Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/144/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511201184
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2511201184.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: Pozemné staviteľstvo Žilina, a.s.,
so sídlom Bytčická 72, Žilina, IČO: 33 390 372, zastúpený: JUDr. Roman Hriadel, advokát, Národná
č. 806/16, Žilina proti žalovaným: 1/ Premium Trading s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 7770/10A,
Bratislava - Mestská časť Rača, IČO 58 248 791, zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom
Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, v mene ktorej spoločnosti koná advokát a konateľ JUDr. Roman Kvasnica,
2/ Z. W., bytom K. U. XXX/XX, G., o zaplatenie 22.681,82 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany č.k. 11Cb/24/2011-464 zo dňa 27.07.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému 1/ odvolací súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

Žalovanému 2/ odvolací súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a
2/ uhradiť mu spoločne a nerozdielne sumu 22.681,82 eur s 9% úrokom z omeškania od 27.01.2011

do zaplatenia s poukazom na to, že so žalovaným 1/ uzatvoril zmluvu o dielo, na základe ktorej mu
žalovaný 1/ dodal garážovú bránu typ Hörmann EPU40 na bytový dom SANGBERG v Devínskej Novej
Vsi. Po dodaní a namontovaní brány mu žalobca zaplatil 2.931,39 eur (odvolací súd poukazuje na to,
že prvoinštančný súd opakovane vo svojich rozhodnutiach nesprávne uvádza sumu 5.931,39 eur, ktorú
napriek predchádzajúcemu upozorneniu odvolacieho súdu nezmenil a neopravil.) Podľa zmluvy bola
záručná doba dohodnutá na 60 mesiacov, počas ktorej sa na garážovej bráne vyskytli vady, ktoré sa
prejavili v praskaní torzných pružín a brána sa stala nefunkčnou. Žalobca vady u žalovaného reklamoval

listami zo dňa 13.04.2010, 19.07.2010 a 19.08.2010, uložil žalovanému termín na odstránenie vád do
31.07.2010. Žalovaný síce ústne prisľúbil, že vady odstráni, ale k ich odstráneniu nepristúpil, preto
žalobca s poukazom na čl. VIII/10 Zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným dňa 17.04.2007 dal vady
odstrániť na náklady žalovaného ako zhotoviteľa tretej osobe tak, že bola vymenená brána za inú,
za ktorú zaplatil na základe faktúry č. 0590/10 sumu 1.597,58 eur, ktorú si žalobou uplatňuje a tiež
žiada priznať podľa Zmluvy o dielo čl. IX/4 zmluvnú pokutu vo výške 165,97 eur (5.000,- Sk) za
každý deň omeškania s odstránením reklamovanej vady a to za obdobie od 14.04.2010 t.j. odo dňa

nasledujúceho, keď si uplatnil u žalovaného reklamáciu listom zo dňa 13.04. 2010 do 10.08.2010, kedy
mu bola tretím subjektom odovzdaná nová garážová brána podľa preberacieho protokolu a zmluvná
pokuta tak predstavuje celkom sumu 19.750,43 eur (595.000,- Sk).2. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť ako neopodstatnený, pretože dodané dielo zodpovedá výsledku
objednanom a dohodnutom Zmluvou o dielo, dodaný predmet plnenia nemá žiadnu vadu. Praskanie
torzných pružín je výsledkom bežného opotrebenia. Podľa dohody mal dodať garážovú bránu typ

Hörmann EPU40 ako žiadal žalobca, ktorý text Zmluvy i sám pripravoval, čo nemôže byť hodnotené v
neprospechžalovaného,ktorýdielopodľaobjednávkysplnil.VočisamotnejpísomneuzatvorenejZmluve
o dielo namietol jej neplatnosť z dôvodu, že bola podpísaná Ing. F. R. ako predsedom predstavenstva,
ktorý ale v tom čase nebol oprávnený za žalobcu konať, a ak ju podpísal ako generálny riaditeľ, tak táto
jeho funkcia je sporná.

3. K obrane žalovaného a námietke neplatnosti zmluvy žalobca predložil pracovnú zmluvu, ktorou
preukazoval, že Ing. F. R. bol v rozhodnom čase generálnym riaditeľom, túto funkciu riadne vykonával
a bol oprávnený v mene žalobcu konať a uzatvárať zmluvy.

4. V priebehu konania došlo k zániku pôvodného žalovaného zlúčením, a tak prvoinštančný súd

uznesením č.k. 11Cb/24/2011-388 zo dňa 28.02.2017 podľa § 64 C.s.p. pokračoval v konaní s právnym
nástupcom, ktorým je spoločnosť PREMIUM TRADING, s.r.o.

5. Žalobca na základe tejto skutočnosti žalobu rozšíril i na žalovaného 2/, z dôvodu, že ako konateľ
spoločnosti je zodpovedný za to, že žalovaný 1/ bol dobrovoľne vymazaný z obchodného registra

z dôvodu jeho zlúčenia s inou spoločnosťou, ktorá ale je iba nastrčenou spoločnosťou, na ktorú sú
prevádzané aj iné zadĺžené spoločnosti, z pôvodne žalovaného 1/ už boli vybraté všetky aktíva, za čo
zodpovedá žalovaný 2/ ako konateľ, preto si voči nemu uplatňuje nárok na náhradu škody podľa § 135a
ods.5 Obchod. zák. ako veriteľ.

6. Žalovaný reagoval na vyjadrenia žalobcu s tým, že žalobca si zrejme po rozšírení žaloby i na
žalovaného 2/ už neuplatňuje nárok na zmluvnú pokutu a vrátenie ceny diela, pričom takéto plnenie
nemôže žiadať spoločne a nerozdielne od oboch žalovaných, nie je žiadna právna skutočnosť, ktorá by
solidaritu oboch žalovaných ako dlžníkov žalobcu zakladala. Ak si žalobca uplatňuje právo na náhradu
škody, čo odôvodňuje odkazom na ust. § 383 Obchod. zák. nie je zrejmé, akého protiprávneho konania

sa žalovaní 1/ a 2/ dopustili, a súčasne voči takémuto nároku vzniesol námietku premlčania.

