Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/112/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810211207
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8810211207.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcov: 1. Ľ. S., D..

XX.X.XXXX, H. N. XXX XX S. X, 2. V. S., D.. XX.X.XXXX, H. N. Ž. X, Z., v konaní zastúpená žalobkyňou
v 1. rade, 3. O. G., D.. XX.X.XXXX, H. N. XXX XX S. D. H., Z.. M. Č.. XXXX/XX, 4. M. S., D.. X.X.XXXX,
H. N. XXX XX A. X, 5. O. F., F.. S.Á., D.. XX.X.XXXX, H. N. XXX XX A. H. XXX, 6. M. Ž., F.. S., D..
X.X.XXXX, H. N. F. XXXX/XXX, XXX XX A. N., 7. O. O., F.. S., D.. XX.XX.XXXX, H. N. XXX XX A. H.
XXX, žalobcovia v 3. až 7. rade právne zastúpení JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, Advokátska
kancelária, M.R.Štefánika č. 2465, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1. V. S., D.. XX.X.XXXX,
2. O. S., F.. G., D.. XX.X.XXXX, P. N. XXX XX S. D. H., Z.. P. Č.. XX/XX, H. Š.I. XXX/XX, A.. Z.. XXX,

XXX XX A. X - C., Č. F., 3. A.. V. S., F.. S., D.. XX.XX.XXXX, N. P. XXX, XXX XX A. X - Č., Č.I. F. všetci
právne zastúpení JUDr. Petrom Rychnavským, advokátom, Advokátska kancelária Rázusova 111/19,
093 01 Vranov nad Topľou, o určenie neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcov zamieta.

Žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznáva proti žalobcom v 1. až 7. rade nárok náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

Znalec MUDr. Miloš Burič má nárok proti žalobcom v 1. až 7. rade na náhradu trov konania v súvislosti
so znaleckým dokazovaním, a to v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania ako aj o výške znalečného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.12.2010 domáhali voči žalovaným určenia
určenia neplatnosti závetu poručiteľky O. S., rod. Z. D.. XX.X.XXXX, naposledy bytom vo Vranove nad

Topľou, zomr. X.XX.XXXX spísaného na Notárskom úrade M.. Š. Š. vo Vranove nad Topľou, vo forme
notárskej zápisnice zo dňa 6.11.2000, ktorým boli za dedičov ustanovení žalovaní v 1. a v 2. rade.
Žaloba bola odôvodnená tým, že poručiteľka bola dňa 29.10.2000 hospitalizovaná v diabetickej kóme
na internom oddelení NsP vo Vranove nad Topľou. Deň po jej hospitalizácií mal ošetrujúci lekár oznámiť
žalobcom, že stav ich matky je vážny, pretože jej odumiera mozog, v dôsledku čoho mali byť utlmené jej
poznávacie a rozhodovacie schopnosti. Žalobcovia upozornili, že v konaní vedenom na Okresnom súde
v Vranov nad Topľou pod sp. zn. 6C/452/2002, bol za účelom posúdenia duševného stavu neb. O. S.

vypracovanýznaleckýposudokznalcomzodboruzdravotníctvaodvetviepsychiatriaMUDr.A.Š.apodľa
záverov tohto posudku nebohá O.Á. S. trpela duševnou poruchou, organickým psychosyndrómom v
dôsledku ktorého jej spôsobilosť na právne úkony bola výrazne obmedzená. Žalobcovia v rámci právnej
argumentácie žaloby poukázali na ustanovenia § 37, § 38, § 39 a § 479 Občianskeho zákonníka.2. Žalovaní v 1 a v 2. rade k žalobe žalobcov uviedli, že túto navrhujú zamietnuť. Žalovaná v 3. rade
rovnako žiadala žalobu zamietnuť, nevidela dôvod, prečo by mala byť zrušená „mamina vôľa“, ktorá sa

rozhodla venovať svoju čiastku žalovanému v 1 rade, nakoľko tento sa o ňu staral a navštevoval ju.
Žalovaná v 3. rade tiež podrobne popísala priebeh všetkých súdnych sporov súvisiacich s predmetom
konania.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Vranov

