Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30T/34/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113011189

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113011189.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Martinom Žovincom v trestnej veci obžalovaného L. T., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 4.11.2014, takto

r o z h o d o l :

L. T., nar. XX.X.XXXX V. K., trvale bytom K., U.M.J. U. Č.. X, trestaný, na slobode,

je vinný, že
dňa24.12.2010o23.30hod.vK.nauliciU..U.,predobytnýmblokomspopisnýmčíslo1pristúpilzozadu
k J. Š. a bezdôvodne ho zozadu do pravej driekovej oblasti chrbta, slabou intenzitou bodol nožom s
dĺžkou čepele min. 5 cm, čím mu spôsobil bodnú ranu nachádzajúcu sa v oblasti 2-3 driekového stavca
vpravo, ktorá si vyžiadala liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní 14 dní,

teda
inému úmyselne ublížil na zdraví,

čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, s použitím §§ 37 písm. h), písm. m), 38 ods. 2, ods. 4, 41 ods. 1
a 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava zo dňa 16.5.2011 sp. zn. 6T/30/2011, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na obvineného L. T. na tunajšom súde dňa 17. 7. 2013
obžalobu pre spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tomskutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Po preskúmaní obžaloby súd vydal
trestný rozkaz, proti ktorému podal obvinený v zákonnej lehote odpor. Súd nariadil a vykonal hlavné
pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného, poškodeného J. Š., svedka L. K., znalkyňou MUDr. L.

F.J.K. a oboznámil listinné dôkazy. Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel
súd k záveru, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, tento skutok má všetky zákonné znaky
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a tento trestný čin spáchal obžalovaný
L. T..

Obžalovaný L. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel. Uviedol tiež, že
nevie nič o tom, že poškodeného niekto pichol do chrbta, on ho nepichol. S poškodeným sa pozná už
niekoľko rokov, nemal s ním žiaden fyzický konflikt.

Svedok poškodený J. Š. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol vtedy u bratranca
Ľ. B., ktorý vtedy býval na ulici U.. U.H.E. X, K.. Keď išiel od neho domov, tak mal hodne vypité, mohlo

to byť nejako pred polnocou. Keď vyšiel z vchodu, tak išiel kúsok ďalej, asi 10 metrov a tam vonku, na
chodníku pred vchodom stál obžalovaný L.Š. T.. Svedok poškodený bol oblečený len v košeli, cez ruku
mal prehodené sako a kožuch, pretože býval iba kúsok odtiaľ, tak načo by sa obliekal. Keď sa stretol
s obžalovaným, tak mu zaželal ešte všetko najlepšie k Vianociam a obžalovaný si odo neho vypýtal
cigaretu. Odpovedal mu, že cigarety nemá, načo sa ho obžalovaný spýtal, že čo to má vo vrecku v

košeli. Svedok poškodený sa pozrel a zistil, že tam má krabičku s cigaretami, zabudol, že tam tie cigarety
má. Tak tie cigarety vytiahol a dal obžalovanému z tejto krabičky cigaretu. Potom sa obžalovanému
otočil chrbtom a išiel preč. Potom ho obžalovaný štuchol s nožom, teda pichol ho zozadu do chrbta, bolo
to kúsok od chrbtice. Svedok poškodený prišiel domov a povedal mame, že je pichnutý, načo mu ona
povedala, aby si išiel ľahnúť, videla, že je opitý a nevidela, že je pichnutý, nevidela žiadnu krv. Potom, si

išiel sadnúť, dal si ešte pohárik koňaku a potom za ním prišla mama a zbadala, že na chrbte má ranu,
tečie mu krv a zavolala záchranku. Keď sa to stalo, že ho obžalovaný pichol, tak svedok poškodený si
z toho ťažkú hlavu nerobil, lebo bol dosť opitý, mal vtedy asi 3 promile alkoholu. V čase, keď došlo k
fyzickému útoku tam boli sme oni dvaja s obžalovaným, trochu ďalej, asi 10 metrov stál L. K.. Na otázku
obhajcu, či keď bol v stave značnej opitosti, či si dobre pamätá, že to bol práve obžalovaný, ktorému

dával cigaretu a ktorý ho mal potom bodnúť do chrbta, svedok uviedol, že určite to bol obžalovaný,
poznajú sa od malička, predtým spolu nemali žiadne problémy medzi sebou. On mu už odpustil, už ho
prešla zlosť a už ani nechce, aby bol potrestaný. Poškodený na obžalovanom videl, že je opitý, opitý
opitého pozná.
Podstatné rozpory medzi výpoveďou obžalovaného poškodeného sa súd pokúsil na hlavnom

