Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/93/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711208706
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6711208706.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcov 1.) G. Z.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX P., dôchodkyni, občianky SR, 2.) G. Z., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX P., zam. V. O. I.. J.. P., ako asistentka riaditeľa, občianky
SR a 3.) D. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O.. P. XXX/XX, XXX XX P., občana SR, zast. žalobkyňou
2.) G. Z., nar. XX. XX. XXXX ako splnomocnenou zástupkyňou, proti žalovanej Z. R., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom H. XXX/X, XXX XX R. P., prechodne bytom G.. E. XX, XXX XX P., dôchodkyni, občianke
SR, o návrhu na zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa svojim žalobným návrhom domáhali zriadenia vecného bremena.

Žalovaná so žalobným návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť.

Súd o pôvodnom návrhu rozhodol dňa 30. 05. 2013 tak, že mu vyhovel a zriadil vecné bremeno
podľa navrhovaného výroku. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, pričom Krajský súd v

Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením 17Co/548/2013-173 dňa 31. 03. 2014 zrušil rozsudok
Okresného súdu Zvolen a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd v intenciách vysloveného právneho
názoru odvolacieho súdu následne doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom
svedkov Š. H., D. C., E. P., E. S., D. S., D. P., svedeckými prehláseniami, ohliadkou miesta samého
s vyhotovením obrazovej dokumentácie, na základe písomných podaní účastníkov konania, nimi
predložených listinných dôkazov ako kópiou z mapy katastra nehnuteľností, listu Mesta Krupina, zo dňa
08. 07. 2014, listiny označenej ako znalecký posudok č. 190/1999 znalca D. Q., obrazovými snímkami

predloženými účastníkmi sporu, správami realitných kancelárií MAXREAL s. r. o. so sídlom vo Zvolene,
realitnej kancelárie SeMi REAL, s. r. o. so sídlom vo Zvolene, správy Mgr. Márii Štugelovej Realitnej
kancelárie Zvolen, REALTEX, s. r. o. Zvolen, JUDr. Dušana Kracinu, Zvolen, listiny označenej ako
expertízne posúdenie domu zo dňa 14. 03. 2016, ako aj na základe ďalších listinných a ostatných
dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Po zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia súdu, na základe výzvy súdu žalobcovia upravili

text navrhovaného žalobného petitu, ktorým sa domáhali zriadenia bezodplatného vecného bremena k
celej novovytvorenej parcele KNC č. 239/3 o výmere 4 m2 tak, ako je táto vyznačená v Geometrickom
pláne č. 133/2012 pre obec a kat. úz. P., map. list P. 0-5/12, vyhotoveného O.. R. U. G., G. I. S. P.,
W. XXX, dňa 05.12.2012, úradne overeným dňa 13.12.2012 O.. D. C. na Správe katastra v Krupine,ktoré bremeno spočíva v práve vlastníkov stavby - rodinného domu súp. č. 516, postaveného na parc. č.
KNC č. XXX, zast. plochy a nádvoria o výmere 457 m2, zapísaného na LV č. XXX Katastrálneho odboru
Okresného úradu Krupina, okres Krupina, obec Krupina, katastrálne územie Krupina, na neobmedzený

prechod a prejazd osobnými motorovými vozidlami, úžitkovými vozidlami do 3.5 t, prívesným vozíkom
a traktorom cez zadnú historickú bránu.