nad Topľou sp.zn. 5D/211/2009, obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 2D/953/00, obsahu
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6C/881/2000 a obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu
sp.zn. 6C/450/2002, z vyššie uvedených spisov bolo oboznamovaný obsah Notárskej zápisnice
napísanej v Notárskom úrade JUDr. Š. Š. č. N 193/00, Nz 213/00, obsah Notárskej zápisnice napísanej
v Notárskom úrade JUDr. Š. Š. č. N 180/00, Nz 196/00, Rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 6C/450/02-126
z 27.8.2008, Znalecký posudok MUDr. A. Š.Š. č. 23/2006 spolu s Vyjadrením znalca k Znaleckému

posudku č. 23/2006. Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom pôvodne žalobcu v 1. rade A. S. a
žalobkyne v 3. rade, svedkov V. G., manžela žalobkyne v 3. rade, I. S. manželky žalobcu vo 4.rade,
výsluchom žalovaného v 1. rade, písomnými vyjadreniami žalovanej v 3. rade a zistil tento skutkový
stav veci:

4. Dňa 6.11.2000 bola notárom JUDr. Š. Š. na internom oddelení NsP vo Vranove nad Topľou spísaná
notárska zápisnica N1 80/00, Nz 196/00, ktorej obsahom bol závet O. S., rod. Z., D.. XX.X.XXXX,
naposledy bytom S. D. H., X.. Č. Č.. XXX/XXX, v zmysle ktorého táto pri „plnom vedomí, z vlastnej
vôle, bez akéhokoľvek nahovárania, alebo ovplyvňovania zo strany iných osôb“ pre prípad svojej
smrti všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok zanechala svojmu synovi V. S., D.. XX.X.XXXX

a jeho manželke O. S., F.. G. D.. XX.X.XXXX. V ďalšej časti závetu uvádza, že bola poučená o
práve neopomenuteľných dedičov v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka a týchto neopomenuteľných
dedičov žiada, aby jej poslednú vôľu rešpektovali. V závete ďalej vyhlásila, že aj napriek tomu, že
je v súčasnej dobe hospitalizovaná, neužíva žiadne lieky, ktoré by ovplyvňovali jej ovládaciu, alebo
rozpoznávaciu schopnosť.

5. Z obsahu pripojeného spisu 6C/450/02 vyplýva, že na strane žalobcov vystupovali rovnakí účastníci
ako v prejednávanej veci a na strane žalovaných bol žalovaným v 1.rade V. S. ako žalovaná v 2. rade
A.. V. S. (teraz žalovaná v 3. rade). Predmetom sporu bolo určenie neplatnosti právneho úkonu, a to
konkrétne darovacej zmluvy uzavretej 28.11.2000 vo forme notárskej zápisnice N193/00, Nz 213/00 na

Notárskom úrade JUDr. Š. Š., ktorou O. S., rod. Z. v zastúpení O. S. rod. G. darovala žalovanému V.
S. svoj spoluvlastnícky podiel 1 zapísaný pod N. V. X/XX zapísaný pod N. z nehnuteľností vedených D.
U. Č.. XXX k.ú. Č., ako parcely č. XXX záhrady vo výmere 149 m2, parcely č. XXX zastavané plochy
vo výmere 494 m2, a stavba dom súpisné číslo XXX postavený na parcele XXX. Žalobcovia žalobu
v konaní 6C/450/02 odôvodnili tým, že zmluva bola uzavretá ich nebohou matkou v čase, kedy bola

hospitalizovaná pre závažné zdravotné problémy, v dôsledku ktorých trpela psychickou poruchou, ktorá
jej neumožňovala robiť právne úkony, ani posúdiť svoje konanie. Súčasne bola žaloba odôvodnená
neurčitosťou plnomocenstva, ktoré udelila nebohá O. S. splnomocnencovi O. S., F.. G. .