7. Žalobca zotrval na žalobe v znení pôvodného návrhu, trval na jej rozšírení na žalovaného 2/, ktorého
považuje za zodpovedného za to, že mu bolo práve konaním žalovaného 2/ znemožnené vymáhať
pohľadávku od žalovaného 1/ a škoda, ktorá mu vznikla bola spôsobená spoločným konaním oboch.

8. Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul štatutárne orgány žalobcu a žalovaného
1/, svedka N. V., oboznámil sa s Zmluvy o dielo zo dňa 17.04.2007, listom žalobcu zo dňa 13.04.2010,
19.07.2010, 19.08.2010 adresovanom žalovanému 1/, faktúrou č. 0590/10 vystavenej spoločnosťou
Menton SK, spol. s r.o. pre žalobcu, odovzdávajúcim protokolom zo dňa 10.08.2010, odstúpením od

Zmluvy o dielo zo dňa 11.01.2011, znaleckým posudkom Doc. Ing. Oľgy Ivánkovej PhD., obsahom spisu
Okresného súdu Žilina sp. zn. SA 10244/L, pracovnou zmluvou Ing. A. R. a dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný.

9. Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštančný súd na vec aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 536

ods. 1 až 3 Obchod. zák., ktorou je upravená zmluva o dielo, keď vychádzal zo Zmluvy, ktorú stany
uzatvorili dňa 17.04.2007, a ktorú za žalobcu podpísal Ing. F. R..

10. Prvoinštančný súd vzhľadom na vznesenú námietku žalovaného 1/, ktorý oprávnenie Ing. F. R.
konať v mene žalobcu ako generálneho riaditeľa spochybňoval, vyzval žalobcu, aby predložil dôkaz

o oprávnení uvedenej osoby v mene žalobcu konať a podpísať i Zmluvu o dielo, k čomu žalobca
predložil pracovnú zmluvu, ktorou preukazoval, že Ing. F. R. bol generálnym riaditeľom. Prvoinštančný
súd s odkazom na rovnosť strán sporu uviedol, že nemôže vyzývať žalobcu na predloženie konkrétneho
dôkazu za účelom preukázania jeho tvrdenia, ale iba predloženie pracovnej zmluvy nepovažuje za
postačujúce k tomu, že mohol prijať záver, že Ing. F. R. je osobou, ktorá bola Zmluvu o dielo v mene

žalobcuoprávnenápodpísať,pretojuvyhodnotilakoneplatnúanásledneskonštatoval,žetakátozmluva
o dielo nemohla byť uzatvorená ani v ústnej forme, práve pre nedostatok oprávnenia Ing. F. R., ktorý ak
nebol predsedom predstavenstva žalobcu v rozhodnom čase, čo prvoinštančný súd mal za preukázané,
nemohol zmluvu o dielo uzatvoriť ani v ústnej forme v mene žalobcu, a tak u žalobcu nie je daný dôvoddomáhať sa nárokov z neplatne uzatvorenej zmluvy, či už v písomnej alebo v ústnej forme a k dodaniu
brány tak došlo na základe neplatného právneho úkonu. Žalobca ale žalovanému 1/ bránu nevrátil,
preto mu nevzniklo ani právo domáhať sa akéhokoľvek plnenia voči žalovanému 1/ a na základe tohto

záveru žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. K uvedenému prvoinštančný súd vzal tiež do
úvahy, že znalecký posudok, ktorý bol na základe objednávky žalobcu vypracovaný doc. Ing. Oľgou
Ivánkovou PhD. dňa 05.11.2009, preukazuje, že žalobca vady reklamoval až listom zo dňa 19.07.2010,
teda po viac ako 8 mesiacoch od vyhotovenia znaleckého posudku, z čoho je zrejmé, že žalobca údajné
vady diela ani včas neoznámil, preto mu právo, ktoré žiada priznať aj z tohto titulu nemohlo vzniknúť a

to ani v prípade, že by zmluva bola platne uzatvorená.

11. V ďalšom prvoinštančný súd zameral dokazovanie na zistenie dôvodnosti žaloby voči žalovanému
2/ ako konateľovi pôvodne žalovaného 1/, proti ktorému si uplatnil žalobca nárok s poukazom na
§ 135a ods. 5 Obchod. zák., čo je nárok na náhradu škody. Prvoinštančný súd s prihliadnutím na
povinné predpoklady, ktoré by v prípade priznaného nároku museli byť v súvislosti s nárokom na

náhradu škody voči žalovanému 2/ ako konateľovi preukázané uviedol, že pre rozhodnutie o priznanie
nároku na náhradu škody voči žalovanému 2/ nemal splnené zákonné podmienky, čo znamená, že zo
strany žalobcu to musí byť existencia pohľadávky, ktorá smeruje voči spoločnosti, ktorej je žalovaný 2/
konateľom a nemožno sa jej uspokojenia domôcť z majetku spoločnosti. Veriteľ, ale okrem základných
predpokladov musí preukázať i vznik nároku na náhradu škody voči konateľovi, za čo ale nemôže byť

považovanýdobrovoľnývýmazzobchodnéhoregistrapôvodnežalovaného1/,čobymalopodľažalobcu
byť účelovým konaním, a za ktoré konanie by mal byť žalovaný 2/ zodpovedný. Prvoinštančný súd
preto nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz oboznámením sa s okolnosťami výmazu a zlúčenia
spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. so spoločnosťou PREMIUM TRADING, s.r.o., ani s účtovnými
závierkami oboch spoločností, návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol a ako nedôvodný vyhodnotil

i návrh o náhradu škody, ktorú žiadal žalobca priznať voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne. O
trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v celom rozsahu a žalovanému 2/ nárok na náhradu
nepriznal, pretože mu v konaní žiadne z dôvodu jeho nečinnosti nevznikli.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd rozhodnutie zmenil a zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne k zaplateniu
žalovaného plnenia. V odvolacích dôvodoch uviedol, že pri posudzovaní platnosti zmluvy o dielo dospel
súd k nesprávnemu záveru keď skonštatoval, že zmluva je neplatná, pretože nebola podpísaná k
tomu oprávnenou osobou. Odvolateľ namietol, že prvostupňový súd bral do úvahy iba tú časť Stanov