Súd uznesením zo dňa 03. 09. 2014 pripustil zmenu žalobného návrhu v zmysle procesného podania
žalobcov. Neskôr písomným podaním zo dňa 05. 01. 2015 opätovne upravili žalobcovia svoj petit tak,

že žiadali, aby súd určil, že ako vlastníci stavby - rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parc.
č. KNC č. XXX, zast. plochy a nádvoria o výmere 457 m2, zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz. P.,
obec P., okres P., vedenom na Okresnom úrade Krupina, odbore katastrálnom, nadobudli vydržaním
právo zodpovedajúce vecnému bremenu „in rem“ spočívajúcemu v práve na bezodplatný neobmedzený
prechod a prejazd osobnými motorovými vozidlami, úžitkovými vozidlami do 3,5t, prívesným vozíkom a
traktorom cez novovytvorený pozemok - parcelu KNC č. XXX/X o výmere 4 m2 tak, ako je táto vyznačená

v Geometrickom pláne č. 133/2012 pre kat. úz. P., obec P., okres P., vyhotoveného O.. R. U. G., G. I. S.
P., W. XXX, zo dňa 05.12.2012, úradne overeným dňa 13.12.2012 O.. D. C., Správa katastra Krupina,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Súd uznesením zo dňa 23. 02. 2015 opätovne pripustil zmenu
žalobného návrhu podľa navrhovaného textu žalobcov.

Žalobkyne v 1.) a 2.) rade vo svojom novom prednese uviedli, že sa pridržiavajú skutočností tak, ako
ich opísali v predzrušujúcom konaní, písomnom podaní zo dňa 21. 08. 2014, ktorý bol označený ako
zmena návrhu a súčasne vyjadrenie ku konštatovaniu Krajského súdu v Banskej Bystrici. Zdôraznili,
že od roku 1977 neurobili žiadne zmeny na nehnuteľnosti, prípadne na oplotení alebo na pozemku,
vždy sa do dvora chodilo tou bránou a tým vstupom ako to opísali v predzrušujúcom konaní. Poukázali

na predbežné stanovisko Mesta P. k možnostiam stavebnej úpravy zo dňa 08. 07. 2014. Z uvedeného
stanoviska vyplynulo, že dňa 03. 07. 2014 bola vykonaná miestna obhliadka pracovníkmi oddelenia ŽP V
a RR MsÚ v Krupine a zástupkyne Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici, nakoľko sa objekt
nachádza v Pamiatkovej zóne mesta P.. Na základe ohliadky a zistených skutočností Mesto P. nie je
stotožnené s vybudovaním nového vjazdu do dvorovej časti rodinného domu súp. č. XXX/XX z dôvodu

potencionálnych kolízií v bezpečnosti cestnej premávky na miestnej komunikácii. V prípade ak by sa mal
vybudovať nový vjazd na miestnu komunikáciu, žiadateľ (žalobcovia 1., 2.) si musia v zmysle cestného
zákona podať žiadosť, ktorá musí okrem technického popisu a grafického znázornenia obsahovať aj
vyjadrenie Dopravného inšpektorátu vo Zvolene. Pretože nový vjazd by si vyžadoval stavebné úpravy
v existujúcom parcelačnom múre, a pretože sa objekt nachádza v pamiatkovej zóne mesta, bolo by

potrebné k stavebným úpravám doložiť stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici.
Po doložení predmetných stanovísk, resp. po podaní žiadosti Mesto P. buď vydá príslušné povolenie,
eventuálne žiadosť zamietne. Žalobkyne ďalej uviedli, že podľa ich názoru nie je ani reálne možné urobiť
vstup do ich dvora cez uličný plotový múr, pretože sa v uličke nachádzajú prevádzky ako salón pre psov,
papiernictvo, Copycentrum a pod.

Na otázku sudcu, žalobkyne uviedli, že k podaniu žaloby ich viedli dva dôvody a to prvý ten, že
sa potrebujú dostať do garáže s ich osobným motorovým vozidlom a druhým dôvodom bola
možnosť zabezpečiť rodinný dom palivovým drevom. Zároveň súdu predložili fotografický záber dvora
nehnuteľnosti žalovanej, ktorý súd vyhodnotil ako nelegitímne zhotovený, nakoľko bolo narušené bez

jej súhlasu súkromie a obydlie pri zhotovovaní tohto dôkazu. Okrem iného súd uvedenú skutočnosť
vyhodnotil vo vzťahu k predmetu sporu ako právne irelevantnú.