6. V konaní 6C/450/02 bol pre posúdenie duševného stavu neb. O. S., rod. Z. podaný znalecký posudok

č. 23/2006, ktorý vypracoval MUDr. A. Š. súdny znalec z odboru zdravotníctva, farmácie, odvetvie
psychiatria. Znalec v nálezovej časti posudku okrem iného konštatuje, že z prepúšťacej správy interného
oddelenia NsP Vranov nad Topľou, kde posudzovaná nebohá O. S. bola hospitalizovaná od 29.10.2000
do 9.11.2000, vyplýva, že bola prijatá pre poruchu vedomia pri vysokých hodnotách cukru v krvi -
diabetes, stav bol postupne kompenzovaný a pacientka nastavená na inzulinoterapiu, do liečby boli

pridané lieky na zlepšenie prekrvenia a celkový stav postupne zlepšený, pacientka rehabilituje, dňa
9.11.2000 bola preložená na doliečovacie oddelenie NsP Vranov za účelom doliečenia a pokračovania
v rehabilitácií. Znalec ďalej konštatuje, že z lekárskeho nálezu zo dňa 6.11.2000 vyplýva, že pacientka
je toho času hospitalizovaná na internom oddelení NsP a v rámci celkovej liečby neužíva žiadne lieky,
ovplyvňujúce psychické funkcie a jej zdravotný stav nie je v rozpore s možnosťou právneho konania

občiansko-právnych a majetko-právnych záležitostiach - podpísaný ošetrujúci lekár MUDr. Z. H.. Znalec
ďalej konštatuje, že po prezretí archívu doliečovacieho oddelenia Vranovskej nemocnice bolo zistené,
že chýba chorobopis nebohej O. S.. V závere posudku znalec uvádza, že v dôsledku duševnej poruchy
organického psychosyndrómu so stavmi dezorientácie a počínajúcim rozvojom demencie bola ovládaciaa rozpoznávacia schopnosť posudzovanej nebohej O. S. v čase podpísaného splnomocnenia znížená
čiastočne a podstatnou mierou, preto uzatvára, že jej spôsobilosť na právne úkony v čase podpísania
splnomocnenia bola výrazne obmedzená.

7. Vyjadrením znalca č. 68/2006 bol znalecký posudok č. 23/2006 doplnený a znalcom bolo zdôraznené,
že znalecký posudok u posudzovanej je vystavený až po jej smrti a preto záver znaleckého posudku je
formulovanýznalcomlenzdostupnýchzdravotnýchzáznamov,bezklinickéhopsychiatrického,prípadne
psychologického vyšetrenia posudzovanej. Známky duševnej poruchy organického psychosyndrómu sa

vyskytujú u 30-35% zdravých ľudí vo veku nad 75 rokov a u posudzovanej nebohej s prihliadnutím na
vyšší vek bola naviac zistená nedostatočne liečená poruchu metabolizmu cukru a cukrovka druhého
typu. Ochorenie mozgu na toxometabolickom podklade, ako následok nedostatočne kompenzovanej
cukrovky mohol výrazným spôsobom ovplyvňovať jej celkové funkcie mozgu a to predovšetkým
pamäť, orientáciu, súdnosť, kritičnosť a tým hlavne rozpoznávacie a ovládacie schopnosti zo súdno-
psychiatrického hľadiska. Preto orientácia posudzovanej osoby miestom, časom a situáciou v čase

skutku bola podmienená aj celkovým somatopsychickým stavom a mohla kolísať, čo znamená, že v
určitomčaseapriestorebolaposudzovanáorientovanásprávne,avšakvzhľadomkpostihnutiumozguaj
nepodstatné zmeny v ionovej rovnováhe kolísaním glykémie - hladiny cukru mohlo dôjsť u posudzovanej
nebohej ku čiastočne prípadnej celkovej dezorientácií, a to i v priebehu niekoľkých hodín, prípadne
dní. V ďalšej časti svojho vyjadrenia k znaleckému posudku znalec predpokladá (strana 3. vyjadrenia),