pojednávaní odstrániť prostredníctvom vykonania konfrontácie medzi týmito osobami. Obžalovaný i
svedok poškodený pri konfrontácii zotrvávali na svojich tvrdeniach, pričom svedok poškodený uviedol,
že pred súdom krivo vypovedať nebude, má 55 rokov a nechce ísť do basy, kvôli tomu, žeby krivo
vypovedal. Obžalovanému odpustil a pre neho je to skončené.

Svedok L. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, vo väčšej miere rovnako ako v
prípravnom konaní, popis skutku zhodne ako je vyjadrený v skutkovej vete obžaloby. Na rozdiel od
prípravného konania uviedol, že sa to mohlo stať niekedy pred Vianocami a ďalej s tým rozdielom, že
obžalovaný mal vytiahnuť nôž z vrecka bundy alebo košele, nie zo zadného vačku nohavíc. Obžalovaný
s poškodeným predtým ako ho obžalovaný pichol nožom do chrbta nemal nijaký konflikt, môže povedať,

že to vlastne bolo bez príčiny, keď ho pichol do chrbta. Svedok to videl zo vzdialenosti 10-15 metrov.
Bola už tma keď sa to stalo, bolo to vo večerných hodinách, mohlo to byť okolo 18:00 alebo 19:00 hod. Z
dôvodupodstatnýchrozporovmedzivýpoveďousvedkavprípravnomkonaníanahlavnompojednávaní,
súd v zmysle § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka z prípravného z 27.6.2012 z čl.
21 a požiadal ho, aby odstránil rozpory medzi svojimi výpoveďami. Svedok zotrval na tvrdení, že incident

sa stal okolo 18:00, 19:00 hodiny. Rovnako zotrval na tom tvrdení, že to bolo z predného vrecka bundy
odkiaľ obžalovaný vytiahol nôž.

Znalkyňa z odvetvia psychiatrie MUDr. L. F., ktorá spoločne s MUDr. F. B. v prípravnom konaní podali
znalecký posudok z odvetvia psychiatrie na otázku duševného stavu obžalovaného bola vypočutá na

hlavnom pojednávaní a vo svojej výpovedi uviedla, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava znaleckého
posudku podaného v prípravnom konaní a v plnom rozsahu sa naň odvoláva. Znalkyňa zopakovala
závery znaleckého posudku, z ktorých vyplýva že obžalovaný trpí mentálnou retardáciu ľahkého stupňa,
pričom sa jedná o vrodenú duševnú poruchu trvalého charakteru. U menovaného tiež nachádzajúzneužívania alkoholu bez klinickej symptomatiky závislosti na alkohole. Obžalovanej netrpel a ani v
súčasnosti trpí ťažkou duševnou poruchou v zmysle psychotickej poruchy. Obžalovaný vzhľadom na
svoj duševný stav v čase spáchania trestného činu mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania

pre spoločnosť a mal zachované rozpoznávacie schopnosti a mierne znížené ovládacie schopnosti.
V súčasnosti je schopný chápať zmysel trestného konania. Z psychiatrického hľadiska nie je pobyt
obžalovaného na slobode nebezpečný pre spoločnosť. Obžalovaný má dostatočné informácie a aj
vlastné skúsenosti o spoločenských a právnych normách a dôsledkoch trestnej činnosti.

Z listinných dôkazov súd oboznámil :

- odborné vyjadrenie č. 054/11 z čl. 38-47
- zápisnica o rekognícii osoby podľa fotografie z čl. 48-54
- výpis z evidencie priestupkov z čl. 55
- potvrdenie o výkone väzby z čl. 58

- lekárska správa z čl. 59-60
- znalecký posudok z čl. 86-96
- správy z VTOS z čl. 109-111
- výpis z evidencie priestupkov + RT z čl. 112-114
- odpis z RT z čl. 140-141, 157-158, 168-169, 176-177