Žalovaná sa taktiež pridržala svojho prednesu tak, ako bol zaprotokolovaný v predzrušujúcom konaní.
Taktiež sa vyjadrila aj k čestnému prehláseniu T. a E. S. zo dňa 20. 08. 2014, ktoré považovala za

„nečestné“. Žalovaná opätovne tvrdila, že oplotenie, ktoré je z kameňa a muriva, tvorí hraničnú
čiaru pozemku žalobcov, v minulosti bola vstupná brána, ktorá bola železná. Táto brána bola zelenej
farby a nachádzala sa v múre aj v roku 1981. Tieto skutočnosti, ako svoje tvrdenia navrhovala
preukázať svedeckými výpoveďami. Žiadala, aby bol návrh, ako bezdôvodný zamietnutý. Poukázala na
odôvodnenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa by

sa mal dôsledne oboznámiť a zaoberať aj obranou produkovanou žalovanou, ktorá tvrdila, že aj dnes
je prístup do dvora rodinného domu po určitej stavebnej úprave možný od ulice. Stavebnú úpravu si
môžu žalobcovia urobiť v časti, kde sa v súčasnosti nachádza bránička, ktorou chodia osoby do dvora
žalobcov. Žalovaná znovu tvrdila, že v minulosti pri tejto maličkej bráne, alebo jej súčasťou bola aj veľkábrána, ktorá však neskôr bola odstránená. Žalovaná tiež reagovala na jeden z dôvodov podaného
žalobného návrhu, kedy uviedla, že návštevníci zariadení ktoré sa na konci uličky nachádzajú, majú
možnosť zaparkovať motorové vozidlo na miesto na tom určenom, na mestských parkoviskách ktoré sa

v blízkosti nachádzajú. Majú možnosť odstaviť motorové vozidlo na parkovisko a potom peši prejsť do
prevádzky ktorú chcú navštíviť pretože od parkoviska to nie je ďaleko. Taktiež zdôraznila, že predmetná
ulička (ul. G.) nie je určená a to ani sčasti na parkovanie motorových vozidiel, nie sú tam vyznačené
žiadne parkovacie miesta pre verejnosť. V samotnej uličke sa nenachádza žiadna z prevádzok, na ktoré
poukazovali žalobkyne. Ďalší dôvod nesúhlasu používania zadnej veľkej drevenej brány žalobkyňami

je tá skutočnosť, že pôvodne sa tieto vráta do humna otvárali smerom z ulice do dvora, neskôr po
stavebnej úprave nebohého Očovského sa začali vráta do humna otvárať smerom od dvora do ulice,
kedy používaním takouto manipuláciou týchto ťažkých vrát dochádza k postupnej deštrukcii a narúšaniu
obvodového múra žalovanej, ktorý je súčasne nosným múrom jej železnej vchodovej brány.

Súd sa oboznámil s čestnými prehláseniami E. P., D. C. a Š. H., kde druhá menovaná uvádza, že na

dome rodiny Z. zo strany ulice G. bola v múre osadená kovová brána, pamätá sa, že bola zelenej farby.
Z prehlásenia E. P. vyplynulo, že na dome v H. K. Č., XXX/XX sa nachádzala zo strany uličnej cesty
G., okrem malej vstupnej bráničky aj veľká vstupná brána, ktorá bola kovová, zelenej farby a slúžila
na prejazd motorových vozidiel a v minulosti aj konských povozov. Z prehlásenia Š. H. vyplynulo, že
od jestvujúcej bráničky po vonkajší obvodový múr stála vstupná zelená dvojdielna brána pre vchod do

objektu, z opačného konca objektu stála drevená brána pre vstup do humna počas zvážania zbožia,
obilia, ktorá neslúžila ako vstupná.

