Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/192/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815206165
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7815206165.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu R. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., zastúpeného JUDr. Attilom Elekom, advokátom Advokátskej
kancelárie v Rožňave, so sídlom Jovická 2, 048 01 Rožňava, proti žalovanej PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, právne zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v Zmluve o revolvingovom úvere, zo dňa 03. 08. 2007
pod číslom XXXXXXXXXX, uzavretá medzi žalobcom a žalovanou j e n e p l a t n á .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu vo výške
480,76Eurnajehoúčetčíslo:F.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXvedenývoVšeobecnejúverovejbanke,
a.s., v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.05.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.05.2015 domáhal, aby súd
určil,žeDohodaozrážkachzomzdy, vzmluvezodňa03.08.2007uzavretámedzižalobcomažalovanou
je neplatná a žalovanú zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania. Zároveň návrhom zo
dňa 27.05.2015, doručeným súdu dňa 29.05.2015 sa dožadoval aj nariadenia predbežného opatrenia,

na základe ktorého mal súd žalovanej uložiť povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy
v Zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 03.08.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, a to do
právoplatného skončenia veci samej, a tiež uložiť povinnosť zamestnávateľovi žalobcu R. T. F.. F..E..D..,
sosídlomŠ.XXX,XXXXXE.,zdržaťsavykonávaniazrážokzomzdyžalobcu, podľaDohodyozrážkach
zo mzdy v Zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 03.08.2007.

Žalobca svoj návrh vo veci samej odôvodnil tým, že s obchodnou spoločnosťou PROFIREAL SLOVAKIA

spol. s.r.o. (t. č. po zmene obchodného mena PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.) uzavrel Zmluvu o
revolvingovom úvere dňa 03.08.2007, č. 8300001628 ( ďalej len „zmluva o úvere“). Označenou zmluvou
mu bol poskytnutý úver vo výške 55.000,- Sk (1.825,67 Eur), s tým, že tento úver sa zaviazal vrátiť
v pravidelných 36-tich mesačných splátkach vo výške 3.322,- Sk ( 110,27 Eur). Celková suma úveru
bola určená vo výške 119.592,- Sk (3.969,73 Eur), pričom RPMN je uvedená vo výške 79,49 %,
predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 66,45 %. Súčasne s uzatvorením predmetnej
zmluvy o úvere mal žalobca pristúpiť aj k Dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá bola zahrnutá do tejto

zmluvy.Výzvouzodňa22.04.2015boljehozamestnávateľ:AGROTRADEGROUPspol.s.r.o.,sosídlom
Šafárikova 124, 048 01 Rožňava vyzvaný k vykonávaniu zrážok zo mzdy, pričom tieto zrážky sa mali
vykonávať do doby kým nebude zrazený zostávajúci dlh vo výške 3.021,29 Eur + úroky z omeškania.
Pre úplnosť k danej veci žalobca dodal, že doposiaľ bola zo strany jeho bývalého zamestnávateľa Y. F.P., F. XX, XXX XX F. od 10.08.2007 do 12.04.2010 vykonávanými zrážkami zo mzdy na účet žalovanej
uhradená čiastka 3.548,59 Eur (preukázané doloženým potvrdením predchádzajúceho zamestnávateľa.
Ďalej žalobca poukázal na to, že na účet žalovanej bola vkladom v hotovosti žalobcom uhradená

suma 322,- Eur a poštovým poukazom zo dňa 14.08.2014 suma 10,- Eur. Z uvedeného teda vyplýva,
že doposiaľ žalobca uhradil žalovanej celkovo 3.880,59 Eur, pričom jeho terajší zamestnávateľ má
vykonávať zrážky zo mzdy ešte vo výške 3.201,29 Eur + úroky z omeškania. Tento krok žalovanej
považuje žalobca za úžeru, ktorú náš právny poriadok nepripúšťa.
Žalobca mal za to, že zmluva o úvere, niektoré zmluvné dojednania, obsahujú ustanovenia v rozpore

so zákonom a dobrými mravmi, čo v konečnom dôsledku má za následok, že zmluva o úvere z dôvodu
viacerých zákonu odporujúcich ustanovení je absolútne neplatná. V súvislosti s uvedeným poukazuje
najmä na:
1/ zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere bod č. 14 Sankcie: 14.1 V prípade omeškania
dlžníka so splatením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o RÚ je Veriteľ oprávnený
požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania.,

