Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 5, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/175/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809204550
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7809204550.4

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.
Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobkyne I.. F. G., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.
1, Y., zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, Bratislava, Zámocká 26, proti žalovanému V.. D.
G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, XXX XX K. C., zastúpeného JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou,
Námestie 1. mája č. 11, Rožňava, v konaní o vyporiadanie BSM po rozvode, o odvolaní žalobkyne a

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.februára 2018 č.k. 4C/75/09-541

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRožňava(ďalej„súdprvejinštancie“alebo„okresnýsúd“)rozsudkomuvedenýmvzáhlaví
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného tak, že do výlučného vlastníctva
žalovaného určil motorové vozidlo zn. JEEP MOUSO, finančné prostriedky vo výške 9.459,10 €,

a na vyrovnanie podielov bývalých manželov z ich bezpodielového spoluvlastníctva uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.679,55 € a žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu
1.659,10 €. Každú zo strán sporu zaviazal povinnosťou nahradiť na účet konajúceho súdu trovy štátu v
sume 529,67 €, a žiadnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vzniklo

uzavretím ich manželstva dňa 22.5.2008, zaniklo dňa 13. 1. 2009, právoplatnosťou rozsudku o rozvode
manželstva Okresného súdu Rožňava č.k. 6C/32/2007-78 zo dňa 29. 5. 2008 podľa § 148 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pričom pred rozvodom manželstva žalobkyňa a žalovaný v apríli 2006 ukončili
spolužitie, od ktorej doby neviedli spoločnú domácnosť. Považoval za preukázané, že počas trvania
manželstva strany sporu nadobudli finančné prostriedky zo zmlúv o stavebnom sporení vo výške
9.459,10€,konkrétnezozmluvyostavebnomsporeníč.XXXXXXXXXXvčiastke549,41€,ktorázmluva

mala byť vedená na meno žalovaného, ďalej zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX, z ktorej
finančné prostriedky po zrušení dňa 2.9.2008 boli vyplatené vo výške 1.514,12 € na účet žalovaného,
ďalej finančné prostriedky zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX, ktoré boli vyplatené po
ukončení zmluvy 20.9.2010 na účet žalovaného vo výške 786,36 € a 129,04 €, finančné prostriedky zo
zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX vzniknutej prevodom a spojením zmlúv k 31.1.2002 so
stavom 2.743,85 €, ktorá zmluva bola dňa 12.3.2002 žalovaným prevedená na tretiu osobu so zostatkom

vo výške 5.111,46 € a napokon finančné prostriedky zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX
uzavretej dňa 1.9.2009 zo stavom ku dňu 29.5.2008 vo výške 1.468,71 €, na ktorú zmluvu bol dňa
30.1.2009 žalovanému poskytnutý úver. Uvedené finančné prostriedky ako patriace do bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu, okresný súd vyporiadal v ich úhrnnej sume 9.459,10 € uvádzajúc, že
uznal, že týmito finančnými prostriedkami po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)
nakladal výlučne žalovaný. Nesporné medzi stranami bolo, že motorové vozidlo značky JEEP MOUSO

v nadobúdacej cene 5.311,03 € (160.000,-Sk) hradené zo spotrebného úveru poskytnutého Všeobecnou
úverovou bankou zo dňa 9.3.2006 v celkovej výške úveru 9.958,18 € (300.000,-Sk) patrí do BSM stránsporu s tým, že o jeho prisúdenie do výlučného vlastníctva mal záujem žalovaný, ktorý predmetné
motorové vozidlo aj užíval. Motorové vozidlo bolo vyporiadané v cene 1.900 € určenej okresným
súdom v zhode s návrhom žalobkyne a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/88/2010, v

zmysle ktorého pre ocenenie veci je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu, keď však je potrebné
prihliadať aj k tomu, kto hnuteľnú vec od zániku BSM do vyporiadania užíval, kedy sa môže určiť
cena veci ku dňu zániku BSM. Cena motorového vozidla ku dňu zániku BSM žalobkyňou uvádzaná v
hodnote 1.900 €, zodpovedala aj oceneniu vykonanému znaleckou organizáciou v znaleckom posudku
č. 1/2012, ktorým bola hodnota vozidla ku dňu zániku BSM ustálená na sumu 1.923 €. Súd prvej

inštancie v posudzovanom spore aplikoval §143, §150 Občianskeho zákonníka (OZ), zohľadňujúc
zásady dokazovania vyplývajúce z §149, §150, §151 Civilného sporového poriadku (CSP), odkazujúc
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/14/2006, podľa ktorého v rámci vyporiadania BSM
nemožno prihliadať na už uhradený dlh alebo zaniknutú pohľadávku, pričom ak sa niektorý z manželov
podieľal na zaplatení spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu
podľa § 150 druhá veta OZ. Okresný súd v súlade s ustálenou judikatúrou konštatoval, že v prípade