že vzhľadom k závažnosti právneho úkonu, tento mal byť vykonaný v čase celkovej stomatopsychickej
stabilizácie posudzovanej pri slobodnom a dobrovoľnom rozhodnutí po vzájomnej rodinnej dohode a
nie počas závažných komplikácií a následkov nedostatočne liečenej cukrovky. Súdny znalec vyjadrenie
ošetrujúceho lekára MUDr. Z. H. zo dňa 6.11.2000 rešpektuje, avšak dodáva, že: „...ku ďalšiemu konaniu
a právnej spôsobilosti bolo potrebné realizovať psychiatrické a psychologické vyšetrenie posudzovanej,

ktoré by vierohodne určilo stupeň mozgovocievného metabolického poškodenia, respektíve celkový
duševný stav a právnu spôsobilosť posudzovanej nebohej. V súčasnosti je toto posúdenie spôsobilosti
na právne úkony nebohej len v rovine teoretickej a pravdepodobnej z dôvodu chýbajúcich záverov
vyššie uvedených klinických vyšetrení“. Znalec ďalej zastáva stanovisko, že jednoznačným potvrdením
a nálezom po smrti by samozrejme bola pitevná správa a nález poškodenia a morfologických zmien na

mozgu posudzovanej nebohej, prípadne za života opakovane realizované závery CT mozgu.

8. Pôvodný žalobca v 1. rade A. S. vo výpovedi uviedol, že matku navštívil v čase, keď bola
hospitalizovaná asi sedem, možno desať dní pred úmrtím. Uviedol, že boli chvíle, kedy ho registrovala a
poznala, ale však boli aj chvíle, kedy mala výpadok pamäte a viac-menej blúznila, pretože sa ho pýtala

na veci, ktoré sa neudiali. Žalobca v 1.rade navštívil svoju matku až v čase, keď bola hospitalizovaná
na doliečovacom oddelení ( po vyhotovení závetu - poznámka súdu).

9. Žalobkyňa v 3. rade uviedla, že po prijatí nebohej O. S. na interné oddelenie jej ošetrujúci lekár MUDr.
H. Z. uviedol, že v krvi jej bola zistená prítomnosť alkoholu a upozornil súrodencov, aby boli pripravení

na všetko, pretože jej stav považoval za vážny. Mamu navštívila asi tretí deň po hospitalizácií, pričom
niekedy ju spoznávala a inokedy nie.

10. Svedok V. G. - manžel žalobkyne v 3.rade vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti uvádzané
žalobkyňou v 3.rade a uviedol, že tri, štyri dni po hospitalizácií s manželkou navštevovali O. S., ktorá

vôbec nekomunikovala a až na štvrtý deň ich registrovala a spoznala. Potvrdil, že pozornosť a schopnosť
komunikovať O. S. bola premenlivá.

11. Svedkyňa I. S. - manželka žalobcu vo 4.rade uviedla, že počas návštevy svokry O. S. v októbri 2000
zistila, že táto leží v izbe v zlom stave, v dôsledku čoho bola privolaná lekárska služba prvej pomoci a

takto došlo k následnej hospitalizácií na internom oddelení. V nasledujúci deň navštívili O. S., ktorá sa
však vyjadrovala k iným veciam, než ju oslovila ona s manželom, ako príklad uviedla, že manžela síce
spoznala, ale ju už nie. Uviedla, že O. S. navštevovala asi každý druhý deň počas jej hospitalizácie a v
priebehu tejto hospitalizácie sa s ňou nedal viesť zmysluplný logický rozhovor.

