Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/132/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210208263
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4210208263.2

Uznesenie

e a C.." V zmysle bodu X.X. „ Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky
Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci
žalobkyne: K. H., nar. XX.XX.XXXX, I. č.XX, XXX XX R., zast.: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, Hlavné
námestie 7, 940 01 Nové Zámky proti žalovanému: SR - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166
073, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 6C/222/2010-336, zo
dňa 13.apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP, § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od
01.01.2013, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh žalobkyne
na prerušenie konania nie je dôvodný. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podania označeného
ako „Žaloba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom“ zo dňa 28.06.2010, ktorým
sa žalobkyňa domáhala náhrady škody v sume 2.433,18 eura s prísl. až do zaplatenia a nemajetkovej

ujmy v sume 36.500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 18.11.2009 do zaplatenia v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a náhrady trov konania.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 13.04.2016 požiadala súd o prerušenie
konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) OSP a o postúpenie spisu Ústavnému súdu SR na vyjadrenie
s otázkou: “posúdenie zhody ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení novely vnesenej zákonom

č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013 s čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, a to vo vzťahu
ku konaniam vedeným na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6C/91/2002 a 5C/7/1999.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že všeobecný súd v konaní o náhrade škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. môže konať až v prípade, ak by o existencii prieťahov v konaní bolo právoplatne
rozhodnuté v inom konaní, a to buď v rámci disciplinárneho konania, v konaní pred Európskym súdom

pre ľudské práva, alebo v konaní pred Ústavným súdom. Dodal, že do súčasnosti sa na predmetnom
súde neeviduje vo vzťahu ani k jednému z vyššie uvedených súdnych konaní rozhodnutie ÚS SR o
nároku na finančné zadosťučinenie. Ďalej poukázal na to, že zákon č. 514/2003 Z. z. bol prijatý dňa
28.10.2003 a z dôvodovej správy návrhu zákona pre NR SR je zrejmé, že sa osobitne skúmal súlad
navrhovanej právnej úpravy s právom EÚ. V tejto súvislosti uviedol, že vláda Slovenskej republiky ako
predkladateľ namietanej novely zákona č. 514/2003 Z. z., predložila do NR SR dôvodovú správu zo dňa

22. augusta 2012, vrátane všetkých častí navrhovanej novely zákona. Uviedol, že NR SR prijala novelu
zákona pod č. 412/2012 Z. z. po predložení citovanej dôvodovej správy, ktorá v časti A. Všeobecná časť,obsahuje: "DOLOŽKU ZLUČITEĽNOSTI návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev
a právom Európskej únie". Dodal, že nie je možné hovoriť o nesúlade právnej úpravy SR s právnou
úpravou EÚ vo vzťahu k tzv. základnému predpisu (t. j. už pred prijatím jednotlivých noviel k zákonu č.

514/2003 Z. z.), a to zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci po 13. decembri 2002, t. j. odo dňa oficiálneho ukončenia prístupových rokovaní SR s EÚ (na
kodanskom summite Európskej únie).

4. Ďalej poukázal na ust. § 109 ods. 1 písm. b) druhá veta OSP, ktoré upravuje procesnú situáciu,

kedy všeobecný súd využije svoje právo v zmysle čl. 130 ods. 1 písm. b) Ústavy Slovenskej
republiky a požiada Ústavný súd o výklad všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý aplikuje a
o ktorého ústavnej konformnosti nadobudol všeobecný súd pochybnosti. Na základe vyššie uvedených
skutočností,súdprvejinštanciedospelkzáveru,ževdanomprípadenemožnomaťžiadnepochybnostio
súlade namietaného zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení novely vnesenej
zákonom č. 412/2012 Z.z. s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. s článkom 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zdôraznil, že preto ani nie je dôvod na
prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b)OSP a návrh žalobkyne na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol. Záverom dodal, že na základe uvedených skutočností mal jednoznačne za to, že
takýto návrh žalobkyne na prerušenie konania je len súčasťou účelového postupu v konaní, bez vzťahu
k skutočnému záujmu o urýchlené ukončenie súdneho konania.

5. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa,
ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
nové rozhodnutie s vyslovením záväzného právneho názoru. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie
v odôvodnení rozhodnutia vymedzil návrh na prerušenie konania vnesený žalobkyňou, definovaním

vybratej časti tohto návrhu, bez priznania ďalších argumentov, ktoré na podporu svojho návrhu vniesla
do konania. Poukázala na to, že súd prvej inštancie nevysvetlil, ako mala žalobkyňa predvídať v
roku 2010 resp. pred týmto rokom, že pri vybavení sťažnosti na prieťahy bude súd vychádzať len z
výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, jej prešetrenia, právoplatného rozhodnutia v disciplinárnom
konaní vo vzťahu k prieťahom, alebo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu o porušení práva na

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti s vyjadrením, že žalobkyňa predložila súhrn
výňatkov právnych viet rôznych rozhodnutí ÚS SR, ktoré môžu vyznieť skresľujúco, a preto sa súd
s nimi nemôže vysporiadať uviedla, že súd sa nielenže môže, ale zo zákona aj musí vysporiadať so
všetkýminámietkamistranysporu.Malazato,žesúdnepochopilinštitútprerušeniakonaniaavyjadrenia
Ústavného súdu k ústavnosti toho ktorého zákonného ustanovenia. Poprela tvrdenie súdu, že návrh na

prerušenie konania je len účelovým postupom v konaní, bez vzťahu k skutočnému záujmu o urýchlené
skončenie súdneho konania.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobkyne preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj dôvody
odvolania a konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne posúdil, preto odvolanie žalobkyne nie je
dôvodné.

9. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z v znení novely č. 412/2015 Z.z. účinného od 01.01.2013,

pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorýmÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

10. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

11. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

12. Žalobkyňa žiadala prerušiť konanie z dôvodu predloženia danej veci Ústavnému súdu SR v súvislosti
s posúdením zhody ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení novely vnesenej zákonom č.

412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013 s čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Namietala
aplikáciu ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení , ktoré bolo účinné až od 1.1.2013 na
danú vec, pretože ako žalobkyňa nemohla predvídať v roku 2010, že pri jej nároku na náhradu škody za
prieťahy v konaní, bude súd vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, jej prešetrenia,
prípadne právoplatného rozhodnutia v disciplinárnom konaní vo vzťahu k prieťahom.

13. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP, v zmysle ktorého,
súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú pochybnosti , že žalobkyňou namietané
zákonné ustanovenie je v súlade s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, rovnako s článkom 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil. Pochybnosti
žalobkyne ako účastníka konania o ústavnosti, resp. rozpornosti citovaného zákonného ustanovenia

nie sú dôvodom na postup podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá OSP, keď procesný postup podľa
citovaného ustanovenia sa obligatórne použije len v prípade, ak súd pred rozhodnutím vo veci (teda nie
účastník konania) dospeje k záveru o rozpornosti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý sa
týka veci, s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
čo nie je daný prípad. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď návrh žalobkyne na prerušenie

konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá OSP ako nedôvodný zamietol.

14. Odvolací súd ďalej uvádza, že nie je zrejmé, ako dospela žalobkyňa k záveru, že ustanovenie
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení novely č. 412/2012 Z.z. účinné od 01.01.2013 je v
rozpore s čl. 46 Ústavy SR. Z vyjadrení žalobkyne zatiaľ možno usúdiť, že namieta aplikáciu tohto

ustanovenia na danú vec súdom prvej inštancie. Žalobkyňa správne poukazuje na ustanovenie §
9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno
posúdiť vznik nesprávneho úradného postupu. Nové znenie ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
bolo však zavedené do tohto zákona novelou č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto
je toto zákonné ustanovenie priamo aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené

zákonom č. 514/2003 Z.z., ktoré vznikli od 01.01.2013 a nie na právne vzťahy, pri ktorých malo dôjsť
k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tejto novely, pretože by išlo
o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. V čase návrhu žalobkyne na prerušenie konania však
nebolovovecimeritórnerozhodnutéaanisúdprvejinštancienezaujalstanoviskokprávnemuposúdeniu
veci. Odvolací súd dopĺňa, že prípadný nesúhlas s právnym posúdením predmetnej veci môže účastník

konania vyjadriť podaním opravného prostriedku proti dotknutému rozhodnutiu. Iné právne posúdenie
strany sporu na danú vec však nie je skutočnosťou odôvodňujúcou podanie návrhu na prerušenie
konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP.

15.Nazákladevyššieuvedenéhoodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievspojenívcelomrozsahu

podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný,nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v súvislosti s odvolacím konaním
žiadne nevznikli.

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).