dlhov a pohľadávok, ktoré neboli uhradené, sa do výroku o vyporiadaní premietne ich výška v dobe,
kedy k vyporiadaniu dochádza, pri súčasnom zohľadnení toho, čo ktorý z manželov na sporný dlh
zaplatil. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom
zmysle, keď okrem vecí tvoriacich súčasť bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadajú sa aj ďalšie
majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a záväzok manželov, ktoré vznikli za

trvania bezpodielového spoluvlastníctva alebo v súvislosti s ním. Predmetom vyporiadania môže byť len
majetok, ktorý existoval ku dňu zániku BSM ako majetok spoločný. Vychádzajúc zo zásady rovnakých
podielov bývalých manželov na hodnotách BSM, zohľadniac hodnotu motorového vozidla, ktoré bolo
určené do výlučného vlastníctva žalovaného vo výške 1.900 € a sumu finančných prostriedkov, ktorými
výlučne nakladal žalovaný v hodnote 9.459,10 €, okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobkyni na vyrovnanie podielov z BSM sumu vo výške 5.679,55 € (11.359,10 € /2). Samostatným
výrokom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému 1.659,10 €, ktorá suma zodpovedal jej podielu
na spoločných dlhoch manželov, ktoré za žalobkyňu uhradil žalovaný. Povinnosť žalobkyne podieľať sa
na úhrade spoločných dlhov manželov okresný súd považoval za opodstatnenú vo vzťahu k záväzku
vyplývajúcemu zo zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 9.3.2006 uzavretej žalobkyňou a žalovaným

ako spoludlžníkmi s veriteľom VÚB a.s. ktorý úver bol poskytnutý vo výške 9.958,18 €, a zostatok
neuhradeného dlhu ku dňu zániku manželstva činil 6.636,40 €. Aj keď celý zostatok dlhu bol po zániku
manželstva uhradený výlučne z finančných prostriedkov žalovaného, povinnosť žalobkyne podieľať sa
na úhrade tohto dlhu okresný súd stanovil len v rozsahu 1/4-iny zo sumy 6.636,40 dôvodiac, že iba
polovicazosumyposkytnutéhoúveruslúžilananadobudnutiehodnôtdomajetkuBSM,keďdoBSMbolo

nadobudnuté motorové vozidlo značky JEEP MOUSO v hodnote 5.311,30 € (160.000,-Sk). V ostatnom
rozsahu mal za to, že žalovaný využil finančné prostriedky pre vlastné potreby, keď bolo nepochybné,
že od apríla 2006 žalobkyňa a žalovaný už nežili v spoločnej domácnosti.

3. Pri vyporiadaní okresný súd nevzal do úvahy finančné prostriedky vynaložené žalovaným na úhradu

záväzkov, ktoré vznikli za trvania manželstva na základe zmlúv uzavretých výlučne medzi žalovaným a
peňažnými a nepeňažnými ústavmi, a to úver č. XXXXXXXXXX veriteľa Home Credit a.s. s úverovým
rámcom 1.327,76 € s dlhom ku dňu zániku manželstva 689,60 € uhradeného výlučne žalovaným
20.5.2009, úver voči Cetelem Slovensko, kreditná karta č. 526765 s dlžnou čiastkou ku dňu zániku
manželstva vo výške 600 € splateného žalovaným 18.6.2009, úver voči spoločnosti Triangel kreditná

karta č. 2508 ku dňu zániku manželstva so zostatkom 2033,99 € splatený žalovaným 22.11.2015, úver
voči VÚB a.s. kreditná karta MCE č. 7961 s dlhom k 31.1.2009 vo výške 1.577,72 € splatených 16.2.2009
a Telefónna pôžička so stavom záväzku k 31.1.2009 v sume 2.589,13 €. Žalobkyňa tvrdila, že zmluvy
uzatváral žalovaný bez jej vedomia a súhlasu, a finančné prostriedky získané z úverov používal pre
vlastné potreby, čo mal preukazovať fakt, že na zmluvách absentoval jej podpis. Súd prvej inštancie

nevzal do úvahy obranu žalovaného, že o záväzkoch mala žalobkyňa vedomosť a finančné prostriedky
z nich získavané slúžili pre chod domácnosti a potreby rodiny, ako to malo vyplývať z prehľadu použitia
týchto finančných prostriedkov o uhrádzaní spoločných dovoleniek, nákupov do domácnosti, splácaní
dlhov. Nakoľko okresný súd nepovažoval za preukázané, že finančné prostriedky z úverov boli použité
oboma manželmi, považoval za opodstatnené, aby sa žalobkyňa nepodieľala na ich splácaní.

4. Predmetom vyporiadania neučinil súd prvej inštancie ani finančné prostriedky získané za predaj
motorového vozidla zn. Fiat a motocykel zn. Suzuki, keď mal preukázané, že vozidlá boli predané eštepočas trvania manželstva v rokoch 2006 a 2007, a finančné prostriedky boli spotrebované manželmi za
trvania manželstva.

5. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na náhradu polovice sumy vyplatenej zo spoločných finančných
prostriedkov počas trvania manželstva vo výške 2.157,60 € (65.000,-Sk) na účely kúpy garáže a
vo výške 9.958,18 € (300.000,-Sk) na účely kúpy trojizbového bytu č. XX na J. č. XX v M., ktoré
finančné prostriedky mali byť poukázané rodičom žalovaného. Uvedené nároky okresný súd hodnotil
ako nesúvisiace s konaním o vyporiadanie BSM, a preto nedôvodné, keď bolo nesporné, že predmetné

nehnuteľnosti nie sú v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu, ale vo výlučnom vlastníctve
rodičov žalovaného, pričom finančné prostriedky na kúpu bytu boli poskytnuté rodičom žalovaného na
základezmluvyuzavretejsPrvoustavebnousporiteľňouomimoriadnommedziúvereastavebnomúvere
dňa 3.4.2002. Súd prvej inštancie dôvodil, že akékoľvek finančné nároky v súvislosti s investovaním
spoločných prostriedkov do cudzej veci si strany sporu musia uplatniť voči tretej osobe, ktorej bolo
plnenie poskytnuté, resp. ktorá je vlastníkom veci.

6. Výrok o náhrade trov štátu odôvodnil § 252 CSP, podľa ktorého každý platí výdavky, ktoré mu v konaní
vznikli. Z dôvodu, že štát uhradil náklady znaleckého dokazovania v celkovej výške 1.059,35 € v záujme
oboch strán, žalobkyňa a žalovaný sú povinní na náhradu trov štátu v rovnakom podiele v sume 529,67
€. Rozhodnutie o trovách konania strán sporu odôvodnil § 255 ods. 2 CSP. Pretože každá zo strán mala

vo veci úspech len čiastočný rozhodol, že žiadna z nich nemá na náhradu trov konania právo.

7. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany sporu. Žalobkyňa tvrdila existenciu odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, teda že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
V odvolaní vyjadrila nesúhlas s tým, aby sa finančné nároky súvisiace s investovaním peňažných

prostriedkov z BSM do zaplatenia kúpnej ceny nehnuteľností mali vyporiadavať s rodičmi žalovaného,
ktorí sú zapísaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností. Žiadala o vrátenie takto poskytnutých
finančných prostriedkov v rozsahu polovice kúpnej ceny garáže a trojizbového bytu v Rožňave vo
výške 6.057,89 €, polovicu finančných zostatkov na účtoch zo zmlúv o stavebnom sporení vo výške
4.729,54 €, tiež sa domáhala vyporiadania hodnoty predaného motocykla zn. Suzuki vo výške 2.780 €

a motorového vozidla zn. Jeep Mouso vo výške 1.900 €, na základe čoho navrhovala, aby odvolací súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 13.127,43 € s tým, že jej vznikne
povinnosť uhradiť žalovanému sumu 150 € ako polovicu ceny, ktorú získala za predaj motorového
vozidla zn. Fiat. Zdôraznila, že pasíva vzniknuté za trvania manželstva vyplývajúce z kreditných kariet
žalovaného nemôžu byť zahrnuté do spoločných pasív manželov, pretože tieto kreditné karty vybral iba

žalovaný bez vedomia žalobkyne, ktorej podpisy na zmluvách absentujú, a použil a čerpal ich výlučne
pre svoje osobné potreby.

8. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody vymedzené § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP, teda že konanie má
inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe

vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(f)arozhodnutiesúduprvejinštancievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žalovaný vo svojom odvolaní napadol spôsob vyporiadania
vykonaného súdom v časti záväzkov BSM, keď okresný súd v rozpore so samotným návrhom žalobkyne
vžalobe,ktorýmnavrhovalavyporiadaťcelýzáväzokzospotrebnéhoúveruvoVÚBa.s.zodňa9.3.2006,
tento úver nevyporiadal v celom jeho rozsahu, ale iba čiastočne, aj keď peňažné prostriedky z tohto

úveru boli použité nielen na nákup osobného motorového vozidla, ale z výpisu z účtu vyplýva, že sa týkal
uspokojovania aj spoločných záväzkov manželov. Poukázal na to, že ku dňu 13.3.2006 bol realizovaný
prevod na revolvingovú kartu 1 x 40.000,-Sk, 1 x 47.000,-Sk, ktoré kreditné karty používala aj žalobkyňa.
Dňa 21.3.2006 bol zakupovaný materiál na úpravu bytu na D. ulici v M., užívaný žalobkyňou, rovnako
tak dňa 10.3.2006 a 13.3.2006, pričom príjmové doklady boli preukázateľne vystavené na meno G..

