Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/233/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212228190
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212228190.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S.. Š. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX,
D., zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Markovou, so sídlom Nám. M. Benku 6, Bratislava, proti
odporcovi: Ringier Axel Springer Slovakia, a. s., Prievozská 14, Bratislava, IČO: 00 678 155, zastúpený
Advokátskou kanceláriou BÁNOS, s. r. o., Mierové námestie 2, Galanta, IČO: 47 551 372, o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. januára 2015, č. k. 51 C 232/2012-648, a proti uzneseniu zo
dňa 31. marca 2015, č. k. 51 C 232/2012-656, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 31. 3.2015, č. k. 51 C 232/2012-656, z r u š u j e

a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáhal ochrany osobnosti, a to uloženia povinnosti ospravedlniť sa mu v denníku Nový Čas a
ospravedlnenie uverejniť s výrazným titulkom na prvej strane denníka v znení „Ospravedlnenie denníka
Nový Čas I. R. I. I. W., S.. Š. K.“, pričom použitá veľkosť písma musí zodpovedať veľkosti písma titulky

denníka Nový Čas zo dňa XX. S. XXXX „U. Ž. I.!“ s pokračovaním ospravedlnenia na celej druhej strane
denníka Nový Čas, bez redakčného komentára alebo akéhokoľvek zásahu, opätovným uvedením názvu
ospravedlneniavznení„OspravedlneniedenníkaNovýČasI.R.I.I.W.S..Š.K.“,pričompoužitieveľkosti
písma názvu ospravedlnenia musí zodpovedať veľkosti písma použitého vo vydaní denníka Nový Čas
zo dňa XX. S. XXXX, str. 2 s názvom „U. U. na K. U. A.!“, a textom ospravedlnenia umiestneným na celej
druhejstranevznení:„SpoločnosťRingierAxelSpringerSlovakia,a.s,Bratislava,sosídlomvBratislave,

Prievozská č. 14, IČO: 00 678 155, vydavateľ denníka Nový Čas a prevádzkovateľ internetového portálu
uverejnil v denníku Nový Čas v dňoch XX. S. XXXX, XX. S. XXXX, XX. S. XXXX, XX. S. XXXX sériu
článkov s názvami: U. Ž. I.. U. U. na K. U. A.R., R. Ž. I. - I. N. - N. N. N. A. T. V., I. N. I. J. U. Ž., N., O.
T. C. S. T. A. I.?! a rovnako uverejnil túto sériu článkov aj na internetovom vydaní na webovej stránke
.

V označenej sérii článkov denník Nový Čas uviedol S.. Š. K., predsedu I.Á. R. I. I. W., ako priameho
účastníka „U. N. O. U.É. Ž. I., N. O. O., ktorá sa hrala a zabávala na účet C. Ľ.W. H., strelca K. U. A. R.
C.“. Uvedené tvrdenie o účasti S.. Š. K., predsedu I. R. I. na „U. N.“ alebo na „U. Č. U. Ž.“, s ktorými boli
spojené slovné porovnania na „H. na K. C. Ľ. H. U. K. C. A. R. C.“ nie sú pravdivé.

Za ich uverejnenie, ktoré malo za následok značný zásah do občianskej a profesnej cti a dôstojnosti

S.. Š. K., predsedu I. R. I. I. W., sa ospravedlňujeme. Išlo o hrubo zavádzajúce a nepravdivé skutkové
tvrdenia a z nich vyvodené hodnotiace závery a prirovnania.“Podľa súdu prvého stupňa navrhovateľ sa zároveň domáhal, aby odporcovi bola uložená povinnosť
doručiť mu ospravedlnenie rovnakého znenia ako doporučenú listovú zásielku a tiež určenia, že je

oprávnený na náklady odporcu uverejniť text ospravedlnenia v printových médiách - denník SME, Plus
1 deň, Hospodárske noviny, ako aj v elektronických médiách - TV Markíza, TV JOJ a STV1, ČT 1 a ČT
24, ako aj v agentúrach SITA a TASR. Napokon sa domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch,
a to vo výške 100.000,-Eur a náhrady trov konania.

Súdprvéhostupňarozhodolvoveciprávnevecposúdiacspoukazomnačl.19ačl.26ÚstavySlovenskej
republiky, na ust. § 11, § 12 a§ 13 Občianskeho zákonníka, ust. § 30 ods. 1 zák. č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich , § 34 ods. 4 uvedeného zákona a § 155 ods. 4 OSP, keď po vykonanom
dokazovaní zistil, že dňa XX.X.XXXX bol v denníku Nový Čas na titulnej strane uverejnený článok s
názvom „U. Ž. I.!“ s podtitulkom „H. na C. U. A.. T. I. I.. V. W. V. I.?!“, kde sa uvádza, že štyria I. R. I.,, J. O.
okresný I. X. R. Z. N. sa zabávali na O., ktorý mal slúchadlá a v ruke samopal. Rovnako bol vyzbrojený aj

Ľ. H., ktorý zastrelil XX ľudí. Článok následne pokračuje na strane 2, 3 denníka s titulkom „U. U. na K. C.
A.!“, kde je uvedené, že U. N. N. sa konala vlani na jeseň, išlo o oslavu založenia občianskeho združenia
S. V., na ktorej sa zúčastnili I. R. I. I. A. H., S. I., K. Q., Š. K., Ž. J. I. S. J. , I. U. Č. S. J., R.Á. Z. N. Q. T. O.
N. T. C. U. N. F. B.. Nový Čas získal z párty fotografie aj video. O. na dôchodku T. N. so slúchadlami na
ušiach a s nefunkčným samopalom v ruke na nich napodobňuje Ľ. H.. Takýmto spôsobom vítal na ulici

prichádzajúcich hostí, potom pri tónoch štátnej hymny šaškoval a odhalil pamätnú tabuľu občianskeho
združenia. Hra na H. sa N. zapáčila, s úsmevom na tvári s nefunkčnou zbraňou mieril na I. K., N. T. sa
na to pozeral. Samopal a slúchadlá sa objavili aj na fotografii pri stanovách združenia. N. si nakoniec
vzal tanečný parket aj sošku spravodlivosti. I., N. O. C. N. sa dobre zabávali a podporili ho s úsmevom
a potleskom. Šokujúca oslava na účet K. U. A. bude mať dohru. V článku sú taktiež citované vyjadrenia

tlačového oddelenia R. I. I., podpredsedníčky J. I. C. Ž., A. N. F. B. a vtedajšej K. I. Q. Ž.Ň.. Súčasťou
článku je fotografia všetkých zúčastnených, pričom navrhovateľ bol označený ako trestný I. R. I..

Súd prvého stupňa ďalej zistil, že dňa XX.X.XXXX bol v denníku Nový Čas na titulnej strane uverejnený
článok s názvom „R. Ž. I.. N. N. N. I. A. T. V. V. A. K..“, ktorý pokračuje na strane dva a tri denníka s

titulkom „U. Ž. N. S. C. V. K. U. A. R. C.. N., O. T. C. S. A. I.?!“, v ktorom sa uvádza, že zvrátená zábavka
štyroch I. R. I., A. W. I. O. R.K. Z. N. bude mať zrejme dohru. Všetci sa spolu bavili na O. na penzii, ktorý
napodobňoval Ľ. H., aktéra J. K. C. A. R. C.. Na U. N. sa zúčastnili I. U. R. I. A. H., S. I., K. Q., Š. K., Ž. J.
I. S. J., I. U. Č. S. J., R. Z. N. Q. T. O. N. T. C. U. N. F. B.. V článku sú taktiež citované vyjadrenia vtedajšej
N. X. W., U. L. U. F., Š. H. - N. R. I. a vtedajšej K. I. Q. Ž.. Ďalej uviedol, že dňa XX.X.XXXX bol na

internetovej stránke denníka Nový Čas uverejnený článok s názvom „U. Ž. I.: A. I. R. S. O. W.“, ktorý sa
obsahovo zhoduje s článkom uverejneným v printovej verzii denníka dňa XX.X.XXXX. Súčasťou článku
je aj video s názvom „I. I. H. na I. H.: Š. O. T. E. R.!“

Súd prvého stupňa mal tiež preukázané, že následne dňa XX.X.XXXX bol v denníku Nový Čas na strane

6 a 7 uverejnený článok s názvom „I. R. Z. N. Q. T.: C. P.!“, v ktorom sa uvádza „C. H., A. O. N.!“. Takto
oslovil R. Z. N. prítomných na akcii občianskeho združenia S. V.. Na tejto párty sa partia I., N., N. U. N.
F. zabávala na O. na penzii, ktorý napodobňoval C. Ľ. H.. U. N., ktorá sa konala vlani na jeseň v bare s
názvom spojeným s K. tematikou v W.Ý. T., zachytila kamera. Zúčastnili sa jej I. U. R. I. A. H., S. I., K. Q.,
Š. K., Ž. I. S. J., I. U. Č. S. J., R. Z. N. Q. T. O. N. T. C. U. N. F. B.. T. N. napodobňoval strelca z A. R. C..