2/zmluvnédojednaniazmluvyorevolvingovomúverebodč.18Riešeniesporov-rozhodcovskádoložka,
3/ zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere bod č. 6 Zabezpečenie úveru: formou
blankozmenky,
4/ výška RPMN za úver 79,49 %, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 66,45 % - jednak
ich výška nie je minimálne v súlade s dobrými mravmi a ich formulácia, je pre spotrebiteľa zmätočná,

keďže z takto uvedenej formulácii nie je zrejmé, ktorým údajom sa má spotrebiteľ riadiť,
5/ ustanovenie o Dohode o zrážkach zo mzdy,
6/ neuvedenie výšky úroku za poskytnutý úver,
7/ jedná sa o zmluvu, ktorá bola vyhotovená na vopred pripravenej predtlači, bez možnosti, aby ju
spotrebiteľ mohol akýmkoľvek spôsobom meniť a keď chcel, aby mu úver bol poskytnutý tak musel

zmluvu bez akýchkoľvek výhrad podpísať.

Na základe vyššie uvedeného zastával žalobca názor, že veľká časť ustanovení v posudzovanej
úverovej zmluve je v rozpore s pravidlami dobrých mravov, v dôsledku čoho je podľa ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka neplatná. Ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd musí prihliadať ex offo

bez toho, aby sa jej ktokoľvek a kedykoľvek musel dovolávať. Napriek tomu, že Občiansky zákonník,
ani iný predpis nedefinuje kategóriu dobrých mravov, teória a súdna prax zhodne považujú dobré
mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok
spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme
včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, dajú

sa na základe objektivizovaných kritérií určiť. Preto akékoľvek súhlasné a teda subjektívne motivované
vyhlásenie zmluvných strán nie je smerodajné o tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými
mravmi alebo nie. Niektoré ustanovenia zmluvy o úvere svedčia jednoznačne nielen o tom, že tento
právny úkon je svojim obsahom a účelom v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ a teda je absolútne
neplatný; to je totiž len jedna rovina rozporu s dobrými mravmi podľa Občianskeho zákonníka. Naviac

a ešte umocnenejšie sú v zmluve obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi v rovine
ich výkonu - realizácie podľa ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, ktorý hovorí, že výkon práv okrem iného
„nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Táto rovina rozporu s dobrými mravmi je ešte rozsiahlejšia
než rovina samotného uzavretia zmluvy, lebo práve v nej sa realizuje sociálne škodlivý a spoločensky
nepriaznivý účel. Ide v pravom slova zmysle o zneužitie práva zo strany tohto nebankového subjektu.

Práve prostredníctvom § 3 ods. 1 OZ sa v našom súkromnom práve uplatňuje zásada zákazu zneužívať
výkon subjektívneho práva ( povinnosti) na sociálne škodlivé ciele a to buď v rozpore so záujmami
jednotlivcov alebo v rozpore s verejným záujmom. Na základe toho mal žalobca zato, že zmluva o úvere
je na základe vyššie uvedeného neplatná.

Jednou z podmienok poskytovateľa úveru pre uzavretie zmluvy o úvere bolo pristúpenie k dohode o
zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere a jej nepodpísanie by spôsobilo neuzavretie
predmetnej úverovej zmluvy, teda žalobca nijakým spôsobom nemohol podpísanie dohody o zrážkach
zo mzdy vylúčiť. Tak ako samotná zmluva o úvere, i Dohoda o zrážkach to mzdy bola vopred
predformulovaná poskytovateľom úveru, vzorovo vypracovaná a predložená bez toho, aby mal žalobca

akúkoľvek možnosť ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy o úvere. Na základe tejto dohody musel
zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy, pričom žalobca úver už splatil. Žalobca mal za to, že už
samotné zabezpečenie záväzku vopred predpísanou Dohodou o zrážkach zo mzdy predstavovala
neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Týmto na základe neobmedzenej vôlemohol od žalobkyne vymáhať dlh vo výške, ako to ona uznala za vhodné, bez toho, aby boli súdom
preskúmané zmluvné podmienky. Žalobca sa týmto dostal do pozície, kedy strácal právo disponovať
so svojim príjmom ako so svojím majetkom, a to bez akéhokoľvek právneho základu. Súdne konanie

o určenie neexistencie práva žalovanej z dohody o zrážkach zo mzdy môže trvať niekoľko mesiacov
a možno rokov, počas ktorých bude zamestnávateľ musieť, rešpektujúc tak uzavretú dohodu a § 551
ods. 2 OZ, vykonávať zrážky zo mzdy. Týmto sa vytvára právny priestor na postihnutie majetku žalobcu
a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými
ustanoveniami zákona.

