Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/349/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815206165
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7815206165.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu R. E., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XXX,
zast. JUDr. Attilom Elekom, advokátom, so sídlom Jovická 2, Rožňava, proti žalovanej PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 8C/192/2015-118 z 19.7.2018 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výrokoch o trovách konania
a povinnosti žalovanej zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 99,50 € v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Priznáva žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom určil, že dohoda o
zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300001628 zo dňa 3.8.2007,
uzavretá medzi žalobcom a žalovanou (ďalej tiež len „dohoda o zrážkach zo mzdy“) je neplatná (I.),
konanie o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 3.8.2007 č. 8300001628 uzavretej
medzi žalobcom a žalovanou zastavil (II.), žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal (III.) a

žalovanej uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet súdu súdny poplatok 99,50 €, v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku (IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy v zmluve o revolvingovom úvere č. 8300001628 zo dňa 3.8.2007, event. určenia neplatnosti
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300001628 zo dňa 3.8.2007, následne počas konania žalobu v
časti určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300001628 zo dňa 3.8.2007 vzal žalobca

späť a súd v tejto časti postupom podľa ust. § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil. Vykonaným
dokazovaním súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca ako dlžník a právny predchodca žalovanej
PROFIREAL SLOVAKIA, spol. s.r.o., v hmotnoprávnom postavení veriteľa uzavreli dňa 3.8.2007 zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8300001628 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorej súčasťou bola v bode 7.
dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie
záväzkov z úverovej zmluvy, podľa ktorej žalobca súhlasil, aby mu boli vykonávané zrážky zo mzdy a
veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o

úvere. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ustanovenia § 551 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods.
1 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a dospel k záveru,
že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1 a2 OZ. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku k záveru o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
viedli súd prvej inštancie v podstatnom úvahy, že čo do okolností jej uzavretia žalobca bol donútený
dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať, ak chcel úver získať, nakoľko žalovaná mu ju predložila na jednej

listine (v bode 7) spolu so zmluvou o úvere, a teda dohoda o zrážkach zo mzdy je jej neoddeliteľnou
súčasťou a v prípade odmietnutia podpisu dohody o zrážkach zo mzdy by mu žalovaná požadovaný
úver neposkytla. Podpisom samotnej zmluvy o revolvingovom úvere sa žalobca podrobil vykonávaným
zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto budú uplatňované veriteľom
z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo

dobrými mravmi. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii poukázal tiež na rozhodnutia Krajského
súdu v Košiciach č.k. 5Co 257/2016 a Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 95/2013, ako i na závery
Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík
pôsobiacej pri Ministerstve spravodlivosti SR prijaté dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179,
v rámci ktorých pod bodom 9 komisia konštatovala, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa
§ 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v

neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 OZ, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku zmluvy
nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti akcentoval, že dohoda
o zrážkach zo mzdy umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu,
že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čím podľa
jeho názoru spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto

konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl
uplatneného nároku dodávateľa. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP podľa
pomeru úspechu a vzhľadom na to, že žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, vyslovil, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania. O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol
podľa ust. § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. u), § 5 os. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov a položky č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
tvorí prílohu cit. zákona, v zmysle ktorých je žalobca ako spotrebiteľ oslobodený od platenia súdnych
poplatkov, a preto súd túto povinnosť uložil žalovanej.

3. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch, ktorým súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy

je neplatná (I.), o trovách konania (III.) a povinnosti zaplatiť súdny poplatok (IV.), podala žalovaná v
zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozsudok v týchto častiach zmenil tak, že
žalobu zamietne a prizná jej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania, eventuálne rozsudok
v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaná
vytkla napadnutému rozsudku nedostatočné zdôvodnenie predovšetkým záveru, že žalovaná je na

základe dohody o zrážkach zo mzdy oprávnená domáhať sa voči žalobcovi prípadne aj plnení, ktoré
sa zakladajú na neprijateľných podmienkach a presahujú rámec prípustnej výšky plnenia z istiny úveru
a príslušenstva, nakoľko výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej
verifikácii a kontrole. Uvedené závery súdu podľa žalovanej predstavujú domnienky, ktoré nevychádzajú
zjejreálnehokonaniavpredmetnomprípade.Argumentovalatým,ževkonanínebolopreukázané,žeby

