Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, November 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/125/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111229932
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7111229932.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky
Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o.,
Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO 36 039 039 zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom
Gombalom, P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec proti povinnému: M. C., G.. X.X.XXXX, C. XX, XXX
XX C. o vymoženie 56,42 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Štefanom

Šviderským, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, Hronského 1811, Vranov nad Topľou pod EX
5753/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 27.2.2019 č. k.
16Er/5460/2011-12 takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie.

II. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a vyslovil, že o trovách exekúcie
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 30.11.2011 vydal na žiadosť súdneho
exekútora poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 56,42 eura s príslušenstvom na

podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach
dňa 10.2.2005 č. k. 6Zm/54/2004-7. Dňa 22.1.2016 doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v ktorom oprávnený uviedol, že sa
nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že
nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným z dôvodu, že jeho právny predchodca

- spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav nebol povinný v
zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinným. Mal za to,
že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania
návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania. Ako dôkaz označil súdny spis Krajského súdu
v Košiciach pod sp.zn. 6Zm/54/2004.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 243h ods. 1 prvá veta, § 39 ods. 4 a § 243f
ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 57 ods. 1 písm. m/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 200 ods. 5 Exekučného
poriadku uviedol, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným. Odkázal iba na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul a nepredložil
ani dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle § 243f

ods. 4 Exekučného poriadku platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil.4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. d), h), e) Civilného sporového poriadku a toto rozhodnutie
súdu o zastavení exekúcie nie je podľa oprávneného konformné s ústavou. Oprávnený v doplnení
návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov,
resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s
povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., že sa

jednalo o obchodnoprávny vzťah čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal
exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania neplatila v
Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny
vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a preto
opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom konaní
do úvahy. Oprávnený označil v doplnení jeho návrhu na vykonanie exekúcie za dôkaz súdny spis, v

ktorom sa prejednávala vec v základnom konaní a uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom
zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015
(a platný aj v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie) nebol povinný preukazovať vlastný
vzťah s povinným a preto ani nemal povinnosť za situácie, že mal právoplatne judikovanú pohľadávku,

o ktorej už aj bolo vedená exekúcia, zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné
budúce preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. Za daného právneho stavu
mal podľa oprávneného exekučný súd vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného
oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a to vzhľadom na skutočnosť,
že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku,

pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Na
potvrdenie uvedených skutočností si mal exekučný súd prípadne zabezpečiť oprávneným označené
podklady - spis základného konania. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu
uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v §

243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je podľa oprávneného pre neho objektívne nesplniteľná,
no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od oprávneného do 22.12.2015
nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní
o doplnenom návrhu oprávneného uplatniť výklad ním citovaných ustanovení Exekučného poriadku
v súlade so zásadou právnej istoty a zákazom retroaktivity, ktorá platí v Slovenskej republike ako

právnom štáte s tým, že je neprípustný akýkoľvek zásah do práv konkrétnych subjektov, ktoré vznikli
na základe skoršej právnej úpravy, t.j. mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého
subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so
splnením ktorej v súčasnosti Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii.
Exekučný súd nemohol a nemal podľa oprávneného zastaviť exekúciu na len základe toho, že právny

predpis vyžaduje od oprávneného niečo čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že
predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa
núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné,
že oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude
od neho v budúcnosti (aj po uplynutí mnohých rokov od skončenia základného konania) požadovať

splnenie ďalších predtým nevyžadovaných podmienok. V čase vystavenia zmenky neexistovala v
Slovenskej republike právna úprava definujúca inštitút spotrebiteľských zmlúv, nakoľko piata hlava s
názvom Spotrebiteľské zmluvy bola do zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zavedená
s účinnosťou od 1.4.2004, ďalej zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bol prijatý dňa
14.6.2001. V čase vystavenia zmenky bol síce platný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale

ten v znení účinnom v čase vystavenia zmenky nepoznal inštitút spotrebiteľskej zmluvy, pričom tento
inštitút v ňom bol zakotvený až v znení účinnom od 1.4.2006. V danom čase nebola povinnosť majiteľa
zmenky pri uplatnení práva vyplývajúceho zo zmenky na súde opisovať vlastný vzťah so žalovaným,
ani preukazovať vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi a to vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky.
Oprávnený sa s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu domáhal zmeny odvolaním napadnutého

rozhodnutia, žiadal odvolací súd, aby prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil
dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť
prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tietoustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto
odvolacie konanie do toho času preruší.

5.Súdnyexekútorapovinná sakodvolaniuoprávneného nevyjadrili,odvolaniebolodoručenésúdnemu
exekútorovi dňa 25.6.2019 a povinnej dňa 28.6.2019.

6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8.Podľaust.§9aods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku.

9. Odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa
otázkou včasnosti podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané oneskorene.

10. Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,
ak to zákon pripúšťa.

11. Podľa ustanovenia § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.

12. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

13. Podľa § 121 ods. 5 C.s.p. lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde

alebosapodanieodovzdáorgánu,ktorýmápovinnosťhodoručiť,toplatíajvtedy,akjepodanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

14. Podľa § 386 písm. a) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

15. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo doručené
oprávnenému elektronicky dňa 9.4.2019. Lehota 15 dní na podanie odvolania proti rozhodnutiu začala
plynúť nasledujúci deň po doručení, teda dňom 10.4.2019. Posledným dňom na podanie odvolania bol
deň 24.4.2019 - streda, pracovný deň. Najneskôr v tento deň bolo potrebné urobiť úkon - teda podať
odvolanie na súde alebo podanie odovzdať orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 121 ods. 5 C.s.p.).

Z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie poštou
až dňa 26.4.2019 (piatok), teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.

16. Odvolací súd preto podľa § 386 písm. a/ C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol ako oneskorene
podané.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 C.s.p.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).