V súvislosti s vyššie uvedeným žalobca poukázal na rozhodnutie Komisie na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, ktorá považuje Dohodu o
zrážkach zo mzdy dojednanú vo forme štandardnej zmluvnej podmienky za neprijateľnú, zakladajúcu
hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ
si ani len nevšimne, že ním uzavretá spotrebiteľská zmluva má slúžiť aj ako Dohoda o zrážkach zo mzdy.
Komisia je preto toho názoru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dojednaná vo forme štandardnej zmluvnej

podmienky včlenenej do textu zmluvy bude mať a priori vždy povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Predmetná zmluvná podmienka je pre spotrebiteľa navyše nepredvídateľná a netransparentná, keďže
výkonzrážokzomzdybudemôcťuplatniťajtretiaosobavpozíciisprostredkovateľa.VtejtočastiKomisia
zmluvné dojednanie hodnotí rovnako ako hrubo nevyvážené a spotrebiteľa hrubo poškodzujúce.
Zároveň z ustanovenia § 551 OZ vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu

a zároveň musí byť v nej vyjadrený súhlas dlžníka s vykonaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah
vykonanýchzrážok.Vzhľadomnavyššieuvedenédohodouozrážkachzomzdyniejemožnézabezpečiť
budúcu pohľadávku, zmluvná podmienka má byť z tohto dôvodu posúdená ako podmienka v rozpore
s § 53 ods. 1 OZ ako aj z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od § 551 OZ, § 53 ods.
1 OZ a § 54 ods. 1 OZ.

Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, žalobca mal za to, že tento je daný tým, že sa vykonávajú
zrážky z jeho mzdy z neprijateľných zmluvných podmienok, žalovaná každomesačne disponuje značnou
časťou jeho príjmu, čo spôsobuje výrazné obmedzenie v zabezpečení základných potrieb jeho rodiny
a spôsobuje mu značné finančné problémy pričom jeho manželka je nezamestnaná bez akéhokoľvek
príjmu a žalovaná by dočasnou úpravou vzťahu neutrpela žiadnu ujmu.

Uznesením č. k. 8C/192/2015 - 21 zo dňa 19.11.2015, právoplatným 16.10.2015, tunajší súd vyhovel
návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia a uložil zamestnávateľovi žalobcu (R. T. F..
F..E..D.., F. F. Š. XXX, XXX XX E.) povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu, v prospech
žalovanej podľa Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o revolvingovom úvere zo dňa

03.08.2007.

Žalobca svoju žalobu zo dňa 27.05.2015 doplnil podaním, zo dňa 02.05.2016, doručeným tunajšiemu
súdu dňa 04.05.2016, v ktorom poukázal na fakt, že dňa 11.07.2007 podpísal a vyplnil body 1. až 5.
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru ako jednostranného právneho úkonu, ktorý bol písomným

návrhom na uzavretie zmluvy. Následne zástupca žalovanej, dňa 03.08.2007 podpísal a vyplnil bod 6.
predmetnejžiadosti(údajeoschválenomrevolvingovomúvere)avystaviloznámenieveriteľaoschválení
úveru dlžníkovi, ktoré malo byť prijatím návrhu a teda uzavretím zmluvy. Nakoľko návrh na uzavretie
zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu (žiadosť - bod 6 a oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi)
neboli totožné, líšili sa v údaji o RPMN pre úver ( v bode 5. zmluvy o úvere: Predpokladaná RPMN za

úver v %: 79,49 %, pričom v bode 6. zmluvy o úvere je uvedená RPMN za úver vo výške 74,54 %), nie je
možné hovoriť o akceptácii návrhu (žiadosti) zo strany žalovanej, ale o novom návrhu, ktorý by mal byť
zo strany žalobcu písomne prijatý alebo odmietnutý (§ 44 OZ). Napriek tomu však nedošlo k vykonaniu
ďalšieho písomného úkonu, z ktorého by vyplynulo, že by takýto nový návrh žalovanej žalobca prijal.

V zmysle § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon. Zákon č.
258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochv§4ods.1vyžadujepísomnúformuzmluvyospotrebiteľskom
úvere a to pod sankciou jej neplatnosti v prípade nedodržania takejto formy. Pre uzavretie zmluvy
písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu (§ 46 ods. 2 OZ).
Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa

za nový návrh (§ 44 ods. 2 OZ).

Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom a pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch.Musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené
náležitosti, predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená, opisovala len možné

spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité, a teda neplatné podľa § 37
ods. 1 OZ. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka
presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku
veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 OZ v občiansko-
právnych vzťahoch vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu

k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké
pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v
prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavovala formulárovú zmluvu, ktorá
nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobila značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení
strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ musí vedieť
pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Neurčité bolo aj

zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok. Podľa dohody, ak nebude
v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť
zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania
o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné
neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad

dohodnutú výšku mesačnej zrážky.
Je neprijateľné, aby žalovaná jednostranne v budúcnosti určila aká konkrétna pohľadávka
(predstavujúca výšku istiny, úroku, sankcií, náhrady škody, poplatku za služby, iný záväzok zo zmluvy)
bude zrážaná zo žalobcovej mzdy. Je potrebné zdôrazniť, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ako vedľajší
akcesorický vzťah, má zabezpečovať konkrétnu pohľadávku vo výške uvedenej v písomnej dohode.

Keďže predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, neobsahovala presne určenú výšku zabezpečovanej
pohľadávky absentovalo akékoľvek vymedzenie hlavného záväzku zo zmluvy o úvere v písomnej forme.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa
24.05.2016, doručenom tunajšiemu súdu dňa 26.05.2016.

Vo svojom vyjadrení žalovaná navrhovala, aby súd podaný návrh v celom rozsahu zamietol. Odôvodnila
to tým, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8300001628 bola uzavretá dňa 11.07.2007, a to na
základe žiadosti žalobcu, pričom výška odplaty predstavovala v zmysle úpravy účinnej ku dňu uzavretia
zmluvy cenu plnenia a dojednanie o nej nepredstavuje neprijateľnú podmienku, preto žalobca v podanej
žalobe nesprávne uviedol, že ustanovenie zmluvy o výške úrokov, by malo predstavovať neprijateľnú

podmienku. Ani argument žalobcu o chýbajúcom údaji o ročnej úrokovej sadzbe v uzavretej zmluve
nie je dôvodný. Súčasťou zmluvy okrem iného bolo aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi,
z ktorého výška celkových úrokov (t. j. určená za celú dobu trvania zmluvného vzťahu) vyplýva a
je uvedená ako zmluvná odmena- Zmluvná odmena pritom prestavuje úrok (odplatu) za požičanie
peňažných prostriedkov a teda údaj o úrokoch je v zmluve uvedený.

Žalovaná rovnako poukázala na skutočnosť, že RPMN je v zmluve uvedená v zákonom predpísanej
podobe a to vo výške 74,50 % ročne. Pri posúdení tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe, teda ohľadne
výšky úrokov, sú rozhodujúce tie ustanovenia, ktoré danú otázku výslovne upravujú. Toto aplikačné
pravidlo vyplýva z jednej zo základných zásad vecnej (a aj časovej) pôsobnosti právnych noriem a ktorá
je vyjadrená tak, že lex specialist derogat lex genelaris. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka

platí, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Z uvedeného ustanovenia teda plynie nielen to, že úverová zmluva
z dôvodu výšky úrokovej sadzby nie je neplatnou, v zmysle relevantných právnych noriem ide o platný
právny úkon.
Vznik nárokov na zmluvné pokuty závisel od správania povinného (čl. 14.1, 14.2, 14.3) zmluvy a tam

uvedené predpoklady pre vznik nárokov. Podľa čl. 14.1 zmluvy predpokladom nároku na zmluvnú
sankciu je omeškanie s úhradou splátky, pričom výška pokuty je 0,2 % výšky splátky za každý deň
omeškania, podľa čl. 14.2 písm. a) zmluvy sa vyžaduje omeškanie dlžníka o viac ako 15 dní, podľa čl.
14.2 písm. b) je potrebné omeškanie viac ako 30 dní. Podľa čl. 14.3 musí dôjsť v dôsledku omeškania
dlžníka k okamžitej splatnosti celého úveru a následne k omeškaniu s úhradou tohto záväzku. Z vyššie

uvedeného je zrejmé, že žalovaná poskytla žalobcovi dostatočne dlhý čas na splnenie aj omeškaných
splátok a k vymáhaniu prostredníctvom zrážok zo mzdy pristúpila až vtedy, kedy nesplnenie zo strany
žalobcu nadobudlo trvalý charakter.Žalobca ako dôvod neplatnosti zmlúv považuje skutočnosť, že boli vopred pripravené na predtlači, bez
možnosti aby ju spotrebiteľ mohol akýmkoľvek spôsobom meniť, keď chcel získať úver. Nesprávnosť
tohto absurdného záveru navrhovateľa (žalobcu) spočíva v tom, že neexistuje žiadne právo spotrebiteľa

na získanie úveru. Je vecou obozretnosti každého veriteľa za akých podmienok je ochotný spotrebiteľovi
poskytnúť peňažné prostriedky a prípadne individuálne zasiahnuť do vopred pripraveného zmluvného
dokumentu. Práve tá skutočnosť, že boli vytvorené vopred pripravené formulárové zmluvy pre neurčitý
okruh záujemcov o službu bol dôvod na vytvorenie mechanizmu ochrany spotrebiteľa.