Súd sa oboznámil aj s listinou Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici zo dňa 07. 10. 2014,
ktorou rozhodol, že zámer G. Z., vlastníčky rodinného domu č. XXX/XX, vykonať stavebnú úpravu

vybúraním otvoru vstupnej brány do zachovaného historického parcelačného múra, nachádzajúcom sa
v území Pamiatkovej zóny P., je neprípustný.

Súd mal k dispozícii čestné prehlásenie C. E. zo dňa 01. 12. 2014, ktorý naopak zase uvádza, že do
domu na ulici H. XXX/XX sa vchádzalo cez kovovú bránku, ktorá sa tam nachádza aj v súčasnosti. Tento

vstup nebol v posledných 50-tich rokoch menený a počas celého obdobia sa nachádza v pôvodnom
stave. Teda vstup do domu bol v takom rozsahu v minulosti ako aj teraz a nebol stavebne upravovaný,
zmenšený, zväčšený, alebo premiestnený.

Súd vypočul ako svedkov Š. H., D. C. a E. P.. Š. H. uviedol, že sa narodil v ulici, kde sa nachádza rodinný

dom účastníkov konania. Pamätá sa, že v kamennom plote žalobcov v minulosti bola brána, ktorá bola z
plechu. Touto bránou chodil pôvodný vlastník do dvora svojho domu. Pôvodným vlastníkom bol pán D.
Č.. Uviedol, že od vonkajšieho múru smerom k domu k stavbe sa naprieč nachádzala plechová brána,
ktorou pán Č. chodil dnu do dvora. V roku 1978 odišiel bývať do D. A., kde býva aj v súčasnosti. V
roku 1978 tam brána bola v takom stave, ako to uviedol vo svojej výpovedi. Dokedy tam brána bola a

kedy sa všetko zmenilo, k tomu sa vyjadriť nevedel. V dome, kde kedysi býval Č. a potom Č., hneď v
prvej miestnosti za bránou bola miestnosť, ktorú používal Červený kríž, kde pracovali dve pracovníčky.
Ním spomínaná brána ktorá išla kolmo k terajšiemu vonkajšiemu múru žalobcov smerom k domu, bola
veľká, mala minimálne 4 metre, bola zelenej farby a súčasťou veľkej brány bola menšia bránka, ktorá
slúžila len pre osoby ako vchod.

Svedkyňa D. C. taktiež potvrdila, že vedľa zelenej bráničky sa nachádzala v minulosti ešte veľká
dvojkrídlová brána, ktorá bola na mieste, kde sa dnes nachádza múr z kameňa. Ona o tejto bráničke
vedela, videla ju tam, mohlo to byť asi pred 20 - 23 rokmi (rok 1991). Uviedla, že bývala v blízkosti
rodinného domu žalobkýň. Následne jej dal sudca k nahliadnutiu fotografickú dokumentáciu súčasného

stavu brány, pričom po nahliadnutí na fotografie svedkyňa uviedla, že určite vedľa tejto malej brány
bola aj veľká zelená plechová dvojkrídlová brána. Pamätala sa na to z toho dôvodu, že v minulosti často
chodila s deťmi cez túto ulicu a dokonca aj ona aj jej rodina mali podobnú veľkú dvojkrídlovú plechovú
bránu a tiež zelenej farby.

Svedok E. P. po nahliadnutí na obrazové záznamy uviedol, že vie kde sa nachádza predmetný kamenný
múr, potvrdil, že v tejto časti sa v minulosti nachádzala malá bránka, kade sa chodilo peši do dvora
a vedľa tejto sa nachádzala veľká dvojkrídlová brána, ktorá bola plechová, zelenkastej farby. Uviedol,
že určite ešte v roku 1981 sa spomínaná plechová dvojkrídlová bránka v oplotení nachádzala. Toutouličkou často chodil k rodine J., čo je vlastne dom dnes patriaci žalovanej. Na otázku sudcu nevedel
uviesť, kto dal bráničku preč, kedy ju dal preč, resp. kedy sa plot zamuroval a kto ho upravil do tej podoby,
v akom sa nachádza dnes.