Celý úver bol použitý počas jedného mesiaca marec 2006 za trvania manželstva a za čas spoločného
hospodárenia, keď spoločná domácnosť bola zdieľaná do apríla 2006. Rovnako tak vo vzťahu k pasívam
z ďalších spotrebných úverov a kreditných kariet uvádzal, že išlo o finančné prostriedky spotrebované
oboma manželmi za trvania manželstva ako to preukazoval na súde prvej inštancie. Nesúhlasil s
postupom okresného súdu, ktorý napriek tomu, že finančné prostriedky na účtoch stavebného sporenia

ku dňu rozvodu neexistovali, tieto vyporiadal v rozsahu 9.459,10 €. Uvádzal, že finančné prostriedky
zo stavebného sporenia vedeného na meno G. G. predstavovali majetok maloletého dieťaťa a nepatrili
bývalým manželom, stavebné sporenia vedené na mená žalobkyne a žalovaného boli zrušené v roku
2002, s čím bola žalobkyňa aj uzrozumená, a pokiaľ boli použité na ďalší vklad pre tretiu osobu, ideo nároky voči tretím osobám, čo nie je predmetom vyporiadania BSM, preto nie je pravdivé tvrdenie
okresného súdu, že týmito finančnými prostriedkami disponuje žalovaný. Predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva je iba jeden úver zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXXX zo dňa 1.9.2002 so

stavom ku ňu 29.5.2008 v sumu 1.468,71 €. Súčasne žalovaný poukázal na to, že napriek jeho návrhu,
aby bol pri vyporiadaní zohľadnený jeho vnos do spoločného majetku podľa darovacej zmluvy zo dňa
6.11.2011, keď predmetom daru boli finančné prostriedky na vkladných knižkách vo výške 71.422,30
Sk, 36.615,-Sk a 728,68 DEM darované mu rodičmi na auto a zariadenie bytu, súd sa týmto nárokom
nezaoberal. Žalovaný tiež tvrdil, že zabezpečoval rodinu, staral sa o bežný chod domácnosti, doprial

rodine dovolenky, pričom finančné záväzky splácal sám, lebo žalobkyňa nepracovala, avšak vyžadovala
vysoký životný štandard.

9. Žalobkyňa v reakcii na odvolanie žalovaného a jeho vyjadrenia k jej odvolaniu zotrvala na tvrdeniach,
že peňažné prostriedky z úverov, ktoré žalovaný čerpal bez vedomia žalobkyne neboli vnosom do
spoločného majetku, pretože ich žalovaný použil pre svoje potreby a nepreukázal opak, naďalej zotrvala

na nároku na vyplatenie polovice hodnoty finančných prostriedkov poskytnutých na zaplatenie kúpnej
ceny bytu a garáže, pretože bolo preukázané, že tieto nehnuteľnosti boli financované stranami sporu
na meno rodičov žalovaného.

10. Žalovaný v reakcii na odvolanie žalobkyne a jej vyjadrenia k jeho odvolaniu zdôrazňoval

neprijateľnosť toho, aby splácal všetky pasíva, zabezpečoval celý chod domácnosti bez toho, aby
žalobkyňa participovala na splácaní dlhov, keď produkoval listinné dôkazy o tom, že finančné prostriedky
z úverov a pôžičiek boli použité pre potreby rodiny na spoločne trávené dovolenky v roku 2002, 2003,
2004, 2005, ako aj vybavenie domácnosti, kúpu motocyklu zn. Suzuki vo výške 105.000,-Sk. Žalobkyňa
mala vedomosť, že finančné prostriedky pochádzajú z úverov, a svedok R. potvrdil, že žalobkyňa bola

bezfinančnýchprostriedkov.Dospoločnéhohospodáreniaprispelajfinančnýmiprostriedkamizískanými
darovacou zmluvou od rodičov v celkovej výške 108.057,-Sk. Zdôraznil, že nehnuteľnosti, vo vzťahu
ku ktorým sa dovoláva žalobkyňa svojich nárokov, nepatrili ani nepatria do BSM, preto nemôžu byť
ani predmetom vyporiadania. Byt, ktorý užívali, nebol v ich vlastníctve, ale vo vlastníctve tretej osoby
a nároky voči tretím osobám nie sú predmetom vyporiadania BSM, pričom nebolo spochybňované, že

prostriedky vyplácané na kúpu garáže boli vrátením pôžičky a kompenzáciou otcovi žalovaného za to,
že bol účastný na rekonštrukčných prácach v byte užívanom stranami sporu.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného ako podané
včas a oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a
§ 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v
zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

12. Rozhodnutie okresného súdu je vzhľadom na nedostatky v skutkových zisteniach predčasné a

pre absenciu dôvodov aj nepreskúmateľné. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil
stranám sporu uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní.

13. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné

uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentami, ktoré
sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS
46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo
náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky

procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.
Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a
ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže
na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd

po preskúmaní rozsudku dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá vyššie citovanému
ustanoveniu a právu sporovej strany na spravodlivé súdne konanie. Odôvodnenie rozsudku nedáva
presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď nie je
zrejmé, na základe akých skutkových zistení súd dospel k záveru o zaradení, či nezaradení niektorýchaktív a pasív do majetku v BSM strán sporu, resp. absolútne absentuje stanovisko súdu k tvrdeným
nárokom strán na zohľadnenie toho, čo zo svojho vynaložili na spoločný majetok.

14. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150 OZ. Vyporiadanie pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, teda usporiadania
vlastníctva k veciam patriacim do predmetu BSM, a zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka určenia
jednotlivých hodnôt pripadajúcich bývalým manželom. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo
patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo ku dňu jeho zániku, pričom vyporiadavanie sa vykonáva

ako vyporiadavanie v širšom zmysle, čo znamená, že sa berú do úvahy a vyporiadavajú aj pohľadávky
a dlhy vzniknuté za trvania manželstva a spoločného hospodárenia.

15. Podľa § 150 OZ sa vychádza zo zásady, že podiely oboch manželov na vyporiadaní spoločného
majetku sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku sa vynaložilo na jeho

ostatný majetok. Prihliada sa na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia sa berie
zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

16. Základný predmet vyporiadania BSM, vyplýva z § 143 OZ, podľa ktorého v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva, a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi

pôvodného vlastníka.

17. Konanie o vyporiadanie BSM je sporovým kontradiktórnym konaním založeným na prejednacej
zásade. V konaní má každá zo strán sporu svoju povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú, medzi
ktorými existuje vzájomná prepojenosť, teda pokiaľ strana nesplní svoju povinnosť tvrdenia, nemôže

splniť ani svoju povinnosť dôkaznú. Tvrdené skutočnosti je strana sporu povinná preukázať súdu do tej
miery, aby ich súd mohol považovať za pravdivé, teda strana sporu je povinná uniesť svoje dôkazné
bremeno. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za výsledok konania
v tom smere, že pokiaľ v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, musí byť rozhodnuté v jej neprospech.
Rozsah skutočností, ktoré zaťažujú strany sporu povinnosťou tvrdenia a povinnosťou dôkaznou v

konaní o vyporiadanie BSM, vyplýva práve z vyššie citovaných právnych noriem § 143, § 150 OZ
ustanovujúcich, čo spadá do rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, upravujúcich právo bývalého
manžela na zohľadnenie toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a naopak jeho povinnosť
nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok.

18. Predmetom vyporiadania v širšom zmysle je podľa §143 OZ akýkoľvek spoločný majetok, aktíva,
práva, ktoré nadobudol za trvania manželstva niektorý z manželov s výnimkami vyplývajúcimi z § 143
OZ, ktoré aktíva sa týkajú vzájomných práv bývalých manželov podľa § 150 OZ, a ktoré existovali ku dňu
zániku manželstva. Žalobkyňou tvrdený nárok na „vyplatenie polovice kúpnej ceny“ garáže a bytu č. XX
na J. ul. č. XX v M. však nemá povahu spoločnej veci ani iného spoločného aktíva, nadobudnutého do

BSM manželov, z titulu čoho by vznikal žalobkyni nárok na vrátenie spoločných finančných prostriedkov
investovaných do výlučného majetku druhého z manželov, ani sa nejedná o výlučné finančné prostriedky
žalobkyne investované do spoločného majetku oboch manželov. Niet sporu, že nehnuteľnosti nikdy
nepatrili do BSM strán sporu, ale od počiatku boli vo vlastníctve inej osoby, aj keď užívané stranami
sporu. Finančné prostriedky na tieto veci vynakladané sa nijako neodrazili v majetkových hodnotách,

či pasívach BSM, ktoré môžu byť predmetom vyporiadania. Poukázanie finančných prostriedkov tretej
osobe zo zdrojov BSM síce môže predstavovať pohľadávku manželov voči tejto tretej osobe (ak nešlo o
splnenie záväzku manželov), nie je však pohľadávkou vo vzájomnom pomere medzi bývalými manželmi,
ktorá by mohla byť predmetom vyporiadania podľa § 150 OZ. Niet tak zákonného predpokladu, aby
mohlobyťvykonávanévyporiadanie„zaplatenejkúpnejceny“akotožiadažalobkyňa.Napokonanisama

žalobkyňa tento nárok po právnej stránke nijako nedefinuje, ani neuvádza podľa akého zákonného
ustanovenia v rámci vyporiadania BSM si tento nárok uplatňuje. Správny je preto záver súdu prvej
inštancie o tom, že pokiaľ existujú nejaké nároky strán sporu ako bývalých manželov voči inému, tieto
je možné si uplatniť len v samostatnom konaní voči tejto osobe.19. Účelom vyporiadania BSM bývalých manželov nie je vykonávať finančné zúčtovania celého
obdobiatrvaniatohtospotrebnéhospoločenstva,alevykonaťvzájomnéfinančné(majetkové)vyrovnanie

bývalých manželov podľa stavu ku dňu zániku BSM, teda vo vzťahu k tým spoločným veciam,
majetkovým hodnotám a záväzkom, ktoré v čase zániku BSM existovali. Je dôvodne prihliadať tiež k
tomu, ako každý z bývalých manželov nakladal so spoločným majetkom, či nedošlo k jeho použitiu v
rozpore s § 145 ods. 1 OZ, či nebol použitý výlučne na osobné potreby niektorého z manželov alebo
na jeho osobný majetok. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že pri vyporiadaní