I., N. O. N. sa prizerajú. Článok obsahuje aj vyjadrenia štyroch I. R. I., ktorí uviedli: Médiami značované
nevhodné správanie bolo prezentované iba jedným účastníkom stretnutia, ktorý nebol I.. Nešlo o žiadne
nami organizované vystúpenie, na ktorom by sme sa aktívne podieľali. V žiadnom prípade nebolo a ani
nie je naším zámerom akýmkoľvek spôsobom znevažovať pamiatku obetí z A. R. C..“

Taktiež zistil, že dňa XX.X.XXXX bol v denníku Nový Čas na strane 6 a 7 uverejnený článok s názvom „T.
I. C. U. N. K.!“, v ktorom sa uvádza, že R. Z. N. Q. T. nebude konať v prípade I. R. I. K., ktorý je podozrivý
z korupcie. Z prípadu sa vylúčil po tom, čo Nový Čas zverejnil fotografie z párty N., ktorí sa zabávali na
O. na dôchodku, ktorý si robil žarty z K. C. A. R. C..“ Ďalej dňa XX.X.XXXX bol na internetovej stránke
denníka Nový Čas uverejnený článok s názvom „W. V. U. A. V. Ž.: J. I. T. I. X., R. D. I.!“, v ktorom je

citované vyjadrenie K., ktorej babka sa stala obeťou vyčíňania šialeného strelca: „Je to zvrátená zábava,
keby sa niečo také stalo im, už by sa nikdy nezasmiali“. Konanie N. v bare v W. T. bolo podľa nej o
to smutnejšie, že ide V. I., N. O. O. D. O.. V článku je ďalej uvedené, že N.T. Q. T. O. I. Š. K. sa totiž
zabávali na O. na dôchodku T. N., ktorý mal na ušiach modré chrániče a v ruke atrapu samopalu. Napárty sa zúčastnili štyria I. U. R. I. A. H., S. I., K. Q., Š. K., Ž. J.Ý. I. S. J., I. U. Č. S. J., R. Z. N. „. T.
O. N. T. C.. Šiesti muži, ktorí si obliekajú T., sa vlani spolu s N. O. N.Z. U. N. F. zúčastnili na párty v W.
T.. Vítal ich O. na dôchodku, ktorý mal na hlave modré slúchadlá a v ruke nefunkčný samopal. Práve

tak bol vyzbrojený Ľ. H.. Súčasťou článku je fotografia všetkých zúčastnených, pričom navrhovateľ bol
označený menom, ako aj video s názvom „I. I. H. na I. H.: Š. O. T. E.T. R.!“

Rovnako mal za preukázané, že dňa XX.X.XXXX bol na internetovej stránke denníka Nový Čas
uverejnený článok s názvom „U. N. N.: I. N. J. U. Ž.!“, v ktorom je uvedené, že minuloročný žúr N. v

bare D. C. W. T. bol podľa dvoch I. rád úplne v poriadku. Odmietli podať návrh na disciplinárne stíhanie
svojich kolegov. V článku sa ďalej uvádza, že I. sa bavili na účet strelca z K. C. A.. Vlaňajšieho stretnutia
členov občianskeho združenia S. V. v bare D. sa okrem iných zúčastnili I. U. R. I. A. H., S. I., K. Q., Š. K.,
I. J.H. I. C. Ž. S. J. O. I. Okresného I. C. Č. S. J.. O. na penzii privítal na ulici niektorých účastníkov párty
pred podnikom s modrými slúchadlami na ušiach a v ruke s nefunkčným samopalom. Vnútri sa na ňom
zabávali R. Z. N. Q. T. O. I. Š. K.. Práve takto vystrojený vlani na jeseň Ľ. H. C. A. R. C. zavraždil sedem

ľudí. Súčasťou článku je fotografia všetkých zúčastnených, pričom navrhovateľ bol označený menom,
ako aj video s názvom „I. I. H. na I. H.: Š. O. T. E.T. R.!“

Dňa XX.X.XXXX bol taktiež v denníku Nový Čas na strane 5 uverejnený článok s názvom „N. N. C. D. D.:
I. N. I. J. U. Ž.!“, ktorý sa obsahovo zhoduje s článkom zverejneným na internetovej stránke denníka dňa

XX.X.XXXX. Následne potom dňa X.XX.XXXX bol na internetovej stránke denníka Nový Čas uverejnený
článok s názvom „U. Ž.: I. U. D. V. D. T.!“, v ktorom sa uvádza, že keď v lete vyšli najavo informácie o
žúre R. Z. N. a šiestich I. v bare D. C. W. T., K. I. Q. Ž. rozhorčene vyhlasovala, že takéto správanie
mužov v talároch je neprípustné. Napokon však návrh na disciplinárne konane nepodala. Sudcovia z R.
I. A. H., S. I., K. Q., Š.T. K., I. Ž. J. I. S. J. O. I. Okresného I. C. Č. S. J., R. Z. N. Q. T. O. N. N. F. sa vlani

na jeseň stretli v bare D. C. W. T.. N. na penzii T. N. vítal prichádzajúcich hostí s modrými slúchadlami na
ušiach a nefunkčným samopalom v ruke na ulici pred podnikom. Partia si na fotografii spečatila stanovy
združenia spolu s nefunkčným samopalom a modrými slúchadlami. Rovnako vyzbrojený Ľ. H. vlani v
O. zastrelil v A. R. C. sedem ľudí.

Ďalej dňa XX.XX.XXXX bol v denníku Nový Čas uverejnený článok s názvom „N. I. C. D. D.“, v ktorom
sa uvádza, že na akcii občianskeho združenia S. V. boli prítomní I. U. R. I. A. H.J., S. I., K. Q., Š. K.,
I. J. I. C. Ž. S. J., I. Okresného I. C. Č. S. J., R. Z. N. Q. T. O. N. U. N.C. F.. N. na penzii T. N. vítal
prichádzajúcich hostí s modrými slúchadlami na ušiach a nefunkčným samopalom v ruke na ulici pred
podnikom. Partia si na fotografii spečatila stanovy združenia spolu s nefunkčným samopalom a modrými

slúchadlami. Rovnako vyzbrojený Ľ.B. H. vlani v auguste zastrelil v A. R. C. sedem ľudí.

Súd prvého stupňa mal ďalej z emailovej komunikácie S. K., redaktorky denníka Nový Čas, preukázané,
že táto dňa XX.X.XXXX zaslala e-mail tlačovému oddeleniu R. I., navrhovateľovi, Š. H., S. I., K. Q.,
A. H. O. K. F., v ktorom menovaných požiadala, aby sa vyjadrili k nasledujúcej veci: Pri príležitosti

založenia občianskeho združenia S. V. sa konala vlani na jeseň akcia v bare D. C. W.P. T.. Podnik
patrí podnikateľovi Š. P.. Nový Čas získal video a fotografie z tejto akcie. O. na dôchodku T. N. so
streleckými slúchadlami na ušiach modrej farby tancuje. Predvádza sa aj so zbraňou v ruke. Presne
takýmto samopalom vyvraždil Ľ. H. rodinu z A.R. R. C.. S.. N. si na parket vzal aj sošku spravodlivosti.
Sudcovia R. I. A. H., S. I., K. Q., Š. K., Ž. J. I. S. J., X. R. Z. N. Q. T. O. N. T. C. U. J. T. N. O. I. C. N. F.

B. sa na jeho kreáciách dobre zabávajú a v jeho aktivitách ho podporujú prítomnosťou a potleskom. Na
základe opísaného žiadala redaktorka I. R. I., a teda aj navrhovateľa, aby uviedli, ako dlho sa poznajú so
Š. P., prečo sa zúčastnili tejto akcie, ako hodnotia fakt, že T. N. sa na podujatí predvádzal so slúchadlami
azbraňou,akouvyčíňalH.C.A.R.C.ačijetopodľanichadekvátnekonanie.Redaktorkataktiežuviedla,
že Nový Čas má aj fotografiu, na ktorej sú stanovy občianskeho združenia zachytené so samopalom a

slúchadlami a žiadala o vyjadrenie do nasledujúceho dňa do 13.00 hod. Identický e-mail poslala zároveň
hovorkyni Z. N., S.. Q. T., A. N. F. B., A.. T. C., S.. S. J. O. H. J. I. C. Ž.. Na e-mail reagoval A. N. F. B.
dňa XX.X.XXXX tak, že podľa vyjadrenia A.. C. bol na podujatie pozvaný jeho priateľom P., malo ísť o
súkromnú,uzavretúspoločnosť,ocitolsavnesprávnomčasenanesprávnommieste.HovorkyňaZ.N.sa
dňa XX.X.XXXX vyjadrila, že k aktivitám týkajúcim sa súkromia sa S.. T. vyjadrovať nebude. Hovorkyňa

J. I. C. Ž. odpovedala emailom zo dňa XX.X.XXXX citujúc S.. J., ktorý nepovažuje za adekvátne, aby sa
to takto riešilo, išlo o stretnutie priateľov, kamarátov. Ostatní sa k e-mailu nevyjadrili.Súd prvého stupňa tiež zistil, že o relevantnom stretnutí združenia S. V. následne informovali aj ďalšie
médiá, a to denník SME dňa XX.X.XXXX pod titulkom „N. I. S. T. N.“, ako aj na prvej strane pod titulkom
„Po Ž.“, denník Plus jeden deň dňa XX.X.XXXX článkom na prvej strane s titulkom „Š. Ž.: I. I. D. na K. C.