žalujúcej spoločnosti, ktorú mohol „napasovať" ako dôvod neplatnosti Zmluvy o dielo, ale nevzal do
úvahy, že podľa v rozhodnom čase platných Stanov „funkčné obdobie členov predstavenstva je 4 roky,
s výnimkou podľa bodu 4 a 5 článku XII, podľa ktorého funkčné obdobie končí až voľbou nových
členov predstavenstva." Prvoinštančný súd preto mal v zmysle § 135 ods. 1,2 O.s.p. byť viazaný
uznesením registrového súdu o zápise štatutárneho orgánu v obchodnom registri, v ktorom je stále

Ing. F. R. zapísaný ako člen štatutárneho orgánu žalobcu, ide o konštitutívne rozhodnutie a žiaden súd
nemôže túto správnosť preskúmavať a riešiť zápis ako predbežnú otázku. Prvoinštančný súd mal byť
vydaným rozhodnutím registrového súdu viazaný a rešpektovať, že funkčné obdobie Ing. F. R. končí
až voľbou nových členov, čo je všeobecne známa skutočnosť. Ing. F. R. bol členom predstavenstva až
do obdobia, kým nebudú zvolení noví členovia predstavenstva. Tiež uviedol, že Zmluva o dielo bola

podpísaná Ing. F. R. ako generálnym riaditeľom, ktorý bol v súlade s pracovnou zmluvou oprávnený
k takémuto úkonu, čo bolo preukázané prvoinštančnému súdu, ktorý dôkaz mu ale nepostačoval a
trval na tom, že mal byť zo strany žalobcu predložený nejaký ďalší interný predpis. K uvedenému dal
odvolateľ do pozornosti rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 31.05.2016, z ktorého časť v odvolaní
citoval s tým, že prvoinštančný súd sa neriadil pokynmi a nerešpektoval závery odvolacieho senátu,

ktoré k tejto skutočnosti už vyslovil odvolací senát, pričom ani odvolaciemu senátu nebolo zrejmé, aké
ďalšie dôkazy má žalobca preukázať v súvislosti s oprávnením generálneho riaditeľa podpisovať zmluvy.
Právne závery, ku ktorým dospel prvoinštančný súd sú tak v rozpore s právnymi závermi, ktoré boli
skonštatované v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu. Z odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozhodnutia je zrejmá snaha prvoinštančného súdu spochybňovať jednoznačne žalobcom

predložené dôkazy, ktoré preukazujú zákonnosť jeho nároku, preto považuje takéto rozhodnutie za
nesprávne a nezákonné, rovnako ako i rozhodnutie, ktorý súd zamietol žalobu voči žalovanému 2/ ako
konateľovi spoločnosti, voči ktorému si žalobca uplatňuje nárok spoločne a nerozdielne so žalovaným
1/ a žalovanú sumu žiada z titulu jeho zodpovednosti za to, že pôvodný žalovaný 1/ bol vymazanýz obchodného registra a zlúčený s inou spoločnosťou, pričom žalobca ako veriteľ má právo konať a
domáhať sa plnenie aj voči bývalému konateľovi vymazanej spoločnosti, ak súd tu dôvody uvedené
v § 135a ods. 5 Obchod. zák. Podľa zaužívanej judikatúry a súdnych rozhodnutí je zodpovednosť

štatutárneho orgánu podľa § 135a ods. 5 Obchod. zák. daná pri náhrade škody, ktorú si žalobca
uplatňoval voči pôvodne žalovanému 1/, ktorého konateľom bol žalovaný 2/. Pôvodne žalovaný 1/
za náhradu škody zodpovedá a pre nesplnenie tohto záväzku prešla zodpovednosť na konateľa -
žalovaného 2/. Právna úprava uvedená v § 135a ods. 5 Obchod. zák. nevyžaduje, aby sa žalovaný
ako štatutárny orgán osobne ako fyzická osoba zaviazal k nejakému plneniu voči žalobcovi, ide tu o

solidárne, objektívne zavinenie za konanie vykonávané v mene právnickej osoby, dôkazné bremeno sa
zo zákona prenáša zo žalobcu na žalovaného 2/ - štatutárny orgán, ktorý je v takom prípade dlžníkom,
a ktorý musí preukazovať, že pri výkone svojej funkcie konal s odbornou starostlivosťou a nespôsobil
svojim konaním neschopnosť dlžníka zaplatiť záväzok.

13. K právnemu posúdeniu veci samej a nároku, ktorý si žalobca v konaní uplatňuje titulom náhrady

škody poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Obo/16/2008 z 19.02.2009, podľa ktorého pre
zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti, ustanovený týmto zákonom, platia ust. §
373 a nasl. Obchod. zák., ako vyplýva z ust. § 757 Obchod. zák. Základným predpokladom pre
uplatnenie nároku žalobcu na náhradu škody voči konateľovi zo strany veriteľa je nemožnosť spoločnosti
uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti a z logického výkladu ust. § 135a ods. 5 Obchod.

zák. vyplýva, že ide o prechod nároku na náhradu škody zo spoločnosti na jej konateľov, a teda i právo
uplatniť si náhradu škody. Ide o zodpovednosť špeciálne upravenú, preto sa označuje ako škoda, ktorá
bola spôsobená žalobcovi spoločným konaním žalovaného 1/, ako aj štatutárneho orgánu pôvodne
žalovaného 1/..