BSM prihliadal k ukončeniu spolužitia a spoločného hospodárenia žalobkyne a žalovaného v mesiaci
apríl 2006, aj keď k zániku BSM došlo až dňa 13. 1. 2009, majúc za to, že žalovaný nakladal so
zdrojmi z BSM len vo svoj prospech, čo sa odrazilo napr. v zohľadnení stavu finančných prostriedkov
na účtoch stavebného sporenia, nie ku dňu zániku BSM, ale ku dňu nakladania s nimi, alebo pri
úvahe súdu o výlučnom použití finančných prostriedkov žalovaným v čase po ukončení spoločnej
domácnosti. Za takých okolností však súd nevysvetlil, prečo do aktív BSM nezahrnul aj ďalšie majetkové

hodnoty, ako to navrhovali sporové strany, ktoré pochádzali zo spoločného majetku, s ktorým po
ukončení spoločnej domácnosti nakladal každý z manželov samostatne. Suma 2780 € mala byť
získaná žalovaným za predaj motocykla zn. Suzuki (predaný žalovaným dňa 13. 9. 2006) a sumu 300
€ získala žalobkyňa predajom vozidla zn. Fiat (predané žalobkyňou 11. 6. 2007). Pritom súd neskúmal
účel použitia takto získaných finančných prostriedkov, iba uviedol, že boli spotrebované za trvania

manželstva. Pokiaľ strany sporu zotrvajú na vyporiadaní týchto majetkových hodnôt, súd prvej inštancie
k nim pri vyporiadaní prihliadne, v hodnotách ustálených stranami sporu, ak bude v konaní preukázané,
že finančné prostriedky z predaja vecí získané, boli použité v rozpore s § 145 OZ.

20. V predmetnom spore súd prvej inštancie vykonával vyporiadanie BSM v tzv. širšom rozsahu, teda

vrátane pasív vzniknutých za trvania BSM. Aj keď v bodoch 8. a 9. odôvodnenia poukázal na zásady
vyporiadania spoločných záväzkov bývalých manželov, týmito zásadami sa dôsledne neriadil.

21. Žalovaný žiadal, aby sa žalobkyňa v rovnakom pomere podieľala na úhrade ním špecifikovaných
úveroch, prostredníctvom ktorých mala byť financovaná spoločná domácnosť strán sporu, a to v

zostatkoch ku dňu zániku BSM, ktoré boli v celosti uhradené výlučne žalovaným. Tiež žiadal zohľadniť
vnos do spoločného majetku, ktorý mali predstavovať finančné dary poskytnuté mu zo strany rodičov,
a ktoré mali slúžiť na nadobudnutie veci v spoločnom majetku bývalých manželov. Pokiaľ okresný
súd poukázal na to, že nie je preukázané, že finančné prostriedky získané z úverov boli použité
obidvoma manželmi, a povinnosť žalobkyne podieľať sa na úhrade záväzku z úveru od VÚB banky a.s.

podľa zmluvy zo dňa 9.3.2006, stanovil len v rozsahu 1 podielu, dôvodiac že finančné prostriedky z
úveru nad rámec úhrady kúpnej ceny vozidla zn. JEEP MOUSO použil žalovaný pre svoje potreby,
tieto svoje závery súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Z odvolaním napadnutého
rozhodnutia nemožno zistiť z akých skutkových zistení okresný súd vychádzal, ako vyhodnotil dôkaznú
situáciu v spore, pravdivosť ktorých tvrdení, a na základe vyhodnotenia akých dôkazov, považoval za

(ne)preukázanú, absolútne sa nevyjadril k nároku žalobcu na zohľadnenie toho, čo zo svojho výlučného
majetku mal vložiť do majetku spoločného.

22. Žalovaný pripojil k svojim podaniam prehľad o pohybe finančných prostriedkov na kreditných kartách,
ktorých sa tieto spotrebné úvery týkali (č.l. 53 a nasl. súdneho spisu, čl. 502 a nasl. súdneho spisu),

ku ktorým súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko, a nie je možné vyvodiť na základe čoho
ustálil, že nárok žalobcu nie je v časti, či celkom preukázaný, resp. akými dôkazmi je spochybnený, či
vyvrátený. Z niektorých listín pritom vyplýva, že finančné prostriedky zo spotrebných úverov mali byť
použité aj pre spoločné potreby rodiny strán sporu, na zaplatenie spoločných dovoleniek, či vybavenie
domácnosti. Niet pochýb, že záväzok vo vzťahu k peňažnému ústavu VÚB a.s. zo spotrebného úveru

zo dňa 9.3.2006 vo výške 9.958,18 € (300.000,- Sk) predstavuje spoločný záväzok oboch manželov,
čo vyplýva z predloženej zmluvy, v ktorej sú obaja bývalí manželia dlžníkmi a súd nijakým spôsobom
nevysvetľuje ako dospel k záveru, že finančné prostriedky mali byť nad rámec úhrady kúpnej ceny
vozidla zn. JEEP MOUSO použité výlučne žalovaným pre jeho osobné potreby, prečo uveril tvrdeniam
žalobkyne, a neakceptoval tvrdenia, či doklady predložené žalovaným.