A.!“, ktorý pokračoval na strane 2 a 3 denníka pod titulkom „N. H.“, taktiež denník Pravda dňa XX.X.XXXX
v článku pod názvom „I. C.A. U., K. C. I. T. C.“, týždenník Slovak Spectator dňa XX.X.XXXX v článku pod
názvom “Ž.“, česká televízia na jej internetovej stránke dňa XX.X.XXXX o 18:41 v článku pod názvom
„I. I. I. O. N. - H. I. na A. K.“. Pozornosť upriamil na list S.. J. zo dňa XX.X.XXXX adresovaný K. I. I., v
ktorom uviedol, že po tom, ako prišiel na stretnutie v W. T. a sedeli vnútri s S.. J. O. S.. Q. asi 20 minút,

vtedy zvonku videl S.. N. s nejakou zbraňou, a preto hneď podišiel k nemu so slovami, aby nebláznil,
lebo ho môže vidieť veľa ľudí a niektorí ho môžu oznámiť za nedovolené ozbrojovanie. Vtedy zbadal,
že má v rukách samopal. K nemu sa pripojili S.. J., S.. Q. O. S.. K., ktorý tam stál zvnútra pri dverách.
Ďalej A. H., K. Q., Š. K., S. I. v liste zo dňa XX.X.XXXX adresovanom K. I. I. uviedli, že v V. XXXX v
súkromnom zariadení v W. T. sa konalo stretnutie členov občianskeho združenia S. V., išlo o súkromné
stretnutie viacerých právnikov v uzavretej spoločnosti, pri príchode na miesto ich vítal jeden z členov

združenia S.. N. s nefunkčným samopalom v rukách a s nasadenými streleckými chráničmi uší s tým, že
sú unesení a že musia zaplatiť výkupné, akcia trvala len veľmi krátku dobu a tí, či prišli neskôr, o nej ani
nevedeli, celú vec považovali za recesiu. Konštatoval, že na základe Stanov občianskeho združenia zo
dňa X.X.XXXX, bolo dňa XX.X.XXXX ministrom vnútra SR zaregistrované občianskeho združenie S.R.
V., so sídlom I. XX, Ž., ktorého cieľom bolo pôsobiť ako nezávislá organizácia združenia N. (O. N. F.) s

cieľom zachovávania a šírenia N. kultúry a byť aktívnym šíriteľom v oblasti N. istoty.

Taktiež mal za preukázané, že listom zo dňa XX.X.XXXX žiadala vtedajšia K. I. I. N. I. W. R. I. o
vyjadrenie ohľadom účasti I. R. I. na uvedenej udalosti. Predmetný podnet bol prerokovaný na riadnom
zasadnutí I. W. N. R. I. konanom dňa XX.X.XXXX, kde sa jej členovia oboznámili s vyjadrením daných I.,

z ktorého vyplynulo, že išlo o súkromné stretnutie viacerých N. v uzavretej spoločnosti, reštaurácia bola
pre verejnosť zatvorená a počas trvania a stretnutia nedošlo k žiadnej situácii, v rámci ktorej by niekto
z prítomných vzal do ruky nefunkčný samopal a chrániče. Išlo o individuálnu, nepripravenú a vopred
nedohodnutú akciu S.. N., ktorá nebola účastníkmi stretnutia osobitne akceptovaná, jednoducho nebola
hodná pozornosti. Redaktorka denníka dala verejne stretnutiu iný význam a len ona videla v akcii vzťah

k prípadu H., pričom spomínané video preukazuje, že nikto zo spoločnosti prípad H. nespomínal, nebol
predmetomrozhovorualenosobavedenázlýmzámerommohlapomanipuláciisozáznamomimputovať
účastníkom iný úmysel, resp. úplne negatívne posudzovať správanie účastníkov. Uviedli, že nepovažujú
za vhodné reagovať na tvrdenia výslovne bulvárneho média a nie je adekvátne, aby na bulvárnu správu
reagovali členovia vlády, ba dokonca jej predsedníčka. Vo vyjadrení ďalej poukázali na to, že uverejnenie

správy 8 mesiacov po udalosti, manipulácia s nezákonne získanými súkromnými zábermi, navodenie
atmosféry „U. O.“, jej načasovanie na dobu rozhodovania Ústavného súdu SR, a parlamentu vo vážnych
otázkach týkajúcich sa justície a okamžité negatívne hodnotenie politikov odôvodňujú názor, že išlo
o akciu sledujúcu zneužitie stretnutia na politické ciele, resp. o objednanú dehonestáciu účastníkov
stretnutia. Konštatovali, že účasťou na stretnutí nespáchali žiadne disciplinárne previnenie, nechovali

sa v rozpore s pojmom stavovskej cti, vážnosti a slušnosti. Na základe predmetného vyjadrenia I. W.
R. I. uznesením č. 53/2011 odložila podnet K. I. I. zo dňa XX. X. XXXX voči I. R. I.. Dňa X.XX.XXXX
podali dotknutí I. R. I. trestné oznámenie na neznámych páchateľov dôvodiac tým, že dňa XX. V. XXXX
v súkromnom zariadení v W. T. sa konalo stretnutie členov občianskeho združenia S. V., išlo o súkromné
stretnutie viacerých právnikov v uzavretej spoločnosti a dokonca aj reštaurácia bola uzatvorená pre

verejnosť. Pri príchode na miesto stretnutia vítal jeden z členov T. N. s nefunkčným samopalom a
s chráničmi uší. Veci našiel priamo v reštaurácii, ktorá je svojím zariadením recesiou na mafiu a
„privítanie“ malo byť tiež recesiou. Privítanie si však viacerí ani nevšimli, nakoľko práve prichádzali,
a ani nepokladali správanie T. N. za vtipné, ale hlavne ani hodné pozornosti. Celé „privítanie“ trvalo
rádovo niekoľko sekúnd a tí, ktorí prišli neskôr, o ňom ani nevedeli. Členovia združenia sa potom

venovali plánovanému programu a počas trvania akcie nedošlo absolútne k žiadnej situácii, pri ktorej by
ktorýkoľvek účastník akýmkoľvek spôsobom použil repliky zbrane a chrániče uší. Dňa XX.X.XXXX sa na
svoje veľké prekvapenie členovia združenia z denníka Nový Čas dozvedeli, že vraj boli účastníkmi „U.
Ž.“, počas ktorej sa zabávali imitovaním známej tragickej udalosti z A. R. C.. Čo však bolo šokujúce, že
redaktori Nového Času prezentovali aj obrazový záznam, ktorý mal byť nasnímaný počas nasledujúceho

programu a na ktorom ako keby mal T. N. stále v rukách zbraň, na ušiach chrániče a prítomní sa na
ňom smiali a zabávali. Takáto situácia však na akcii nebola a obrazový záznam prezentovaný redaktormi
Nového Času je podvod zo zmanipulovaných, technicky upravených snímok.Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ opodstatnenosť podaného návrhu opieral aj o tvrdenie,
že v prípade fotografie zachytávajúcej jeho osobu v prítomnosti S.. N. s modrými slúchadlami na
ušiach a maketou samopalu v rukách, ide o fotomontáž. Za účelom overenia pravosti danej fotografie

vykonal dokazovanie odbornými analýzami predloženým zo strany účastníkov konania a konfrontáciu
znalcov, ktorí analýzy vypracovali. Závery boli protichodné. V konfrontácii znalcov K.. N. K. N.., znalca
z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika, a X.. U. Š., znalca z odboru kriminalistika,
odvetvie fotografická technika, znalci vylúčili manipuláciu s fotografiou, ktorá zachytáva navrhovateľa v
prítomnosti S.. N. so samopalom a chráničmi uší.

Ustálil, že dňa XX.X.XXXX a dňa XX.X.XXXX sa R. Z. N. S.. T. namietal vo veci obv. S.. K. D. z dôvodu,
že osobne pozná podozrivého S.. K.Q..

Poukázal na výpoveď navrhovateľa, že na stretnutie do W. T. cestoval v aute s S.. H., vyrazili v
popoludňajších hodinách z S. O. C. N., cestou sa zastavili ešte v Žiline, na stretnutie sa teda dostavili

asi o 45 až 60 minút neskôr ako ostatní. Čakalo sa na nich s oficiálnou časťou. Po prednesoch vyšli von
z reštaurácie, kde došlo k odhaleniu pamätnej tabule a následne vošli dnu, kde S.. N. dostal plaketu
a sošku spravodlivosti. Počas jeho prítomnosti nikto nevystupoval so samopalom a slúchadlami. On si
tieto veci ani nevšimol, nevidel v miestnosti ani stanovy združenia so samopalom a slúchadlami, počas
jeho prítomnosti to takto uložené nebolo.