14. Ak by mal súd za to, že nejde o solidárnu zodpovednosť, odvolávajúci sa žalobca uviedol v
odvolacím petitom zaviazať žalovaných spoločne s tým, že v rozsahu plnenia jedného žalovaného
zaniká povinnosť druhého. Tiež namietol, že prvoinštančný súd mal vykonať dôkaz oboznámením sa s
registrovým spisom, z ktorého by bol zistil súvislosti a dôvody spojené so zlúčením pôvodne žalovaného
1/ s jeho nástupcom a posúdenie, či sa nejednalo o účelové konanie zo strany konateľa, vedené s

cieľom vyhnúť sa povinnosti uhradiť žalovanú pohľadávku. Práve zistením majetkových pomerov oboch
spoločností mohlo byť zistené, či je táto spoločnosť schopná nárok uspokojiť. Uvedené dôkazy môže
zabezpečiť iba súd, pretože žalobca k nim prístup nemá. V závere zdôraznil, že celé konanie zo strany
prvoinštančného súdu bolo vedené tendenčne, smerované proti nemu, čo je preukázané postupom
prvoinštančného súdu, ktorý pojednávanie odročil z dôvodu neprítomnosti žalovaného 2/, keď nemal

preukázané doručenie predvolania na pojednávanie, ale na nasledujúcom pojednávaní uviedol, že
prítomnosťžalovaného2/niejeabsolútnepotrebná,pretohosúdužnepredvolával. Vodvolaníodvolateľ
poukázal i na stanoviská, ktoré prezentoval v doplňujúcom návrhu, a v odvolaní zo dňa 18.05.2015
podanomprotipredchádzajúcemurozsudku,atiežvovyjadrenízodňa17.05.2016,ktorýmipreukazoval,
že závery prvoinštančného súdu, ako sú konštatované v odsekoch 49. a 50. odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia sú nesprávne.

15. Odvolanie žalobcu bolo doručené na vyjadrenie sa žalovanému 1/ a 2/.

16. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne

potvrdiť. K odvolaniu žalobcu zdôraznil, že nie je zrejmé, v čom žalobca vidí neodôvodnenie právneho
záveru prvoinštančného súdu. Zákonná úprava dĺžku funkcie člena predstavenstva akciovej spoločnosti
jednoznačne limituje maximálnou dobou 5 rokov, ktorá nemôže byť predĺžená ani stanovami akciovej
spoločnosti a uplynutí funkčného obdobia zo zákona funkcia člena predstavenstva Ing. F. R. zanikla.
Časť Stanov, podľa ktorej funkčné obdobie končí až voľbou nových členov predstavenstva správne

prvoinštančný súd vyhodnotil ako neplatené, pretože odporuje zákonnej úprave a funkcia predsedu
predstavenstvaIng.F.R.zanikladňa17.04.2007.Výtkaodvolateľa,žesúdneboloprávnenýriešiťprávnu
otázku zániku funkcie Ing. F. R. v predstavenstve žalobcu z dôvodu existencie iného rozhodnutia nie
je správna a na žiadne iné rozhodnutie žalobca ani nepoukázal, pričom ním nemôže byť rozhodnutie
o zápise žalobcu do obchodného registra, pretože v tom čase táto funkcia ešte uplynutím funkčného

obdobia nezanikla. Zo strany žalobcu nebola preukázaná existencia žiadneho oprávnenia, na základe
ktorého mal byť Ing. F. R. oprávnený Zmluvu o dielo podpísať. Správne je i zamietnutie žaloby voči
žalovanému 2/ , pretože žalobca nepreukázal, že by mal žalovaný 1/ nárok na náhradu škody voči
žalovanému 2/, ani pohľadávku, ktorá by sa mala uspokojiť z majetku žalovaného 1/. Žalovaný 2/žalovanému 1/ žiadnu škodu nespôsobil, preto nie je zrejmé, akým konaním, či nekonaním mal žalovaný
2/ škodu spôsobiť, a preto je zmätočné tvrdenie žalobcu, že škoda bola spôsobená spoločným konaním
žalovaného 2/ a žalovaného 1/, čo by odôvodňovalo solidárnu zodpovednosť. S poukazom na právnu

úpravu uvedenú v Obchodnom zákonníku, týkajúcu sa zodpovednosti konateľa podľa § 135a ods. 5
Obchod. zák. je pojmovo vylúčené, aby v záväzkovom vzťahu bol na strane veriteľa a dlžníka totožný
subjekt.

17. K zmene žaloby v odvolacom konaní, ktorú žalobca podal v rámci podaného odvolania žalovaný

1/ uviedol, že podľa ust. § 371 C.s.p. žalobu už nemožno v odvolacom konaní meniť, preto návrh na
zmenu žaloby nie je prípustný a žalobca nemôže žiadať, aby bol žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zaviazaný
na plnenie spoločne a nerozdielne.

18. Vyjadrenie žalovaného 1/ k odvolaniu bolo doručené žalovanému 2/ a žalobcovi s výzvou na podanie
odvolacej repliky zo strany žalobcu a vyjadrenie od žalovaného 2/.

19. Od žalovaného 2/ sa zásielka vrátila s poznámkou pošty „v odbernej lehote neprevzaté", a zo
strany žalobcu nebola podaná odvolacia replika, hoci mu bolo vyjadrenie žalovaného 1/ doručené dňa
24.10.2017.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.),

vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné
zopakovať dokazovanie, ( § 384 C.s.p.), preto vo veci nariadil odvolacie pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. ), na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného 1/ a žalovaného
2/. Právni zástupcovia sa pojednávania zúčastnili, tiež predseda predstavenstva žalobcu, žalovaný 2/
sa nedostavil, predvolanie na pojednávanie konané dňa 30.04.2019 doručované hybridnou poštou si

podľa informácie o doručovaní v odbernej lehote neprevzal a tak zásielka bola do 30 dní skartovaná.
Odvolací súd tak konal v neprítomnosti žalovaného 2/ (§180 C.s.p. v spojení s § 378 C.s.p.)

