Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 15, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/283/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713216122
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8713216122.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová v právnej veci žalobcov: 1/ C. D.,

nar. XX.X.XXXX, bytom P. E. XXXX/XX, J., 2/ E. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. E. Z./XX, J.,
právne zastúpených Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93,
058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 15.000,- eur, žalobcovi v 2. rade sumu
15.000,- eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcom v 1. v 2. rade súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný
zaplatiť žalovaný, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2013 a doplnenou dňa 5.3.2014 domáhali
voči žalovanému, aby mu súd uložil zaplatiť žalobkyni sumu 15.000,- eur a žalobcovi v 2. rade sumu
15.000,- eur ako aj náhrady trovy konania, titulom nemajetkovej ujmy.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom sp. zn. 5C/283/2014 zo dňa 28.1.2016 rozhodol tak, že uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 13.000, - eur a žalobcovi v 2. rade sumu 13.000,
- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pričom o trovách
konania mal súd rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, pričom odvolaním namietal nedostatok pasívnej
legitimácie a taktiež namietal nedostatok zdôvodnenia priznanej sumy náhrady nemajetkovej ujmy v

súhrnnej výške 26.000, - eur, nakoľko nie je zrejmé prečo sa konajúcemu súdu suma 30.000, - eur zdala
ako neprimerane vysoká, avšak sumu 26.000, - eur už súd určil ako primeranú.

4. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 5C/129/2016 zo dňa 26.4.2018 zrušil rozsudok napadnutom
vyhovujúcom výroku a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštitúcie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. K námietke žalovaného vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu na údajnú
absenciu vnútroštátnej úpravy, z ktorej by mala vyplývať povinnosť žalovaného nahradiť žalobcom ako

pozostalým po obeti z dopravnej nehody náhradu nemajetkovej ujmy odvolací súd uviedol, že súd prvej
inštancie podal vyčerpávajúcu odpoveď, s ktorou sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na závery, ku
ktorým súd prvej inštancie dospel. Okrem iného odvolací súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu
III. ÚS 666/2016 - 36 z 11.10.2016 kde Ústavný súd SR uviedol, že nepovažuje za prejav svojvôlevedúcej k ústavnej udržateľnosti pokiaľ súdy pod zákonu terminológie pojmu “škoda“ použitého v zákone
o povinnom zmluvnom poistení zahrnul aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu aprobovanú in abstracto
v ustanoveniach Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Úvaha žalovaného o neexistencii

právnej úpravy SR ako základného predpokladu pre možnosť uplatniť nárok voči nemu, nakoľko je len
poisťovateľomvzmyslezákonač.381/2001Z.z.,ktorábolaprioritnýmodvolacímargumentomsprávnou
nie je. Ďalej odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie mal za dôvodný uplatnený nárok každým zo
žalobcov vo výške 13.000, - eur a nie ako to vymedzili v žalobe vo výške 15.000, - eur, pričom z dôvodov
nie je zistiteľné z akých skutkových zistení a okolností dospel práve k takýmto a nie iným čiastkam.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, nie sú z neho
zistiteľné predpoklady pre závery k výške k náhradnej nemajetkovej ujmy, jeho rozhodnutie je preto v
rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu. Z týchto dôvodov odvolací súd uložil súdu prvej
inštancie vec opätovne prejednať.

5. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 12.7.2018 zotrval na námietke absencie svojej pasívnej

legitimácie v spore a pre úplnosť sa vyjadril i k výške uplatňovaných nárokov. Žalovaný ma za to, že je
potrebné skúmať za akých okolností k neoprávnenému zásahu do práv žalobcov došlo s poukazom na
závažnosť vzniknutej ujmy a navrhol zabezpečiť si trestný spis, nakoľko nie je zrejmé či sa na vzniku
škody svojím konaním nepodieľal aj sám nebohý syn žalobcov. Poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu ČR I. ÚS 2844/14. Podľa názoru žalovaného aj keď výšku peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy

súd určuje voľnou úvahou pri jej rozhodovaní musí prihliadať, aby bola splnená požiadavka účinného
primeraného zadosťučinenia za vzniknutú ujmu. Zároveň však súd musí prihliadať na požiadavku
nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohatenie. Žalovaný má za to, že súd musí
pristupovať k priznávaniu náhrady nemajetkovej ujmy obozretne a triezvo a nie priznať sumy, ktoré
síce žalobcom lahodia, ale sú zjavne nereálne vo vzťahu k priemerným majetkovým a príjmovým

pomerov v Slovenskej republike. Priznanie náhrad, ktoré v súhrne viac ako 100 násobne prevyšujú
napríklad priemerný mesačný zárobok nie je možné v žiadnom prípade považovať za primerané
zadosťučinenie za akýchkoľvek zásah na práv na ochranu osobnosti. Pričom nemožno opomenúť, že
náhradu nemajetkovej ujmy nemožno priznávať voči právnickým osobám podľa iných kritérií ako voči
fyzickým osobám. V opačnom prípade, ak by sa teda rozlišovalo v sumách priznávaných voči fyzickým

osobám a právnickým osobám podľa ich schopnosti platiť znamenalo by to, že náhrada nemajetkovej
ujmy by mala jednoznačne diskriminačný ale aj trestný charakter, keďže jej výška by sa určovala s
prihliadnutím na osobu pôvodcu čo je typický rys trestného práva. Občiansky zákonník upravujúci inštitút
ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy vylučuje hranicu výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch,
nakoľko špecifiká jednotlivých prípadov toto vylučujú, žalobcovia na ktorých je v konaní dôkazne

bremeno musia dokázať, že v značnej miere bola znížená ich dôstojnosť alebo vážnosť spoločnosti, a že
považovaná suma je adekvátna závažnosti vzniknutej ujmy a okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva
došlo a súd pri jej určení musí vychádzať zo zásady primeranosti a riadiť sa určitými kritériami berúc do
úvahy aj ekonomickú realitu v čase rozhodovania ako aj judikatúru v obdobných veciach. Žalovaný je
toho názoru, že pri určení výšky nemajetkovej sumy je potrebné analogicky vychádzať i z ustanovenia

zákona č. 514/2003 Z. z. a vo vzťahu k výške náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 215/2006
Z. z..

6. Právny zástupca žalobcov dňa 19.7.2018 doručil súdu podanie, v ktorom poukázal, že pokiaľ sa
týka výšky nemajetkovej ujmy je nesporné, že táto sa v danom prípade riadi úvahou súdu nakoľko v

domácej legislatíve neexistuje v tejto oblasti žiadna úprava. Poukázal na to, že žalobcovia po právnej
analýze dospeli k názoru, že jediným ustanovením domáceho právneho poriadku upravujúceho veľmi
podobný inštitút je jednorazové odškodnenie pozostalých pri smrteľnom pracovnom úraze poručiteľa
podľa zákona o sociálnom poistení. Pričom poukázali na § 94 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení.
Ďalej uviedli, že toto jednorazové odškodnenie je nezávislá dávka pre pozostalých, ktoré vyjadruje len

stratu blízkej osoby. Osobitnou dávkou je ešte pozostalostná renta pre osoby, ktoré poručiteľ vyživoval.
Podľa názoru žalobcov niet dôvodu rozlišovať medzi stratou blízkej osoby spôsobenej pracovným
úrazom alebo dopravnou nehodou. Navyše v oboch prípadoch ide o nároky plne kryté povinným
poistením, hoci jednou z nich je verejné alebo súkromné. Nároky žalobcov uvedené v žalobnom petite
vychádzali teda z tejto analógie s pracovnoprávnou úpravou, pričom nároky jednotlivých žalobcov sú

preukázateľné podstatne nižšie ako sumy uvedené v § 94 zákona o sociálnom poistení.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu. Žalovaný vzniesol
námietku premlčania s poukazom na § 106 Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že kvalifikovanýžalobný návrh bol doručený súdu dňa 5.3.2014 alternatívne 30.10.2013, ktorý však spochybňuje,
nakoľko podľa názoru žalovaného, žaloba bola podpísaná neoprávneným subjektom, a to pánom
Novákom, pričom ako žalobcovia vystupujú pani Soroková a pán Soroka. Na viac žalovanému nebolo