- spis OS Trnava sp.zn. 6T/30/2011

Z listinných dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní zistil súd následné skutočnosti.
Z odborného vyjadrenia MUDr. F. X., znalca z odboru zdravotníctva vyplýva, že pri incidente dňa
24.12.2010 utrpel poškodený bodnú ranu nachádzajúcu sa v oblasti chrbta, 2. až 3. driekového stavca

vpravo slepo končiacu v mäkkých tkanivách driekového svalstva, nedošlo k prieniku do dutiny brušnej,
ani k zraneniu orgánov dutiny brušnej. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o ľahké zranenie. Zranenie
neviedlo k vzniku žiadnej komplikácie, ktorá by zhoršila daný zdravotný stav poškodeného, respektíve
by ho ohrozoval na živote. Zranenie poškodeného vzniklo priamym mechanizmom, priamym pôsobením
tvrdého špicatého a ostrého predmetu, ktorým pôsobil na oblasť, kde vznikli známky zranenia. Násilie

smerovalo proti poškodenému zozadu, z pravej strany z pohľadu poškodeného. Vedené bolo do oblasti
drieku vpravo. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranenia bola slabá a na stupnici 1 až 5 by sa dala
označiť číslom 2. Pri takejto intenzite pôsobiacej sily je možné spôsobiť zranenie, aké poškodený utrpel.
Predmet, ktorý zranenie spôsobil, bol tvrdý, špicatý a ostrý. Týmto predmetom mohol byť nôž alebo iný
ostrý špicatý predmet, pričom vzhľadom k tomu, že bodný kanál slepo končí vo svalstve drieku, dĺžka

čepele bola aspoň 5 centimetrov. Pri takomto zranení nemohlo dôjsť k zraneniu vnútrobrušných orgánov.
Na vznik popisovaného zranenia bol potrebný 1 úder - bodnutie. Nedošlo k ohrozeniu ani ku zraneniu
životne dôležitého orgánu a zranenie, ktoré poškodený utrpel nezanechá trvale funkčné následky.
Zo zápisnice o rekognícii osoby podľa fotografie zo dňa 8.12.2000 vyplýva, že svedkovi L. K. boli
na opoznanie páchateľa trestného činu, ktorého bol svedkom predložené 2 fotoalbumy s fotografiami,

pričom svedok 2 krát po sebe označil ako páchateľa trestnej činnosti osobu obžalovaného.
Z odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že tento dôvod dosiaľ 11 krát súdne trestaný, pričom v
prípade prvých siedmych odsúdení z rokov 1980 až 1992 sú tieto odsúdenie zahladené a na páchateľa
sa hľadí, akoby nebol odsúdený. V období rokov 1993 až 2011 bol 4 krát súdne trestaný, v roku 1993
podmienečným trestom odňatia slobody, ktorého výkon mu bol neskôr nariadený a v ďalších troch

prípadoch (v roku 1994, 1996 a 2011 ) nepodmienečnými trestami odňatia slobody. V poslednom prípade
bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 16.5.2011 spisová značka 6T/30/2011
za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného poriadku na trest odňatia
slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne, so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným
stupňom stráženia. Trest vykonal 7.5.2012.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná
obžaloba sa stal a že tento skutok spáchal obžalovaný L. T.. Jeho spáchanie potvrdzuje najmä výpoveď
svedkapoškodenéhoJ.Š.,svedkaL.K.H.J.,akoizáveryodbornéhovyjadreniazodvetviazdravotníctva.
Tieto dôkazy, najmä v ich vzájomnom súhrne dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností preukazujú
spáchanie uvedeného skutku. Súd mal tiež za preukázané i to, že spáchania tohto skutku sa dopustil

práve obžalovaný L. T.. Hoci on sám spáchanie skutku popiera, usvedčujú ho výpovede poškodeného
J. Š. a svedka L. K.. Obaja zhodne a opakovane uviedli, že osobou útočníka, ktorý bodol poškodeného
do oblasti chrbta bol práve obžalovaný. Hoci svedok L. K. v určitých detailoch popisuje odlišne
od obžalovaného časového okolností spáchania skutku, jeho výpoveď súd považuje za dostatočnevierohodnú nato, aby preukazovala, že osobou útočníka, ktorých sa dopustil voči poškodenému
ublíženia na zdraví je osoba obžalovaného. Rozpory medzi výpoveďou svedka L. K. a poškodeného
J. Š. súd nepovažuje za tak zásadné, aby spochybňovali vierohodnosť celej jeho výpovede. Rozpory