23. Pokiaľ ide o finančné prostriedky získané z úverových zmlúv, v ktorých zmluvách je výlučným
dlžníkom žalovaný, tieto finančné prostriedky, v rozsahu v akom neboli uhradené z majetku v BSM,
predstavujú osobný vklad žalovaného do spoločného majetku za situácie, že sa vynaloženie natento spoločný majetok, či chod spoločnej domácnosti preukáže. Dôkazné bremeno o preukázaní
účelu použitia finančných prostriedkov zaťažuje žalovaného. Na prijatie záveru, či žalovanému vzniká
alebo nevzniká nárok na zohľadnenie týchto pasív pri vyporiadaní BSM však nepostačuje len strohé

konštatovanie súdu, že „nepovažoval za preukázané, aby tieto finančné prostriedky boli na spoločné
účely použité“, osobitne za situácie, ak k tomu žalovaný produkuje dôkazy. Pri rozhodovaní o tom,
či finančné prostriedky získavané žalovaným z kreditných kariet znejúcich na jeho meno mohli
alebo nemohli slúžiť pre spoločné potreby domácnosti strán sporu, musí súd zohľadniť tiež spôsob
hospodárenia domácnosti bývalej rodiny žalobkyne a žalovaného, keď je zrejmé, že aj keď ich

domácnosť nedisponovala dostatočnou finančnou rezervou, opakovane sa zadlžovala, nakupovala veci
vyššej hodnoty, zrejme nie adekvátne jej príjmu, čo malo vplyv aj na celkovú zadĺženosť rodiny strán
sporu. Či, a v akej miere nesie za to zodpovednosť výlučne žalovaný, alebo ide o výsledok obojstrannej
zodpovednostibývalýchmanželov,musívyplývaťzvykonanéhodokazovaniaavyhodnoteniacharakteru
spolužitia a finančného hospodárenia bývalých manželov. Pokiaľ je fungovanie domácnosti založené
predovšetkým na spotrebnom charaktere, bez racionálnej úvahy o primeranosti záväzkov, na chode

ktorejdomácnostisapodieľalaajžalobkyňa,nemôžetobezďalšiehoznamenaťjejvylúčeniezpovinnosti
podieľať sa na finančnom vyrovnaní záväzkov len preto, že úverové zmluvy uzavrel výlučne žalovaný.
Nebolo tvrdené ani zistené, aby sa žalobkyňa dovolávala neplatnosti úverových zmlúv alebo zrušenia
BSM z dôvodu konania žalovaného, alebo aby v dôsledku výlučného pričinenia sa žalovaného boli
vedené exekučné konania na spoločný majetok.

24. V prípade zmluvy o úvere uzavretej dňa 9. 3. 2006 s veriteľom VÚB a.s. oboma stranami sporu
ako dlžníkmi je nepochybné, že sa jedná o spoločný záväzok oboch manželov, keď žalobkyňu zaťažuje
dôkazné bremeno o tom, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného podložené listinnými dôkazmi o účele
použitia finančných prostriedkov z úveru, ktorým mal byť okrem kúpy motorového vozidla zn. JEEP

MOUSO aj úhrada spoločných záväzkov, či vybavenie bytu.

25. Obdobne tak vo vzťahu k nároku žalobkyne na zohľadnenie spoločných finančných prostriedkov
nachádzajúcich sa na účtoch stavebného sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., z titulu ktorých si
uplatňovala nárok na vyrovnanie je potrebné, aby sa okresný súd vysporiadal s obranou žalovaného,

že k spotrebe finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na týchto účtoch došlo za trvania manželstva
a aj za trvania spoločnej domácnosti (rok 2002), preto k nim nemožno prihliadať. V prípade, ak
došlo k zrušeniu a výberu finančných prostriedkov za trvania manželstva, nemožno uvedené finančné
prostriedky vysporiadať, pokiaľ s nimi nebolo nakladané v rozpore s § 145 OZ alebo neboli použité na
výlučný majetok druhého manžela. Ak boli finančné prostriedky z týchto účtov poukázané tretej osobe,

ktorý úkon druhý z manželov nerozporoval považuje sa tento úkon za platný (§ 145 OZ). Dôkazné
bremeno o tom, že žalovaný za trvania manželstva nakladal s finančnými prostriedkami v rozpore s §
145 OZ bez vedomia a súhlasu žalobkyne pre svoje osobné potreby, zaťažuje žalobkyňu. Takýto záver
nemožno odvodzovať iba od toho, že účet stavebného sporenia bol zriadený na meno žalovaného a
prevod z neho bol uskutočnený na jeho osobný účet, ak nie je vôbec ozrejmený spôsob hospodárenia

strán, financovanie domácnosti a uhrádzanie nákladov rodiny. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že
tvrdenie žalovaného o tom, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na účte stavebného sporenia patrili
mal. dcére G. sa javí ako irelevantné, keďže tieto okolnosti neboli preukázané, a len označenie účtu
menom dieťaťa, tieto skutočnosti neosvedčujú. Naopak voľná dispozícia účtami zo strany žalovaného
preukazuje, že išlo o spoločné finančné prostriedky oboch bývalých manželov. Vyjmúc uvedené, z

finančného prehľadu o stave účtov poskytnutých Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. (č.l. 463 súdneho
spisu) vyplýva, že žalobkyňa ani súd pri svojom rozhodnutí nevyporiadavali čiastku v sume 149,37 €,
na účte stavebného sporenia znejúceho na meno dcéry žalobkyne a žalovaného G. G..