dourčené poverenie na základe, ktorého mohlo dôjsť k takémuto úkonu. Podľa názoru žalovaného ku
kvalifikovane podanej žalobe došlo až dňa 5.3.2014, a teda i z objektívneho pohľadu by bola požiadavka
premlčaná keďže s poukazom na § 101 od. 2 OZ už uplynula trojročná premlčacia lehota. Poukázal na
to, že žalovanému nebolo doručené plnomocenstvo pre žalobkyňu v prvom rade.

8. Právny zástupca žalobcov zotrval na svojej právnej skutkovej argumentácii a poukázal na to, že
predmetom konania je ochrana osobnosti podľa § 11 O. z., a táto sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej
lehote.

9. Žalobkyňa v prvom rade vo svojej výpovedi uviedla, že o smrti syna sa dozvedela, tak že k ním prišiel
nad ránom policajt spolu s farárom, pričom z tejto informácie ostali ako obarený. Ich vzťah so synom bol

veľmi dobrý, nakoľko bol nekonfliktný, bol ich slniečko. Skutočnosť, že syn je mŕtvy prežívajú ťažko a
čoraz horšie. Vedia, že syn ich nedochová a nečaká ich budúcnosť s jeho deťmi. Uviedla, že majú ešte
jedného syna, ktorý túto situáciu nesie ešte ťažšie, pretože nehoda sa stala v deň jeho narodenín. Po
smrti syna sa žalobkyni v prvom rade pridružili zdravotné problémy, ktoré by možno nevznikli. Má astmu,
cíti beznádej, veľkú únavu, je ubolená a cíti sa beznádejne. Psychiatricky sa nelieči, avšak je nešťastná.

V minulosti spievala, no v súčasnej dobe už nemôže. Po nehode ju veľmi dusí a nevie sa nadýchnuť. Na
otázku žalovaného čo očakáva od finančného odškodnenia, ktoré si uplatňuje uviedla: ,,Možno nejakú
finančnú výpomoc do budúcnosti, keďže nemáme už toto dieťa i keď žiadna suma nenahradí ľudský
život.“ Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej matka zomrela dva týždne po smrti jej nebohého syna a do pol
roka zomrel svokor, a neskôr aj svokra. Deti žalobcov boli nápomocné pri ich starostlivosti a mysleli si,

že raz niekto bude môcť aj ich dochovať.

10. Žalobca v druhom rade uviedol, vo svojej výpovedi, že on bol otvoriť dvere keď prišiel policajt s
farárom a nevedel danú informáciu pochopiť. Ich vzťah so synom bol veľmi dobrí. Žalobca v druhom
rade má autoservis. Nebohý syn sa učil za automechanika a praxoval u neho vo firme. Nebohý syn bol

veselý, spoľahlivý kde bol on tam bola sranda. Bol nekonfliktný a nedovolil, aby sa niekto hádal. Žalobca
v druhom rade žije zo dňa na deň, čaká kedy bude večer a večer, že bude ráno, pracuje, autoservisu sa
darí z mesiaca na mesiac. Staršieho syna sa snaží vtiahnuť do svojho podnikania.

Na základe vykonaného dokazovania súd za podstatné skutkové tvrdenie považuje:

11. Dňa 31.10.2010 okolo 02.00 hod. došlo na hlavnej ceste č. 68 pri obci Pusté Pole k dopravnej nehode
motorového vozidla zn. S., R.: J ktoré riadil vodič I. E. v smere cesty od obce Kamenica na Ľubotín a v
pravotočivej zákrute nad obcou Pusté Pole neprispôsobil rýchlosť jazdy vozidla stavu, povahe vozovky
a svojim schopnostiam, v dôsledku čoho prešiel do protismeru, kde prednou časťou vozidla narazil
do stromu stojaceho pri okraji vozovky. Zo znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy Ing.