sa týkajú nie podstatných okolností a logicky sa dajú vysvetliť odstupom času od spáchania trestného
činu (takmer 4 roky). Obe tieto svedecké výpovede sú v súlade so závermi odborného vyjadrenia,
ktoré zodpovedá otázku mechanizmus vzniku zranenia poškodeného. Na druhej strane neboli na
hlavnom pojednávaní vykonané také dôkazy, ktoré by dôkazy svedčiace proti obžalovanému zásadným
spôsobom spochybňovali alebo vyvracali. Riadiac sa uvedenými úvahami, dospel súd k záveru, že

páchateľom trestného činu uvedeného v obžalobe je obžalovaný L. T..
Skutok má všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, keď
obžalovaný svojim konaním poškodenému úmyselne ublížil na zdraví. Konanie obžalovaného spôsobilo
poškodenému také poškodenie zdravia, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť v
trvaní 2 týždne. Z odborného vyjadrenia z odvetvia zdravotníctva vyplynulo, že poškodený bol pre
zranenie obmedzený v bežnom spôsobe života, ktoré bolo zapríčinené jednak jeho hospitalizáciu v

nemocnici a jednak bolesťou, ktorou sa zranenie prejavovalo hlavne v pooperačnom období. Došlo tým k
obmedzeniu jeho fyzickej aktivity a manuálnej práce. Uvedené poškodenie zdravia je možné, v zmysle §
123 ods. 2 Trestného zákona, kvalifikovať ako ublíženie na zdraví, ktorého úmyselné spôsobenie má za
následok trestnoprávnu zodpovednosť páchateľa v zmysle § 156 ods. 1 Trestného zákona. Zo záverov
znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie vyplýva, že obžalovaný sa spáchania skutku dopustil

ako trestnoprávne zodpovedná osoba.
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovení
§§ 34, 38 a 42 ods. 1 Trestného zákona. Pri stanovení trestnej sadzby, v, ktorej rozpätí môže byť
obžalovanému uložený trest odňatia slobody súd vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona
a § 42 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovanému tak ukladal súhrnný trest odňatia slobody, nakoľko sa

spáchania prečinu, pre ktorý je teraz súdený dopustil skôr ako mu bol doručený trestný rozkaz vydaný v
konaní tunajšieho súdu vedeného pod spisovou značkou 6 T/30/2011, ktorým bol právoplatne odsúdený
na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov. Pri úvahe nad druhom trestu teda súd
vychádzal z toho, že obžalovanému je potrebné uložiť súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody.
Pri zohľadnení dvoch priťažujúcich okolností, teda, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, ako je

to, že bol v minulosti súdne trestaný a bez nájdenia poľahčujúce okolnosti, súdu upravil trestnú sadzbu
uvedenú v § 156 ods. 1 Trestného zákona tak, že jeho dolnú hranicu zvýšil o jednu tretinu. V takto
upravenej trestnej sadzbe súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov,
ktorý považuje vzhľadom na okolnosti spáchania trestného činu, jeho pohnútku a pomery páchateľa za
primeraný. Súd zobral do úvahy, že ublíženie na zdraví obžalovaný poškodenému spôsobil bez zjavného

dôvodu, nakoľko jeho útoku na poškodeného nepredchádzala žiadna slovná, ani fyzická konfrontácia a
podľa vyjadrenia poškodeného, tento nemal s obžalovaným v minulosti žiadne konflikty. Na druhej strane
súd zohľadnil skutočnosť, že od spáchania trestnej činnosti uplynulo už viac rokov, čím sa podstatne
oslabila potreba prísnejšej sankcie voči obžalovanému. Súd vzal na vedomie i to, že časť súhrnného
trestu v trvaní 8 mesiacov bude mať obžalovaný v čase vyhlasovania rozsudku prakticky vykonanú,

nakoľko nie sú známe žiadne prekážky, pre ktoré by mu nebolo možné do výkonu súhrnného trestu
započítať výkon trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorý mu bol uložený vo vyššie uvedenom
konaní tunajšieho súdu spisová značka 6T/30/2011. Za takýchto okolností, s prehliadnutím na vek
páchateľa a podstatne sťaženú možnosť jeho prevýchovy, bude uložený trest odňatia slobody plniť
najmä úlohu takzvanej generálnej prevencie a úlohu ochrany spoločnosti pred páchateľom trestného

činu.
Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia,
nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti bol vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Nakoľko súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody, zároveň zrušil výrok o treste, ktorý

mu bol uložený trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 16.5.2011 spisová značka 6T/30/2011, ako
i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnostitoho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.