Súd si, v zmysle názoru odvolacieho súdu, vyžiadal správy viacerých realitných kancelárií, kde od
nich požadoval, aby sa vyjadrili o akú hodnotu sa zníži cena nehnuteľnosti (rodinný dom žalovanej) v
prípade, ak bude zaťažený pozemok pred týmto domom vecným bremenom neobmedzeného prechodu
a prejazdu vlastníkmi susediacej nehnuteľnosti.

Realitná kancelária MAXREAL s. r. o uviedla že hodnota nehnuteľnosti sa nezníži vôbec alebo
len zanedbateľne. Realitná kancelária AKM Kapital, s. r. o. Zvolen uviedla, že predajná hodnota
nehnuteľnosti sa zníži minimálne o 30 %, resp. znemožní vôbec predajnosť nehnuteľnosti na trhu.
Realitná kancelária SeMi REAL s. r. o. Zvolen súdu oznámila, že v prípade zaťaženia pozemku vecným
bremenom, sa môže hodnota nehnuteľnosti znížiť až do výšky 50 %. Mgr. Mária Štegelová Realitná

kancelária oznámila predpoklad zníženia hodnoty nehnuteľnosti 10 %. Podľa JUDr. Dušana Kracinu,
ktorý má aj realitnú kanceláriu, sa dokonca rodinný dom môže stať i nepredajným.

Svedkyňa E. S. uviedla, že pokiaľ sa pamätá, tak kamenný múr ktorý je pozdĺž uličky a kolmo naväzuje
na hlavnú komunikáciu E66 prechádzajúcu cez mesto P., je v pôvodnom osadení a v nezmenenom

stave. Uviedla, že sa považuje za jednu z najstarších obyvateliek uličky, pretože tam býva od roku
1955. Pokiaľ ide o zadnú drevenú sedliacku bránu uviedla, že táto sa používala ešte aj v čase keď
nehnuteľnosť ktorú vlastnia žalobkyne, vlastnil a užíval pán Č. tento bránu používal, keď chodil s fúrikom
dnu do dvora. Taktiež potvrdila, že zadná drevená brána sa používala aj na dovoz uhlia alebo dreva
ako paliva do dvora právnych predchodcov žalobkýň. Uviedla, že pokiaľ sa pamätá, tak rodina J. nikdy

nerobila problém pani Č. ani pánovi Č., naopak títo zase nerobili žiadne prieky rodine J..

Svedok D. S., po nahliadnutí na obrazovú dokumentáciu súčasného oplotenia a stavu uviedol, že sa
v tejto časti narodil. Dlhší čas tam síce už nebýval, ale dvakrát do roka cez uličku prechádza. Potvrdil,
že tam kde sa nachádza železná bránička, tak kedysi tam bola riadna veľká zelená plechová brána,

cez ktorú sa chodilo dnu aj s vozom. Určite v čase keď pán J. ešte vlastnil dom, v ktorom dnes býva
žalovaná, plechová široká brána na plote žalobcov bola. Pán J. zomrel v roku XXXX - XXXX, presne si
už nepamätal. V roku 1977 v uličnom plote ním spomínaná veľká zelená plechová brána určite bola.
Potvrdil aj to, že zadná veľká drevená brána sa používala možno štyrikrát do roka a to buď keď sa malo
do dvora doviesť seno, alebo obilie, možno nejaké drevo a podobne.