Jozefa Popadiča vypracovaného pre potreby trestného konania ČVS: ORP -225/JP-SL-2010 vyplýva,
že vodič motorového vozidla I. E. jazdil bezprostredne pred dopravnou nehodou po suchej vozovke
mimo obec rýchlosťou 121,95 km/h a takáto rýchlosť vozidla bola aj v čase vybočovania vozidla zo
svojho smeru na ľavú stranu vozovky. V danom úseku však bola dovolená rýchlosť 90 km/h. Príčinou
dopravnej nehody podľa znaleckého posudku bola nesprávna reakcia, resp. nesprávna technika jazdy

vodiča vozidla S.. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že je predpoklad, že pri dovolenej rýchlosti
v danom úseku, t.j. pri rýchlosti 90 km/h, by nedošlo k vybočeniu vozidla zo smeru jeho jazdy a teda by
nedošlo k nárazu do stromu a nedošlo by k dopravnej nehode. Pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu
vodiča a dvoch spolujazdcov. spolujazdec G. D., syn žalobcov zraneniam na mieste podľahol. Z listu
o prehliadke mŕtveho a z úmrtného listu G. D. vyplýva, že tento zomrel dňa XX.XX.XXXX o 3.15 hod.

Spolujazdec C. D. zraneniam podľahol po prevoze do NsP Prešov. Ďalší dvaja spolujazdci - G. J. a I.
O. utrpeli ťažké zranenia s predbežnou dobou liečenia najmenej 4 mesiacov. V čase dopravnej nehody
vlastníkom motorového vozidla S. A6 bol B. D., ktorý predmetné vozidlo požičal svojmu synovi C.ovi
D.ovi,ktorýtiežvdôsledkudopravnejnehodyzomrel,akojeuvedenévyššiemotorovévozidloriadilvodič
I. E.. V čase dopravnej nehody bolo motorové vozidlo poistené u žalovaného. Zo správy žalovaného vo

vyšetrovacom spise vyplýva, že škodovú udalosť nahlásil B. D. žalovanému dňa 9.11.2010.12. Vyšetrovateľ PZ OR Úradu justičnej a kriminálnej polície Stará Ľubovňa uznesením sp. zn. ČVS:
ORP-225/JP-SL-2010 začal dňa XX.XX.XXXX trestné stíhanie za prečin usmrtenia podľa § 149 ods.
1, 2 písm. a/ Tr. zák. a za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák.

13. Uznesením vyšetrovateľa OR PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície Stará Ľubovňa ČVS: ORP-225/
JP-SL-2010 zo dňa 27.12.2010 bolo trestné stíhanie zastavené, v odôvodnení ktorého je uvedené, že
príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola nesprávna reakcia, resp. nesprávna technika
jazdy vodiča I.a E.. Dopravnú nehodu zavinil vodič I. E. tým, že porušil ust. § 9 ods. 1, §16 ods.

1, § 137 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Vodič I. E. na mieste nehody zomrel. Pri
pitve menovaného boli zistené negatívne hladiny etylalkoholu. Trestné stíhanie bolo vyšetrovateľom
zastavené, lebo trestné stíhanie je neprípustné proti tomu, kto zomrel.

Súd skutkový stav podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

15. Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo

dané primerané zadosťučinenie.

16. Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločností má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej umy v peniazoch.

17. Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
umy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

18. Podľa § 15 OZ po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi

a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

19. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
ku XX.XX.XXXX (ďalej len zákon o povinnom zmluvnom poistení). Tento zákon upravuje povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len
„poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária).

20. Podľa § 2 písm. f/ cit. zákona na účely tohto zákona za rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje
poistenie zodpovednosti.

21. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

22. Podľa§ 4 ods. 2 cit. zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho

nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d/ ušlého zisku.

23. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ

za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej
starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky
úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného
dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.24. Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú

poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 15 ods. 1 zák. o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

26. Podľa § 15 ods.2 zák. o povinnom zmluvnom poistení na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

27. Podľa § 822 OZ v znení účinnom k XX.XX.XXXX z poistenia zodpovednosti za škody má poistený
právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za

ktorú poistený zodpovedá.