Žalovaná poukázala na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom úhrady
pohľadávky a môže vzniknúť v čase vzniku záväzkovo - právneho vzťahu, z ktorej pohľadávka
vzniká a je prirodzeným postupom a prejavom obozretnosti každého veriteľa predchádzať situácii,
aby nedochádzalo k majetkovej strate spôsobenej nielen neskoršou insolventnosťou protistrany, ale v
prvom rade jej úmyselným porušením povinnosti splniť svoje záväzky. Dojednanie zabezpečenia právna
úprava pripúšťala aj pre spotrebiteľské vzťahy v roku 2006. Obsah tohto zabezpečenia určila zákonná

úprava, ktorá regulovala aká výška zrážky zo mzdy môže a nemôže byť vykonaná (teda ani dohodou
zmluvných strán nemožno prekročiť zákonné obmedzenie). Ide teda o zákonný spôsob zabezpečenia
pohľadávky, ktorého obsah určuje zákon. Tvrdenie navrhovateľa o rozpore dohody o zrážkach zo mzdy
s ustanoveniami smernice, či nejakého zákona je zavádzajúce, odporujúce rozhodnutiu zákonodarcu
vyjadreného v podobe príslušnej právnej normy (§ 551 a nasl. OZ) a osobitne aj zákona č. 102/2014

Z. z. a zákona č. 438/2015 Z. z. Bolo by nelogické a zvláštne, aby zákonodarca spomedzi možných a
prípustných spôsobov zabezpečenia záväzku zo zákona výslovne uviedol ako prípustný zabezpečovací
prostriedok taký spôsob zabezpečenia, o ktorom a jeho dôsledkoch žalobca tvrdí, že je nezákonný.
Žalovaná poukázala na platnú a účinnú právnu úpravu inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov v zmysle ustanovenia § 551 OZ. Pre túto dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia

o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). Ďalej poukázala na skutočnosť, že určenie zabezpečenej
pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým
spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. V prípade pohľadávky je zrejmé, že
základným spôsobom jej identifikácie je identifikácia právneho vzťahu, z ktorého táto pohľadávka
vzniká. Ohľadne námietky žalobcu o neurčitosti Dohody o zrážkach zo mzdy poukázala žalovaná na

rozsudok Okresného súdu v Prešove č. k. 9C/171/2015. Na základe vyššie uvedeného tak žalovaná
považuje argumenty žalobcu za neaktuálne. V prvom rade z dôvodu, kedy podľa tvrdení navrhovateľa
má byť neurčité vymedzenie pohľadávky, z dôvodu formulácie týkajúcej sa zabezpečenia všetkých
prípadne dlžníkovi poskytnutých revolvingov, príslušenstva, prípadne uplatnené zmluvné pokuty a
ďalšie prípadné pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti

s úverovou zmluvou. Je nesporné, že dohoda o zrážkach zo mzdy pri vymedzení zabezpečených
pohľadávok môže byť platným úkonom aj bez toho, aby zabezpečovaná pohľadávka zahrňovala
vymedzenie o revolvingu.
V súvislosti s ustanovením zmluvy o tom, že výšku zrážky zo mzdy je možné zvýšiť nad dohodnutý
rozsah, žalovaná uviedla, že výška zrážky zo mzdy je vždy stanovená zákonným obmedzením (zrážka

nesmie byť vyššia, ako by bola zrážka zo mzdy pri vykonávaní exekúcie). Výška zrážky zo mzdy by
pritom mohla byť dohodnutá aj tak, že by išlo o zrážku vo výške, v akej je maximálne prípustná
podľa ustanovení zákona. Zároveň spochybnila tvrdenie o neprijateľnej podmienke v podobe dohody
o zrážkach zo mzdy. Ide o zákonom upravený právny prostriedok, osobitne upravený a prípustný pre
spotrebiteľské vzťahy a spotrebiteľské úvery.

Vo veci súd vytýčil pojednávanie. Žalovaná, ako aj právna zástupkyňa žalovanej sa pojednávania
nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili a žalovaná uviedla, že so žalobou nesúhlasí z dôvodov, na
ktoré poukázala v písomnom vyjadrení. Žiadala žalobu ako neodôvodnenú a neopodstatnenú zamietnuť
v celom rozsahu. Súčasne sa domáhala náhrady trov konania. Zároveň vo svojom vyjadrení žalovaná

vyjadrila súhlas s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Podľa ust. § 101 ods. 2 OSP, súd
pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd na základe ust. § 101 ods. 2 OSP pokračoval v konaní.