Uviedol, že svedkyňa B., čašníčka v reštaurácii, uviedla, že na akcii sa zišli ľudia, ktorých videla prvýkrát.
Podľa svedkyne v zariadení sú umiestnené atrapy zbraní, S.. N. jej rozprával, ako bol na vojne a že
vie rýchlo rozložiť a zložiť samopal. Ona mu atrapu vložila do rúk, ona mu nasadila slúchadlá, vtedy
prišiel S.. T., S.. N. vybehol do dverí. Hostia prichádzali postupne, navrhovateľ prišiel niekedy v strede.

Správali sa slušne, príjemne. Potom vo vnútri sa S.. N. už so zbraňou a slúchadlami nepohyboval. Vrátil
samopal a ona ho zavesila, majú to ako interiérovú výzdobu. Chrániče si v bare zabudli pílčici. Podľa nej
nenastala v bare situácia, že by bol navrhovateľ v prítomnosti N., keď mal samopal a chrániče. Rozobral
i svedecké výpovede ostatných účastníkov stretnutia, autorky článkov, majiteľa baru D., ktorý potvrdil,
že v bare sa nachádza sedem samopalov, taktiež svedeckú výpoveď S.. Q..

Dospel k záveru, že obsah fotografie zachytávajúcej osobu navrhovatľa v prítomnosti S.. N. s modrými
slúchadlami na ušiach a maketou samopalu v rukách nebol pozmenený a preukazuje, že navrhovateľ
sa zúčastnil scény na fotografii. Poukázal na výpovede svedkov (S.. N., S.. H. O. S.. T.), ktoré však
podľa jeho názoru neboli spôsobilé vyvrátiť pravdivosť obsahu predmetnej fotografie, nakoľko žiaden z

nich nevedel existenciu takejto situácie vylúčiť, ako aj s prihliadnutím na ich osobnú zainteresovanosť
v danej veci, keďže na základe uverejnenia článkov sa sami domáhajú proti odporcovi v iných
súdnych konaniach ochrany osobnosti a uvedená skutočnosť preto podľa súdu prvého stupňa znižuje
hodnovernosť ich svedeckých výpovedí. Nevykonal navrhnutý dôkaz oboznámením sa s obsahom
dokumentárneho filmu o osobe autorky článku ako dôkaz nesúvisiaci s rozhodnutím vo veci, a z

totožného dôvodu ani navrhnutý dôkaz oboznámením sa s obsahom sociologického posudku vo veci
žaloby S.. T.. Návrh odporcu na vypočutie vyšetrovateľa vo veci Ľ.Í. H. a príslušníkov rodiny jeho obete
zamietol dôvodiac, že takéto dokazovanie nesúvisí s uplatneným nárokom navrhovateľa.

Ako nespornú medzi účastníkmi konania ustálil skutočnosť, že dňa XX.X.XXXX bolo Ministerstvom

vnútra SR zaregistrované občianske združenie S. V., so sídlom I. XX, Ž., s cieľom pôsobiť ako nezávislá
organizácia združujúca N. (O. N. F.) s cieľom zachovávania a šírenia N. kultúry a byť aktívnym šíriteľom
v oblasti N. istoty. Rovnako mal za nesporné, že dňa XX.XX.XXXX sa v reštauračnom zariadení D.
C. W. T. konalo stretnutie jeho členov, ktorého sa zúčastnili S.. Š. K., S.. A. H., S.. I., S.. Q. T.,
S.. Q., S.. J., S.. T. C., S.. N., S.. J. O. X.. P.., rovnako nebolo sporné, že pri príchode na miesto

stretnutia niektorých prichádzajúcich vítal S.. N. s nefunkčným samopalom a modrými chráničmi uší.
Za spornú mal skutočnosť, či navrhovateľ bol prítomný pri tom ako sa S.. N. pohyboval v priestoroch
reštauračného zariadenia D. s uvedenými rekvizitami. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané,
že sporná fotografia zachytáva skutočne scénu, ktorá sa odohrala v interiéri reštauračného zariadenia,
nakoľko aj z výpovede znalcov jednoznačne vyplynulo, že nejde o fotomontáž, keď jedine mohlo dôjsť

k manipulácii s pozadím spočívajúcej v rozostrení osôb stojacich v pozadí. Poukázal na rozpory vo
svedeckých výpovediach ohľadom času príchodu navrhovateľa a v popise priebehu akcie, keď v rozpore
so svedeckými výpoveďami sú listinné dôkazy, a to list navrhovateľa a ostatných účastníkov stretnutia
adresovaný ministerke spravodlivosti SR, ako aj výpoveď svedka J., ktorý uviedol, že v čase, keď mal S..N. rekvizity v rukách a na hlave, vo vnútri miestnosti sa nachádzal navrhovateľ. Ustálil, že navrhovateľ
počas akcie S.. N. na stretnutí prítomný bol.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd prvého stupňa dôvodil, že k zásahu do osobnostných
práv fyzickej osoby môže dôjsť nepravdivými a pravdu skresľujúcimi tvrdeniami, ako aj tvrdeniami
pravdivými, a tiež prezentovaním kritiky určitého správania sa tejto osoby. Dal do pozornosti, že
navrhovateľ sa vo veci domáhal ochrany osobnosti na tom skutkovom základe, že v predmetných
článkochodporcaneprimeranevykreslilstretnutiespolkuS.V.aneprimeranezovšeobecnilazosobnilna

všetkýchúčastníkovpočínaniejednéhozjehoúčastníkov(S..N.)anazákladepoužitiarekvizítpatriacich
k miestu konania stretnutia (bar s mafiánskou tematikou) celú situáciu premietol do tragického počínania
strelca Ľ. H. a takto koncipovanými vyjadreniami vyvolal u čitateľskej verejnosti silne skresľujúci obraz
o stretnutí a následne vyvodil nedôvodné kritické závery o neúctivom a nevhodnom správaní sa
navrhovateľa, neprináležiacom jeho sudcovskej funkcii, pričom svoje hodnotiace úsudky založil na
nepravdivom skutkovom základe a zvýraznil ho neprimeranými výrazovými prostriedkami v titulkoch a

v texte publikovaných príspevkov, čím spôsobil u čitateľskej verejnosti negatívny obraz o jeho osobe, s
tým, že motívom konania odporcu bola snaha zhanobiť a zdiskreditovať jeho osobu ako predstaviteľa
sudcovského stavu pred verejnosťou.

Konštatoval, že hodnotiace úsudky môžu vyvolať zásah do osobnostných práv vtedy, ak nemajú oporu

v skutočnosti, prípadne i keď majú , avšak so zreteľom na všetky okolnosti je prekročený rámec
primeranosti. Hodnotiaci úsudok je podľa súdu prvého stupňa subjektívny názor autora, ktorým zaujíma
určitý postoj k danému faktu z hľadiska jeho prijateľnosti a správnosti, keď primárnym cieľom kritiky
nemá byť hanobenie a zneuctenie dotknutej osoby. Pre vecnosť kritiky sa vyžaduje pravdivosť premís a
taká forma obsahu, formy a miesta čo do použitých formulácií, výrazov a spojení, že nevybočuje z medzí

nutných k dosiahnutiu sledovaného cieľa. Vo vzťahu k sporným článkom a hodnotiacim úsudkom v nich
obsiahnutých dospel k záveru, že vychádzajú z pravdivých skutočností, keďže vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že navrhovateľ sa zúčastnil na stretnutí občianskeho združenia S.R. V., na ktorom
sa prítomný S.. N. pohyboval v reštauračnom zariadení s modrými slúchadlami na hlave a so samopalom
v ruke, a uvedené u každej nezúčastnenej osoby, hoci len zbežne znalej udalostí týkajúcich sa strelby

v A. R. C., vyvoláva oprávnený dojem „H. na H.“. Tieto preukázané skutočnosti, o ktorých odporca
získal vedomosť z fotografií a videa doručených do redakcie neznámou osobou a ktorých autenticitu
v prijateľnej miere potvrdzovali v tom čase pred uverejnením sporných článkov aj reakcie viacerých
zúčastnených osôb, považoval za predstavujúce dostatočný skutkový základ pre hodnotiaci úsudok,
ktorého výsledkom je odsúdenie a ostrá kritika správania sa účastníkov stretnutia. Zároveň dospel

k záveru, že kritiku na adresu navrhovateľa nemožno považovať za neprimeranú, keď síce použité
výrazové prostriedky „U. Ž., „.U. Ž. I.!“, „R. Ž. I.. Páni N. pozrite sa do týchto očí. Obete devínskeho
masakra“ a pod. je potrebné hodnotiť ako mimoriadne expresívne, avšak z hľadiska miery expresivity
za daných okolností ich nemožno považovať za neprimerané presahujúce účel ich použitia. Cieľom
článku podľa súdu prvého stupňa nebolo iba stroho podať informáciu, ale čitateľov zaujať či šokovať,