28. Podľa § 823 OZ v znení účinnom k XX.XX.XXXX náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený
však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

29. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Podľa § 102 OZ pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína
plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo

32. Podľa § 104 OZ pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej
udalosti.

33. Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

34. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

35. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Právna teória, rozhodovacia prax:

36. Premlčanie. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník
premlčania dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Z § 100 ods. 2 OZ vyplýva, že sa
premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

37. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2 OZ predstavuje
jedno parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu
osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo nestačí
na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv.
Napriek tomu, že ide o satisfakciu oblasti nemateriálnych osobnostných práv jeho vyjadrenie peňažným

ekvivalentom má za následok, že ide o osobné právo majetkovej povahy. V danom prípade je určujúci
obsah nároku a nie predmet jeho ochrany, ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje aby plynutiu času neboli
priznané žiadne právne účinky. Počiatok plynutia trojročnej premlčacej doby v prípade náhrady zanemateriálnuujmujepodľa§101OZviazanýnaokamihkedydošlokneoprávnenémuzásahuobjektívne
spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť
dňom nasledujúcim po dni kedy k takémuto zásahu došlo.

38. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, a to konkrétne na uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 17.2.2011 sp. zn. 5Cdo/265/2009 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
27.11.2012 sp. zn. 2Cdo/194/2011, ktoré bolo uverejnené v zbierke stanovísk NS a súdov SR 4/2014
ako R 58/2014.

39. Spočívanie premlčacej lehoty. Ustanovenie § 112 OZ upravuje tzv. spočívanie premlčacej lehoty,
ktorého podstata spočíva v tom, že okamihom nastane právnej skutočnosti premlčacia lehota prestáva
plynúť, pričom po odpadnutí zákonnej prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí, v tom časovom okamihu,
v ktorom plynúť prestala. Právnym dôvodom spočívania premlčania v tomto prípade je podanie žaloby
na súd. Spočívanie premlčacej lehoty nastane i v tom prípade, ak žalobca podá žalobu na nepríslušný

súd alebo, ak žaloba nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti a súd tak musí procesným postupom
odstraňovať vady konania. Účinok spočívania premlčacej lehoty aj v tomto prípade nastane dňom
doručenia žaloby na súd či iný príslušný orgán (viď. Veľký komentár občiansky zákonník I., Števček,
Dulák, Bajánková, Fečík, Sedláčko, Tomašovič a kolektív, nakladateľstvo C. H. BECK, str. 713 - 714).
Súd ďalej v tomto smere i poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 182/1, ktorého

právna veta je: „zákon a podmienka riadneho pokračovania v konaní by nebola splnená keby žalobca
vadnou žalobou (v prípade na výzvu súdu) ju neopravil či nedoplnil“.

40. Pasívna legitimácia. Súd v plnom rozsahu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci
sp. zn. 6MCdo/1/2016 kedy bol na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu konaného

dňa 9.10.2018 schválený a na uverejnenie zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky a následne i uverejnený pod č. 61 s nasledovnými právnymi vetami: „Škodou pre
účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien,
a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete

dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.“ „V spore o náhradu takejto ujmy je
poisťovňa pasívne legitimovaná“. V predmetnom rozhodnutí najvyšší súd ďalej uviedol: „Pre posúdenie
otázky pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky čo treba rozumieť pod pojmom
škoda ( použitým v zákone o PZP. Pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne
v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým (po

blízkej osobe usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla). Z titulu
občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, spočívajúcich zásahov do ich práva
na súkromný a rodinný život. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel
je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy
k zodpovednostnému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto

udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu
zodpovednosť za škodu ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných
práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia.“