26. Pokiaľ ide o nárok žalovaného na vrátenie toho, čo z jeho výlučného majetku bolo vnesené do

spoločného majetku BSM, takého zohľadnenie možno uskutočniť len v prípade, ak sú predmetom
vyporiadania veci, či majetkové hodnoty, na ktorých sa tento vnos žalovaného prejavil. V prípade, ak
vloženie výlučných finančných prostriedkov niektorého z manželov malo spotrebný charakter - slúžilo
na zabezpečenie chodu domácnosti, úhradu dovoleniek alebo na zaobstaranie veci, ktoré v čase zániku
BSM už neexistujú, nie je možné na takýto vklad do BSM prihliadať, keďže bol spotrebovaný a neexistujú

majetkovéhodnoty,naktorýchbysatentovkladprejavil.Zasituácie,aktakétomajetkovéhodnoty,čiveci
existujú, avšak od času ich nadobudnutia do času vyporiadania BSM došlo k ich znehodnoteniu, možno
prihliadať na hodnotu vkladu do spoločného majetku iba v redukovanom rozsahu, ktorý zodpovedá
pomeru medzi nadobúdacou hodnotou veci, na získanie ktorej bol vklad použitý, a hodnotou tejto veciv čase vyporiadania BSM. Je povinnosťou žalovaného preukázať, že mu patrí nárok na vrátenie toho,
čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Je povinnosťou súdu prvej inštancie sa s týmto nárokom
vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia v závislosti od výsledkov dokazovania.

27. Vo vzťahu k výroku o spôsobe vyporiadania BSM odvolací súd poznamenáva, že tak ako to
konštatoval vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie, veci, majetkové práva, či hodnoty ako aj pasíva
BSM, ktoré v čase vyporiadania už neexistujú, avšak existovali v čase zániku BSM sa už zásadne
vo výroku rozhodnutia neuvádzajú (práve z dôvodu ich neexistencii). To však neznamená, že nie je

predmetom vyporiadania ich hodnota, čo sa odrazí práve vo výroku o povinnosti plnenia na vyrovnanie
podielov každého z manželov z majetku BSM. Zohľadnenie hodnôt nadobúdaných každým z manželov
z BSM a ich nároky na náhradu toho, čo zo svojich výlučných prostriedkov vložili do spoločného
majetku a naopak, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na ich osobný majetok sa odrazí práve
v jednom výroku, ktorým sa ukladá tomu z manželov, ktorý nadobúda aj s prihliadnutím na prípadnú
povinnosť na úhradu záväzkov, väčších rozsah aktív zo spoločného majetku. Obsahom výroku rozsudku

tak nebudú dva samostatné výroky o povinnosti každého z bývalých manželov na vyplatenie podielu
druhého manžela, pretože výrokom rozsudku o vyporiadaní BSM sa vykonáva konečné usporiadanie
vzťahov medzi bývalými manželmi, ktorým sa zohľadní už aj prípadné započítanie vzájomných nárokov
z toho vyplývajúcich (v uvedenom prípade to znamenalo, že pokiaľ žalovaný nadobudol aktíva z BSM v
hodnote 11.359,10 € a žalobkyni vznikla povinnosť podieľať sa na spoločnom dlhu v rozsahu 1.659,10

€, povinnosť žalovaného na vyrovnanie podielov žalobkyne mala byť stanovená vo výške finančného
rozdielu zo vzájomného vyrovnania aktív a pasív 11.359,10 €/2 - 1.659,10 €).

28. Vzhľadom na nedostatky v hodnotení dôkazov, z čoho vyplýva neúplnosť skutkových zistení súdu
prvej inštancie a napokon absencia riadneho odôvodnenia jeho rozhodnutia, neostávala odvolaciemu

súdu iná možnosť ako rozsudok z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť, a vrátiť vec
okresnému súdu na opätovné konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách
celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.1 CSP). Pri rozhodovaní o trovách
konania zváži tiež uplatnenie § 257 CSP prihliadajúc na charakter sporu, či osobné, sociálne alebo iné
dôvody hodné zreteľa na strane žalobkyne a žalovaného. V konečnom rozhodnutí sa tiež neopomenie

vysporiadať okrem náhrady trov štátu aj s povinnosťou strán sporu na úhradu súdneho poplatku, pokiaľ
strany sporu nie sú od jeho zaplatenia oslobodené.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).