná sa o nejasné
dôvody, ktoré navyše nie sú podložené žiadnym konkrétnym dôkazom. Podľa súdu ide o celkom zjavne
účelové tvrdenia obž. C. G., urobené v úmysle pomôcť spoluobžalovaným vyhnúť sa trestnoprávnej
zodpovednosti za stíhaný skutok, ktorý ako sa sám vyjadril „berie na seba“.

Na podklade listinných dôkazov súd zistil, že dňa 2.8.2017 bola medzi veriteľom Poštová banka,
a.s. a dlžníkom C. T., nar. XX.X.XXXX uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere „dobrá pôžička“ č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.880,-Eur,
ktorý sa zaviazala splácať v 96 mesačných splátkach po 36,34,-Eur. Termín konečnej splatnosti úveru
je stanovený na 25.8.2025. Podľa výpisu z úverového účtu ( č.l. 227 spisu ) je preukázané, že zároveň

dňa 2.8.2017 bol uskutočnený výber peňažnej hotovosti v sume 1.835,-Eur. K tomuto výberu je tiež
doložený doklad podpísaný C. T. na č.l. 99 spisu. Obhajoba obžalovaných, že úver si mala zobrať C. T.
mladšia na základe svojho slobodného a vážneho rozhodnutia, a to výlučne len v prospech obž. C. G.
a po dohode s ním, bola vykonaným dokazovaním vyvrátená. K. súd uviedol vyššie, obž. C. G. nevedel
žiadnym hodnoverným spôsobom vysvetliť účel použitia peňažných prostriedkov z úveru. Vypovedal,

že väčšinu peňazí použil hneď na nákup tovaru - náradia, ku ktorému ale nemá žiadne doklady. Súd
poukazuje, že aj keby obž. G. skutočne nakupoval veci v záložni, nie je dôvod, aby mu nebol vystavený
doklad o kúpe, o to viac, keď chcel náradie používať na podnikanie ( živnosť ) a samozrejme i za účelom
uplatnenia prípadnej reklamácie tovaru v záručnej dobe. Pokiaľ skutočne obž. C. G. mal v úmysle získať
peňažné prostriedky len pre seba a nie pre potreby spoluobžalovaných, je potom ťažko pochopiteľné,

prečo nedokázal vysvetliť účel ich použitia. Takisto je nelogické tvrdenie jeho a obž. H., že peniaze
najskôr odovzdal obžalovanému R. a tento mu ich po návrate na C. vrátil naspäť.

Všetci traja obžalovaní uvádzali, že C. T. mladšiu spoznali už skôr pred skutkom a mali vedomosť
o tom, že má poruchu reči, táto komunikovala s nimi hlavne posunkami alebo písala na papier. Zo

spôsobu komunikácie s ňou teda museli celkom jednoznačne usúdiť, že C. T. mladšia je intelektovo na
slabšej úrovni a nemôže byť reálne schopná porozumieť zložitejším právnym úkonom. Z vykonaných
dôkazov vyplýva, že obžalovaní sa rozhodli C. T. mladšiu využiť na získanie peňažných prostriedkov
prostredníctvom vylákania úveru od Poštovej banky, a.s., nakoľko sami by úver z banky nedostali.
Obžalovaný C. G. vypovedal, že úver by nemohol dostať kvôli exekúcii a zjavne by úver nemohli získať

ani spoluobžalovaní R. či H.. Obž. C. R. a C. H. podmienky na získanie úveru nespĺňali už len z dôvodu,
že na ich majetok bol Okresným súdom Banská Bystrica vyhlásený konkurz - u obž. H. uznesením sp.
zn. 4OdK 203/2017 zo dňa 26.7.2017 a u obž. R. sp. zn. 4OdK 98/2017 zo dňa 21.6.2017 ( č.l. 272-275
a č.l. 283-284 spisu ). Svedkyňa C. H. v tomto smere vypovedala ( čo uvádzal i obž. G. ), že úver
bol žiadaný vo výške až do 5.000,-Eur, avšak systém to vyhodnotil ako riziko a mohla byť poskytnutá