41. Výška náhrad nemajetkovej ujmy v obdobných veciach. V konaní vedenom na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7C/162/2001 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur
každému z rodičov za úmrtie syna (po zohľadnení spoluzavinenia poškodeného pri dopravnej nehode).
Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 14C/31/2010 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy
každému z rodičov za stratu dieťaťa vo výške 25.000,- eur (povinná osoba predchádzala vozidlom v
úseku cesty, kde je predchádzanie zakázané a po prejdení do protismeru čelne narazilo do protiidúceho

motorového vozidla). Krajský súd v Prešove v konaní sp. zn. 20Co/183/2014 potvrdil rozhodnutie
prvoinštančného súdu a priznal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za smrť syna pri dopravnej
nehode, rodičom 2 x po 15.000,- eur a bratovi 5.000,- eur. Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod
sp. zn. 10Co/5/2018 potvrdil rozhodnutie OS Bardejov sp. zn. 2C/25/2015 a pozostalým - rodičom priznal
2 x po 16.500,- eur a bratovi sumu 10.000,- eur. Krajský súd Žilina rozhodnutím sp. zn. 5Co/255/2018

zo dňa 27.11.2018 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp. zn. 5C/47/2011, ktorý pozostalým
po dopravnej nehode - rodičom priznal sumu 2x 18.000,- eur a súrodencom 3 x po 6.000,- eur.

Súd dospel k záveru:42. Žalobcovia si uplatňovali náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 OZ, nakoľko dňa
XX.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode, pri ktorej zomrel ich 18 ročný syn. Dopravnú nehodu zapríčinil
vodič I. E., ktorý však pri dopravnej nehode taktiež zahynul a preto trestné stíhanie bolo zastavené. V

čase dopravnej nehody motorové vozidlo, ktoré viedol vodič E. bolo poistené u žalovaného.

43. Pokiaľ sa týka pasívnej legitimácie, súd sa s touto námietkou žalovaného vysporiadal vo
svojom prvotnom rozhodnutí, pričom danosť pasívnej legitimácie žalovaného bola potvrdená i závermi
zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/129/2016 v bodoch 13 až 22.

Prvoinštančný súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, preto súd opätovne vznesenú
námietku žalovaného považuje za neopodstatnenú a na viac súd v časti svojho rozhodnutia Právna
teória prax v bode 40 poukazuje i na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR.

44. Súd nárok žalobcov nepovažuje za premlčaný. Nárok žalobcov je nárokom vyplývajúcim z
ustanovenia § 13 OZ tzn. ide o na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Najvyšším súdom SR

už bolo niekoľkokrát rozhodnuté, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom
majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, (viď vyššie citované
rozhodnutia), pričom počiatok plynutia je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu
objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Teda premlčacia doba
začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, v

danom prípade dňom nasledujúcim po dopravnej nehode, kedy došlo k úmrtiu syna žalobcov. Dopravná
nehoda sa stala dňa XX.XX.XXXX a premlčacia doba začala plynúť dňa 1.11.2010 a uplynula dňa
1.11.2013. Žalobcovia podali žalobu na súd dňa 30.11.2013, teda včas. Námietka zo strany žalovaného,
že žaloba nebola kvalifikovane podaná a bola podaná neoprávnenou osobou, podľa názoru súdu
absolútne neobstojí. V zmysle ustanovenia § 112 OZ (ako to je citované vyššie v bode 39) uplatnením

práva t.j. podaním žaloby na súd premlčacia doba spočíva i v prípade, ak by žaloba nespĺňala náležitosti
v zmysle zákon, resp. bola podaná na nesprávny súd. Žalobcovia síce na výzvu súdu doplnili žalobu
dňa 5.3.2014, avšak premlčacia doba spočíva uplatnením nároku - žaloby na súde, bez ohľadu na
to, či obsahuje resp. neobsahovala všetky zákonné náležitosti, dôležité je to, že žalobcovia riadne v
začatom konaní pokračovali. Vyššie uvedené platí i pre námietku žalovaného, že žaloba nebola podaná

oprávnenou osobou a žalobu podal W. Žalobcovia v priebehu konania predložili súd splnomocnenie
pre W.. L. zo dňa 10.9.2013, ktoré žalobcovia podpísali pred Matričným úradom Mesta Bardejov
dňa 10.9.2013 (splnomocnenia sa nachádzajú na č.l. 20 a 21súdneho spisu). Taktiež splnomocnenie
žalobcov pre právneho zástupcu advokátsku kanceláriu Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o.,
sa nachádza v súdnom spise na čl. 132, 133.