Svedok D. P. uviedol, že predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti, ktorú dnes užíva žalovaná, bola to pani
J., pričom išlo o sestru jeho mamy, takže ku svojej tete ako dieťa do domu chodieval. Opätovne po
nahliadnutí na obrazovú dokumentáciu uviedol, že pozná predmetný kamenný múr ktorý je na hranici,
kde bývali kedysi pani Č., pán Č. a potvrdil, že brána ktorá je na obrázku, bola asi menšia užšia a vedľa

nej bola iná - veľká plechová brána. Táto bola používaná pánom Č. a tými ktorí v dome bývali a to keď
potrebovali do dvora doniesť nejaké drevo a pod. Cez túto bránu sa dalo prejsť konským povozom aj
autom. Nevedel však uviesť, či v roku 1977 tam spomínaná veľká plechová brána bola, určite tam však
bola v rokoch 1955-1956, keď navštevoval 5. ročník základnej školy.

Súd vykonal opätovne ohliadku miesta samého kde predvolal predtým vypočutých svedkov D. P., D. S.,
Š. H. a D. C.. V zásade prví traja spomínaní jednoznačne a prakticky ukázali na mieste samom, kde v
minulosti vnímali existenciu druhej (veľkej zelenej plechovej) brány. Okrem malých odlišností vo veľkosti
sa prakticky zhodli na lokalizácii tejto veľkej brány v časti súčasného plotového oplotenia žalobkýň. Na
jednom zo zázname je dokonca vidieť aj rozdielnosť povrchovej štruktúry a farebnosti vonkajšej hrubej

omietky, čo by logicky nasvedčovalo určitej stavebnej úprave/oprave oplotenia.

Svedkyňa L. E. uviedla, že sa náhodne stretla so žalobkyňou v 2.) rade, ktorá jej povedala, aký má
právny problém so žalovanou. Spýtala sa jej či je ochotná prísť na pojednávanie a vyjadriť sa vo veci
a to konkrétne k plotu, alebo k vstupu do ich dvora do ulice. Po nahliadnutí do obrazovej dokumentácie

uviedla, že sa pamätá, že tam kde tí muži (svedkovia na ohliadke) ukazujú na železnú bránku, kedysi tam
bola bránka drevená, rozmerovo možno taká, ako súčasná železná. Na vrchnej časti bol prepojovací
trámik a dvere sa potom otvárali pod ním. Ide o obdobie roku 1979. K zmene pôvodnej drevenej bránky
na kovovú mohlo prísť v období rokov 60-tych a 70-tych. Taktiež sa vyjadrila aj k užívaniu zadnýchveľkých drevených vrát smerujúcich do humna. Uviedla, že tieto zadné vráta sa odjakživa používali
majiteľom alebo gazdom, ktorý mal dom a dvor (dnes žalobkýň).

Svedkyňa E. C. uviedla, že sa o termíne pojednávania dozvedela z písomného predvolania súdu.
Následne sa kontaktovala so žalobkyňou v 1.) rade a pýtala sa jej, na čo má na súd chodiť. Táto jej
povedala, že bude vypočutá ako svedkyňa, že im má dosvedčiť, ako boli inštalované brány a to či už
predná kovová od hlavnej cesty, alebo zadná stará z dreva.

Pokiaľ ide o výpovede svedkýň L. E. a E. C., súd spochybnil vierohodnosť a váhu týchto dôkazov
vzhľadom k tomu, že na rozdiel od ostatných svedkov tieto dve svedkyne skôr, ako prišli na súd
vypovedať, boli v kontakte s jednou zo žalobkýň, kedy nemožno vylúčiť, že táto mohla „poradiť“
svedkyniam, ako by bolo vhodné vypovedať. Súd tento prípadný priamy vplyv nemal preukázaný,
vylúčiť ho však nemohol a preto na výpovede týchto dvoch svedkýň neprihliadal.

