Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114221586
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114221586.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: G.. F. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A., Q. XXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova
7, IČO: 36 868 876, proti žalovaným: 1/ P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Q. XX, 2/ B. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., C. XX, žalovaní v l. a 2. rade zast. JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka so sídlom
Nitra, Farská 12, IČO: 50 650 190, o zaplatenie 10.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných v
l. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra, zo dňa 28. novembra 2018 č. k. 15C/36/2015-275 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovaným v l. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 10.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 10.000 eur
od 29.09.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal
voči žalovaným v l. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia
sumy 10.000 eur spoločne a nerozdielne na tom skutkovom základe, že dňa 28.09.2010 požičal
žalovanému v l. rade sumu 20.000 eur, za vrátenie pôžičky sa zaručila jeho manželka, žalovaná v 2.rade,
ktorú sumu sa zaviazal vrátiť žalovaný v l. rade do 28.09.2011. Dňa 29.12.2010 žalovaný v l. rade
poukázal na jeho účet sumu 10.000 eur, avšak zvyšok pôžičky doposiaľ nebol uhradený. Po právnej
stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 657, § 143, § 145, § 559 ods. 1, 2 a § 517 ods. 1 OZ.

3. Keďže žalovaný v l. a 2. rade namietal pasívnu vecnú legitimáciu v spore, tak súd prvej inštancie
sa zaoberal touto námietkou a dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, keď v konaní
preukázal, že došlo k poskytnutiu pôžičky vo výške 20.000 eur žalovanému v l. rade a žalovanej v 2.
rade ako manželom dňa 28.09.2010, kedy peniaze so súhlasom žalovaného v l. rade prevzala žalovaná
v 2. rade. V súvislosti s pôžičkou bolo spísané aj potvrdenie o pôžičke, z ktorej vyplýva, že žalovaný v l.
rade sa zaviazal túto vrátiť najneskôr do 1 roka a žalovaná v 2. rade pristúpila k predmetnému dlhu ako
ručiteľka a spoludlžník. Podľa názoru súdu sa v danom prípade nevyžaduje, aby došlo k odovzdaniu

peňazí z ruky do ruky, ako sa nesprávne domnieva žalovaný v l. rade. Tento mal vedomosť od počiatku,
že peňažné prostriedky prevezme žalovaná v 2. rade, s čím vyjadril svoj súhlas. Skutočnosť, že peňažné
prostriedky boli poskytnuté aj žalovanému v l. rade preukazuje aj výpis z účtu žalovaného, z ktorého bola
na účet žalobcu prevedená dňa 28.12.2010 suma 10.000 eur s označením splátka pôžičky. Žalovanýnepreukázal, že by sa malo jednať o inú pôžičku, ktorú by im mal poskytnúť žalobca. V tomto smere
žalovaný neprodukovali žiadne dôkazy o tom, že by medzi stranami sporu došlo k poskytnutiu pôžičky
v decembri 2009 vo výške 10.000 eur, preto neuniesli dôkazné bremeno, že išlo o inú pôžičku ako tú,

ktorej vrátenia sa žalobca domáha v tomto spore. V priebehu celého konania žalobca tvrdil, že peňažné
prostriedky odovzdal žalovanej v 2. rade dňa 28.09.2010, kedy jej ich odovzdal po tom, čo predmetnú
sumu vybral so svojho účtu. Táto skutočnosť bola preukázaná potvrdením o výbere z účtu žalobcu,
ako aj vklade žalovanej v 2. rade. Prihliadol i na jej výpoveď, v ktorej potvrdila, že požiadala žalobcu o
poskytnutiepôžičkyvovýške20.000eur,avšaknáslednetvrdila,ževuvedenýdeňsizosvojejkancelárie