45. Žalovaný ďalej v konaní zastával názor, ktorý podložil rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, sp.
zn. 8Co/106/2018, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy krytej z PZP sa premlčuje v dvojročnej
subjektívnej lehote v zmysle § 106 OZ. Predmetné rozhodnutie KS Žilina vychádza z premisy, že ak
sa prijal záver, že nemajetková ujma, resp. jej náhradu je možné subsumovať pod škodu v zmysle

zákona č. 381/2001 - ZoPZP, nie je možné na druhej strane aplikovať premlčanie vo vzťahu k náhrade
nemajetkovej ujmy, ktorá je pri takomto posúdení vyhodnotená ako škoda na účely ZoPZP, ktorý
nepozná náhradu nemajetkovej ujmy, ale len inštitút náhrady škody. Takýto názor na danú problematiku
je podľa názoru súdu ojedinelým a súd sa s týmto názorom (napriek tomu, že ide o názor odvolacieho
súdu) nestotožňuje, a to z týchto dôvodov. Pri výklade pojmu škoda pre účely zákona o povinnom

zmluvnom poistení treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve. Zodpovednostný
zákon bol totiž výsledkom transpozície smerníc európskej únie, ktoré boli nahradené toho času
platnou Smernicou európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16.9.2009 o poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinností poistenia tejto
zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejme, že pod týmto

pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie „ujmy
alebo škody“, či používa termíny „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „ akákoľvek škoda“. Komunitárne
právo chápe škodu ako majetkovú aj nemajetkovú ujmu resp. za ujmu považuje škodu majetkovú aj
nemajetkovú (tu porovnaj napr. rozsudok SD EÚ 6.5.2010 vo veci C - 63/09 Axel Walz proti Clickair S.A.).

46. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 27.3.2018 sp. zn. 1Cdo/156/2017 uviedol v bode 31, že
extenzívny výkladový postup pojmu „škoda na zdraví“ a rešpektovanie súvislosti právnych inštitútov
umožňujú taký záver, že je normatívne prípustná taká interpretácia § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP, podľa
ktorej aj nemajetkovú ujmu podľa § 13 OZ možno zahrnúť pod škodu na zdraví. V bode 34 tohtorozhodnutianajvyššísúduviedol,žeustanovenie§4ods.2a)ZoPZPjepotrebnévyložiťtak,žepoistenie
zodpovednosti za škodu kryje (za splnenie ostatných podmienok v ods.4) aj nároky pozostalých na
náhradunemajetkovejujmypodľa§13ods.OZapozostalí(akopoškodení)môžutietonárokyvzmysle§

15 ods.1 ZoPZP uplatniť priamo proti poisťovateľovi, a to rovnako ako všetky ostatné nároky na náhradu
škody.

47. V citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR je uvedené, že nemajetkovú ujmu možno zahrnúť
pod škodu na zdraví, resp. ZoPZP kryje aj nároky na nemajetkovú ujmu pozostalých ako ostatné nároky

na náhradu škody. Právny inštitút náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 OZ stále ostáva inštitútom
náhrady nemajetkovej ujmy a nestáva sa - netransformuje sa na inštitút náhrady škody. Na viac tak ako
to je vyššie uvedené, komunitárne právo používa oba slovné spojenie ujma i škoda. Preto nie možné
prijať záver, podľa názoru súdu, aby sa na predmetný nárok vzťahovala dvojročná premlčacia doba v
zmysle § 106 OZ, nakoľko nejde o nárok na náhradu škody, ale nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, ktorý sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe - tri roky a ktorý je krytý zo zákonného

zmluvného poistenia. Takýto záver je uvedený i v rozhodnutí NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2001, ktoré bolo
uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 4/2014 pod číslom 58.