12.Zobsahulekárskehonálezuzodňa6.11.2000(vdeňspísaniazávetu),ktoréhoautorombološetrujúci
lekár MUDr. H. Z., vyplýva, že ošetrujúci lekár konštatuje, že zdravotný stav pacientky nie je v rozpore
s možnosťou právneho konania v občiansko-právnych, alebo majetkovo právnych záležitostiach.13. Súdom v konaní sp.zn. 6C/450/2002 bola darovacia zmluva uzavretá 28.11.2000 vo forme notárskej
zápisnice N1 93/00, Nz 213/00 určená za neplatnú, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že tento
záver súd vyslovil pre vady plnomocenstva spočívajúce v jeho neurčitosti, pretože nebol uvedený

rozsah splnomocnencovho oprávnenia, pričom tento právny záver prvostupňového súdu bol potvrdený
aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove 11C/99/2007 zo dňa 27.8.2008, z ktorého odôvodnenia vyplýva,
že plnomocenstvo nespĺňalo náležitosti v zmysle § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto ako
jednostranný úkon je v zmysle § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatný, čo bolo dôvodom, že splnomocnenec
nemohol uzatvoriť platným spôsobom darovaciu zmluvu.

14.Súdvpredmetnejvecirozhodolrozsudkomsp.zn.10C/112/2010-161zodňa3.7.2012,ktorýmžalobu
zamietol s tým, že o trovách bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

15. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn.
10Co/140/2012-179 zo dňa 28.3.2013 zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a v rozsahu

zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že spôsobilosť
poručiteľky na právne úkony je spochybňovaná jednak v tomto konaní, ako aj v predchádzajúcej veci
vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 6C/450/02, v ktorom bol vypracovaný
znalecký posudok MUDr. A. Š., súdneho znalca z odboru zdravotníctva, farmácie, a to z odvetvia
psychiatrie. Pričom znalec konštatuje, že na základe predloženej dokumentácie v dôsledku duševnej

poruchy, a to organického psychosyndrómu so stavmi dezorientácie a počínajúcim rozvojom demencie,
bola ovládacia a rozpoznávacia schopnosť posudzovanej nebohej O. S. v čase podpísaného
splnomocnenia znížená čiastočne a podstatnou mierou, t.z., že jej spôsobilosť na právne úkony v čase
podpísania splnomocnenia bola výrazne obmedzená. V doplnení tohto znaleckého posudku znalec
pripustil, že jeho záver bol vykonaný na základe dostupných zdravotných záznamov, a to bez klinického

psychiatrického alebo psychologického vyšetrenia posudzovanej. Táto okolnosť, ktorú znalec pripustil
vo svojom doplnení znaleckého posudku alebo vyjadrení pod č. 68/2006 nič nemení na okolnosti,
že z tohto znaleckého posudku vyplýva výrazná obmedzenosť poručiteľky v spôsobilosti robiť právne
úkony. Pokiaľ súd prvého stupňa chcel dospieť na základe ďalšieho dokazovania k iným skutkovým
zisteniam, mohol k nim dospieť len vtedy, pokiaľ by boli tieto podporené hodnovernými dôkazmi, ktorými

by tento dôkaz v podobe znaleckého posudku, o ktorý sa žalobcovia v tomto konaní opierali, bol
vyvrátený. Súd prvého stupňa však nevykonal vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a oboznámený
znalecký posudok nedáva podklad pre skutkové zistenia a právne závery, ktoré súd prvého stupňa
urobil a možno konštatovať, že tento dôkaz súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil. Pokiaľ súd prvého
stupňa poukazuje na výpoveď ošetrujúceho lekára zadováženú taktiež v predchádzajúcom konaní pod

sp. zn. 6C/450/2002 bolo potrebné so zreteľom na všetky okolnosti v predmetnej veci, taktiež tohto
ošetrujúceho lekára dôsledne vypočuť a len na základe takéhoto dokazovania by bolo možné dospieť k
iným skutkovým zisteniam než to zatiaľ vyplýva z predložených dôkazov. Súd vo veci vypočul svedka G.
a svedkyňu S., z výpovede ktorých však nevyplývajú skutkové zistenia, ktoré urobil súd prvého stupňa,
pretožetítosvedkoviaspochybniliduševnýstavporučiteľkyzhľadiskaspôsobilostiporučiteľkynaprávne