pričom motívom nebolo hanbenie a zneuctenie osoby navrhovateľa. Zvolená kritika teda nepredstavuje
neprípustný exces z medzí nutných na dosiahnutie cieľa, ktorým je poukázanie na správanie sa I. R. I.
I. ako verejných činiteľov. Sporné články tak nepovažoval za neoprávnený zásah do osobnostných práv
navrhovateľa. Vzhľadom na skutočnosť, že k tvrdenému zásahu došlo prostredníctvom tlače, zaoberal
sa súd prvého stupňa otázkou kolízie práva na ochranu osobnosti navrhovateľa a práva odporcu na

slobodu prejavu. Dospel k záveru, že ak by aj zo strany odporcu došlo k zásahu do osobnostných
práv navrhovateľa, je v danej veci nevyhnutné uprednostniť slobodu prejavu pred právom na ochranu
osobnosti so zreteľom na výsledok testu proporcionality kolidujúcich práv, pri ktorom zohľadnil, že pokiaľ
ide o pravdivosť skutkových tvrdení, nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti a postačujúce je, aby
celkové vyznenie informácie zodpovedalo pravde, t. j. aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia. Zásah

môžu podľa neho spôsobiť len tvrdenia objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti každej fyzickej osobe,
čo sa posudzuje nielen podľa použitých výrazových prostriedkov a formulácií, ale podľa celkového
dojmu s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam. Pokiaľ ide o použité hodnotiace úsudky (zvrátený žúr,
hra na vraha a pod.), tieto nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebná primeranosť prezentácie
a nevyhnutnosť zásahu do osobnostných práv dotknutej osoby, resp. či prvotným cieľom nebolo jej

hanobenie. Hodnotiaci úsudok má byť záverom, ktorý na základe získaných skutočností možno logicky
vyvodiť. Mal za to, že odporca v konaní preukázal pravdivosť prednesených skutkových tvrdení a ak
aj v uverejnených článkoch použil ironizovanie, odsudzovanie a zavrhovanie konania zúčastnených
osôb, jeho tvrdenia sa opierajú o okolnosti s pravdivým údajom, pričom nešlo o tvrdenia týkajúce saintímnej sféry života navrhovateľa. Zverejnením týchto tvrdení tak nedošlo k zásahu do práva na ochranu
osobnosti navrhovateľa. Ďalej posudzoval primeranosť použitej kritiky, ktorú mal za vecnú, nakoľko
vychádzala z pravdivých skutočností a umožňovala si vytvoriť prezentovaný názor s prihliadnutím na to,

že v osobe navrhovateľa išlo o I. R. I. a teda nevybočovala z medzí nutných na dosiahnutie sledovaného
cieľa. Kritizovaní boli totiž predstavitelia justície, ktorých správanie odporca hodnotil ako vymykajúce
sa zásadám morálky a v rozpore so zaužívaným pojmom správania sa v súlade s dobrými mravmi.
Obsah výrokov mal za komerčný, pričom dôvodil, že slobodu prejavu požívajú aj informácie a myšlienky
nepríjemné, šokujúce a znepokojujúce určitú skupinu spoločenstva. Sloboda tlače sa tiež vzťahuje na

preháňanieaprovokáciu.Vtitulkochbolipoužitéexpresívnevýrazy,ktorévšakspoukazomnajudikatúru
ÚS SR je nevyhnutné akceptovať, ak ide o médium bulvárneho typu. Uviedol, že v poslednej dobe je
správanie sa predstaviteľov justície celospoločensky atraktívnou témou prinášajúcou vyššiu čítanosť a
tým i vyššie zisky pre médiá, avšak podľa názoru súdu prvého stupňa nemožno vzhľadom na obsah a
tematiku článkov dospieť k záveru, že uverejnením daných článkov boli sledované výhradne komerčné
ciele. Navrhovateľa jednoznačne považoval za osobu verejného záujmu, keď ide o špecifickú kategóriu

verejných činiteľov, kde je potrebné brať do úvahy aj hlbšie verejné záujmy, ako je nestrannosť súdnej
moci. U týchto osôb má byť miera tolerancie vyššia, s ohľadom na ktorú skutočnosť taktiež použitú
kritiku nemal za neprimeranú a nedovolenú. V tomto smere poukázal na judikatúru ESĽP, v zmysle
ktorej sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti a mimoriadnu
dôležitosť majú garancie poskytované tlači, ktorej povinnosťou je oznamovať informácie a myšlienky

verejného záujmu a ktorá má funkciu „verejného strážneho psa“. Výroky boli prednesené novinárom,
keď podľa ustálenej judikatúry je podľa neho potrebné prihliadať na dobromyseľnosť novinárov a na
adekvátnosť ich snahy overiť si pravdivosť a vierohodnosť uverejnených informácií z hľadiska zásad
novinárskej etiky. Uviedol, že odporca nepochybne preukázal vyvinuté úsilie overiť si získané informácie,
pričom navrhovateľ na zaslané emaily nereagoval. Vo vzťahu k stretnutiu mal za to, že ho nemožno

považovať za súkromnú akciu, nakoľko išlo o stretnutie občianskeho združenia a akcia sa zúčastnila v
reštauračnom zariadení za prítomnosti aj tretích osôb (čašníci, hudobná skupina, šofér a pod.), účastníci
akcie sa teda pohybovali v priestoroch dostupných verejnosti a teda podľa názoru súdu prvého stupňa
bolo právom a úlohou tlače poskytnúť verejnosti informácie z nej. Bola tak naplnená úloha tlače
ako strážneho psa verejného záujmu, keď splnenie tejto úlohy podčiarkuje vylúčenie sa S.. T. vo veci

navrhovateľa práve v dôsledku uverejnených článkov. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že odporca
zverejnil jeho tvár bez jeho súhlasu, do pozornosti dal ust. § 34 ods. 7 zákona o sudcoch a prísediacich,
podľa ktorého právo sudcu udeľovať súhlas na zverejňovanie jeho tváre sa týka záležitostí súvisiacich
s jeho riadiacou činnosťou a netýka sa vecí týkajúcich sa jeho postavenia I., t. j. verejného záujmu. O
náhrade trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení

s § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP a odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Zdôraznil, že na stretnutie občianskeho združenia S. V. sa dostavil oneskorene a preto nebol prítomný

pri akcii S.. N. so slúchadlami a samopalom, dôkaznú fotografiu mal za zmanipulovanú úpravou
pozadia, ktorú pripustil i súd prvého stupňa, avšak napriek uvedenému ju ako dôkazný prostriedok
nenáležite uprednostnil pred svedeckými výpoveďami účastníkov stretnutia, ktoré sú osoby znalé práva
a následkov krivej výpovede. Trval na manipulácii s predmetnou fotografiou, ktorú uviedli i vypočutí
znalci.Poznamenal,želegitímnosťuverejneniadifamačnejinformácieoosobeverejnečinnejsivyžaduje

existenciu rozumných dôvodov na uvažovanie o jej pravdivosti, overenie si jej pravdivosti dostupnými
krokmi, skúmanie motívu toho, kto difamujúcu informáciu zverejnil, aby sa vylúčilo, že jediným motívom
jej uverejnenia je túžba poškodiť dotknutej osobe a aby difamujúca informácia nebola poskytnutá
bezohľadne na základe hrubej nedbanlivosti bez ozajstnej snahy o overenie si jej pravdivosti. Všetky
uvedené predpoklady legitimity podľa jeho názoru v konaní odporcu absentovali. Mal za to, že zo

žiadneho vykonaného dôkazu nevyplynulo, že by S.. N. svojím konaním chcel napodobňovať strelca
z A. R. C., čoho mal byť aj on aktérom. Išlo iba o ničím nepodloženú interpretáciu autorky článku. Do
pozornosti dal výpoveď svedka N., podľa ktorého s rekvizitami, ktoré mu niekto dal na hlavu a do ruky,
z recesie žiadal sídlo pre občianske združenie v Žiline. Jeho aktivita týmto skončila. Rekvizity vo vnútri
nemal. Pokiaľ ide o zverejnenú fotografiu mal za to, že došlo zo strany odporcu k porušeniu § 34 ods.

7 zákona č. 385/2000 Z. z, keď táto bola zverejnená bez jeho súhlasu a nestotožnil sa s argumentáciou
súdu prvého stupňa v tomto smere. Ust. § 34 ods. 7 zák. č. 385/2000 Z. z. označil za ust. lex specialis
k ust. § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka o tzv. zákonnej spravodajskej licencii.Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si i náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to,
že prítomnosť navrhovateľa pri nevhodnom správaní S.. N. bola v konaní jednoznačne preukázaná

listinnými dôkazmi - listami účastníkov stretnutia a dotknutou fotografiou č. A. XXXXX, na ktorej stojí
navrhovateľ spolu s S.. T. oproti S.. N. so samopalom v ruke a so slúchadlami na hlave. Poukázal
na znalecký posudok vypracovaný policajnými expertmi z ČR, podľa ktorého fotografia nevykazuje
žiadne znaky fotomontáže a je autentická. Úvahy o rozotretí pozadia a osôb v pozadí sú podľa neho
irelevantné, nakoľko nevyvracajú súčasnú prítomnosť navrhovateľa pri S.. N. s rekvizitami vo vnúti

reštaurácie. Uviedol, že skutkovým základom pre hodnotiaci úsudok, že išlo o „U. Ž.“, bol samotný výber
miesta stretnutia, ktoré je tematicky mafiánske, pobehovanie účastníka stretnutia s maketou zbrane a
slúchadlami na hlave na miestach prístupných verejnosti pred reštauráciou i v jej vnútri, tanec účastníka
stretnutia so soškou spravodlivosti, vulgárny a neúctivý prejav účastníka stretnutia, stanovy občianskeho
združenia zachytené vedľa makety samopalu a modrých slúchadiel. Súhlasil s nevykonaním dôkazov
navrhnutých navrhovateľom s poukazom na ust. § 118 a OSP , ako aj z dôvodu, že tieto navrhnuté

dôkazy by pre rozhodnutie vo veci nemali žiadnu výpovednú hodnotu. Zdôraznil, že napodobovanie
strelca H. je iba hodnotiacim úsudkom autorky článku, ktorý nemožno verifikovať. Pozornosť upriamil na
výpoveď svedka S.. N., podľa ktorého zbraň a slúchadlá mali v rukách najmenej piati účastníci stretnutia.
Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o výklad ust. § 34 ods. 7 Zák. č. 385/2000 Z. z.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

Prostriedkami súdnej ochrany osobnosti človeka sú 1./ návrh na upustenie od neoprávneného zásahu

(negatórna žaloba), 2./ návrh na odstránenie následkov (reštitučná žaloba) a 3./ návrh na poskytnutie
primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba). Podmienkou poskytnutia súdnej ochrany osobnosti je
neoprávnený zásah do jej osobnostných práv, ktorý musí byť spôsobilý privodiť ujmu osobnosti človeka,
keď občianskoprávna ochrana je založená na princípe zodpovednosti objektívnej, čo znamená, že na
jej vznik nie je potrebné zavinenie toho, kto zásah spôsobil. Je teda irelevantné, či pôvodca zásahu

bol alebo nebol si vedomý protiprávnosti zásahu, rozhodujúci je len výsledok takéhoto konania. Ide
tu o zodpovednosť za výsledok. Hmotnoprávnou podmienkou tejto občianskoprávnej zodpovednosti je
imateriálna ujma, ktorá spočíva buď v ohrození alebo v porušení osobnostnej sféry. Postačujúce teda je,
že zásah bol spôsobilý vyvolať ujmu, keďže platný občiansky zákonník pôsobí prevenčne. Z ustálenej
judikatúry taktiež vyplýva, že ak k takému zásahu dôjde masovokomunikačnými prostriedkami, má sa za

to, že ide o zásah širokej publicity a nárok na ochranu osobnosti zakladá. Predmetom ochrany osobnosti
človekapodľa§11Občianskehozákonníkajenajmäživotazdravie,občianskačesťaľudskádôstojnosť,
súkromie, meno a prejavy osobnej povahy.

Právo na súkromie spočíva v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia,

či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromia sprístupnené iným alebo zverejnené. Porušením
práva na ochranu súkromia potom nie je len neoprávnené získavanie vedomostí a poznatkov o súkromí
fyzickej osoby, ale aj neoprávnené rozširovanie týchto vedomostí a poznatkov. Každý má právo na
zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena v zmysle čl. 19 Ústavy
SR. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zas zaručené článkom 26 Ústavy SR. Každý má právo

vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom a šíriť informácie bez
ohľadu na hranice štátu (čl. 26 ods. 2, veta prvá ústavy). Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť
informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia
a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Citované články ústavy vyjadrujú základné ústavné hodnoty

právneho poriadku SR ako demokratického právneho štátu. Pre demokraciu je nutnosťou šírenie
informácií,myšlienok,názorov,čiužpochvalnýchalebokritických.Slobodaprejavuvšakniejebezbrehá,
ústavne zaručené právo vyjadrovať svoje názory je obsahovo obmedzené právami iných, najmä právami
uvedenými v čl. 19 Ústavy SR. Kolízia oboch práv sa realizuje práve pri aplikácii § 11 Občianskeho
zákonníka v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany osobnosti.

Právo na šírenie informácií stojí teda vs. právu na ochranu osobnosti. V sporovom konaní, o ktoré
ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom,
že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou účastníkov konania. Iniciatívapri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na účastníkoch konania a ukladá im povinnosť označiť
dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.)
a povinnosť unesenia dôkazného bremena (§ 120 ods. 1 O.s.p.). K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný

každý účastník konania. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma,
ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje
svoj nárok, má navrhovateľ, dôkazná povinnosť odporcu sa odvíja od úrovne splnenia dôkaznej
povinnosti navrhovateľom.

V danom prípade navrhovateľ splnil dôkaznú povinnosť o existencii zásahu odporcu do jeho práva na
ochranu osobnosti uverejnením predmetných článkov v denníku Nový Čas a na webových stránkach,
v ktorých uviedol bez jeho súhlasu informácie z jeho života, jeho meno, podobizeň. Bolo preto úlohou
odporcu v posudzovanom sporovom konaní preukázať, že tento zásah bol legitímny, korešpondujúci
s právom na šírenie informácií, a teda, že skutkové tvrdenia v článkoch uverejnené boli pravdivé
a že kritika na adresu navrhovateľa v nich použitá bola primeraná, t. j. dovolená, nevybočujúca do

intenzívneho excesu. Pri strete základného politického práva na informácie a ich šírenie s právom
na ochranu osobnosti, teda základných práv, ktoré stoja na rovnakej úrovni, treba s prihliadnutím na
okolnosti každého z nich zvážiť, či jednému právu nebola nedôvodne daná prednosť pred druhým. Z
tohto dôvodu treba na základe konkrétnych okolností daného prípadu posúdiť, či predmetný výrok o
fyzickej osobe je primeraný konkrétnej situácii a či neobsahuje takú intenzitu, že zasahuje do práva

na ochranu osobnosti. Zásah do osobnostných práv fyzickej osoby môže mať podobu buď skutkového
tvrdenia (faktu, ktorého pravdivosť možno objektívne verifikovať) alebo kritiky (tzv. hodnotiacich
úsudkov), t. j. názorov, ktoré majú povahu subjektívnu a sú vyjadrením subjektívneho názoru novinára,
a teda ich správnosť nie je možné preukázať objektívne. Na rozdiel od inštitútov Tlačového zákona
nárok na ochranu osobnosti možno uplatniť vo vzťahu k obom formám zásahu, ak uverejnením výroku

bolo zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti. Musí však ísť o zásah neoprávnený a spôsobilý
privodiť ujmu na cti dotknutej osoby. Neprimeranou kritikou je taká kritika, ktorá nevyplýva logicky z
pravdivýchskutočnostíafaktov.Rozdielmedzioprávnenouaneoprávnenoukritikoujetedavpravdivosti,
vernosti a objektívnosti cieľa, ktorý sa týmto prejavom sleduje. Oprávnená kritika vychádza z pravdivých
skutočností a z pravdivého hodnotenia skutkového stavu. Za neprimeranú kritiku sa považuje tá, ktorá

je v značnom nepomere s cieľom kritiky a vyplýva z nej úmysel kritizovanú osobu difamovať, resp.
ak je obsah kritiky neprimeraný posudzovanému konaniu kritizovaného a opäť z nej vyplýva úmysel
znevážiť a uraziť kritizovaného. Nejde o vecnú kritiku, ak vychádza z nepravdivých podkladov a ak sa z
takýchtopodkladovvyvodzujúvlastnéhodnotiaceúsudkyznevažujúcehocharakteru.Výkonprávakritiky
je legitímny za podmienky, že ide o kritiku plne odôvodniteľnú, ktorá neprekračuje medze tzv. vecnej a

konkrétnej kritiky. Je pravdou, že v zmysle vývinu judikatúry sa sudca približuje verejnému činiteľovi,
ktorý sám nevyhnutne a vedome vystavuje podrobnému skúmaniu zo strany novinárov a širokej
verejnosti každý svoj skutok a musí prejaviť väčšiu mieru tolerancie, rovnako však má právo na ochranu
osobnosti (povesti) a potreba takejto ochrany musí byť v rovnováhe so záujmami otvorenej diskusie
o verejných problémoch a výnimky vyplývajúce zo slobody prejavu musia byť interpretované presne.

Pri kritike I. ako osôb pôsobiacich vo verejnom záujme platí prezumpcia kritiky dovolenej a sloboda
prejavu platí aj vo vzťahu k negatívnym informáciám, s tým, že kritika týkajúca sa profesionálnej činnosti
sudcu požíva vyššiu mieru ochrany ako kritika jeho súkromného života, pričom však aj z čl. 10 ods. 2
Európskeho dohovoru o ľudských právach vyplýva, že sloboda prejavu môže byť obmedzená v záujme
zachovania autority súdnej moci. V záujme ochrániť dôveru verejnosti v súdnictvo ESĽP poskytuje

ochranu proti takým deštruktívnym útokom, ktoré sú zjavne neopodstatnené. Pri kritike jednotlivých
sudcov je miera kritiky nižšia, pri kritike súdnictva je miera kritiky vyššia s tým, že sudcovia stupňov
vyššieho stupňa musia zniesť vyšší stupeň kritiky ako sudcovia súdov nižšieho stupňa. Neoprávnený
zásah teda môže spočívať zverejňovaní nepravdivých obvinení z nečestného konania. Je potrebné
zdôrazniť, že podľa nálezu ÚS SR IV ÚS 107/2010 sa novinárom umožňuje používať určitú mieru

preháňania a provokácie, avšak zároveň so zreteľom na čl. 10 Európskeho dohovoru im nie je
zabezpečená neobmedzená sloboda prejavu ani v prípadoch zaoberania sa tlače otázkami verejného
záujmu, pretože ods. 4 tohto článku odkazuje aj na zodpovednosť a povinnosti vzťahujúce sa aj na tlač.
Pokiaľ ide o špecifikum bežnej periodickej tlače ohľadom informovania verejnosti, je potrebné poukázať
na nález ÚS ČR I. ÚS 156/1999 a rozsudok NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 332/2007, v zmysle ktorých treba

rešpektovať jej špecifiká ohľadom informovania najširšej verejnosti, na rozdiel od odborných publikácií, s
tým, že bežná tlač musí pristúpiť k určitým zjednodušeniam, ale je dôležité, aby celkové vyznenie určitej
informácie zodpovedalo pravde. Novinár je povinný podávať informácie pravdivé, overené a odborne
fundované. Fakty musí podávať čo najobjektívnejšie, bez skresľovania či zamlčovania súvislostí, anie špekulatívne, má dokonca právo odmietnuť informáciu, o ktorej vie, že je nepravdivá, skreslená
či neúplná. Kritika spoločenských javov je potrebná a v zásade ju nemožno považovať za zásah do
práv chránených v ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak za pravdivé opísanie skutkových

okolností nemožno považovať také, keď autor článku neumožní čitateľovi vytvoriť si vlastný názor,
vlastný hodnotiaci úsudok, resp. má za následok skreslenie jeho vlastného hodnotiaceho úsudku. Aj
v rozhodnutí ESĽP z 27.2.2001 vo veci Jeruzalem c/a Rakúsko sa uvádza, že tam, kde vyhlásenie
prerastie do hodnotiaceho výroku, proporcionalita závisí od toho, či existuje dostatočná skutková
základňa pre napadnuté vyhlásenie.

V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že napadnuté výroky boli čiastočne skutkovými
tvrdeniami, a to pokiaľ ide o tvrdenia, že na relevantnom stretnutí členov občianskeho združenia S. V.
hostí vítal S.. N. s nasadenými modrými slúchadlami a so samopalom v ruke, ktoré skutkové tvrdenie
prerástlo zároveň do hodnotiaceho úsudku, že tým napodobňoval strelca z masakry v A.Í. R. C., keď na
rozdiel od názoru súdu prvého stupňa má odvolací súd za to, že uvedená verzia výkladu jeho správania

sa je len jednou z možných alternatív a odporca nesúci v konaní dôkazné bremeno o legitimite tohto
výroku ho neuniesol, pretože nepreukázal, že práve táto verzia výkladu je správna, resp. jedine možná.
V tejto súvislosti odvolací súd prihliadol na dokazovaním zistené skutočnosti, že relevantné rekvizity
sa v bare D. slúžiacom aj ako múzeum K. predmetov s exponátmi z obdobia 20 až 70 - tych rokov
minulého storočia vyjadrujúcimi kriminálnu históriu predmetného obdobia, v ktorom sa nachádzajú rôzne

nefunkčné zbrane, nachádzali stabilne a dlhodobo, neboli prinesené účastníkmi stretnutia, slúchadlá
tam boli dávnejšie zanechané pilčíkmi, S.. N. boli nasadené čašníčkou ako reakcia na jeho rozprávanie
o absolvovaní vojenskej prípravy, boli použité z recesie za účelom „vydania stanov združenia“, boli teda
po ruke. V tejto súvislosti potom za irelevantné považoval výsledky vykonaného dokazovania, či sa
navrhovateľ pri manipulácii S.. N. s nimi v zariadení alebo pred ním zdržiaval. Taktiež sa nepreukázalo,

že by v zariadení bolo k dispozícii viac slúchadiel v rôznych farbách a že vítajúci S.. N. by si zámerne
s cieľom napodobniť strelca H. k recesii vybral práve slúchadlá modrej farby. Odvolací súd má za
to, že modré slúchadlá boli symbolom masakry z A. R. C. nie pre akúkoľvek verejnosť, ale len pre
vyšetrovateľov tohto činu a pre príbuzných obetí, resp. pre podnikateľov zaoberajúcich sa prípadne
zberateľstvom, či predajom takýchto predmetov. Výpoveď jedného z účastníkov stretnutia o tom, že

vyzýval S.. N. k ukončeniu tohto správania sa uvedený záver nevyvracia, keď podľa tejto výpovede
dôvodom k takémuto usmerneniu bolo, aby niekto S.. N. neobvinil z nedovoleného ozbrojovania sa a
teda ani z uvedeného nevyplýva obava so spájania si správania S.. N. so strelcom H.. Ďalej odvolací
súd prihliadol na skutočnosť, že išlo o stretnutie súkromného charakteru, do zariadenia nemala prístup
verejnosť, na čom nemení nič ani fakt, že v bare sa nachádzali čašníci a hudobná skupina. Stretnutie

nesúviselo s výkonom povolania sudcu, kritika teda používa nižšiu mieru ochrany. Kritizované nebolo
I. ako také. V napadnutých článkoch odporca označil predmetné stretnutie ako zvrátený či zvrhlý
žúr, zvrátená zábava, keď podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nevyplynula
ako jediná možná interpretácia správania sa S.. N. „H. na H.“ a uvedené je iba interpretácia autorky
článkov, ktorá však nie je jediná možná. Ani jeden z účastníkov stretnutia v rámci výsluchu pre OR

PZ a súdom nepotvrdil, že by v konaní S.. N. videli napodobňovanie strelca z A.R. R. C.. Okolnosť,
že S.. N. napodobňoval H., je teda hodnotiacim úsudkom odporcu, z ktorého došlo potom k vyvodeniu
ďalšieho, a to, že išlo o zvrhlý žúr. Použitá soška spravodlivosti nie je štátnym symbolom a ani oficiálnym
symbolom súdnictva. Tanec s ňou preto nemožno hodnotiť ako amorálne správanie a ako podklad pre
hodnotenie stretnutia ako zvrhlého žúru. Expresívne slová použité vo vyjadrení S.. T. predstavujúce iba

zlomok tohto prejavu neboli použité vážne, ale z recesie a vzhľadom na súkromný charakter stretnutia,
v rámci ktorého sa všetci účastníci dlho poznali, s cieľom na uvoľnenie atmosféry. Odporca teda
nedovolene preháňal, ak stretnutie označil ako zvrátený alebo nehorázny žúr. Odporca nepreukázal,
že by sa účastníci stretnutia správali inak neslušne, hlučne, vulgárne, obscénne, zvrátene a inak
neakceptovateľne. Ani za pripustenia extrémneho preháňania teda stretnutie ako zvrhlý žúr nemožno

hodnotiť. Uvedený hodnotiaci úsudok teda nemal podklad v pravdivej informácii. Napadnuté články
podsúvajú čitateľom informáciu o správaní sa verejne činných osôb zavrhnutia hodným spôsobom. I
za pripustenia skutočnosti, že pri relevantnom správaní sa S.. N. bol navrhovateľ na stretnutí prítomný
odporca nepreukázal tú pre rozhodnutie vo veci relevantnú skutočnosť, že sa navrhovateľ na správaní
sa S.. N. bavil, bol uzrozumený s tým, že napodobňuje strelca z devínskej a že ho v tomto správaní

podporoval a povzbudzoval. Napriek tomuto použil odporca v spojitosti s nedovolenou kritikou celé meno
navrhovateľa a jeho fotografiu bez jeho súhlasu, zverejnil jeho funkciu I. R. I., čím porušil ust. § 34 ods. 4
zák. č. 385/2000 Z. z. , keď výnimku z tohto ustanovenia nepredstavuje ani spravodajská licencia. Výklad
daného ustanovenia v spojení s ust. § 34 ods. 7 zákona súdom prvého stupňa je nezrozumiteľný a týmaj nepreskúmateľný. Nešlo pritom ani o aktuálne spravodajstvo. Informácia, že navrhovateľ sa zabával
na počínaní advokáta, ktorý napodobňoval strelca H., nemá teda oporu v skutkovom základe, a je teda
objektívnespôsobilázasiahnuťdoprávanavrhovateľanaochranujehoosobnosti,najmäjehoobčianskej

a profesionálnej cti, podčiarkujúc, že v článkoch sa zdôrazňovalo, že v osobe navrhovateľa ide o I., O.
T. I. R. I.. Je potrebné dať do pozornosti, že i podľa ESĽP pre legitimitu difamácie verejne činnej osoby
je potrebné, aby na začiatku existovali rozumné dôvody na spoliehanie sa na pravdivosť difamačnej
informácie, overenie si pravdivosti informácie, skúmanie motívu osoby informáciu poskytujúcej a aby
difamujúca informácia nebola poskytnutá bezohľadne, na základe hrubej nedbanlivosti bez ozajstnej

snahy o overenie si pravdivosti. Relevantné informácie boli podané na základe anonymu a motívy
podania informácie ostali nepreskúmané.

Pokiaľ ide o hodnotiace úsudky v článkoch použité, je na mieste za účelom posúdenia proporcionality
zásahu použitej kritiky do osobnostnej sféry navrhovateľa použiť i súdnu judikatúru týkajúcu sa odpovedí
na otázky KTO, O KOM, ČO, KEDY a AKO je kritizované. Navrhovateľ je I. R. I., t. j. verejný činiteľ s

nižším stupňom ochrany. Tlač má úlohu strážneho psa pri prispievaní k zodpovednosti sudcov, avšak
s tým, že dané stretnutie malo súkromný charakter, článkom neboli napádané pracovné záležitosti
navrhovateľa, ale súkromný život. Práve vo vzťahu ku skutočnosti, že v osobe navrhovateľa ide o I. R.
I., pôsobili články obzvlášť difamujúco, až kriminalizujúco, keď vo vzťahu na jeho celoživotné povolanie
je jeho poslaním zachovávanie princípov spravodlivosti a zákonnosti a záujem o dekriminalizáciu

spoločnosti. Články teda vyznievajú o to viac poburujúco. Kritizoval novinár, ktorému je poskytnutá
vyššia miera ochrany ako strážnemu psovi demokracie a ktorý má povinnosť poskytovať informácie a
myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu, avšak v danom prípade novinár vychádzal
z anonymu, t. j. z informácie neoverenej, keď poskytnutá lehota na vyjadrenie bola značne neadekvátna,
až šikanujúca, a to i napr. v porovnaní s rôznymi sudcovskými lehotami v občianskoprávnych i trestných

konaniach. Pokiaľ ide o objekt kritiky, t. j. správanie sa I. R. I., je potrebné zdôrazniť, že išlo o súkromnú
akciu, a to, že pre úspech v konaní bolo potrebné preukázať odporcom, že navrhovateľ v správaní sa S..
N. videl hru na H. O. S.. N. v tomto podporoval, ktoré dôkazné bremeno odporca neuniesol. Pokiaľ ide
o sledovanie tanca S.. N. so soškou spravodlivosti a počúvanie prejavu S.. T., je potrebné prihliadnuť
opäť na súkromný charakter akcie, a na skutočnosť, že tieto konania navrhovateľ žiadnym spôsobom

nemohol ovplyvniť. Pritom aj predstavitelia súdnej moci majú v rámci svojho súkromné života nárok na
recesiu v medziach slušnosti. Tu je potrebné poukázať na ust. § 30 ods. 1 zák. č. 385/2000 Z. z. o
sudcoch a prísediacich, vychádzajúc z ktorého aj v občianskom živote (t. j. popri výkone funkcie a po jej
skončení) sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu. So
soškou netancoval navrhovateľ a ani nebol autorom a prednášateľom kritizovaného prejavu, zúčastnil sa

len súkromného stretnutia, na ktorom sa uvedené konania vyskytli, nekomentoval ich, nevyjadroval sa k
nim, bol len ich poslucháčom. V danom prípade má odvolací súd za to, že správanie sa navrhovateľa na
relevantnom stretnutí nie je nezlučiteľné s ust. § 30 ods. 1 uvedeného zákona upravujúcim povinnosti
sudcu v občianskom živote. Pokiaľ ide o voľbu miesta stretnutia, v konaní bolo preukázané, že jeho
účastníci sú známi manžela prevádzkovateľky a majiteľky daného zariadenia a teda voľba miesta

stretnutia bola logická z týchto dôvodov a neznamenala demonštráciu určitých názorov a spôsobov
myslenia. Vo vzťahu k otázke KEDY bolo kritizované treba uznať, že téma justície je vždy aktuálna,
avšak na strane druhej je potrebné spomenúť neaktuálnosť témy vzhľadom na časový odstup od K. C.
A. R. C. a tú skutočnosť, že objektom kritiky nebola justícia ako celok, ale jej konkrétni predstavitelia a
ich súkromný život. Z uvedeného dôvodu išlo skôr o novinársku kampaň proti predstaviteľom právnickej

a teda i sudcovskej spoločnosti s motívom znevážiť ich. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní bol
preukázaný úmysel odporcu navrhovateľa a ostatných účastníkov stretnutia difamovať. Vyjadrená kritika
bola absolútne neprimeraná konaniu kritizovaného v konkrétnej situácii. V zmysle záverov vykonaného
testu proporcionality teda prevážil právny záujem na ochrane práva navrhovateľa na ochranu jeho
osobnosti oproti právu odporcu na slobodu prejavu.

Na základe uvedeného so zreteľom na vykonané dokazovanie má odvolací súd na rozdiel od
názoru súdu prvého stupňa za to, že odporca relevantnými článkami neoprávnene zasiahol do práva
navrhovateľa na ochranu osobnosti a je potrebné sa zaoberať uplatneným nárokom pokiaľ ide o
text požadovaného ospravedlnenia ako aj ďalšie formy zadosťučinenia, ktoré od odporcu požaduje. V

zmysle uvedeného preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p.
zrušil, keďže vo veci nebolo vykonané dostatočné dokazovane a nebol zistený dostatočne skutkový
stav pre rozhodnutie o uplatnených nárokoch. Po ustálení neoprávneného zásahu zo strany odporcu
do navrhovateľovho osobnostného práva bude totiž potrebné súdom prvého stupňa vykonať doposiaľnerealizované dokazovanie ohľadom uplatnených nárokov za účelom posúdenia ich dôvodnosti. Podľa
§ 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude súd prvého stupňa
povinný riadiť sa právnym názorom súdu odvolacieho (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa i o náhrade trov odvolacieho konania ( § 224
ods. 3 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho konania bolo i uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 31. marca 2015, č. k. 51 C

232/2012-656, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 56,06
Eur na účet súdu prvého stupňa do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd prvého stupňa
tak rozhodol s poukazom na ust. § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 151 ods. 6 O.s.p., keď daná suma
má predstavovať priznané svedočné svedkyni K.. S. K. hradené zo štátnych prostriedkov a znalečné vo
výške 33,20 Eur taktiež hradené zo štátnych prostriedkov spočívajúce v znalečnom za výsluch znalca
na pojednávaní súdu prvého stupňa.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote riadne odvolanie navrhovateľ a žiadal ho zrušiť a vec
vrátiťsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie,považujúchozapredčasné,nakoľkoúspešnosťprocesných
strán relevantnú pre rozhodnutie o náhrade trov štátu nie je doposiaľ možné ustáliť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záver, že odvolanie navrhovateľa je
dôvodné.

Z ust. § 148 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že štát má proti účastníkom právo na náhradu trov konania podľa

výsledkov konania, t. j. podľa ich úspešnosti v konaní.

Ak súd prvého stupňa nariadil a vykonal dokazovanie a zaplatil aj trovy tohto dokazovania, pre vyriešenie
otázky či a kto mu má tieto trovy uhradiť je rozhodujúca skutočnosť, ktorá z procesných strán je v konaní
úspešná. Výsledky konania v tomto smere v čase vydania napadnutého uznesenia neboli právoplatne

ustálené, napadnuté rozhodnutie je tak rozhodnutím vydaným predčasne. Navyše je potrebné poukázať
i na zrušenie relevantného rozsudku súdu prvého stupňa vo všetkých jeho častiach, t. j. i vo výroku o
náhrade trov konania ako výroku súvisiacom s rozhodnutím o merite veci, z ktorého dôvodu je potrebné
podľa § 221 ods. 1, písm. h/, i/ O.s.p. i napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu podľa
§ 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť na ďalšie konanie.

Na základe uvedeného o trovách konania v ich časti týkajúcej sa trov štátu rozhodne súd prvého stupňa
opätovne v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.