suma úveru len 1.880,-Eur. Za účelom získania úveru obžalovaní využili nižší intelekt C. T. mladšej, jej
ľahkú ovplyvniteľnosť, manipulovateľnosť a naivitu v kombinácii s poruchou reči. Takéto závery vyplývajú
aj zo znaleckých posudkov znalcov z odboru psychológie a odvetvia psychiatrie. Znalci okrem iného
konštatovali, že svedkyňa nebola sama spôsobilá uskutočniť taký právny úkon ako je úverová zmluva atoto konanie muselo byť ovplyvnené inou osobou resp. osobami. Takémuto úkonu totiž nie je schopná
porozumieť a nevie si ani predstaviť a uvedomiť hodnotu finančných prostriedkov vyššej sumy ako cca.
100,-Eur. Nie je pritom rozhodujúce, že menovaná bola až neskôr súdom obmedzená v spôsobilosti

na právne úkony ( rozsudok OS Žiar nad Hronom sp. zn. 26Ps/4/2018 zo dňa 8.10.2018 pozn. ).
Skutočnosť, že svedkyňa nebola schopná porozumieť takému úkonu ako je úverová zmluva a nemohla
si uvedomovať právne následky s tým spojené však musela byť obžalovaným veľmi dobre známa už z
bežnej komunikácie a kontaktu so svedkyňou. Súd tiež poukazuje, že obž. C. R. a C. H. sa v nedávnej
minulosti dopustili obdobného protiprávneho konania, kedy rovnako využili neskúsenosť, naivitu a

ľahkú ovplyvniteľnosť iných osôb na získanie majetkového prospechu, čím spáchali pokračovací zločin
podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., za čo boli
právoplatne odsúdení rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2T/14/2017.

Obžalovaní sa ďalej bránili tým, že C. G. splátky úveru riadne a v celej výške platí, tento úver
bude splácať i naďalej, takže nevznikla na strane poskytovateľa úveru Poštovej banky, a.s. žiadna

škoda. Skutočnosť, že splátky úveru sú zatiaľ zo strany obž. C. G. platené však z hľadiska vyvodenia
trestnoprávnej zodpovednosti nie je podstatná. Obžalovaní nepochybne konali v úmysle vylákať úver
od poskytovateľa úveru Poštovej banky, a to prostredníctvom inej nastrčenej osoby - C. T. mladšej,
nakoľko sami podmienky na poskytnutie úveru nespĺňali. C. T. mladšia vystupovala v zmluve ako
úverový dlžník, hoci úver pre ňu určený nebol a právnym podmienkam úverovej zmluvy nebola schopná

porozumieť. K uzavretiu úverovej zmluvy ju naviedli obžalovaní, ktorí využili jej mentálnu zaostalosť
a okolnosť, že poberá pravidelný príjem z invalidného dôchodku, takže banka úver schválila. To, že
sa obž. C. G. rozhodol neoprávnene získaný úver splácať možno pokladať len za úmysel nahradiť
spôsobenú škodu, pretože trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. bol už dokonaný,
a to schválením úveru a vyplatením peňažných prostriedkov v prospech žiadateľa o úver. Vyplatenie

finančných prostriedkov zo strany banky je tým momentom, kedy dôjde k reálnemu úbytku na jej
majetku a teda aj ku vzniku škody ( viď tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Tdo/18/2016 zo dňa 26.5.2016 ). Je tiež nutné poznamenať, že doba splácania úveru je 8 rokov
a skutočnosť, že obž. C. G. zatiaľ úverové splátky uhrádza neznamená, že ich bude uhrádzať aj v
budúcnosti.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa

spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú
funkcie represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd
prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy; u spolupáchateľov
prihliadne aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.

Pokiaľ ide o osobu obž. C. H., súd mal preukázané, že má doposiaľ v odpise z registra trestov 7
záznamov. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/14/2017
zo dňa 5.4.2017, právoplatným dňa 5.4.2017, ktorým bol uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu
podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., za čo mu

bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou na 5 rokov a
probačným dohľadom. V minulosti bol opakovane odsúdený za prečiny krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. f/ Tr. zákona a v dávnejšej dobe aj za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zákona č. 140/1961 Zb., či prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona. U obžalovaného
sa jedná o páchateľa, ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, a to i formou druhovej recidívy. V

minulosti mu boli uložené podmienečné i nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré u neho zjavne
neviedli k náprave. Súd pri rozhodovaní o ukladaní trestu nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa §
36 Tr. zákona, avšak zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. t.j. predchádzajúce
odsúdenia za trestné činy. Základná trestná sadzba trestu odňatia slobody podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona
predstavujevýmeru1rokaž5rokov.Priprevahepriťažujúcichokolnostísadolnáhranicatrestnejsadzby