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Súd odkazuje aj na stranu 6 zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, kde tento dôrazne poukázal na

skutočnosť, že vecné bremeno podľa citovaného zákonného ustanovenia nie je možné zriadiť v prípade,
ak si vlastník stavby môže zaistiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie; to však neplatí ak náklady s
tým spojené sú neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by zriadením vecného bremena bola
spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku (uznesenie NS ČR 22Cdo/2432/2005 zo dňa 28. 08. 2007).
Vecné bremeno nevyhnutnej cesty súd nemôže zriadiť ani vtedy, ak môže na prístup využiť iné

pozemky vo svojom vlastníctve - skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu by bol pre vlastníka stavby pohodlnejší, resp. výhodnejší, alebo
žeby sa obišiel bez stavených úprav, nie je významná (rozsudok NS ČR 22Cdo/38/2005 zo dňa 17.
02. 2006).

Je nepochybné, že tak jedna, ako aj druhá zo sporových strán navrhli dôkazy, ktoré mali preukazovať ich
tvrdenia. Súd mal k dispozícii čestné prehlásenia osôb ktoré boli súdu doručené žalobcami aj žalovanou.
Vzhľadom na uvedené súd považoval za vhodné vykonať znova ohliadku miesta samého za prítomnosti
tých osôb, ktoré uvádzali existenciu veľkej plechovej zelenej brány v oplotení žalobkýň s tým, že sudca
pozorne sledoval všetkých prítomných svedkov, keď na mieste samom ukazovali lokalizáciu pôvodnej

- dnes už neexistujúcej veľkej plechovej brány. Konkrétne otázky sudca svedkom kládol tak, že pri
mieste dotknutom predmetnou bránou bol prítomný vždy len ten svedok, ktorý sa vo veci vyjadroval.
Ostatní stáli v strede ulice - obďaleč. Súd vyhodnotil svedecké výpovede tých svedkov, ktorí potvrdili
v minulosti existenciu veľkej plechovej zelenej brány v plote žalobkýň za vierohodnejšie, ako výpovede
svedkov ktoré toto popierali, resp. ako obsah čestných prehlásení popierajúcich túto skutočnosť. Súd

vyhodnocoval v závere jednotlivé dôkazy osobitne, ale zároveň aj všetky dôkazy vo svojej súvislosti.
Z uvedeného mal za to, že presvedčivejšie naň pôsobili výsluchy svedkov, ktorí v sídle procesného
súdu vo svojej výpovedi potvrdzovali v minulosti existenciu veľkej plechovej zelenej brány, pretože tie
isté osoby na mieste samom takmer zhodne ukázali spolu so sprievodným slovom existenciu dotknutej
veľkej brány v plotovom oplotení žalobkýň.

Súd v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu bral do úvahy aj prípadný dosah eventuálneho
zriadenia vecného bremena podľa navrhovaného žalobného výroku žalobkýň, kedy zo správ realitných
kancelárií by mohlo dôjsť k podstatnému znehodnoteniu trhovej ceny domovej nehnuteľnosti žalovanej
v prípade, ak by sa táto rozhodla tento rodinný dom predať a vrátiť sa bývať späť do R. P.. Dokonca

v jednom prípade sa realitná kancelária vyjadrila, že by mohlo dôjsť k zníženiu trhovej ceny o 50 %,
dokonca by sa rodinný dom mohol stať nepredajným. V prípade, ak by sa znížila trhová cena rodinného
domu o 30 % - 50 %, resp. by nebolo možné ho vôbec predať, finančné ohodnotenie takejto straty
žalovanej by bolo neporovnateľne vyššie ako drobná stavebná úprava v oplotení žalobkýň, ktorá by
spočívala v odstránení časti kamenného múru, jeho fixácie a zhotovenia buď plechovej alebo drevenej

samonosnej brány.

Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie Mesta P. č. 14730/2014 zo dňa 08. 07. 2014, z uvedeného vyplýva pre
súd len to, že po doložení stanovísk dopravného inšpektorátu, Krajského pamiatkového úradu v BanskejBystrici a po podaní novej žiadosti mesto buď vydá príslušné povolenie na vybudovanie nového vjazdu,
alebo žiadosť zamietne.