si uplatnila taký nárok, ktorý medzi stranami nebol dohodnutý, prípadne že by si svoje nároky uplatnila v
inej výške mesačnej zrážky, ako bola medzi stranami dohodnutá. Uviedla, že neprijateľnou podmienkou
v zmysle platnej právnej úpravy môže byť len ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech
spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán -
táto okolnosť nebola v konaní preukázaná. Nesúhlasila so záverom súdu, že žalobca bol nútený uzavrieť

dohodu o zrážkach zo mzdy, nakoľko z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé a ani zistiteľné, o aké nútenie
by malo ísť a či možno žalovanej pričítať takéto konanie. V tejto súvislosti akcentovala, že právna úprava
platná v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv
týmto zabezpečovacím prostriedkom nezakazovala. Táto okolnosť nebola spornou v období viac ako
10 rokov, napriek tomu žalobca úver opakovane čerpal, zmluvné dokumenty mal vo svojej výlučnej

dispozícii a mohol predmetnú námietku formulovať v podstatne skoršom čase, napriek tomu tak neurobil,
čo preukazuje, že s uvedenými podmienkami súhlasil. Záverom zdôraznila, že dohodou o zrážkach
zo mzdy možno zabezpečiť aj budúcu pohľadávku, všetky pohľadávky sú kauzálne prepojené práve
vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere. Je logické, že znenie dohody
je koncipované práve určeným spôsobom, nakoľko žalobcovi môže byť poskytnutý ďalší (revolvingový

úver), čo v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o zrážkach zo mzdy nie je (a
ani nemôže byť) známe či určiteľné. Pokladala za nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa týka
konkrétnej zmluvy a pohľadávok, ktoré veriteľovi vzniknú voči dlžníkovi. Dohoda o zrážkach zo mzdypri označení pohľadávky teda vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na
základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving).

4. Žalovaná odvolacími námietkami proti napadnutému rozsudku uplatnila podľa posúdenia odvolacieho
súdu odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. V odvolaní žalovanou formálne
označený a citovaný odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. f) CSP nebol podopretý konkrétnymi
odvolacími námietkami a výhradami k postupu alebo k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a tak podľa
posúdenia odvolacieho súdu nebol tento odvolací dôvod žalovanou účinne uplatnený.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako zákonný a vecne
správny potvrdil. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnemu
rozhodnutiuavodôvodnenísavysporiadalsovšetkýmiargumentmistránsporu.Knámietkamžalovanej,
že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nevytvára žiadnu nerovnováhu medzi zmluvnými stranami
zmluvy o revolvingovom úvere uviedol, že zo strany jeho bývalého zamestnávateľa Družstvo Silická

PlaninavSilici,bolavykonanýmizrážkamizomzdyžalobcoviuhradenáčiastka3.548,59€,ďalejžalobca
na účet žalovanej vkladom v hotovosti uhradil sumu 322,- € a poštovým poukazom sumu 10,- €, celkovo
teda uhradil žalovanej sumu 3.880,59 €, pričom jeho terajší zamestnávateľ má vykonať zrážky zo mzdy
ešte vo výške 3.021,29 € plus úroky z omeškania. Tento krok žalovanej považuje za úžeru aj vzhľadom
na to, že výška úveru bola 1.825,67 €. Podľa jeho názoru je z uvedeného zrejmé, že dohoda o zrážkach

zo mzdy vytvára značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a vytvára nikým nekontrolovateľnú
možnosť veriteľa svojvoľne si určiť výšku dlhu, pričom zamestnávateľ je na základe takejto dohody
povinný vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca vo výške určenej veriteľom. Záverom poukázal na
svoje doterajšie písomné a ústne vyjadrenia, ktoré plne odôvodňujú, prečo je napadnuté rozhodnutie
vecne správne.

