Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/237/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115225205
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115225205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti R. U. nar. X.X.XXXX, Z. nar. X.X.XXXX a N. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov: U. R. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej
na Z. nábreží. č. X v G. zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou so sídlom na Floriánskej
ulici č. 16 v Košiciach a Z. B. nar. 8.XX.XXXX bývajúceho A. C. č. XX v G. v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní kolízneho opatrovníka matky a otca proti
rozsudku Okresného súdu Košice I z 2.2.2017 č.k. 18P/143/2015-59 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok v napadnutom výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej
U. R. nar. X.X.XXXX 30% zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa, na výživu
maloletého Z. R. nar. X.X.XXXX 30% zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa
a pre maloletého N. R. nar. XX.X.XXXX 30% zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené
dieťa od 18.9.2015 do budúcna matke maloletých detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu.

Zrušuje rozsudok vo výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti, o výchove maloletej a v rozsahu

zrušenia, vo výroku o výchove, vracia vec na ďalšie konanie.

Vracia vec na rozhodnutie o dlžnom výživnom pre maloleté deti R. U., Z. a N..

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti R. do osobnej starostlivosti matky
s právom zastupovať ich patriacim obidvom rodičom. Otca zaviazal prispievať na výživu každého z
maloletých detí po 30% zo sumy životného minima pre neplnoleté, nezaopatrené dieťa od 1.2.2017 (t.j.
od rozhodnutia súdu) matke maloletých detí, v prevyšujúcej časti konanie zastavil, styk otca s maloletými
deťmi neupravil a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich

náhradu.

2. Proti výrokom o výživnom a zastavení konania v prevyšujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie
kolízny opatrovník s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej časti a zaviazal otca
prispievať na výživu maloletých detí po 30% zo sumy životného minima pre neplnoleté, nezaopatrené
dieťa od podania návrhu. Zdôraznil, že neurčenie výživného pre maloleté deti od podania návrhu bez
ohľadu na návrh matky je v rozpore s ich najlepším záujmom a poukázal na to, že otec na výživu

maloletých detí prispieval v rozhodnom období len po 5 Eur mesačne, čo nezodpovedá vyživovacej
povinnosti ani v zákonom stanovenom minimálnom rozsahu. Poukázal tiež na to, že otec bol na vlastnú
žiadosť vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, nepoberá žiadne dávky, preto mu nie je
známe, kde sa otec v súčasnosti nachádza a aký je jeho príjem. Tiež uviedol, že matke bol na základerozhodnutia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice z 29.9.2015 priznaný preddavok na pomoc v hmotnej
núdzi 192,50 Eur mesačne od 1.9.2015, pozostávajúci z dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivca s tromi
maloletými deťmi 117,20 Eur, z aktivačného príspevku 63,07 Eur a príspevku na nezaopatrené dieťa

17,20 Eur spolu 197,47 Eur. V prípade, ak si matka neuplatní zákonný nárok na určenie výživného v
minimálnom rozsahu pre všetky tri maloleté deti, dávka jej bude odňatá a vznikne jej dlh 3.000 Eur, ktorý
nie je v jej schopnostiach a možnostiach zaplatiť.

3. Proti výrokom o výživnom a zastavení konania v prevyšujúcej časti podala v zákonnej lehote odvolanie

aj matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej časti tak, že zaviaže otca
prispievať na výživu maloletých detí po 30% zo sumy životného minima pre neplnoleté, nezaopatrené
dieťa na každé z nich od podania návrhu. Uviedla, že otec maloletých detí na ich výživu prispieval len
po 5 Eur mesačne. Rozhodnutím Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice z 29.9.2015 jej bol priznaný
preddavoknapomocvhmotnejnúdzi192,50Eurmesačneod1.9.2015,pozostávajúcizdávkyvhmotnej
núdziprejednotlivcastromimaloletýmideťmi117,20Eur,zaktivačnéhopríspevku63,07Eurapríspevku