vybrala sumu 33.700 eur, ktorú vložila na účet subjektu POD O. pri T., ktorý bol v konkurze. Túto jej
obranu považoval za účelovú, keďže sama žalovaná v 2. rade potvrdila, že to bola ona, čo požiadala
žalobcu o poskytnutie pôžičky. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede žalovanej v 2. rade v spore
vedenom pod sp. zn. 12C/304/2015, kde žalovaná v 2. rade v postavení žalobkyne uviedla, že koncom
mesiaca september 2010 si od žalobcu požičala sumu 20.000 eur. Skutočnosť, že by žalovaná v 2. rade
vložila finančné prostriedky vo výške 33.000 eur alebo 34.000 eur na účet POD O. pri T. nepotvrdila

ani svedkyňa, pretože súd jej výpoveď vyhodnotil ako nevierohodnú, pretože si presne pamätala dátum,
avšak nepamätala si rok, kedy k tomu došlo. Svedkyňa je v pracovnom pomere u právnej zástupkyne
žalovaných už viac ako 25 rokov, čo ovplyvňuje jej hodnovernosť a objektívnosť výpovede. Nemôže
obstáť ani argumentácia žalovanej v 2. rade, že finančné prostriedky sa stali majetkom POD O. pri T. a
vo vzťahu k žalobcovi sa stali pohľadávkou voči podstate úpadcu. Akým spôsobom žalovaná v 2. rade

následne naložila s poskytnutými finančnými prostriedkami je z hľadiska predmetu sporu nedôvodná.
Za nedôveryhodné považoval aj tvrdenie žalovanej v 2. rade ohľadne vrátenia sumy 10.000 eur z účtu
jej manžela, keď tvrdila, že išlo o pôžičku na zakúpenie motorového vozidla W. ešte z decembra 2009. V
tejto súvislosti poukázal na výpoveď žalovaného v 2. rade, ktorý uviedol, že si nepamätá, že by žalobcovi
poukazoval 10.000 eur zo svojho účtu, a ak by aj poukazoval, nevie čo to malo byť, až následne svoju

výpoveď upresnil v tom, že riešili nejaké autá, a táto suma mala byť poskytnutá práve z tohto dôvodu.
Rovnako neobstojí argumentácia žalovaných, že z hľadiska ručiteľského záväzku žalovanej v 2. rade
ide o neplatný právny úkon, keďže v prípade manželov sa vyžaduje súhlas druhého manžela. Samotná
žalovaná v predmetnom potvrdení uviedla, že pristupuje k dlhu vo výške 20.000 eur a súčasne preberá
ručiteľský záväzok. Z uvedeného je zrejmé, že ide o spoločný záväzok žalovaných ako manželov, čím

je daná pasívna vecná legitimácia v tomto spore. Len pre úplnosť dodal, že na prevzatie ručiteľského
záväzku jedným z manželov nie je potrebný súhlas manžela. Na základe takto vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanými došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, žalovaní sú
pasívne vecne legitimovaní, preto zaviazal žalovaných v l. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 10.000 eur
spoločneanerozdielnespolusúrokomzomeškaniavovýške9,25%ročneod 29.09.2011dozaplatenia.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní v 1. a 2. rade a domáhali
sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania

uviedli, že z rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasia, považujú ho za nezákonné, nesprávne a
nepreskúmateľné. Poukázali na ust. § 657 OZ, podľa ktorého k uzavretiu zmluvy o pôžičke zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akého logického myšlienkového postupu dospel súd k záveru, že

skutočne došlo k odovzdaniu peňazí. Žalobca túto dôkaznú povinnosť neuniesol a až do posledného
pojednávania nepreukázal nad akúkoľvek pochybnosť, že nastalo reálne plnenie z pôžičky, ktorá je
predmetom daného sporu. Žalovaná v 2. rade od samého začiatku popierala a popiera tvrdenie, že by k
odovzdaniu peňazí došlo dňa 28.09.2010, a preto je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Práve moment
odovzdania peňazí je v prejednávanom prípade právne relevantný pre posúdenie platnosti zmluvy

o pôžičke. Výpovede žalobcu sú rozporuplné, pričom súd ich ponechal bez povšimnutia. Dôkazné
bremeno ležalo na žalobcovi, aby preukázal odovzdanie peňazí žalovanej v 2. rade, čo nepreukázal.
Najpravdepodobnejšie je taký priebeh, že žalobca si peniaze z účtu vybral, a tieto si z banky odniesol
bez toho, aby ich odovzdal žalovanej v 2. rade. Následne, približne o 30 minút prišla do banky žalovaná
v 2. rade a založila účet na PD O. pri T., na ktorý vložila peniaze vyzdvihnuté z trezoru v kancelárii. Čo sa