6. Rozsudok vo výroku o zastavení konania nebol odvolaním napadnutý, v tejto časti nadobudol
právoplatnosť (§ 367 ods. 1 a 2 CSP), a preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas

(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b) a h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. §
380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vo svojom postupe nedopustil procesnej

nesprávnostimajúcejzanásledokporušenieprávanaspravodlivýprocesžalovanejaževectiežsprávne
právne posúdil, z ktorého dôvodu odvolanie žalovanej z hľadiska ňou uplatnených odvolacích dôvodov
nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach
dňa 27.11.2019 o 10.05 hod. po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na
úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.

8. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písmen b) a h) CSP, t.j. že
súd nesprávnym procesným postupom a nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 365 ods.1 písm. b)
CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred

odvolacím súdom. Nedostatok riadneho odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej
podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces a táto vada preto zakladá
dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Nedostatočné odôvodnenie
rozsudku totiž znemožňuje sporovej strane, ktorej bola rozhodnutím súdu spôsobená procesná ujma,
posúdiť myšlienkový postup konajúceho súdu vo vzťahu k uplatňovanému nároku a správnosť, resp.

nesprávnosť rozhodnutia, podať riadny opravný prostriedok, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť,
ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný, čo súčasne
znamená odňatie možnosti stranám konať pred súdom a porušenie ich práva na spravodlivé súdnekonanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu za zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav,
pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý

mal správne použiť alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval a vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach sporových strán.

11. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v odvolaním napadnutej časti a procesného postupu súdu
prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalovanej a z hľadiska účinne uplatnených odvolacích

dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanom prípade uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané
a rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku vo veci samej je vecne správny. Odvolací súd nezistil,
že by preskúmavané rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z právneho posúdenia prejednávanej
veci založeného na nesprávnej aplikácii právneho predpisu alebo nesprávnej interpretácii inak správne
použitej právnej normy. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b)

CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie spor právne posúdil
správnym spôsobom, zo skutkových zistení vyvodil správne právne závery a vo svojom rozhodnutí
dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil relevantné a podstatné dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel a na
ktorých svoje rozhodnutie založil tak po stránke skutkovej, ako aj po stránke právnej. Odôvodnenie
rozsudku dáva odpoveď na rozhodujúce tvrdenia, argumenty a námietky sporových strán, preto mu

nemožno vytknúť nepreskúmateľnosť pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, rozsudok v
celom rozsahu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí
v zmysle ust. § 220 CSP a plne rešpektuje základné právo strán (i žalovanej) na spravodlivý súdny
proces. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a

zmyslu. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, za porušenie základného práva zaručeného čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd prvej inštancie
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu.

12. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd v súlade s cit. ust. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku vo

vzťahu k napadnutému výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a nezistil žiadne okolnosti, ktoré by
spochybňovali vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia v tejto časti. Dôvody, pre ktoré súd prvej
inštancie žalobe žalobcu vyhovel v časti požadovaného určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy tvoriaca
súčasť zmluvy o revolvingovom úvere uzavretá medzi stranami sporu dňa 3.8.2007, sú jasne a náležite
vysvetlené v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje,

v podrobnostiach na tieto dôvody poukazuje v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP a zároveň konštatuje,
že odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky zákonné kritériá riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia (§
220 ods. 2 CSP).

14. Skutočnosti uvedené v odvolaní a odvolacie námietky žalovanej nič nemenia na vecnej správnosti

rozhodnutia a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových záverov (skutkových zistení) a ani
právnych záverov súdu prvej inštancie uvedených v odôvodnení rozsudku a úvahy súdu, na ktorých je
preskúmavané rozhodnutie založené. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovanou uplatnené odvolacie
dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a dôvodne uplatnené.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a
jeho záver o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy považuje za správny. Na zdôraznenie vecnej
správnosti napadnutého rozsudku aj v súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej možno uviesť,
že súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti dohody o zrážkach zo mzdy správne vychádzal zospotrebiteľskej povahy hlavného veriteľsko-dlžníckeho vzťahu strán z úverovej zmluvy a nevyhnutne i
zabezpečovacieho právneho vzťahu z dohody o zrážkach zo mzdy. Správne preto aplikoval na zistený
skutkový stav tiež predpisy na ochranu spotrebiteľa, okrem iných aj ust. § 53 ods. 1 OZ, zakazujúce v

