Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 7, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/383/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206371
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216206371.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko
a.s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, zastúpený AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická
56, IČO 35 890 240 Bratislava, konajúci prostredníctvom JUDr. Ivany Vidovencovej, proti žalovanému: P.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., o zaplatenie sumy 2.881,61 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 13C/194/2016-111 zo dňa 7. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti vyčísleného úroku vo výške 48,72 eur

zastavil, žalovanému uložil povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.881,61 eur spolu s úrokom
vyčísleným vo výške 252,04 eur, s úrokom z omeškania vyčísleným vo výške 70,11 eur, s poplatkami
vyčíslenýmivovýške21,62euras1%úrokomzomeškaniaročnezosumy2881,61eurod21.4.2016do
zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti vyčísleného úroku
a v časti úroku vo výške 17,3 % ročne od 21.4.2016 do zaplatenia žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 31,40 % náhradu trov konania do 3 dní

od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 2 CSP, § 52, § 497 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ako aj zisteným skutkovým stavom,
na základe čoho mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 15.10.2012 uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo
výške 3.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 84 mesačnými splátkami po 65,34 eur, pri ročnej

úrokovej sadzbe 16,50%, RPMN (ročnej priemernej miere nákladov) vo výške 21,08% a priemernej
hodnote RPMN vo výške 19,08% s tým, že žalovaný mal uhradiť celkom sumu vo výške 5.488,37 eur.
Dátum splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na 15.11.2012 a poslednej splátky na 15.10.2019, pričom
15. deň v mesiaci bol dohodnutou lehotou splatnosti dohodnutých mesačných splátok. V zmluve bol
upravený aj poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,50 eur a za zabezpečenie poistenia vo
výške 2,39 eur, pričom oba poplatky mali byť zúčtované mesačne v deň anuitnej splátky. Konštatoval,

že žalobca v podaní z 19.09.2013 žalovaného vyzval na uhradenie sumy po lehote splatnosti, ktorá k
19.09.2013 predstavuje sumu vo výške 587,96 eur, a to do 04.10.2013. Listom z 28.10.2013 žalobca
žalovanému oznámil, že k 28.10.2013 jeho záväzok po lehote splatnosti dosiahol výšku 650,80 eur a
súčasnemuoznámil,ževyhlasujepredčasnúsplatnosťúveru.Súčasnevyzvalžalovanéhonazaplatenie
sumy vo výške 3.429,37 eur do 10 dní od doručenia vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že vyčíslená
suma pozostáva z istiny vo výške 2.941,61 eur, z úrokov vo výške 381,01 eur, z úroku z omeškania vo

výške 0,84 eur a z poplatkov vo výške 105,91 eur. Uvedené vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru,podľa fotokópie obálky adresovanej žalovanému, nebola žalovanému z dôvodu, že žalovaný si zásielku
neprevzal v odbernej lehote, doručená a dňa 21.11.2013 bola doručená späť žalobcovi.

1.2 Po právnej stránke úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pri uzatváraní ktorej bol
žalovaný v postavení spotrebiteľa pričom žalobca, ako banka, mal v predmete svojej činnosti aj
poskytovanie úverov. Poukázal na to, že ide žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú
zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Konštatoval, že v danom prípade
do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru prípisom žalobcu z 28.10.2013 bolo od splátky splatnej

15.05.2013 splatných 6 mesačných splátok po 65,34 eur, v ktorých podľa špecifikácie žalobcu z
20.1.2017 bola zahrnutá istina v úhrnnej výške 140,- eur a úrok vo výške 252,04 eur (6 x 65,34 =
392,04 - 140 = 252,04). Pokiaľ zostatok nesplatenej istiny čerpaného úveru bol k 28.10.2013 vo výške
2.881,61 eur, ktorý však žalobca v špecifikácii z 20.01.2017 vyčíslil v rovnakej výške aj k 15.05.2013,
a to pre účely úročenia úrokom z úveru, je v takto vyčíslenej istine zahrnutá aj tá časť istiny, ktorá bola
splatná v splátkach splatných od 15.05.2013, a to vo výške 140,- eur. Potom popri dlžných šiestich

splátkach úroku vo výške 252,04 eur, dlh žalovaného na istine predstavuje sumu 2.881,61 eur, dlžné
poplatky predstavujú sumu 21,62 eur a vyčíslený úrok z omeškania za omeškanie s úhradou istiny do
20.04.2016 predstavuje sumu 70,11 eur. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v uvedených výškach, keď
v prevyšujúcej časti vyčísleného úroku a v časti osobitne žalovaného úroku vo výške 17,3 % ročne od
21.04.2016 do zaplatenia žalobu zamietol. Vychádzal z toho záveru, že uvedeným úrokom sa úročí (len)