týka úryvku zo žaloby v konaní o ochranu osobnosti je zrejmé, že táto žaloba bola písaná v advokátskej
kancelárii, v dôsledku čoho došlo k uvedeniu nepresností. Súd sa tiež dôsledne nevysporiadal s
námietkami žalovanej v 2. rade, že opis v predmetnom úryvku nekorešponduje z časového hľadiska s
platbou sumy 10.000 eur. Sumu 10.000 eur zaslal žalovaný v l. rade zo svojho účtu dňa 28.12.2010 ateda nie po roku. Existencia tejto skutočnosti napovedá pravdivosti tvrdení žalovaných, že sa jedná o
úplne inú pôžičku, ktorá nie je predmetom tohto sporového konania. Ak berú do úvahy tvrdenie žalobcu,
že peniaze boli určené do konkurzu, tak žalovaný v l. rade tam nemá čo hľadať, jeho sa tieto veci vôbec

netýkajú. Pokiaľ by sa prijalo tvrdenie žalobcu, že peniaze zapožičal žalovanej v 2. rade ako správkyni,
tak v tom prípade mala byť v danej veci označená ako osoba, ktorá prijala pôžičku do konkurzu ako
správkyňakonkurznejpodstaty.Aktedapôžičkabolaurčenánaviazanýúčel,nemôžemanželsprávkyne
zodpovedať v rámci bezpodielového spoluvlastníctva a ani iného spoločenstva za povinnosti správkyne,
ktorej jej vyplývajú z osobitného postavenia. V závere uviedli, že rozsudok súdu považujú za predčasný,

keďže pri vyhodnocovaní dôkazov nevenoval pozornosť všetkým právnym skutočnostiam, ktoré boli v
konaní zistené a rozhodol skôr, ako bolo možné dôkaznú situáciu objektívne vyhodnotiť.

5. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vence
správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí podrobne
rozviedol dôvody, kde odpovedal na všetky námietky žalovaných, ktoré uvádzali v priebehu konania,

a ktoré opätovne uviedli vo svojom odvolaní. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že na prosbu
žalovanej v 2. rade požičal sumu 20.000 eur žalovanému v 1. rade. O tom svedčí potvrdenie, zo dňa
28.09.2010 a opis celej transakcie zo strany žalovanej v žalobe zo dňa 08.04.2015, vedenej pod sp. zn.
12C/304/2015. Túto žalobu podala na súd vo svojom mene bez právneho zastúpenia, preto neobstojí
jej tvrdenie, že žalobu spisovala jej právna zástupkyňa a ona ani nevedela, čo je v žalobe napísané.

Potvrdzuje tam skutočnosť, že došlo k požičaniu peňazí, že pôžičku zobral jej manžel - žalovaný v l. rade,
že za tým účelom založila nový konkurzný účet, a že po roku vrátila sumu 10.000 eur žalobcovi. Toto jej
tvrdenie plne korešponduje s výpoveďou žalobcu, a tieto tvrdenia korešpondujú aj s dôkazmi žalobcom
predloženými a to potvrdením o pôžičke, potvrdením o výbere 20.000 eur ako aj potvrdením o vklade
v hotovosti žalovanou v 2. rade, keď medzi výberom žalobcu a vkladom zo strany žalovanej prešlo len