spotrebiteľských zmluvách uvádzať tiež ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a celkom správne v okolnostiach prípadu
dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy takúto značnú nerovnováhu v právnom postavení
strán založila a je preto ako neprijateľná neplatná. Odvolací súd na margo odvolacej námietky žalovanej
akcentujúcej slobodnú vôľu strán pri zakladaní ich právneho vzťahu a pri kreovaní tiež jeho obsahu

poznamenáva, že je potrebné vždy mať na zreteli, že zmluvná voľnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy
je obmedzená tiež tým, že nedovoleným, a teda neplatným je tiež i dojednanie spôsobujúce značnú
nerovnováhu v ich právnom postavení. Obvyklá argumentácia dodávateľov, že spotrebiteľ sa oboznámil
so zmluvou, že si prečítal aj všeobecné obchodné podmienky, že podpisom s nimi vyjadril súhlas, a že
súhlasil s každým takto upraveným inštitútom, s povinnosťami na ňom viaznúcimi, alebo jednoducho
len preceňujúca význam v zmluve prejavenej vôle opomína podľa odvolacieho súdu samotnú podstatu

spotrebiteľskej ochrany spočívajúcu na premise, že spotrebiteľovi neprijateľné podmienky predovšetkým
nemožno predkladať a pokiaľ tak dodávateľ urobí, koná nepoctivo a musí byť uzrozumený s tým, že na
takéto neprijateľné podmienky súd neprihliadne bez ohľadu na to, či a do akej miery sa spotrebiteľ tou
ktorou podmienkou zaoberal. Takto je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné nazerať aj na zmluvnú
podmienku dohody o zrážkach zo mzdy. Možno súhlasiť s argumentáciou, že mimo spotrebiteľských

vzťahov je tento zabezpečovací inštitút ako každý iný. V spotrebiteľských vzťahoch však je a bolo vždy
potrebné sledovať tiež, či jeho dojednaním nedošlo k založeniu značnej nerovnováhy. V úvahách o
rozsahu nerovnováhy treba mať súčasne na zreteli, že prirodzene každý zabezpečovací inštitút zakladá
väčšiu alebo menšiu mieru disproporcie v právach účastníkov občianskoprávnych vzťahov, keďže už
len jeho účelom je prakticky pomôcť realizovať práva len jednej strane. Podľa názoru odvolacieho súdu

však vzhľadom na závažnosť tohto zabezpečovacieho inštitútu bolo vždy, a teda aj pred zavedením
obmedzujúcich opatrení v ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z., potrebné v spotrebiteľských
vzťahoch venovať mu zvýšenú pozornosť z hľadiska transparentnosti jeho úpravy a vyváženosti
dopadu na práva a povinnosti strán; vyvarovať sa pritom najmä nevýraznému zakomponovaniu v
zmluve, či vo všeobecných obchodných podmienkach, založeniu takých práv veriteľovi, ktoré prakticky

znamenajú možnosť kvantitatívnej a kvalitatívnej ľubovôle v jeho správaní sa a spôsobom jeho
dojednania neobchádzať ochranu, ktorú spotrebiteľ pred dodávateľom požíva. Výstižne v tomto smere
súd prvej inštancie vo svojej argumentácii vyšiel tiež zo záveru Komisie na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík, pôsobiacej na Ministerstve spravodlivosti
SR zo dňa 21.1.2011 (pod č. 8636/2010-110.8, 113, 179, bod 9), podľa ktorého dohoda o zrážkach zo

mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a je teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

16. Za správny je potrebné považovať tiež záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o zrážkach

zo mzdy i z dôvodu jej neurčitosti. Zákon pre dohodu o zrážkach zo mzdy, tak ako pre každý iný
právny úkon, vyžaduje pod sankciou neplatnosti splnenie tiež formálnych obsahových náležitostí, mimo
iných predpisuje pre neho i požiadavku určitosti. Tento zákonný predpoklad platnosti právneho úkonu
posudzovaná dohoda o zrážkach zo mzdy aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa. Dohoda o
zrážkach zo mzdy vymedzovala zabezpečovanú pohľadávku v bode 7 takto: „Pohľadávka veriteľa