na nezaopatrené dieťa 17,20 Eur, spolu 197,47 Eur, ktorý jej bude odňatý ak si neuplatní nárok na
určenie výživného. Zdôraznila, že v silnom citovom rozrušení a z obavy, či jej budú maloleté deti zverené
a v dôsledku psychického tlaku vyvíjaného na ňu starým otcom maloletých detí, nežiadala určiť výživné
od podania návrhu. Vyslovila presvedčenie, že nepriznanie výživného od podania návrhu je v rozpore s
najlepším záujmom maloletých detí, ako aj v rozpore s dobrými mravmi.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že v tejto právnej veci podal odvolanie v
napadnutej časti preto, že neurčenie výživného od podania návrhu nie je v záujme maloletých detí.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec, v ktorom označil tvrdenia matky

za nepravdivé a účelové. Nesúhlasil s tvrdením matky, že nemá záujem stretávať sa s maloletými
deťmi a zdôraznil, že na ich výživu síce prispieval len po 5 Eur mesačne, ale niekoľkokrát do mesiaca
opakovane, pričom jeho rodičia sa taktiež podieľajú na výžive maloletých detí. V tejto súvislosti zdôraznil,
že každý víkend on alebo jeho rodičia si berú maloletého Z. k sebe. Konštatoval, že matka míňa peňažné
prostriedky určené na výživu maloletých detí na zabezpečovanie svojich potrieb, preto on prispieva

častejšie a v menších sumách, aby mali deti prostriedky na desiatu, a rovnako tak prispieva potravinami,
ktoré matke odovzdáva. V závere odvolania opäť zdôraznil, že o maloleté deti má záujem, stará sa o
nich, pravidelne ich navštevuje nielen on, ale aj jeho rodičia, ktorí tiež prispievajú na ich výživu, preto
navrhol, aby konajúci súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, eventuálne do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca označila jeho tvrdenia za nepravdivé a účelové. Zdôraznila, že
otec neprišiel ani na jedno vytýčené pojednávanie, s konajúcim súdom komunikoval výlučne písomne
a svoje tvrdenia o spôsobe života žiadnym spôsobom nepreukázal. Poukázala na to, že zo správy
kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov v jej domácnosti jednoznačne vyplýva, že ona sa o maloleté

deti riadne stará, býva s nimi v rodinnom dome jej rodičov, ktorý je primerane zariadený a udržiavaný v
čistote. Zdôraznila, že otec maloletých detí nikde nepracuje ani nie je vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, z ktorej bol vyradený, pretože s úradom nespolupracoval, v dôsledku čoho žiadnym
spôsobom nepreukázal splnenie materiálnych podmienok pre zverenie maloletých detí do jeho osobnej
starostlivosti. Tiež uviedla, že plnenia, ktoré poskytujú maloletým deťom starí rodičia zo strany otca, sú

darmi pre maloleté deti.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky opäť uviedol, že matka bola odcestovaná v Českej republike,
kde podľa jeho názoru ochorela, pretože sa stretáva s nejakým mužom a z dôvodu obavy o zdravie
maloletých detí navrhol vykonať lekársku prehliadku matky. Vyslovil presvedčenie, že matka maloleté

deti bije a ovplyvňuje ich proti nemu, čoho bol svedkom aj jeho otec, ktorý podal v tejto súvislosti podnet
na začatie trestného stíhania príslušným orgánom. Opäť zdôraznil, že má záujem starať sa o maloleté
deti a pre ich výchovu má vytvorené riadne podmienky.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca označila jeho tvrdenia za výmysly, klamstvá a fabulácie,

v dôsledku ktorých zvažuje podanie trestného oznámenia a uviedla, že otec počas celého konania
nerešpektoval výzvy súdu, nedostavil sa ani na jedno vytýčené pojednávanie a nespolupracoval s
kolíznym opatrovníkom.9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

10. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

11. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa ust. § 388 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci súd
síceriadnezistilskutočnýstavveci(§25a§26CMP)asprávneurčilvýživnépremal.deti,alenesprávne
rozhodol o počiatku plnenia vyživovacej povinnosti otcom, pretože pri rozhodovaní o ňom vychádzal
len z podaného návrhu matky bez zreteľa na to, že konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté

deti môže byť začaté aj bez návrhu, v dôsledku čoho nie je viazaný podaným návrhom. Podľa ust. § 77
ods. 1 Zákona o rodine možno výživné priznať odo dňa začatia súdneho konania, preto konajúci sú pri
rozhodovaní o výživnom pochybil, keď o ňom nerozhodol od začatia súdneho konania, t.j. od podania
návrhu, ale od rozhodnutia súdu vo veci samej, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o výživnom v časti o určení počiatku plnenia vyživovacej povinnosti nezodpovedá

zákonným podmienkam Zákona o rodine ani najlepšiemu záujmu maloletých detí, preto je v tejto časti
nesprávne a nezákonné. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie vo výroku
o výživnom podľa § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal
otca prispievať na výživu maloletých detí od 18.9.2015, t.j. od podania návrhu do budúcna.

15. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

16. Podľa ust. § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

17.Podľaust.§24ods.2Zák.č.36/2005Z.z.orodine,aksúobidvajarodičiaspôsobilídieťavychovávať,
a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby

dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

18. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho

konania dospel k záveru, že od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nastali
nové skutočnosti priamo súvisiace s rozhodnutím o osobnej starostlivosti o maloleté deti spočívajúce
vo vyjadrení súhlasného stanoviska otca so striedavou osobnou starostlivosťou, ktoré môžu mať za
následok iné rozhodnutie vo veci samej. Otec v podanom odvolaní vyjadril vôľu podieľať sa na výchovemaloletých osobnou starostlivosťou a podal návrh na ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti.
Vzhľadom na nové skutočnosti , ktoré vyšli v období odvolacieho konania najavo, so zreteľom na
povinnosť konajúceho súdu skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme detí, so zreteľom

na to, že s osobnou starostlivosťou súhlasí jeden z rodičov podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine,
dospel odvolací súd k záveru, že za súčasného skutočného stavu nie je možné rozhodnúť o podanom
odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, pretože je nevyhnutné, aby konajúci súd rozhodol o podanom
návrhu so zreteľom na zmenu pomerov, ktorá nastala po vyhlásení napadnutého rozhodnutia. Odvolací
súd konštatuje, že nové skutočnosti neboli predmetom konania pred súdom prvej inštancie, pretože ani

nemohli byť, nakoľko nastali až po vyhlásení napadnutého rozsudku, preto nemohol odvolací súd sám
vo veci rozhodnúť, nakoľko by tým účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom. Z uvedených
dôvodov napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v napadnutej časti zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. Súd prvej inštancie z dôvodu nesprávneho procesného postupu nesprávne rozhodol aj o zastavení
konaniavprevyšujúcejčastizdôvoduspäťvzatiačastinávrhumatkouzaobdobiepred1.2.2017.Pretože
odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutom výroku o výživnom tak, že zaviazal otca prispievať na
výživu mal. detí od začatia súdneho konania, t.j. od podania návrhu 18.9.2015, zrušil rozhodnutie súdu

prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v napadnutom výroku o zastavení konania v
prevyšujúcej časti.

20. Vzhľadom na to, že konajúci súd nerozhodol napadnutým rozhodnutím o plnení vyživovacej
povinnosti od začatia konania, nevykonával ani dokazovanie ohľadom plnenia si tejto povinnosti otcom v

predmetnom období, preto z vykonaného dokazovanie nie je zrejmé či a v akom rozsahu sa otec podieľal
na výžive maloletých od podania návrhu do 1.2.2017, preto v štádiu odvolacieho konania nie je možné
rozhodnúť ani o dlžnom výživnom za predmetné obdobie. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutím o
skutočnostiach, ktoré neboli predmetom konania súdu prvej inštancie v štádiu odvolacieho konania, by
účastníkom konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, preto v tejto časti vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

21. Po vrátení veci bude povinnosťou konajúce súdu vykonať dokazovanie a zistiť skutočný stav veci
ohľadom splnenia zákonných podmienok zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti
obidvochrodičov,zatýmúčelomvykonaťdokazovanieohľadomschopnostíamožnostíotcaosobnesao

maloletédetistaraťavyhodnotiťmožnosťichzvereniadostriedavejosobnejstarostlivosti vzmysleust.§
24ods.2Zákonaorodine, sozreteľomnaichnajlepšízáujemaopäťrozhodnúťoichzverenídoosobnej
starostlivosti niektorého z rodičov, resp. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Bude tiež
povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie ohľadom plnenia si vyživovacej povinnosti otcom
od začatia súdneho konania, t.j. od kedy odvolací súd určil výživné pre maloleté deti a rozhodnúť aj o

dlžnom výživnom a svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby
jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu veci a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli
preskúmateľné a logicky správne.

22. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).