21. Odvolací súd zopakoval dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu, keď pri
predbežnom právnom posúdení zdôraznil, že Zmluvu o dielo, uzatvorenú dňa 17.04.2007 považuje za

platnú a tak nárok na žalované plnenie bude posudzovať podľa jej znenia ako nárok z vady diela. Súd
poukázal na písomne zaslané odpovede žalobcu zo dňa 12.03.2019 na otázky položené mu odvolacím
súdom na predchádzajúcom pojednávaní konanom dňa 26.02.2019, ktoré odvolací súd považoval
za podstatné pre riadne skutkové zistenie a posúdenie úkonov vykonaných zo strany žalobcu voči
žalovanému pri rešpektovaní v Zmluve o dielo stranami vymienené a upravené postupy.

22. Právny zástupca žalobcu zotrval na tvrdeniach, ktoré uvádzal v konaniach pred prvoinštančným
súdom, stotožnil sa s predbežne vysloveným názorom odvolacieho súdu k samotnej platnosti Zmluvy o
dielo, ktorú žiadal považovať za platnú a na základe ktorej si uplatňuje nárok pozostávajúci z vrátenia
ceny, ktorú uhradil pôvodnému žalovanému 1/ za dodanú garážovú bránu a zo zmluvnej pokuty,

dohodnutej v čl.IX/4 Zmluvy o dielo za oneskorené odstránenie reklamovaných vád. Odvolávajúci sa
žalobca žalované plnenie označil ako nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla vadným zhotoveníma
diela, keď dodanú garážovú bránu označil za nevhodnú pre daný typ stavby, pretože bola dodaná na
bytový dom, čo i podľa znaleckého posudku vyhotoveného na základe objednávky od spoločnosti
JAGA, spol. s r.o., ako zástupcu vlastníkov bytového domu, doc. Ing. Ivánkovou PhD. Z. označil za

poddimenzovaná, čo tiež potvrdila vo svojom odbornom stanovisku i spoločnosť Hormann Slovenská
republika s.r.o.. Tieto skutočnosti založili vadu dodanej brány, pričom žalovanému 1/ bola poskytnutá
i projektová dokumentácia o stavbe bytového domu s počtom bytov 34, ktorý na jej základe navrhol
daný typ brány, ktorý sa ukázal ako nevhodný a na ktorý nedostatok žalovaný 1/ žalobcu neupozornil.
Počas záručnej doby, ktorá bola dohodnutá v Zmluve v rozsahu 60 mesiacov, podľa tvrdenia žalobcu na

bráne opakovane praskali torzné pružiny, ktoré správca domu, spoločnosť JAGA spol. s r.o. nahlasovala
pôvodnému žalovanému 1/, ktorý opravu brány vždy vykonal, cenu opráv si vyúčtoval a bolo mu
riadne zaplatené. Praskanie pružín nebolo síce správcom uplatňované ako reklamácia vád, pretože
to považoval za bežné opotrebenie a až po vypracovaní znaleckého posudku bolo zistené, že bolžalovaným 1/ namontovaný typ brány, nevhodný pre bytový dom. Na základe uvedeného znaleckého
posudky investor bytového domu, ktorým je spoločnosť LBG byty s.r.o. uplatnila voči žalobcovi ako
zhotoviteľovi reklamáciu vád, ktorý nárok si ako náhradu škody a zmluvnú pokutu uplatňuje žalobca

voči žalovanému 1/ a súčasne i voči žalovanému 2/. Žalobca zdôraznil, že vadu diela prvýkrát voči
žalovanému 1/ reklamoval listom zo dňa 13.04.2010, následne listom zo dňa 19.07.2010 a ešte
listom zo dňa 19.08.2010, na ktoré ale žalovaný 1/ nereagoval. Reklamované vady sú vadami skytými,
preto mal žalovaný 1/ reagovať do 3 pracovných dní, ako sa podľa čl. VIII/6.2 Zmluvy zaviazal a
reklamovanú vadu mal odstrániť v termíne dohodnutom s objednávateľom. Okrem toho je žalovaný 1/

autorizovaným predajcom výrobkov Hormann, preto musí mať odborné znalosti o tom, aký typ brány je
vhodný, o čom žalobca nemohol mať vedomosť. Nadmerná poruchovosť brány sa prejavila až neskôr,
ale počas záručnej doby, preto má žalobca zachované právo na uplatnenie plnenia. Z dôvodu, že
žalovaný1/ na reklamácie nereagoval, žalobca postupoval podľa čl. VIII/10 Zmluvy o dielo, vady diela
dal odstrániť tretej osobe a potom od zmluvy odstúpil. K formulovanému petitu žaloby, ku ktorému tak
prvoinštančný súd ako i súd odvolací zdôrazňovali na synalagmatický záväzok žalobca uviedol, že nie je

jehopovinnosťoupresneformulovaťpetit,tojepovinnosťsúdu,odnehoakožalujúcejstranysporuzákon
vyžaduje len opísanie rozhodujúcich skutočností a je vecou súdu, aby sformuloval správny petit tak,
aby bol v súlade s ustanoveniami zákona a ak žalobca neformuloval petit ako synalagmatické plnenie,
poukazuje na vzájomnosť v texte žaloby, čo má vziať súd do úvahy. Napriek tomu názoru ale žalobca v
liste zaslanom odvolaciemu súdu, ktorým odpovedal na odvolacím súdom položené otázky, upravil petit

a žiadal zaviazať žalovaného 1/ a 2/ na zaplatenie žalovanej istiny oproti žalobcovi uloženej povinnosti
vrátiť obom žalovaným garážovú bránu a zaplatiť mu žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zmluvnú
pokutu i s úrokom z omeškania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto žiadal zmeniť a návrhu v zmysle
žaloby, resp. petitu upraveného v odvolacom konaní vyhovieť.

23. Žalovaný 1/ k vyjadreniu žalobcu namietol neopodstatnenosť žaloby, trval na tom, že ním dodané
dielo nemalo žiadne vady, bolo zhotovené v súlade so zmluvne vymieneným plnením. Zmluvu o dielo
pripravoval žalobca, a ak by súd mal za to, že dielo má vady, namietol oneskorenú notifikáciu vád, ktoré
nikdy neuznal, preto žalobcovi ani nevzniklo právo od zmluvy odstúpiť, ani právo vady dať odstrániť
tretej osobe. Tiež poukázal úpravu petitu žaloby, ktorú žalobca vykonal pred odvolacím súdom, čo podľa

§ 371 C.s.p. nie je prípustné a tak žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

24. Podľa § 380 C.s.p.

(1) Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

(2) Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené.

25. Odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti,
ako vyžaduje ust. § 380 ods.2 C.s.p., preto vychádzal z odvolacích dôvodov vymedzených žalujúcou
stranou, ktoré podradil pod ust. § 365 ods.1 písm. f/ a h/ C.s.p.

26. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v

konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8

Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.27. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom

pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe
ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak
nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
nevyplynuli,aleborozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmivykonanéopomenul,napriek

tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení
dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i
dôležitosti.

28. V súvislosti s odvolacím dôvodom uvedeným v ust. § 365 ods.1 písm h/ C.s.p., podľa ktorého
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd

uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd po preskúmaní
rozhodnutia prvoinštančného súdu a po oboznámení sa s obsahom vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že prvoinštančný súd pri dokazovaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, ktorý nedostatok musí odvolací
súd odstrániť postupom podľa § 384 C.s.p. a § 385 ods.1 c.s.p., preto nariadil na prejednanie veci

pojednávanie.

29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, doplnení a zopakovaní dokazovania dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je možné vo výroku potvrdiť, ale na inom skutkovom základe
a inom právnom posúdení veci, než uviedol súd prvej inštancie.

30. Odvolací súd po zopakovaní a čiastočnom doplnení dokazovania konštatoval, že Zmluva o dielo,
ktorú strany uzatvorili dňa 17.04.2007 a z ktorej žalobca i nárok odvodzuje je zmluvou platnou, na
čo počas celého konania poukazoval a tvrdil i žalobca. Podpísanie Zmluvy Ing. R. ako generálnym
riaditeľom žalobcu mu vyplývalo z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 22.02.2000, Zmluvu o dielo z

titulu tohto zaradenia mohol podpísať, preto nedostatok súvisiaci so zánikom jeho funkcie predsedu
predstavenstva je z hľadiska platnosti Zmluvy nepodstatný. K tejto otázke už odvolací súd zaujal
stanovisko v uznesení č.k. 21Cob/105/2015-365 zo dňa 31.05.2016, ktorým sa ale prvoinštančný súd
neriadil.

31. Odvolací súd dospel k záveru, že ak Zmluva o dielo, uzatvorená v písomnej forme je zmluvou
platnou, musia byť rešpektované i jej ustanovenia a pravidlá správania sa, ktorými sa zmluvné strany
mali riadiť, ktoré si ňou upravili a modifikovali, a na ktoré odvolací súd a priori musí prihliadať, pri
rešpektovaní zásady dobrej viery, ale v spojení so so zmluvne stanovenými pravidlami konania jej
strán. Pre rozhodnutie o opodstatnenosti žaloby odvolací súd zdôrazňuje, že Zmluva bola vyhotovená

žalobcom, čo nebolo sporné, do ktorej doplnil v konaní vypočutý svedok ako zamestnanec žalobcu
N. V. /č.l. 156/ predmet plnenia podľa cenovej ponuky, ktorú vyhotovil žalovaný podľa projektovej
dokumentácie stavby, ktorú žalobca žalovanému poskytol . žalobca tvrdil, že žalovaný 1/ ako
dodávateľ výrobkov Hormann mal žalobcu na nevhodný typ brány upozorniť. K uvedenému odvolací súd
konštatuje,žepodľavýpisuzobchodnéhoregistražalobcamávpredmetečinnostiuvedenévykonávanie

bytových a občianskych stavieb, teda i u neho sa predpokladám že má k tejto činnosti zodpovedajúce
odborné vedomosti a koná s odbornou starostlivosťou, preto ho nie je možné ho považovať za laický
subjekt, ktorý o type a vhodnosti zabudovávaného prvku nemá žiadne vedomosti . Predmet plnenia v č.
II. Zmluvy obsahuje okrem iného i jednoznačné a konkrétne určenie typu garážovej brány Hormann
typ EPU 40, trvanie záručnej doby, podľa čl. VIII upravuje zodpovednosť za vady, v čl. IX/4 upravuje

nárok na zmluvnú pokutu, podľa ktorej sa žalobca tohto plnenia domáha a v čl. XI. si strany upravili
právo na odstúpenia od zmluvy, definovali, čo sa považuje za podstatné porušenie zmluvy a okolnosti,
za ktorých je objednávateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť . Práve pri zohľadnení Zmluvy o dielo a v nej
dohodnutých pravidiel, a to bez ohľadu na to, či by išlo o vhodný alebo nevhodný typ brány, odvolací súduvádza, že to je práve žalobca, ktorý nerešpektoval Zmluvu a podľa nej nepostupoval, napriek tomu si
nárok s odkazom na ňu uplatňuje a žiada priznať, k čomu tvrdí, že dielo malo vady, ktoré v záručnej dobe
reklamoval a keďže žalovaný 1/ nepristúpil k riadnemu vybaveniu reklamácie, dal vadu výmenou brány

odstrániť tretej osobe a následne od Zmluvy odstúpil. Takéto konanie žalobcu je ale v rozpore nielen so
zmluvne dohodnutým postupom, ale i v rozpore so zákonom, ktorý upravuje nároky pri vadnom plnení.
Niejeprípustné,abysúd niektoréúkony žalobcuposudzovalpodľadohodyobsiahnutejvZmluveodielo
a na iné, napriek tomu, že sú výslovne v Zmluve upravené neprihliadal. Práve podmienky dohodnuté
v Zmluve mali za následok neúspech žalobcu, pretože v čl. VIII/4 Zmluvy je definovaná vada, podľa