V prípade rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici č.: KPÚ
BB-2014/16291-2/59919/HOJzodňa07.10.2014,súd totovzásadepovažovalzarozhodnutieaktuálne
za daného právneho stavu. V prípade, ak nadobudne právoplatnosť súdne rozhodnutie, ktorým súd
žalobu žalobcov zamietne s odôvodnením uvádzaným zhora, Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica
bude musieť zobrať do úvahy súdom založený skutkový a právny stav a bude sa musieť s týmto

vysporiadať, prípadne zmeniť svoje rozhodnutie vezmúc do úvahy nielen, že predmetná lokalita sa
nachádza v pamiatkovej zóne Mesta P., ale aj historický vývoj a skutočnosť, že v predmetnom múrovom
oplotení v minulosti bola osadená iná veľká brána a to v období, keď pamiatkový úrad ako inštitúcia
ešte neexistoval.

Na to, aby bola žaloba o zriadenie prístupu cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúcemu

vecnému bremenu úspešná, musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať základné hmotnoprávne
podmienky. Za tieto súd považuje:

a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe,

b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty súdom je, že buď celá stavba
stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok
ktorýumožňujeprístupkstavbezverejnejkomunikácie,jevovlastníctve inejosoby.Druhoupodmienkou

na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve stavby súdom je, že prístup k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty cez cudzí
pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na
verejnú komunikáciu. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie nemožno prostredníctvom
práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi,

aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší.

Súd pri rozhodovaní o práve cesty musí vziať do úvahy tú skutočnosť, že ide o vážny zásah do práva
vlastníka pozemku. Vždy preto musí zohľadniť spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty
poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty vlastníkovi zaťaženého pozemku.

Súdbymalvždyprihliadaťnato,aby stavbubolomožnériadneužívať aabyvlastníkpozemku,cezktorý
má právo cesty viesť, bol obmedzený čo najmenej. Toto je povinný súd rešpektovať najmä v prípade,
ak je viac možností, kadiaľ by trasa cesty mohla cez pozemok viesť. Súd pri rozhodovaní sa musí
snažiť vždy o to, aby rozhodnutie bolo spravodlivé a zasahovalo do práva vlastníka pozemku len v
nevyhnutnej miere.

S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie, vykonané dokazovanie, výsluchom svedkov,
ohliadkou miesta samého a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi sporu, súd
dospel k záveru, že žalobca žalobcov je nedôvodná a preto ju zamietol. Je pravdou, že prvým návrhom
na zmenu výroku po zrušení pôvodného súdneho rozhodnutia sa žalobcovia domáhali zriadenia

bezodplatného vecného bremena, pričom novým procesným podaním týkajúcim sa zmeny žalobného
petitu, sa už žalobcovia nedomáhali zriadenia vecného bremena, ale určenia, že nadobudli vydržaním
právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa názoru súdu žalobcovia právne relevantným spôsobom
nepreukázali, že nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, dokonca v tomto smere
nenavrhli ani vykonať/doplniť dokazovanie v rámci ktorého by sa súd zaoberal odkedy žalobcovia

používali zadnú veľkú drevenú bránu do humna, ako často v roku ju používali, za akým účelom bola
brána používaná, neuviedli dátum dokedy malo byť používanie tejto brány „bezproblémové“ neuviedli
kedy mali vznikať prvé problémy s umožnením používania tejto brány ako prejazdu motorového vozidla
do dvora žalobkýň, prípadne používanie brány na dovoz palivového dreva. Žalobcovia sú „pánmi
sporu“ tí svojimi procesnými podaniami určujú predmet sporu a v neposlednom rade následne s ním

súvisiaci predmet a rozsah dokazovania. Na základe uvedeného potom súd rozhodol tak, ako to vyplýva
z výrokovej časti rozsudku.Vzhľadom na charakter sporu, predpoklad odvolania neúspešného účastníka, súd v intenciách
zákonného ustanovenia § 151 ods. 3 OSP rozhodne o trovách konania do 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

OSP).