Žalobca aj na pojednávaní trval na podanej žalobe a v prípade úspechu navrhoval priznať náhradu
trov konania.V súvislosti neplatnosti samotnej spotrebiteľskej zmluvy uviedol, že má za to, že samotná zmluva
odporuje vo viacerých častiach zákonným ustanoveniam, najmä čo sa týka zmluvného dojednania
zmluvy o revolvingovom úvere v bode 14 „sankcie“, ďalej zmluvné dojednania o revolvingovom úvere -

bod 18 „riešenie sporov“ - rozhodcovská doložka, zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere
uvedené v bode 6 pod názvom „zabezpečenie úverov formou blankozmenky“, ďalej výška RPMN,
ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy, neuvedenie výšky úroku za poskytnutý úver a ďalším
dôvodom, pre ktorý by mal súd rozhodnúť o neplatnosti samotnej zmluvy o úvere je tá skutočnosť,
že zo strany žalobcu došlo k vyplneniu žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a to v časti od

bodu I po bod V predmetnej zmluvy, kde boli uvedené údaje o výške RPMN v čísle 79,49 %, pričom v
bode VI predmetnej zmluvy - pod názvom „údaje o schválenom revolvingovom úvere“ vyplnila žalovaná
po doručení predmetnej žiadosti, pričom v tomto bode je už uvedená rozdielna výška RPMN. Z toho
dôvodu mal za to, že zo strany žalovanej došlo k novému návrhu na uzavretie zmluvy, pričom zo strany
žalobcu nedošlo k žiadnemu úkonu smerujúcemu k prijatiu nového návrhu. Z týchto dôvodov mal právny
zástupca žalobcu za to, že nebola dodržaná zákonom stanovená náležitosť písomnosti spotrebiteľskej

zmluvy, ktorú uvádza § 4 ods. 1 citoval: „vyžaduje sa písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
to pod sankciou neplatnosti v prípade nedodržania takejto zmluvy.“
Čo sa týka neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, k tomu uviedol to, že zo strany žalovanej došlo
k poskytnutiu úveru vo výške 55.000,- Sk. Doposiaľ došlo zo strany žalobcu k úhrade sumy 3.880,59
Eur, pričom žalovaná predložila zamestnávateľovi žalobcu dohodu o vykonaní zrážok zo mzdy , na

základe ktorej žalovaná žiadala uhradiť sumu 3.021,29 Eur + úroky z omeškania. Žalobca mal za
to, že samotné zabezpečenie záväzku vopred predpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy predstavuje
neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Týmto na základe neobmedzenej vôle
odporcu môže vymáhať dlh vo výške, ako to on uzná za vhodné bez toho, aby boli súdom preskúmané
zmluvné podmienky. Taktiež poukázal na to, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy má byť neplatná aj z

toho dôvodu, že tento právny úkon je neurčitý vzhľadom k tomu, že nedošlo k vymedzeniu presnej výšky
zrážok zo mzdy, ktoré sa majú vykonávať u žalobcu.
Žalobca trval na tom, aby súd vyslovil, resp. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v Zmluve o
revolvingovom úvere zo dňa 03.08.2007, uzavretá medzi žalobcom a žalovanou, je neplatná z dôvodu,
ktoré uviedol vyššie.

Po oboznámení sa s písomným vyjadrením žalovanej v celom rozsahu poukázal na dôvody uvedené
v žalobe , ako aj na dôvody uvedené v písomnom podaní zo dňa 02.05.2016, kde sú dostatočne
vymedzené dôvody na to, aby súd mohol vyhovieť žalobe.

Žalobca na pojednávaní potvrdil, že mu bol poskytnutý úver v sume 55.000,- Sk, ktorý splácal v

pravidelných splátkach. Poukázal na skutočnosť, že predmetný úver mu bol poskytnutý v 2 splátkach,
najskôr to bola suma 25.000,- Sk a následne sa mu mala poukázať suma 30.000,- Sk, potom, keď prvá
časť úveru sa mala splatiť. Ďalej uviedol, že upozornil banku na to, že keď splatí prvú časť úveru, už
nebude potrebovať ďalší úver, na čo mu však bolo povedané, že tú ďalšiu časť úveru vo výške 30.000,-
SK bude môcť vrátiť prípadne bez toho, aby platil nejaké úroky. Potom ako uhradil prvú časť úveru,

nabehli mu na účet ďalšie peniaze - suma 30.000,- Sk, ktorú už nemohol vrátiť. Keďže už nemal možnosť
daný úver vrátiť, pretože uplynula lehota na bezodplatné a bezúročné vrátenie úveru, bol nútený si úver
ponechať a splácať ho mesačne v pravidelných splátkach, resp. splátky úveru boli zrážané zo mzdy.
Celkovo mu na predmetný úver zrazili sumu viac ako 3.000,- Eur., okolo 3.880,50 Eur, pričom celkový
úver mal v prepočte na eurá poskytnutý vo výške 1.825,65 Eur. Žalovaná naďalej zrážala z jeho mzdy