je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, ďalej
prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní zmluvy o
revolvingovomúvere.Súčasťoupohľadávkysúajzmluvnépokuty(akboliuplatnené)anákladysúdneho/
rozhodcovského, príp. iného konania, ak vznikli preukázateľne. Na základe predloženia tejto dohody je
zamestnávateľ dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné

zrážky zo mzdy dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2, a to minimálne vo výške mesačnej splátky
uvedenej v bode 6 zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, vždy v riadnom výplatnom termíne na účet
veriteľa č. 0502396383/7500 pod variabilným symbolom (viď vyššie - číslo zmluvy). Strany dohody
výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale v nižšej,
aby bola - za účelom čo najrýchlejšieho dorovnania dlhu - v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či

mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle
všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia,
a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. Strany dohody o zrážkach zo mzdy sa dohodli,
že zrážky zo mzdy budú zamestnávateľom vykonávané až do doby, kým PROFIREAL SLOVAKIA spol.s r.o. zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky, ktoré vznikli na základe alebo v
súvislosti s úverovou zmluvou a jej prípadných dodatkov, sú splatené“.

17. Vo všeobecnosti požiadavka určitosti právneho úkonu smeruje k poznateľnosti obsahu dojednania,
teda aby stranám bolo jasné a i objektívne poznateľné, čo je jeho predmetom. V prípade
zabezpečovacích úkonov sa požiadavka určitosti spája s potrebou určenia či objektívnej určiteľnosti
zabezpečenej pohľadávky bez ohľadu na to, či je predmetom zabezpečenia existujúca alebo budúca
pohľadávka, pričom požiadavka určitého, teda jasne vyjadreného alebo objektívne zistiteľného údaja

o zabezpečenej pohľadávke je v prípade dohody o zrážkach zo mzdy naviac umocnená vylúčením
potreby priameho súdneho prieskumu pre uplatnenie uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho
inštitútu. Pre bezproblémovú realizáciu práv a povinností z dohody o zrážkach zo mzdy je tak dôležité,
aby vyjadrenie zabezpečenej pohľadávky predstavovalo jasný a objektívne preskúmateľný podklad pre
plnenie záväzku prostredníctvom zrážok, a nie nekonkrétny, kvalitatívne a kvantitatívne neuzavretý
výpočet do úvahy prichádzajúcich zmluvných a zákonných nárokov a ich príslušenstva a už vôbec nie z

inýchzmluvnýchvzťahov,ktoréeštenevznikli,aktorýchobsahvôbecniejeznámyapohľadávokztýchto
vzťahov. Pokiaľ je preto v danom prípade zabezpečená pohľadávka vymedzená aj bližšie neurčenými
a objektívne neurčiteľnými „prípadnými revolvingami a príslušenstvom“ či „zmluvnými pokutami (ak boli
uplatnené) a nákladmi súdneho/rozhodcovského, príp. iného konania, ak vznikli preukázateľne“, pričom
stanovenie konečnej výšky pohľadávky je ponechané výlučne na žalovanej, keďže ona je oprávnená

podľa dohody o zrážkach zo mzdy oznámiť zamestnávateľovi, že pohľadávky boli splnené, tento spôsob
vymedzenia pohľadávky podľa názoru odvolacieho súdu požiadavku určitosti, zvlášť v spotrebiteľskom
právnom vzťahu, rozhodne nespĺňa. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd zhodne so spôsobom
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie uzavrel, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná tiež
pre nedostatok v určitosti podľa ust. § 37 ods. 1 OZ.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozsudok v
napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania, majúcom správny základ
v čiastočnom procesnom úspechu strán v spore, ako aj vo výroku o poplatkovej povinnosti žalovanej,
keďže žalobca ako spotrebiteľ je v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch, od platenia súdneho poplatku za podanie žaloby oslobodený.

19. Žalovaná ako odvolateľ nemala úspech v odvolacom konaní a žalobca bola v odvolacom konaní plne
úspešný, preto odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal v odvolacom
konaníúspešnémužalobcovinároknanáhradu100%trovodvolaciehokonania,ovýškektorejrozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP), môže ho podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).