istina čerpaného úveru, a to len do konečnej splatnosti úveru, ktorá v danom prípade nastala vyhlásením
predčasnej splatnosti dňom 28.10.2013. Po uplynutí predčasnej (konečnej) lehoty splatnosti má veriteľ
dlžníka nárok len na úrok z omeškania z dlžných splátok, keďže omeškaním dlžníka sa odmena za
úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky R 59/98, podľa ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých

peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu. V danom prípade súd priznal žalobcovi úrok z úveru
zahrnutý v splátkach splatných od 15.05.2013 do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, po vyhlásení
ktorej žalobcovi už nevznikol nárok na ďalší úrok z úveru. Prijal záver, že v dôsledku omeškania
žalovaného vznikol veriteľovi žalovaného v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 21.04.2016 bola 0%. Súd prvej inštancie s
poukazom na § 216 ods. 1 CSP žalobcovi priznal uplatnený 1% úrok z omeškania z dlžnej úverovej istiny
vo výške 2.881,61 eur od 21.04.2016 (deň nasledujúci po uplynutí obdobia, za ktoré si žalobca vyčíslil
úrokzomeškaniavovýške70,11eur)dozaplatenia.Záveromkonštatoval,žekeďžežalobcabolvkonaní
len čiastočne úspešný (65,70%), pričom neúspech žalobcu v časti úroku, je úspechom žalovaného

(34,30%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu, o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262
ods. 1 CSP podľa § 256 a § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 31,40
% náhradu trov konania, pričom lehotu na plnenie žalovanému určil v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý

žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť
a priznať mu náhradu trov konania v plnej výške priznať. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastal názor, že samotná zmluva dostatočne určito vyjadruje
vôľu zmluvných strán spravovať sa ustanoveniami § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obch. zák.,

pričom zmluva o poistenom OTP expres úvere bola uzatvorená dňa 15.10.2012 a v zmysle ust. § 261
ods. 6 písm. d) Obch. zák. sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravuje ustanoveniami Obch. zák. S
poukazom na ust. § 502 ods. 1 Obch. zák. konštatoval, že z podstaty úroku ako ceny za používanie
peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru.
Bránil sa tým, že rozhodnutie ukladajúce dlžníkovi povinnosť uhradiť po splatnosti úveru len úroky z

omeškania, by takéhoto dlžníka neprimerane zvýhodňovalo oproti ostatným, riadne platiacim klientom,
ktorí za rovnaký úver zaplatia nepomerne viac ako dlžník. Povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi z
poskytnutého úveru aj úrok vyplýva i zo samotnej zmluvy o poistenom OTP expres úvere z čl. I. bod 1
a z čl. IV bod 1 a 3. Zdôraznil, že zmluva o úvere vyhlásením predčasnej platnosti úveru v zmysle čl.
VIII bod 2. písm. e) nezanikla a nezanikol ani nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenia zmluvného

úroku. Naopak táto povinnosť žalovaného trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky. Podľa názoru
žalobcu Občiansky zákonníka v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere medzi stranami sporu
neobsahoval žiadne ustanovenie, podľa ktorého by pri poskytovaní úverov nemal veriteľ voči dlžníkovi
právo popri úrokoch z omeškania i právo na zaplatenie riadnych úrokov. Naopak, v zmysle § 1 ods. 1nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. sa úrok výslovne uvádza ako súčasť odplaty pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi. Podľa neho právny základ prezentovaný v napadnutom rozhodnutí, v zmysle
ktorého by dlžníci v omeškaní boli povinní uhradiť veriteľovi len zákonné úroky z omeškania a neboli by

povinní uhradiť z poskytnutého úveru i zmluvné úroky by de facto zlegalizoval zvýhodnenie neplatiacich
dlžníkov oproti riadne platiacim klientom, ktorí boli povinní uhradiť veriteľovi riadne úroky vo výške 16,5
% ročne. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie presahuje rámec samotného znenia zákona a
násilne samotný zákon i úmysel zákonodarcu vykladá tak, aby bol zvýhodnený dlžník - spotrebiteľ, čo
spôsobuje značne nerovnovážne postavenie veriteľa nad rámec ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany

sporu a zároveň neprimerane zvýhodňuje veriteľa, ktorý je aj bez takéhoto znevýhodňovania neistý v
návratnosti požičaných finančných prostriedkov. Zdôraznil, že žalovaný doposiaľ z poskytnutého úveru
vo výške 3.000,- eur vrátil len 196,63 eur, pričom že od žalovaného si žiada len úroky z omeškania vo
výške 1% ročne z nezaplatenej istiny a uplatnením zákonných úrokov popri úrokoch z omeškania po
zosplatnení úver, teda podľa jeho názoru nedochádza k neprimeranému zaťaženiu žalovaného.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku,
výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej
časti podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa

28.04.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.881,61 eura ako nesplatenej istiny úveru
k 20.04.2016, sumy 1.496,59 eura ako nezaplateného úroku k 20.04.2016, sumy 70,11 eura z
titulu nezaplateného úroku z omeškania k 20.04.2016, sumy 21,62 eura ako splatných poplatkov k
20.04.2016, úroku vo výške 17,3 % ročne zo sumy z nesplatenej istiny úveru 2.881,61 eur od 21.04.2016
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 1 % ročne z nesplatenej istiny úveru 2.881,61 eura od

21.04.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so
žalovaným dňa 15.10.2012 Zmluvu o poistenom OTP expres úvere č. 0642 3005 12 RSU, na základe
ktorej mu poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 3.000,- eur, a ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať pravidelnými mesačnými splátkami po 65,34 eura v 15. deň v mesiaci, od 15.11.2012 do
15.10.2019. V dôsledku nesplácania úveru bol žalovaný listom zo dňa 19.09.2013 vyzvaný na zaplatenie

záväzku po lehote splatnosti a následne žalobca listom zo dňa 28.10.2013 oznámil žalovanému, že
vyhlasuje úver za predčasne splatný a žalovaný bol vyzvaný k úhrade celého záväzku do 10 dní odo
dňa doručenia vyhlásenia. Dňa 24.01.2017 žalobca súdu prvej inštancie doručil doplnenie žaloby. Súd
prvej inštancie následne rozhodol napadnutým rozsudkom. Žalobe v časti vyhovel a v prevyšujúcej
časti vyčísleného úroku a v časti osobitne žalovaného úroku vo výške 17,3 % ročne od 21.04.2016

do zaplatenia žalobu zamietol, pričom mal za to, že uvedeným úrokom sa úročí (len) istina čerpaného
úveru, a to len do konečnej splatnosti úveru, ktorá v danom prípade nastala vyhlásením predčasnej
splatnosti dňom 28.10.2013. Uviedol, že po uplynutí predčasnej (konečnej) lehoty splatnosti má veriteľ
dlžníka nárok len na úrok z omeškania z dlžných splátok, keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver,
ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie v tomto

zamietajúcom výroku ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

6. Po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodne podané. Odvolací
súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobcovi patria po splatnosti úveru iba
úrok z omeškania a nie aj úrok z úveru . Je nepochybné, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená

úverová zmluva v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má povahu tzv. absolútneho
obchodu. Zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená písomná úverová
zmluva, ktorej platnosť nebola spochybnená. Pre určenie zmluvných práv a povinností je potrebné

vychádzať najmä z obsahu úverovej zmluvy, ktorá upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo
vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov, napr. úrokov z úveru. Nepochybne však jednotlivé
zmluvné podmienky podliehajú súdnej kontrole z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Obsahom záväzku
dlžníkaniejevrátiťlenposkytnutépeňažnéprostriedky,aleajúroky,ktorénemožnostotožňovaťsúrokmizomeškania.Zmluvnýúrokzúverujenárokom,naktorýnemávplyvaniomeškaniedlžníka,ktorénavyše
zakladá vznik nových sankčných záväzkov.

7. V tejto veci splatnosť úveru vyhlásil žalobca z dôvodu neplnenia povinnosti dlžníka riadne poskytnutý
úver splácať. Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť úroky, potom
by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) a za poskytnutie finančných prostriedkov by už dlžník
neplatil žiadnu sumu. Predčasná splatnosť úveru je sankciou za porušenie povinností dlžníka. Odvolací
súdpoukazujenato,žeúrokydohodnutépriposkytnutíúveru(pôžičky)predstavujúodplatu(odmenu)za

užívaniepožičanejistiny.Občianskyzákonníkaaniinýprávnypredpisneustanovuje,zaakúdobumožno
pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v
rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po
ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej
sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti
veriteľovi nevráti. Z článku IV. bod 6 Zmluvy o poistenom OTP expres úvere zo dňa 15.10.2012 vyplýva,

dojednanie zmluvných strán podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splatením úveru alebo akejkoľvek
splátky úveru podľa tejto zmluvy, banka je oprávnená od nasledujúceho dna po dni splatnosti až do dna
skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať zo splatnej alebo nesplatenej sumy úveru okrem
úroku podľa č. I. bod 2tejto zmluvy aj úrok z omeškania vo výške maximálne 8.00 %.p.a.. Aj v článku
III. bodu 3 všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že „banka účtuje úroky zo skutočných

denných zostatkov úveru, od prvého dňa čerpania úveru až do dňa, ktorý predchádza dňu úplného
splatenia úveru“. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov
vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť
ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote

alebo v omeškaní. Na rozdiel od toho úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania
so splatením istiny a veriteľ ich môže požadovať, i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 OZ). Pritom platí,
že môžu existovať popri sebe (obdobne aj uznesenie NS ČR 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.08.2014).

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP

zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec podľa § 391 ods. 2 CSP
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa bude opätovne zaoberať
vecou samou, vykoná dokazovanie vo veci samej a opätovne rozhodne a toto svoje rozhodnutie riadne
odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2
CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania

v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
1.3

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).