ďalšie splátky s tým, že mu mala zraziť celkovú sumu 3.021,29 Eur. Celkovo mal za úver, ktorý mu
bol poskytnutý vo výške 1.825,- Eur zaplatiť cez 7.000,- Eur, s tým však nesúhlasil a prejavil neochotu
takúto sumu zaplatiť.

Súd sa oboznámil s dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu - Žiadosťou o poskytnutie

revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 03.08.2007, dojednanými podmienkami
zmluvy, výzvou na vykonanie zrážok zo mzdy, výpisom z obchodného registra, uznesením o vydaní
predbežného opatrenia, písomným vyjadrením žalovanej, žalobcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi,
ktoré sú súčasťou spisu a zistil tento skutkový stav:

Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300006128 vyplýva,
že v bode 1. v nej vystupuje žalovaná ako veriteľ, v bode 2. žalobca ako dlžník, pričom bola podpísaná
žalobcom v Rožňave dňa 11.07.2007 a žalovanou v Bratislave dňa 03.08.2007. Podľa bodu 5. dlžník
žiada spoločnosť P. F. F.. F..E..D.. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: poskytnutá čiastkaúveru (čiastka k výplate) 55.000,- Sk, splatnosť úveru (počet splátok / splatnosť - deň v mesiaci) 36/23,
mesačná splátka vrátane úroku 3 322,- Sk, zmluvná odmena 64 592,- Sk, nominálna hodnota úveru
(prestavuje celkovú sumu splátok úveru vrátane úrokov) 119 592,- Sk, predpokladaná RPMN za úver

79,49 %, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 46 242,- Sk, predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu 66,45 %. Iným písmom bol vyplnený bod 6. obsahujúci údaje o schválenom
revolvingovom úvere, kde je uvedená poskytnutá čiastka úveru 55 000,- Sk, splatnosť úveru (počet
splátok / splatnosť - deň v mesiaci) 36/23, mesačná splátka vrátane úroku 3 322,- Sk, zmluvná
odmena 64 592,- Sk, nominálna hodnota úveru 119 592,- Sk, RPMN za úver 74,54 %, zmluvná

odmena za poskytnutie revolvingu 46 242,- Sk, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
66,45 %. Podľa bodu 1.3. riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti / zmluvy všetkými
zúčastnenými stranami uzatvorila spoločnosť P. F. F.. F..E..D.. s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti / zmluvy).

Podľa bodu 2.1 zmluvných dojednaní, zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom

formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom je návrhom
na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda
platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka a veriteľa.

Podľabodu2.2zmluvnýchdojednaní,veriteľjepovinnýodoslaťdlžníkovioznámenieveriteľaoschválení

úveru dlžníkovi. Ak veriteľ nepošle dlžníkovi oznámenie o schválení úveru a jednu kópiu zmluvy o RÚ
podpísanú za stranu veriteľa do 30 dní odo dňa podpísania zmluvy o RÚ dlžníkovi, nemá dlžník právo
na poskytnutie úveru zo strany veriteľa a zmluva o RÚ sa od začiatku zrušuje.

Porovnaním bodu 5. žiadosti vyplneného žalobcom a bodu 6. žiadosti vyplneného žalovanou po

schválení úveru dňa 03.08.2007, súd zistil rozdiel v údaji o RPMN úveru. Kým v bode 5. žiadosti je
predpokladaná RPMN za úver 79,49 %, v bode 6. žiadosti je údaj RPMN za úver 74,54 %.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským
úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere, musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z .z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a

spotrebiteľ ho začal čerpať. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Podľa § 46 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“), písomnú formu musia
mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho

písomnému prijatiu.