ktorého vadou sa rozumie odchýlka v kvalite, rozsahu a parametroch diela stanovených v tejto zmluve
a v realizačnom projekte. Dodaná garážová brána Hormann typ EPU 40, ale žiadne z týchto kritérií,
ktorými si strany definovali vadu diela nespĺňa a teda nejde o vadu, pri existencii ktorej by mal žalobca
nárok na uplatnenie vád, na čo poukazoval i žalovaný 1/. Žalobca tvrdil, že nedostatky a poruchy, ktoré
sa na bráne začali v záručnej dobe prejavovať, a to praskanie torzných pružín riadne reklamoval, ale
žalovaný 1/ bol pasívny. K uvedenému považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že žalobca tak

v žalobe ako i v priebehu konania žiadal priznať plnenie titulom nároku na náhradu škody, ktorá mu
vznikla konaním žalovaných, keď právny predchodca žalovaného 1/ mu na základe Zmluvy o dielo dodal
garážovú bránu, ktorá nebola vhodná, čo žalobca i reklamoval, ale pre pasivitu žalovaného 1/ si ju dal
vymeniť tretej osobe a odstúpil od zmluvy. Škodu žalobca stanovil ako súčet súm, tvorených zaplatenou
cenou brány žalovanému 1/ vo výške 2 931,39 eur a k tomu žiadal priznať zmluvnú pokutu, ktorú si

nárokoval vo výške 19 750,43 eur, teda spolu 22 681,82 eur . Právo na zmluvnú pokutu odvodzoval z
oneskoreného odstránenia reklamovanej vady žalovaným 1/, ako vyplýva z čl. IX/4 Zmluvy v spojení s
konaním podľa čl. VIII/10 Zmluvy, podľa ktorého aj ako objednávateľ postupoval. Znenie bodu 10 čl. VIII
ale uvádza, že v prípade, že zhotoviteľ oznámené (reklamované) vady neodstráni v dohodnutej lehote
napriektomu,žeichuznalaobjednávateľvytvorilpodmienkypreichodstránenie,máobjednávateľprávo

dať vady odstrániť tretej osobe na náklady zhotoviteľa.

32. Žalobca žalované plnenie označoval ako nárok na náhradu škody, ktorý ale odvolací súd s
poukazom na popis skutkového deja, z ktorého žalobca nárok odvodzoval vyhodnotil a posúdil ako
nárok z vád zhotoveného diela, k čomu vzal do úvahy, že strana sporu nemá povinnosť nárok právne

kvalifikovať, musí iba uviesť rozhodujúce skutočnosti , ktoré súd podradí pod hypotézu príslušnej právnej
normy (NS SR sp. zn. 5 Cdo 196/2009) . Podľa § 373 Obchod. zák. kto poruší svoju povinnosť zo
záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že
porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. V zmysle citovaného
ustanovenia škodou nemôže byť plnenie vo výške 2 931,39 eur, ktoré ako cenu zaplatil žalobca

žalovanému 1/ za dodanú a montovanú garážovú bránu. Mohla by ňou byť cena, ktoré zaplatil žalobca
za novú bránu, ktorého plnenia sa ale žalobou nedomáha. Nárok preto súd právne kvalifikoval ako
nárok z vád vyplývajúci z plnenia dohodnutého Zmluvou dielo uplatnený podľa § 560 v spojení s § 562
Obchod. zák. K uvedenému odvolací súd poukazuje na ust. § 440 Obchod. zák. podľa ktorého nároky z
vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol

nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku
vlastnostitovaru,naktorýsazľavavzťahuje.Uspokojenie,ktorémožnodosiahnuťuplatnenímniektorého
z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho
dôvodu (§440 ods.1,2) a s poukazom na ust. § 564 Obchod. zák., podľa ktorého pri vadách diela platia
primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela,

ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. Dokazovanie
preukázalo, že zmluvné strany si v Zmluve o dielo podmienky uplatnenia vád jednoznačne modifikovali,
nepreukázalo, že by žalovaný 1/ ako zhotoviteľ vady uznal, preto nie je zrejmé, z čoho žalobca dospel
k záveru, že mu vzniklo právo vady dať odstrániť tretej osobe, keď spoločnosť Menton SK, spol.s r.o.
podľa odovzdávajúceho protokolu zo dňa 10.08.2010 (č.l. 30) bránu dodanú žalovaným 1/ demontovala

a osadila bránu Hormann typ SPU40 a následne žalobca po piatich mesiacoch od tejto výmeny listom
zo dňa 11.01.2011 odstúpil od Zmluvy (č.l. 31) z dôvodu, že reklamované vady v dohodnutých lehotách
žalovaný 1/ neodstránil a na výzvy žalobcu nereagoval.

33. Odvolací súd ďalej uvádza, že žalobca nárok na odstúpenie od Zmluvy založil na čl. XI/5/C Zmluvy,

na ktorý i v návrhu a počas konania poukazuje, podľa ktorého ale je oprávnený od zmluvy odstúpiť,
ak práca alebo materiál , ktorú už v priebehu vykonávania vykazujú nedostatky kvality alebo množstva
alebo budú odporovať zmluve, musí zhotoviteľ nahradiť bezchybnými prácami. Pokiaľ zhotoviteľ v
lehote stanovenej objednávateľom vady neodstráni, je objednávateľ oprávnený odstúpiť bez ďalšieho odzmluvy. Zo strany žalobcu nebolo v konaní preukázané splnenie tohto predpokladu pre odstúpenie od
Zmluvy, nebola preukázaná existencia žiadnych nedostatkov kvality ani množstva, ktoré by odporovali
Zmluve, preto nie je zrejmé, na akej skutočnosti žalobca od Zmluvy odstúpil s poukaovaním na znenie

tohto článku.