úkony. Z výpovede svedkyne S. napr. vyplýva, že v čase, keď bola spoločne s manželom navštíviť
poručiteľku v nemocnici, poručiteľka ju nepoznala napriek tomu, že svedkyňa bola vnučkou poručiteľky.
Naviac je potrebné konštatovať, že vo veci neboli vypočutí žalobcovia v 3., 4., 5. a 6. rade a riadne
nebola vypočutá ani žalovaná v 2. rade. Všetky tieto okolnosti spôsobili, že súd prvého stupňa urobil
vo veci dokazovanie, v rozsahu ktorý nepostačuje na rozhodnutie vo veci, ako bolo vyššie naznačené,

skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa vo veci urobil nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a za
týchto okolností rozhodnutie súdu prvého stupňa predčasné a nepreskúmateľné. V ďalšom konaní bude
povinnosťousúduprvéhostupňapredovšetkýmvykonaťdokazovanievnaznačenomsmerespočívajúce
vo vypočutí všetkých účastníkov, ktorí vo veci vypočutí neboli, vo vykonaní kontrolného znaleckého
dokazovania zaoberajúceho sa duševným stavom poručiteľky v čase zriaďovania predmetného závetu,

ktorýbydôsledneakritickysavyporiadalsoznaleckýmposudkomazisteniami,ktorýurobilznalecMUDr.
Š. V. taktiež sa vyžaduje vo veci dôsledné vypočutie ošetrujúceho lekára poručiteľky, ktorý túto ošetroval
v čase jej hospitalizácie na internom oddelení NsP vo Vranove nad Topľou. Až po takto vykonanom
dokazovaní bude možné vo veci urobiť spoľahlivý záver o spôsobilosti poručiteľky na právne úkony
v čase spisovania predmetného závetu vo forme notárskej zápisnice. V konečnom rozhodnutí o veci

rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania.

16. Po rozhodnutí krajského súdu v predmetnej veci súd doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu vo 4.
rade M. S., žalovanej v 2. rade, žalobkyne v 5. rade, žalobkyne v 6. rade, žalobkyne v 7. rade, svedkyneMUDr. X., svedka MUDr. H. Z., znaleckým posudkom MUDr. O.V. N., znalca z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvia psychiatria a zistil nasledovný skutkový stav:

17. Z výpovede žalobcu vo 4. rade M. S. vyplynulo, že podľa jeho názoru matke dali podpísať čistý papier
a potom dopísali, čo chceli. K matke chodil stále, raz týždenne určite. Nevedel nič o tom, že by matka
chcela dať svoj majetok jednému z detí. Brat V. za mamou tiež chodil, stretávali sa tam.

18. Žalovaná v 2. rade vo výpovedi uviedla, že nie je pravda, že si niečo dopísali. Svokra chcela

spísať závet. Zavolali notára JUDr. Š., prišiel so svojou zamestnankyňou. Opýtal sa lekára, svokra bola
normálna. Oni išli vonku, on išiel dnu. Opýtal sa jej všetko, všetko spísali. Väčšinou za svokrou chodili
obidvaja.Väčšinoutamostávaljejmanžel,onsastaralosvokrucelkomkukoncu.Svokrabolanormálna,
všetko vedela. Keď odišla do nemocnice, svedkyňa chcela nechať aj robotu, že sa o ňu postará, lebo
nebol kto sa o ňu postarať. Pohreb svokre vystrojili žalovaní v 1. a 2. rade.

19. Žalobkyňa v 5. rade O. F. vo výpovedi uviedla že s babkou bývali v kontakte málo. Čo sa udialo
s dedičstvom sa dozvedela na pohrebe. Rozhodla sa pridať na stanu žalobcov, nakoľko aj jej otec bol
dedičom po poručiteľke.

20. Žalobkyňa v 6. rade M. Ž. uviedla, že žalobu podali žalobcovia z dôvodu, že vlastní súrodenci vyňali

ich otca zo závetu a v tejto súvislosti mali pocit krivdy.

21. Žalobkyňa v 7. rade O. O. uviedla, že informácie má iba z počutia. Babka bola u nich raz, keď bola
žalobkyňa ešte na základnej škole, nebola na dedkovom ani na babkinom pohrebe.