48. Žalobcovia v 1. a v 2. rade si podanou žalobou uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
15.000,- eur každý jeden z nich. Vykonaným dokazovaním bolo nesporné medzi stranami sporu, že k

zásahu do práva žalobcov došlo v dôsledku protiprávneho konania vodiča motorového vozidla R. BJ 768
BC, ktorým došlo k dopravnej nehode a toto motorové vozidlo bolo poistené u žalovaného. Nečakaným
šokujúcim úmrtím dieťaťa žalobcov došlo k závažnému zásahu do ich osobnostných práv, pričom
následok zásahu je nereparovateľný. Pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu,
ktorá má absolútny charakter. Trvalým narušením doterajších rodinných vzťahov žalobcov úmrtím ich

syna,stratiližalobcoviamožnosťrealizovaťemocionálneacitovéväzbykosobe,ktorávichdovtedajšom
živote bola človekom, ktorého nemožno nahradiť, i napriek tomu, že žalobcovia majú ešte jedného syna.
Navždy sú ochudobnení o možnosť ďalšieho vzťahu, ktorý u žalobcov bol veľmi harmonický. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia s nebohým synom tvorili fungujúcu, usporiadanú rodinu.
Nebohý syn sa učil za automechanika a počas štúdia vypomáhal a praxoval u žalobcu v 2. rade (otec)

v jeho autoservise, pričom v práci bol spoľahlivým a mal byť pokračovateľom v rodinnej firme. Nebohý
bol veľmi veselej a družnej povahy, ako vypovedal žalobca v 2. rade „kde bol on, tam bola sranda“.
Žalobkyňa v 1. rade v listine označenej „Životná situácia v našej rodine“ (č.l.12) ako aj vo svoje výpovedi
na pojednávaní uviedla, že nebohý syn bol ich slniečko a rozdával radosť mnohým ľuďom a priatelia
po dopravnej nehode mu založili internetovú stránku. Smrť syna bola veľkou tragédiou pre žalobcov

a hlboko zasiahla celú rodinu nakoľko: syn zomrel v deň narodenín staršieho syna, po jeho smrti do
dvoch týždňov zomrela babka - matka žalobkyne v 1. rade, do pol roka starý otec - otec žalobcu v 2. rade
a neskôr i matka žalobcu v 2. rade. Žalobkyňa v 1. rade v minulosti - pred smrťou syna bola aktívnou
interpretkou ľudových piesni, vystupovala v médiách i na verejnosti, po tejto udalosti už však spievať
nemôže. Bola jej diagnostikovaná astma, veľmi ju dusí, nevie sa nadýchnuť, žalobkyňa v1. rade si myslí,

že je to aj dôsledok stresovej situácie. Psychiatricky sa žalobcovia neliečia, avšak pociťujú veľkú stratu,
beznádej, veľkú únavu. Osobou, ktorá významne trpí pri strate dieťaťa je rodič, ktorý znáša útrapy
spravidla celý svoj zostávajúci život a je viac ako prirodzené, že práve rodičia, znášali a znášajú stratu
svojho syna veľmi ťažko. V danom prípade rodičia prišli o syna, s ktorým zdieľali spoločnú domácnosť,
vzájomne si vypomáhali pri starostlivosti o starých rodičov a očakávali prevzatie rodinnej firmy, pomoc

v starobe, potešenie z vnúčat, preto súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcov je primeraný
a priznal žalobkyni v 1. rade sumu 15.000,- eur a žalobcovi v 2. rade sumu 15.000,- eur. Na základe
vykonaného dokazovania, zohľadňujúc súdnu prax (bod 39), ako i s prihliadnutím na všetky okolnosti
tohto prípadu, súd nenašiel dôvod na krátenie žalobcami žiadnej nemajetkovej ujmy.

O trovách konania súd rozhodol takto:
49. Podľa § 255 CSP ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.52. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. S poukazom na tú skutočnosť, že žalobcovia boli v konaní plne úspešní, súd im priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia a ktoré je povinný nahradiť žalobcom žalovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.