34.Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené preto praskanie torzných pružín na garážovej bráne
nepovažuje práve s poukazom na stranami v Zmluve jednoznačne definované vady (čl. VIII/4.)
praskanie za vady. Napriek tomu považuje za vhodné v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyporiadať

so žalovaným 1/ vznesenou námietkou podanou v prípade, že by súd vyhodnotil plnenie ako vadné.
Žalovaný 1/ vzniesol námietku oneskorenej notifikácii vo vyjadrení zo dňa 26.11.2012 (č.l. 147), keď
žalobca poukazoval na to, že nedostatky brány reklamoval listami zo dňa 13.04.2010, 19.07.2010
a 19.08.2010 (č.l. 23,24,25) Za kvalifikovanú reklamácia, (avšak iba v prípade, že by sa jednalo o
vadné plnenie, čo ale nebolo v konaní preukázané), by mohlo byť považované až podanie zo dňa
9.07.2010, k čomu je potrebné aplikovať ust. § 562 Obchod. zák., podľa ktorého v spojení s 428 Obchod.

zák. právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu
predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci
pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa
§ 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr
však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného

v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba
(1). Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že
kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru (2). Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak
vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania
tovaru (3).

35. Ako vyplýva zo znaleckého posudku predloženého žalobcom a vyhotoveného doc. Ing. Ivánkovou
PhDzodňa05.11.2009,odzhotoveniadiela,čobolovroku2007, dozisteniadôvoduporuchyznaleckým
posudkom, torzné pružiny na garážovej bráne praskli trikrát (č.l.81), čo znamená, že k poruche
spočívajúcej v prasknutí pružín dochádzalo už pred znaleckým posúdením, ako potvrdil i žalobca

keď uviedol, že uvedené poruchy boli odstraňované opravou objednanou správcovskou spoločnosťou
JAGA s.r.o., ktorá za ne riadne zaplatila. Z uvedeného nesporne vyplýva, že tieto poruchy, ktoré neboli
považované za vady, neboli ani riadne a včas reklamované, a to bez zbytočného odkladu po tom,
ako ich mohol objednávateľ zistiť. Napriek tomu, že na zhotovené dielo sa vzťahovala záruka v rozsahu
60 mesiacov, neznamená to, že by nemusela byť dodržaná povinnosť včasnej notifikácie vád, ako

predpokladá vyššie citované ustanovenie Obchodného zákonníka a podľa ktorého včasnosť reklamácie
rešpektovaná nebola.

36. V závere odvolací súd sumarizuje, že zhotovené dielo nemalo vady, pretože zodpovedalo výsledku
určenému v Zmluve o dielo zo dňa 17.04.2007, ktorou si zmluvné strany presne dohodli, čo považujú

za vady (čl.VIII/4), určili si spôsob reklamácie ako i ostatné nároky a práva súvisiace s vadným
plnením. V takom prípade výlučne vady a na ne nadväzujúci spôsob reklamácie ako definuje Zmluva
môžu vyvolať právne účinky a možnosť kvalifikovaného uplatnenia nárokov z vád. Takýto názor nie
je v rozpore ani z ust. § 560 ods.1 Obchod. zák, podľa ktorého, dielo má vady, ak vykonanie diela
nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zodpovednosť za vady je objektívna, ale Zmluva presne

určuje a konkretizuje predmet plnenia, výsledok diela zodpovedá zmluvne dohodnutému plneniu, a tak
dodanie brány Hormann typ EPU 40 nemožno označiť za vadu diela, a tak ani žalobcovi nevznikol
nárok na žalované plnenie a už vôbec nie na plnenie požadované titulom nároku vzniknutého na
základe odstúpenia od Zmluvy, ktorý je založený na princípe vzájomných plnení - synalagmatické
záväzky, upravené v ust. § 351 ods.2 Obchod. zák., podľa ktorého strana, ktorej pred odstúpením od

zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške
dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá
odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. Pri synalagmatických záväzkoch
je žalobca povinný v žalobnom návrhy vymedziť vzájomnú podmienenosť plnení strán sporu, ak už
sám svoju povinnosť nesplnil a v takom prípade musí byť v žalobe už formulovaná i povinnosť žalobcu

zaväzujúca ho na protiplnenie. Ak tomu tak nie je, súd nemôže žalobe vyhovieť. V priebehu konania
bola žalobcovi táto skutočnosť opakovane zdôrazňovaná, napriek tomu trval na tom, že nie je jeho
povinnosťou ani pri synalagmatických záväzkoch v žalobe žiadať o vzájomné uloženie povinnosti a
vykonal tak až v úprave návrhu, ktorý podal odvolaciemu súdu. Odvolací súd dáva do pozornostiodvolávajúceho sa žalobcu uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 119/2014 zo dňa 19.03.2014,
I.ÚS 360/2010 z 21.10.2010, rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 115/2008 , ktoré názor žalobcu vyvracajú
a s poukazom na ust. § 371 C.s.p., podľa ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

37. Žalobca teda nepreukázal existenciu vád diela, ako si ich strany definovali v Zmluve o dielo, ale
ani podľa § 560 ods.1 Obchod. zák., ak by ich v Zmluve nedefinovali, preto mu nevznikol nárok ani na
súvisiace nároky, a to právo dať si bránu vymeniť a od Zmluvy odstúpiť .Obchodný zákonník pritom ani
neumožňuje, aby objednávateľ bez dohody so zhotoviteľom si dal odstrániť vady diela, pričom toto právo

by žalobcovi neprislúchalo ani podľa čl. VIII/10, pretože žalovaný 1/ vady neuznal. Dielo nemalo vady,
ktoré strany definovali v Zmluve, a tak nie je dôvodné sa zaoberať ani nárokom na zmluvnú pokutu,
ktorú si žalobca tiež uplatňoval podľa čl. IX/4 Zmluvy. .

38. S poukazom na vyššie uvedené je neopodstatnený i nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému
2/, ako konateľovi zhotoviteľa diela, ktorým tak z hľadiska skutkového ako ani právneho nepovažuje

odvolací súd za potrebné pre dôvody neúspechu žaloby voči žalovanému 1/ sa zaoberať.

39. Odvolací súd tak rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil. O nároku na
náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods.1 v spojení s § 262 ods.1 C.s.p. a v
konaní úspešnému žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu v celom rozsahu. Vo vzťahu k žalovanému

2/odvolacísúdmunároknepriznal,pretožepodľaobsahuspisužalovanému2/ žiadnetrovyodvolacieho
konania nevznikli.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).