zvyšuje podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona o jednu tretinu ( z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou trestnej
sadzby v zmysle § 38 ods. 8 Tr. zák. ), teda z dvanástich mesiacov na dvadsaťosem mesiacov. Súd
po vyhodnotení osoby páchateľa ako i okolností prípadu uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici
( zvýšenej ) trestnej sadzby vo výmere 30 mesiacov, ktorý považoval s prihliadnutím na osobu páchateľa,mieru jeho účasti na spáchaní činu a následok tohto činu za primeraný a dostatočný. S poukazom na
§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním činu

bol vo VTOS, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin ( naposledy rozsudok Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 2T/131/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To
22/2016, právoplatným dňa 27.4.2016 ).

Obž. C. R. má podľa aktuálneho odpisu z registra trestov 7 záznamov. Naposledy bol odsúdený

rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/14/2017 zo dňa 5.4.2017, právoplatným dňa
5.4.2017, ktorým bol uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu podvodu v spolupáchateľstve podľa
§ 20, § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou na 5 rokov a probačným dohľadom. Predtým bol
opakovane odsúdený za trestné činy krádeže podľa § 247 Tr. zákona č. 140/1961 Zb.. Obdobne ako
u spoluobžalovaných, súd pri rozhodovaní o treste nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr.

zákona. Naproti tomu zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. t.j. predchádzajúce
odsúdenia za trestné činy. Základná trestná sadzba trestu odňatia slobody podľa § 222 ods. 1 Tr.
zákona predstavuje výmeru 1 rok až 5 rokov. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica
trestnej sadzby zvyšuje podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. o jednu tretinu ( z rozdielu medzi dolnou a hornou
hranicou trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 8 Tr. zákona ), teda z dvanástich mesiacov na dvadsaťosem

mesiacov. Rovnako ako obž. C. H., aj obž. C. R. spáchal žalovaný skutok v priebehu plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2T/14/2017 a preto uloženie
podmienečného trestu v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zákona neprichádzalo do úvahy. Súd zohľadňujúc mieru
účasti páchateľa na spáchaní činu ako i jeho následok a vychádzajúc tiež z potreby ochrany spoločnosti
pred páchaním trestnej činnosti i naplnenia prevýchovného a represívneho účelu trestu uložil obž. C. R.

trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov. Obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože
v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

U obžalovaného C. G. súd zistil, že tento má podľa aktuálneho odpisu registra trestov doposiaľ 5

záznamov. Naposledy sa jednalo o trestný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/53/2014
zo dňa 1.8.2014, právoplatný dňa 14.12.2016, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere
180 hodín ( trest vykonal ). Predtým bol trestným rozkazom Okresného súdu Žiar and Hronom sp. zn.
2T/134/2013 uznaný vinným za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, avšak v skúšobnej

dobe podmienečného trestu sa osvedčil a preto v danom prípade platí zákonná fikcia neodsúdenia.
Súd pri ukladaní trestu nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zákona. Na eventuálnu
priťažujúcu okolnosť ( podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona ) neprihliadal, nakoľko tu išlo o rozhodnutie ešte
z roku 1998, kedy bol odsúdený za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb.
a ods. sa potom osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z VTOS. Súd po vyhodnotení

osoby páchateľa, ako i okolností prípadu uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorý
považoval s prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a možnosti nápravy za primeraný
a dostatočný. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Obžalovaný je povinný viesť v skúšobnej dobe
riadnyživotanedopúšťaťsažiadnehoúmyselnéhoprotiprávnehokonania,vopačnomprípadesúdmôže

podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona nariadiť výkon trestu odňatia slobody v príslušnom ústave na výkon trestu.

Zo strany splnomocnenej zástupkyne poškodeného Ing. Q. U. U. bol v prípravnom konaní uplatnený
nárok na náhradu škody v celkovej výške 3.379,62,-Eur ( 1.770,98,-Eur istina a 1.608,64,-Eur úroky ),
pričom v rámci výsluchu sa vyjadrila, že ku dňu 1.12.2017 banka neeviduje žiadne splátky po splatnosti,

avšak môže nastať situácia, že úver splácaný nebude. V konaní pred súdom poškodený písomne
oznámil ( podania na č.l. 384 a 392 spisu ), že neeviduje žiadnu škodu v súvislosti so splácaním úveru
a tento je naďalej splácaný. Z uvedených dôvodov súd podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal pošk.
Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, s uplatneným nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť.