Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, July 3, 2012

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/112/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810211207
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8810211207.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom, v právnej veci žalobcov: X/

A.S.,D..XX.X.XXXX,N.XXXXXS.Č..X,X/O.G.,D..XX.X.XXXX,N.XXXXXS.D.H.,Z..M.Č..XXXX/
XX , X/ M. S., D.. X.X.XXXX, N. XXX XX A. Č.. X, X/ O. F., F.. S., D..XX.X.XXXX, N. XXX XX A. H. XXX, X/
M. Ž., F.. S., D.. X.X.XXXX, N. F. Č.. XXXX/XXX, XXX XX A. N. X/ O. O., F..S., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX
XX A. H. XXX, zastúpení: JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, Advokátska kancelária , M.R.Štefánika
č. 2465, 093 01 Vranov nad Topľou , proti žalovaným: X/ V. S., D.. XX.X.XXXX, X/ O. S., F.. G., D..
XX.X.XXXX, P. N. XXX XX S. D. H., Z.. P. Č.. XX/XX, X/ A.. V. S., F.. S., D.. XX.XX.XXXX, N. P. XXX,
XXX XX A. X, Č. zast. JUDr. Petrom Rychnavským, advokátom, Advokátska kancelária Rázusova č.

111/19, 093 01 Vranov nad Topľou, o neplatnosť závetu takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2010 domáhal určenia neplatnosti závetu poručiteľky O. S.,
F.. Z. D.. XX.X.XXXX, D. N. S. S. D. H., R.. X.XX.XXXX spísaného na Notárskom úrade JUDr. Š. Š. vo
S. D. H., vo forme notárskej zápisnice zo dňa 6.11.2000, ktorým boli za dedičov ustanovení žalovaní
v 1. a v 2. rade. Žaloba bola odôvodnená tým, že poručiteľka bola dňa 29.10.2000 hospitalizovaná
v diabetickej kóme na internom oddelení NsP vo Vranove nad Topľou. Deň po jej hospitalizácií mal

ošetrujúci lekár oznámiť žalobcom, že stav ich matky je vážny, pretože jej odumiera mozog, v dôsledku
čoho mali byť utlmené jej poznávacie a rozhodovacie schopnosti. Žalobcovia upozornili, že v konaní
vedenom na Okresnom súde v Vranov nad Topľou pod sp. zn. 6C/452/2002, bol za účelom posúdenia
duševného stavu neb. O. S. vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctva odvetvie
psychiatria O.. A. Š. a podľa záverov tohto posudku nebohá O. S. trpela duševnou poruchou, organickým
psychosyndrómom v dôsledku ktorého jej spôsobilosť na právne úkony bola výrazne obmedzená.
Žalobcovia v rámci právnej argumentácie žaloby poukázali na ustanovenia § 37, § 38, § 39 a § 479

Občianskeho zákonníka (OZ).
K žalobe sa vyjadrili žalovaní v 1 a v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným
podaním zo dňa 29.4.2011 a navrhli žalobu zamietnuť. Žalovaná v 3. rade sa k žalobe vyjadrila na
pojednávaní konanom dňa 7.6.2011, kde rovnako nevidela dôvod, prečo by mala byť zrušená „mamina
vôľa“, ktorá sa rozhodla venovať svoju čiastku V. S. (žalovanému v 1 rade). Žalovaná v 3. rade neskôr
toto vyjadrenie doplnila písomným podaním zo dňa 21.6.2011, v ktorom podrobne popísala priebeh
všetkých súdnych sporov súvisiacich s predmetom konania (konanie 6C/881/00 o neplatnosť darovacej

zmluvy, konanie 6C 450/2002 o neplatnosť darovacej zmluvy). Žalovaná v 3. rade neskôr chronologický
prehľad všetkých sporov detailne spresnila podaním zo dňa 31.7.2011 (čl.47-89).
Súd vykonal dokazovanie listinou v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 OSP bol oboznámený podstatný
obsah listín: obsah pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou 5D/211/2009, obsahpripojeného spisu 2D/953/00, obsah spisu 6C/881/2000 a obsah pripojeného spisu 6C/450/2002, obsah
listín na čl. 54-89 bol oboznamovaný v rámci oboznámenia pripojených spisov.
Na pojednávaní konanom dňa 10.1.2012 bol ako dôkaz vykonávaný výsluch žalobcu v 1.rade a

žalobkyne v 2.rade. Na pojednávaní konanom dňa 17.4.2012 boli ako svedkovia vypočutí V. G., manžel
žalobkyne v 2.rade V. I. S. manželka žalobcu v 3.rade, ako dôkaz bol vykonaný výsluch žalovaného v
1. rade.
Vykonaným dokazovaním bol zistení tento skutkový stav:
Dňa 6.11.2000 bola notárom JUDr. Š. Š. na internom oddelení NsP vo S. D. H. spísaná notárska

zápisnica D. XX/XX, D. XXX/XX, ktorej obsahom bol závet O. S., F.. Z., D.. XX.X.XXXX, D. N. S. D.
H., X.. Č.I. Č.. XXX/XXX, v zmysle ktorého táto pri „plnom vedomí, z vlastnej vôle, bez akéhokoľvek
nahovárania, alebo ovplyvňovania zo strany iných osôb“ pre prípad svojej smrti všetok svoj hnuteľný
a nehnuteľný majetok zanechala svojmu synovi V. S., D.. XX.X.XXXX V. M. O. O. S., F.. G.Ž. D..
XX.X.XXXX. V ďalšej časti závetu uvádza, že bola poučená o práve neopomenuteľných dedičov v
zmysle § 479 Občianskeho zákonníka a týchto neopomenuteľných dedičov žiada, aby jej poslednú

vôľu rešpektovali. V závete ďalej vyhlásila, že aj napriek tomu, že je v súčasnej dobe hospitalizovaná,
neužíva žiadne lieky, ktoré by ovplyvňovali jej ovládaciu, alebo rozpoznávaciu schopnosť (čl.55). Z
obsahu pripojeného spisu XC/XXX/XX - z ktorého oboznamované listinné dôkazy tvoria podstatnú
časť vykonaného dokazovania - vyplýva, že na strane žalobcov vystupovali rovnakí účastníci ako v
prejednávanej veci a na strane žalovaných bol žalovaným v 1.rade V. S. ako žalovaná v 2. rade A.. V. S.

(teraz žalovaná v 3. rade). Predmetom sporu bolo určenie neplatnosti právneho úkonu a to konkrétne
darovacej zmluvy uzavretej 28.11.2000 vo forme notárskej zápisnice D., D. XXX/XX na Notárskom úrade
JUDr. Š. Š., ktorou O. S., rod. Z. S. R. O. S. F.. G. darovala žalovanému V. S. svoj spoluvlastnícky podiel
1 zapísaný pod N. V. X/XX zapísaný pod N. z nehnuteľností vedených na U. Č.. XXX G..Ú.. Č., V. A. Č..
XXX R. vo výmere XXX O., A. Č.. XXX R. A. S. S. XXX O., a stavba dom Z. Č. XXX postavený na parcele

XXX. Žalobcovia žalobu v konaní XC/XXX/XX odôvodnili tým, že zmluva bola uzavretá ich nebohou
matkou v čase, kedy bola hospitalizovaná pre závažné zdravotné problémy, v dôsledku ktorých trpela
psychickou poruchou, ktorá jej neumožňovala robiť právne úkony, ani posúdiť svoje konanie. Súčasne
bola žaloba odôvodnená neurčitosťou plnomocenstva, ktoré udelila nebohá O. S. Z. O. S., F.. G. .
V konaní 6C/450/02 bol pre posúdenie duševného stavu neb. O. S., F.. Z. podaný znalecký posudok

č. 23/2006, ktorý vypracoval MUDr. A. Š. súdny znalec z odboru zdravotníctva, farmácie, odvetvie
psychiatria. Znalec v nálezovej časti posudku okrem iného konštatuje, že z prepúšťacej správy interného
oddelenia NsP Vranov nad Topľou, kde posudzovaná nebohá O. S. bola hospitalizovaná od 29.10.2000
do 9.11.2000, vyplýva, že bola prijatá pre poruchu vedomia pri vysokých hodnotách cukru v krvi -
diabetes, stav bol postupne kompenzovaný a pacientka nastavená na inzulinoterapiu, do liečby boli

pridané lieky na zlepšenie prekrvenia a celkový stav postupne zlepšený, pacientka rehabilituje, dňa
9.11.2000 bola preložená na doliečovacie oddelenie NsP Vranov za účelom doliečenia a pokračovania
v rehabilitácií. Znalec ďalej konštatuje, že z lekárskeho nálezu zo dňa 6.11.2000 vyplýva, že pacientka
je toho času hospitalizovaná na internom oddelení NsP a v rámci celkovej liečby neužíva žiadne lieky,
ovplyvňujúce psychické funkcie a jej zdravotný stav nie je v rozpore s možnosťou právneho konania

občiansko-právnych a majetko právnych záležitostiach -podpísaný ošetrujúci lekár O.. Z. H.. Znalec
ďalej konštatuje, že po prezretí archívu doliečovacieho oddelenia Vranovskej nemocnice bolo zistené,
že chýba chorobopis nebohej O. S.. V závere posudku znalec uvádza, že v dôsledku duševnej poruchy
organického psychosyndrómu so stavmi dezorientácie a počínajúcim rozvojom demencie bola ovládacia
a rozpoznávacia schopnosť posudzovanej nebohej O. S. v čase podpísaného splnomocnenia znížená

čiastočne a podstatnou mierou, preto uzatvára, že jej spôsobilosť na právne úkony v čase podpísania
splnomocnenia bola výrazne obmedzená.
Vyjadrením znalca č. 68/2006 bol znalecký posudok 23/2006 doplnený a znalcom bolo zdôraznené, že
znalecký posudok u posudzovanej je vystavený až po jej smrti a preto záver znaleckého posudku je
formulovanýznalcomlenzdostupnýchzdravotnýchzáznamov,bezklinickéhopsychiatrického,prípadne

psychologického vyšetrenia posudzovanej. Známky duševnej poruchy organického psychosyndrómu sa
vyskytujú u 30-35% zdravých ľudí vo veku nad 75 rokov a u posudzovanej nebohej s prihliadnutím na
vyšší vek bola naviac zistená nedostatočne liečená poruchu metabolizmu cukru a cukrovka druhého
typu. Ochorenie mozgu na toxometabolickom podklade, ako následok nedostatočne kompenzovanej
cukrovky mohol výrazným spôsobom ovplyvňovať jej celkové funkcie mozgu a to predovšetkým

pamäť, orientáciu, súdnosť, kritičnosť a tým hlavne rozpoznávacie a ovládacie schopnosti zo súdno-
psychiatrického hľadiska. Preto orientácia posudzovanej osoby miestom, časom a situáciou v čase
skutku bola podmienená aj celkovým somatopsychickým stavom a mohla kolísať, čo znamená, že v
určitomčaseapriestorebolaposudzovanáorientovanásprávne,avšakvzhľadomkpostihnutiumozguajnepodstatné zmeny v ionovej rovnováhe kolísaním glykémie - hladiny cukru mohlo dôjsť u posudzovanej
nebohej ku čiastočne prípadnej celkovej dezorientácií a to i v priebehu niekoľkých hodín, prípadne dní.
V ďalšej časti svojho vyjadrenia k znaleckému posudku znalec predpokladá (strana 3. vyjadrenia), že

vzhľadom k závažnosti právneho úkonu, tento mal byť vykonaný v čase celkovej stomatopsychickej
stabilizácie posudzovanej pri slobodnom a dobrovoľnom rozhodnutí po vzájomnej rodinnej dohode a
nie počas závažných komplikácií a následkov nedostatočne liečenej cukrovky. Súdny znalec vyjadrenie
ošetrujúceho lekára O.. Z. H. zo dňa 6.11.2000 rešpektuje, avšak dodáva, že: „...ku ďalšiemu konaniu
a právnej spôsobilosti bolo potrebné realizovať psychiatrické a psychologické vyšetrenie posudzovanej,

ktoré by vierohodne určilo stupeň mozgovocievného metabolického poškodenia, respektíve celkový
duševný stav a právnu spôsobilosť posudzovanej nebohej. V súčasnosti je toto posúdenie spôsobilosti
na právne úkony nebohej len v rovine teoretickej a pravdepodobnej z dôvodu chýbajúcich záverov
vyššie uvedených klinických vyšetrení“. Znalec ďalej zastáva stanovisko, že jednoznačným potvrdením
a nálezom po smrti by samozrejme bola pitevná správa a nález poškodenia a morfologických zmien na
mozgu posudzovanej nebohej, prípadne za života opakovane realizované závery CT mozgu.

Vo vzťahu k posúdeniu duševného stavu nebohej O. S., súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v
1. rade, ktorý uviedol, že matku navštívil v čase, keď bola hospitalizovaná asi sedem, možno desať dní
pred úmrtím. Uviedol, že boli chvíle, kedy ho registrovala a poznala, ale však boli aj chvíle, kedy mala
výpadok pamäte a viac-menej blúznila, pretože sa ho pýtala na veci, ktoré sa neudiali. Žalobca v 1.rade
navštívil svoju matku až v čase, keď bola hospitalizovaná na doliečovacom oddelení ( po vyhotovení

závetu - poznámka súdu).
Žalobkyňa v 2.rade uviedla, že po prijatí nebohej O. S. na interné oddelenie jej ošetrujúci lekár O.. H.
Z. uviedol, že v krvi jej bola zistená prítomnosť alkoholu a upozornil súrodencov, aby boli pripravení
na všetko, pretože jej stav považoval za vážny. Mamu navštívila asi tretí deň po hospitalizácií, pričom
niekedy ju spoznávala a inokedy nie.

Na pojednávaní konanom dňa 17.4.2012 vypočutý svedok V. G. - manžel žalobkyne v 2.rade potvrdil
skutočnosti uvádzané žalobkyňou v 2.rade a uviedol, že tri , štyri dni po hospitalizácií s manželkou
navštevovaliO.S.Ú.,ktorávôbecnekomunikovalaaažnaštvrtýdeňichregistrovalaaspoznala.Potvrdil,
že pozornosť a schopnosť komunikovať O. S. bola premenlivá.
Svedkyňa I. S. - manželka žalobcu v 3.rade uviedla, že počas návštevy svokry O. S. v októbri 2000

zistila, že táto leží v izbe v zlom stave, v dôsledku čoho bola privolaná lekárska služba prvej pomoci a
takto došlo k následnej hospitalizácií na internom oddelení. V nasledujúci deň navštívili O. S., ktorá sa
však vyjadrovala k iným veciam, než ju oslovila ona s manželom, ako príklad uviedla, že manžela síce
spoznala, ale ju už nie. Uviedla, že O. S. navštevovala asi každý druhý deň počas jej hospitalizácie a v
priebehu tejto hospitalizácie sa s ňou nedal viesť zmysluplný logický rozhovor.

Pri hodnotení duševného stavu O. S., konajúci súd rovnako ako znalec O.. A. Š., ktorý podal znalecký
posudok v konaní 6C/450/02, nemôže prehliadnuť obsah lekárskeho nálezu zo dňa 6.11.2000 (v deň
spísania závetu), ktorého autorom bol ošetrujúci lekár O.. H. Z. a ktorý konštatuje, že zdravotný stav
pacientky nie je v rozpore s možnosťou právneho konania v občiansko-právnych, alebo majetkovo
právnych záležitostiach. V prejednávanej veci oboznamovaný obsah znaleckého posudku č. 23/2006

vykonávaný ako listinný dôkaz v zmysle § 129 ods. 1 OSP, neoprávňuje súd vysloviť bez akýchkoľvek
pochybností záver, v dôsledku ktorého by mal byť závet považovaný za neplatný z dôvodu uvedeného
v ustanovení § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to pre duševnú poruchu, ktorá by O. S. robila na
tento právny úkon neschopnou. Takýto záver nebol produkovaný v oboznamovanom obsahu znaleckého
posudku a takýto záver nebol ani konštatovaný v rozsudku 6C/450/02 zo dňa 19.7.2007 (v konaní,

v ktorom bol znalecký posudok 23/2006 vyhotovený) ani v rozsudku Krajského súdu v Prešove
11Co/99/2007 zo dňa 27.8.2008.
Aj keď prvostupňovým súdom v konaní 6C 450/2002 bola darovacia zmluva uzavretá 28.11.2000 vo
forme notárskej zápisnice N1 93/00, Nz 213/00 určená za neplatnú, z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že
tento záver súd vyslovil pre vady plnomocenstva spočívajúce v jeho neurčitosti, pretože nebol uvedený

rozsah splnomocnencovho oprávnenia, pričom tento právny záver prvostupňového súdu bol potvrdený
aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove 11C/99/2007 zo dňa 27.8.2008, z ktorého odôvodnenia vyplýva,
že plnomocenstvo nespĺňalo náležitosti v zmysle § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto ako
jednostranný úkon je v zmysle § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatný, čo bolo dôvodom, že splnomocnenec
nemohol uzatvoriť platným spôsobom darovaciu zmluvu.

Poukazujúc na odôvodnenie rozsudkov 6C/450/02 a rozsudok Krajského súdu v Prešove 11Co/99/2007
súd zdôrazňuje, že vo veci 6C/450/02 konajúce súdy vyslovili neplatnosť právneho úkonu pre
jeho neurčitosť a nie pre duševnú poruchu konajúcej osoby, ktorá by ju robila na tento právny
úkon neschopnou. Z toho dôvodu súd upozorňuje, že nepochybne dôvod neplatnosti skúmaný vprejednávanej veci (§ 38 ods. 2 OZ) je dôvodom závažnejším než neplatnosť právneho úkonu pre
jeho neurčitosť. Neurčitosťou totiž môže trpieť iba inak právne relevantný úkon, pretože neurčitosť je
najmenej závažným deliktom konajúcej osoby pri hodnotení platnosti úkonu vo vzťahu k ustanoveniam

§ 38 OZ (duševná porucha) a § 39 OZ (rozpor obsahu alebo účelu úkonu so zákonom, respektíve
jeho obchádzanie, či rozpor s dobrými mravmi). Z povahy taxatívnej úpravy neplatnosti právneho úkonu
vyplýva, že pokiaľ súd zistí neplatnosť právneho úkonu pre jeho vady uvedené v zmysle ustanovení §
38 OZ, zaoberať sa hodnotiť neurčitosť takéhoto právneho úkonu podľa kritérií uvedených v ustanovení
§ 37 ods. 1 OZ, by bolo nadbytočné.