Podľa § 44 ods. 1, 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu,

ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za
nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami,
ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

V zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy, pre ktoré to vyžaduje

zákon. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 1 vyžaduje písomnú formu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a to pod sankciou jej neplatnosti v prípade nedodržania takejto formy. Pre
uzavretiezmluvypísomnouformoustačí,akdôjdekpísomnémunávrhuakjehopísomnémuprijatiu(§46
ods. 2 OZ). Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a
považuje sa za nový návrh (§ 44 ods. 2 OZ).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako dlžník, dňa 11.07.2007 podpísal
a vyplnil body 1. až 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere
ako jednostranného právneho úkonu, ktorý je písomným návrhom na uzavretie zmluvy. Následne
zástupca žalovanej, dňa 03.08.2007 podpísal a vyplnil bod 6. predmetnej žiadosti (údaje o schválenom

revolvingovom úvere) a vystavil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré malo byť prijatím
návrhu a teda uzavretím zmluvy. Nakoľko návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu (žiadosť -
bod 6) nie sú totožné, líšia sa v údaji o RPMN pre úver, nemožno hovoriť o akceptácii návrhu (žiadosti) zo
strany navrhovateľa, ale o novom návrhu, ktorý by mal byť žalobcom písomne prijatý alebo odmietnutý
(§ 44 OZ). V konaní však nebolo preukázané, že by žalobca následne urobil ďalší písomný úkon,

z ktorého by vyplynulo, že by takýto nový návrh žalovanej prijal. Súd teda na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že nemal preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo
zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti údajov o výške RPMN pre úver (je právne
bezvýznamné, či zmena týchto údajov bola v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa), a teda v
dôsledku nedodržania obligatórnej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je táto neplatná (§

4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., § 40 ods. 1 OZ).

Súdďalejuvádza,žeajvprípadedodržaniapísomnejformyzmluvyospotrebiteľskomúvere,byvzmysle
§ 53 OZ považoval viaceré ustanovenia zmluvy za neprijateľné podmienky. Z vyššie uvedených dôvodov
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol za použitia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalobcovi majúcemu
plný úspech vo veci, proti žalovanej právo na ich náhradu. Žalobcovi priznané trovy vo výške dôvodne
vzniknutých a súčasne uplatnených trov v celkovej výške 480,76 Eur pozostávajú z trov právnehozastúpenia, predstavujúcich tarifnú odmenu za 8 úkonov právnej služby - 1/ prevzatie a príprava
právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2/ písomné podanie na súd (žaloba s návrhom
na nariadenie predbežného opatrenia) z 27.05.2016, 3/ ďalšia porada s klientom v Rožňave dňa

25.04.2016, 4/ účasť na pojednávaní na OS v Rožňave dňa 26.04.2016, 5/ ďalšia porada s klientom v
Rožňave dňa 29.05.2016, 6/ písomné podanie na súd -zo dňa 02.05.2016, 7/ ďalšia porada s klientom
v Rožňave dňa 25.05.2016, 8/ účasť na pojednávaní na OS v Rožňave dňa 26.05.2016 (l úkon á 66,-
Eur + režijný paušál za vykonané 2 úkony vo výške 8,39 Eur a 6 úkonov vo výške 8,58 Eur).
Pri ich vyčíslení súd postupoval podľa § 18 ods. 1 v spojení s § 9, § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods.

1 písm.a), c) a d), § 15 a § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v aktuálne účinnom znení (ďalej
len „vyhláška“). Na rozdiel od predloženého vyúčtovania súd nepriznal odmenu za úkon špecifikovaný
ako „návrh na predbežné opatrenie 27.02.2016“, keďže návrh na nariadenie predbežného opatrenia
bol v danom prípade súčasťou jedného podania z 27.05.2016 obsahujúceho jednak žalobu vo veci
samej a súčasne aj zmienený návrh na nariadenie predbežného opatrenia, teda návrh na nariadenie

predbežného opatrenia bol podaný súčasne s návrhom na začatie konania vo veci samej. Za uvedený
úkon ako celok bola pritom priznaná odmena podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky. Za návrh na
nariadenie predbežného opatrenia ako samostatný úkon možno priznať odmenu len v prípade, ak by
došlo k podaniu takéhoto návrhu samostatne buď pred začatím konania vo veci samej (§ 13a ods. 1
písm. g) vyhlášky - v tomto prípade by šlo o odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny) alebo

po začatí konania vo veci samej (§13a ods. 2 písm. a) vyhlášky - odmena vo výške jednej polovice
základnej sadzby tarifnej odmeny). Žalobcovi priznané trovy, je žalovaná povinná zaplatiť s poukazom
na § 149 ods. 1 O.s.p., právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý pre účely ich úhrady oznámil svoj účet č.
F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napája, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorý mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené / § 250a /,
f/ rozhodnutie súdy prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.