37 minút na tej istej pobočke, čo je doba na zriadenie nového účtu a vykonanie vkladu na tento účet.
Tiež nebolo sporné, že zo strany žalovaného došlo k úhrade sumy 10.000 eur ako splátky tejto pôžičky.
Žalobca preto dostatočne preukázal, že dňa 28.09.2010 poskytol žalovanému v l. rade pôžičku 20.000
eur, z ktorej mu vrátil 10.000 eur a žalovaná k tejto pôžičke pristúpila ako spoludlžník a ručiteľ. Žalovaní
žiadnym spôsobom nepreukázali svoje tvrdenie, že v prípade splátky pôžičky išlo o inú pôžičku, ktorá

mala byť poskytnutá na zakúpenie pozemkov alebo auta, v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno.
Pokiaľ ide o prevzatie peňazí žalovanou v 2. rade, tak táto robila s výslovným súhlasom žalovaného
v l. rade, a potvrdzuje sa to aj tým, že žalovaný v l. rade následne zo svojho účtu zaslal žalobcovi
splátku pôžičky vo výške 10.000 eur, čo by inak neurobil, keby peniaze neboli prevzaté z jeho súhlasom.
Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaných, že peniaze boli požičané do konkurzu, a preto žalovaná je nesprávne

označená, s týmito námietkami sa súd podrobne vysporiadal a niet k tomu viac čo uviesť.

6.Kvyjadreniužalobcusavyjadriližalovanívl.a2.radeauviedli,žesúdprvejinštancievôbecnevenoval
pozornosť tej najpodstatnejšej náležitosti nevyhnutnej pre platné uzavretie zmluvy o pôžičke. V tejto
súvislosti poukázali na viaceré rozhodnutia krajských súdov, Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu

SR, z ktorých vyplýva záver, že zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi a dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde medzi zmluvnými stranami, právny vzťah z pôžičky
nevznikne. Je povinnosťou žalobcu dokázať, že naozaj peniaze dlžníkovi odovzdal. Táto rozhodná
skutočnosť, ktorou je odovzdanie peňazí, preukázaná v konaní nebola. Čo sa týka úryvku žaloby v
konaní vedenom pod sp. zn. 12C/304/2015, k tomuto sa už žalovaná vyjadrila, pričom súd neposúdil,

že uvedená suma 10.000 eur bola prevedená žalobcovi v čase úplne inom, ako sa uvádza v úryvku. Z
uvedených dôvodov opätovne žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na nové konanie.

7. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaní opätovne uvádzajú vo svojom

odvolaní nepravdivé skutočnosti, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Na základe dokladu
zo dňa 28.09.2010 podpísaného žalovanými, žalobca vybral v tento deň sumu 20.000 eur ako pôžičku
žalovanému v l. rade, ktoré prevzala s jeho súhlasom žalovaná v 2. rade a následne si zriadila v tej
istej pobočke konkurzný účet, na ktorý vložila 33.700 eur. Túto skutočnosť potvrdila aj sama žalovaná
v 2. rade vo svojej výpovedi. Tieto skutočnosti sa plne zhodujú s dejom poskytnutia pôžičky zo strany

žalobcu a podrobne sú popísané na strane 4 žaloby, ktorú podala žalovaná v 2. rade v konaní vedenom
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/304/2015. Na tom nič nemení skutočnosť, že pôžička bola
poskytnutá žalovanému v l. rade a prevzala finančnú hotovosť žalovaná v 2. rade, pretože obidvaja
žalovaní boli podrobne informovaní o pôžičke a podmienkach jej poskytnutia a spoločne zaviazaní najej vrátenie. Žalovaný v l. rade súhlasil s tým, že peniaze prevezme jeho manželka. O tom svedčí
aj tá skutočnosť, že dňa 29.12.2010 žalovaný v l. rade poukázal na účet žalobcu sumu 10.000 eur
ako splátku pôžičky. To, že pri úhrade uviedol, že ide o splátku pôžičky a nie napr. zaplatenie alebo

úhradu pôžičky svedčí o tom, že nešlo o úhradu celej pôžičky, ale len jej časti - splátky. Žalovaní v
konaní uvádzali, že nešlo o úhradu 20.000 eur pôžičky žalobcovi, ale o inú pôžičku, čo ale nebolo
žiadnym spôsobom preukázané. Žalovaní v prípade existencie tejto druhej pôžičky nevedeli uviesť ani
presný dátum poskytnutia pôžičky a nevedeli o tom predložiť ani žiadny doklad. Na záver poukázali na
skutočnosť, že žalobca pred podaním žaloby zaslal žalovaným výzvu na úhradu dlhu, títo nenamietali

existenciu dlhu, len zo strany právnej zástupkyne žalovanej v 2. rade bolo požiadané o predloženie
„dlžobného úpisu“. Uvedené tiež svedčí o tom, že žalovaní si boli vedomí existencie pôžičky, a celá ich
obrana vznikla až neskôr v priebehu konania.

8. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že vyjadrenie žalobcu neprináša
žiadne nové argumenty, a opätovne zhrnuli argumenty na svoju obranu. Poukázali na rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/325/2009, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/129/2014 z čoho
vyplýva, že v konaní bolo potrebné zo strany žalobcu dokazovať odovzdanie peňazí, čo nepreukázal. V
ďalšom opätovne zotrvali na svojich argumentoch, ktoré uvádzali v odvolaní.

9. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s účinnosťou od

01.07.2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa
prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená
to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem

a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového
poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou stranou (§ 359 CSP) a že podané odvolanie spĺňa zákonné

náležitosti § 365 CSP preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto
ho v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

12. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i

právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a
presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľom, ktorí vo svojom
odvolaní neuvádzajú žiadne nové podstatné skutkové, či právne argumenty než tie, ktoré už uviedli
pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal. Keďže súd prvej inštancie napadnutý

rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením
sa plne stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné.

13. Podľa ust. § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného
zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma,
keďže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou
obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky;z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto
zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičku veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny

vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/325/2009 z 30.06.2010).

14. Odvolací súd konštatuje, že žalovaní v odvolaní neuviedli v zásade žiadne relevantné skutočnosti,
okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie a z ktorými by sa
súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo veci

samej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal všetko dokazovanie,
ktoré bolo možné z návrhom strán najmä žalobcu v danej veci vôbec vyvodiť a na jeho základe zisťoval
rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe
vyvodil i správny právny záver o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. Na vec správne aplikoval
zodpovedajúce ust. § 657 OZ, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby riadne

a v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie, a ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a
dôkazmi, návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenom všetkých právne skutkovo relevantných
námietok strán súvisiacich s predmetom konania.

15. Podľa ustálenej právne teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória
procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§
132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j.

povinnosťoznačiťdôkazynasvojetvrdenia.Zásadnenastranáchsporuležíiniciatívaprizhromažďovaní
dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,

že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strán sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje
za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu,
je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

16. Súd prvej inštancie správne posudzoval povinnosť dôkazného bremena žalobcu v sporovom konaní
a konštatoval, že žalobca preukázal, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a že došlo aj k reálnemu
odovzdaniu peňazí. Žalovaní vo svojom odvolaní namietali v podstate len jeden odvolací dôvod a to, že
k reálnemu odovzdaniu peňazí nedošlo. S touto ich námietkou sa odvolací súd nestotožňuje a v tomto

smere plne poukazuje na ods. 38 a 39 rozsudku, kde popísal genézu, ako došlo k výberu finančných
prostriedkov vo výške 20.000 eur zo strany žalobcu, keď je nesporné, že tento dňa 28.09.2010 tieto
finančné prostriedky zo svojho účtu vybral a následne, po nejakých 30 minútach finančné prostriedky
vložila na účet ktorý zriadila v tej istej pobočke banky žalovaná v 2. rade. Nemožno sa stotožniť s
námietkami žalovaných, že výpovede žalobcu boli rozporuplné, pretože tento uvádzal, že došlo k výberu

spolu so žalobkyňou a či už konkrétne finančné prostriedky od pracovníčky banky prevzal žalovaný v l.
rade a následne ich odovzdal žalovanej v 2. rade v čase, keď spolu boli pri priehradke, alebo tieto po
odovzdaní pracovníčkou prevzala priamo žalovaná v 2. rade je irelevantné. Je nepravdepodobné, že
právne v ten istý deň, v rozsahu 30 minút by žalovaná vkladala na účet, ktorý zriadila v tej istej pobočke
banky úplne iné finančné prostriedky, než tie, ktoré jej poskytol žalobca. Súd prvej inštancie správne

vychádzal i z výpovede samotnej žalovanej, ktorá potvrdila, že mala v úmysle požiadať o pôžičku práve
žalobcu, potvrdila, že listinný doklad na č. l. 8 spisu, ktorý žalobca označoval „ako dlžobný úpis“ spísal
jej manžel, keď pôvodne mala byť spisovaná zmluva o pôžičke v ich advokátskej kancelárii.

17. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd vyvodil, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov

vo výške 20.000 eur zo strany žalobcu došlo. Toto potvrdzuje i samotná výpoveď žalovanej v 2. rade v
konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/304/2015, kde potvrdila, že niekedy koncom
mesiacaseptember2010siodžalobcupožičalasumu2.000eur,ktorúnáslednepoukázalanakonkurzný
účet. Nemožno prisvedčiť námietke žalovaných, že túto žalobu spisovala jej právna zástupkyňa, ktoránemala vedomosti o skutočne poskytnutých finančných prostriedkoch, pretože túto žalobu podpisovala
samotná žalovaná v 2. rade a právna zástupkyňa prevzala zastúpenie s odstupom až niekoľkých
mesiacov. V ďalšom namietali, že sa súd nevysporiadal ani s časovým údajom, keď bola suma 10.000

eur poukázaná na účet žalobcu a z tejto skutočnosti mal vraj súd prvej inštancie vyvodiť ten záver, že
išlo o úplne inú pôžičku a nie o tú, ktorá je predmetom sporu. Ani s touto ich odvolacou námietkou sa
odvolací súd nestotožňuje, pretože podľa potvrdenia zmluvy o pôžičke zo dňa 28.09.2010 sa žalovaní v
l. aj 2. rade zaviazali vrátiť uvedenú sumu v čo najkratšom termíne, najneskôr do 1 roka. Z uvedeného
vyplýva, že ak v priebehu 3 mesiacov bola poukázaná na účet žalobcu suma 10.000 eur, ktorá bola

označená ako splátka pôžičky, je možné jednoznačne vyvodiť ten záver, že išlo o práve túto pôžičku a
prvú splátku, keďže sa ju zaviazali zaplatiť v čo najkratšom termíne, a teda najneskôr do roka. Žalovaní
v priebehu konania nepreukázali , že by medzi stranami sporu bola uzatvorená iná pôžička, ako táto
a je veľmi nepravdepodobné, vzhľadom na vzájomné vzťahy medzi nimi, že by žalobca bol poskytoval
pôžičku či už žalovanému v l. rade alebo žalovanej v 2. rade niekedy v roku 2009 bez toho, aby bol o
tom vyhotovený listinný doklad, keď sám v tomto konaní tvrdil, že nedôveruje žalovanej v 2. rade, a preto

poskytoval pôžičku žalovanému v 1. rade o čom vyhotovili aj potvrdenie. Je preto možné jednoznačne
konštatovať,žežalovanívl.a2.radeneunieslidôkaznébremenovtom,žebymedzistranamisporubola
uzatvorená i iná pôžička. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou žalovaných, že by finančné prostriedky
boli požičané žalovanej v 2. rade ako správkyni. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že finančné
prostriedky boli požičané žalovaným v l. a 2. rade ako fyzickým osobám a je úplne irelevantné, na aký

účel boli následne použité.

18. V závere odvolací súd len konštatuje, že súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol po vykonaní
viacerých pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie navrhnuté stranami, ktoré po poučení nemali
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, keď právny zástupca žalovaných výslovne na pojednávaní

konanom dňa 28.11.2018 uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Z uvedených dôvodov
ani odvolací súd potom nemal dôvod, aby došlo k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie a vráteniu veci
na nové konanie, keď žalovaní v l. a 2. rade nenavrhli vykonať iné dokazovanie, ako to, ktoré bolo pred
súdom prvej inštancie vykonané.

19. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, keď rozhodnutie bolo správne i v časti o nároku na náhradu trov
konania.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s

ust. § 396 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške
vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňac/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).