Hodnotiac dôkazy v zmysle ustanovenia § 132 OSP, teda každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci, súd poukazuje na obsah výpovede žalovaného v 1.rade, ktorý uviedol, že
mamu denne navštevoval pri jej hospitalizácií a vždy ho poznala a vedela o čom sa rozprávajú, súd
poukazuje aj na obsah vyjadrení žalovanej v 3.rade, teda účastníčky konania, ktorá bola ako do úvahy
pripadajúci dedič opomenutá, táto sa so svojou argumentáciou nepripojila k žalobcom požadujúcim

určenie neplatnosti závetu, ale naopak svojou argumentáciou pomerne jednoznačne podporila záver, že
O. S. nekonala v duševnej poruche, v dôsledku ktorej by bola nespôsobilá k spísaniu závetu a potvrdila,
že závetom prezentovaný prejav vôle bol dlhodobým zámerom O.F. S., F.. Z..
Vecná legitimácia účastníkov konania plynie z obsahu, z dedičských spisov 2D/953/00, a 5D/211/2009.
Právny zástupca žalovaných v 1. a v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 3.7.2012, vzniesol námietku

premlčania nároku napadnúť závet v časti, v ktorej je neplatný, pretože ide o relatívne neplatný právny
úkon a dotknutá osoba sa ho musí domáhať v objektívnej trojročnej premlčacej lehota. Poukázal na
uznesenie 2D/953/00, ktorým bolo konanie v dedičskej veci prerušené a deťom, teraz účastníkom
konania bolo uložené, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali žalobu o určenie
neplatnosti závetu poručiteľky. Nakoľko tak urobili až po uplynutí stanovenej uznesení považuje toto

právo za premlčané (čl. 150).
Ochranu neopomenuteľných dedičov zákon zabezpečuje tým, že považuje závet v tej
časti, ktorá odporuje právu neopomenuteľných dedičov na ich dedičský podiel, za
neplatný. V tomto prípade ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a
ods. 1 OZ. Z toho vyplýva, že závet
sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je týmto právnym úkonom poručiteľa dotknutý, neplatnosti
právneho úkonu nedovolá. V prípade dovolania sa neplatnosti závetu môže byť závet neplatný buď
celkom, alebo len sčasti.
Neopomenuteľný dedič sa svojho práva na povinný podiel môže dovolávať v rámci dedičského konania.

Ak sa neplatnosti závetu v tomto konaní nedovolá, znamená to, že s dedičským nástupníctvom podľa
závetu súhlasí.
Súd poukazuje na obsah uznesenia na čl. 40 spisu 2D/953/00 zo dňa 26.7.2001, ktorým bolo dedičské
konania prerušené, dedičom uplatňujúcim svoje práva bolo uložené do 30 dní podať žalobu o neplatnosť
závetu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.9.2001. Poukazujúc na univerzálnosť predmetu

dedičstva odkázaného závetom je zrejmé, že tento sa vzťahuje aj na novoobjavený majetok a márne
uplynutie lehoty na podanie žaloby o neplatnosť závetu má za následok, že v ďalšom priebehu
dedičského konania sa na takéhoto dediča neprihliada (§ 175 k, ods. 2, veta posledná OSP).
Podľa § 175 k, ods. 2, OSP, ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo

sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak
žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
Nakoľko uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.9.2001 uplynutím 30 dní teda dňa 11.10.2001
nastali účinky predpokladané v ustanovení § 175 k, ods. 2, veta posledná OSP (žalobu o neplatnosť
závetu žalobcovia podali až dňa 30.12.2010). Súd námietku premlčania vznesenú právnym zástupcom

žalovaných v 1. a 2. rade považuje za dôvodnú - poukazuje pri tom na to, že námietka premlčania bola a
uplatnená až na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, preto súd do tohto momentu vykonával
dokazovanie popísané v odôvodnení tohto rozsudku a nakoľko dokazovanie už bolo vykonané, súd ho
v rozsudku vyhodnotil.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 podľa ktorého v zložitých

prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.