22. Svedkyňa O.. X., ošetrujúca lekárka O. S., vo svojej výpovedi uviedla, že žiadne známky demencie
u nej nebadala. Bola čulá a chcela byť v jej veku ako bola ona. Dlhoročne má pacientov, ktorí majú
cukrovku. Táto nikdy nemala straty vedomia z toho, že bola postihnutá cukrovkou. Svedkyňa vyjadrila
pochybnosť, že mohla trpieť takou demenciou, aby nevedela, čo robí. Uviedla, že sa pamätá, že boli pri
nej, aby „svedčila, že bola nesvojprávna“. Svedkyňa povedala rázne, že v žiadnom prípade, lebo babka

bola pri plnom vedomí, nikdy stavy demencie neboli, pričom prácu robí 36 rokov. Uviedla „Oni boli pri
mne s tým, že nech idem svedčiť, že babka bola nesvojprávna.“

23. Svedok MUDr. H. Z. uviedol vo svojej výpovedi, že v roku 2000 pracoval ako lekár na internom
oddelení vranovskej nemocnice, avšak z uvedeného obdobia si nič nepamätá.

24. Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatrie MUDr. O.
N. č. 5/2017 vyplýva, že z dôvodu chýbajúcej zdravotnej dokumentácie nie je možné objektívne a v
komplexnosti posúdiť psychický stav nebohej O. S. rod. Z., R. X.XX.XXXX a teda aj jej spôsobilosť
6.11.2000 vykonať právny úkon - spísanie závetu. V čase spísania závetu veľmi pravdepodobne

trpela kognitívnou poruchou (poruchou poznávacích funkcií), avšak posúdiť hĺbku a závažnosť tejto
poruchy v kontexte vykonaného právneho úkonu nie je z dostupnej zdravotnej dokumentácie možné.
Kognitívna porucha (porucha poznávania) sa vo všeobecnosti vyznačuje poruchami orientácie, vizuálno
- priestorovej koordinácie, poruchami pamäti, pozornosti, v ťažších prípadoch aj poruchami reči,
narušením súdnosti a kritickosti myslenia, ale prejavuje sa aj v oblasti emočného prežívania v zmysle

emočnej nevyrovnanosti, podráždenosti resp. zvýšenej impulzívnosti. Z hľadiska klinickej závažnosti sa
vo všeobecnosti delí na ľahké, stredne ťažké a ťažké. Ľahké kognitivne poruchy spravidla nemajú žiadny
forenzný význam v občianskom resp. trestno-právnom konaní. Stredne ťažké môžu resp. nemusia
mať forenzný význam, tie sa posudzujú vždy individuálne v závislosti od konkrétneho prípadu. Ťažké
kognitivne poruchy (demencie) spravidla zásadným a forenzne významným spôsobom ovplyvňujú

spôsobilosť na právne úkony a majú význam ako v občianskom tak aj v trestnom konaní, pretože majú
za následok nespôsobilosť vykonať právne úkony. Na otázku, či zistená duševná porucha, ktorou trpela
O. S. v čase spísania závetu dňa 6.11.2000 mohla mať - pravdepodobne mala - s určitosťou mala za
následok to, že by bola na tento právny úkon neschopnou, znalec odpovedal, že túto otázku nemožno
zodpovedať z dôvodu chýbajúcej resp. neúplnej zdravotnej dokumentácie a absencie zodpovedajúcich

morfologických vyšetrení mozgu (CT resp. NMR vyšetrenie). Znalec tak isto uviedol, že nemožno s
istotou popísať duševný stav nebohej O.F. S. v čase spísania závetu dňa 6.11.2000. Znalec nemá
odbornú kompetenciu hodnotiť prácu iných znalcov, a teda ani znalecký posudok nebohého MUDr. A. Š..
Išlo o mimoriadne komplikovanú vec navyše s neúplnou resp. chýbajúcou zdravotnou dokumentáciou.25. Žalovaná v 3. rade v písomnom podaní z 31.10.2018 uviedla stručný prehľad prejednávanej veci
s poukazom na svoje skoršie písomné podanie z 21.2.2011, v ktorom poukázala na vyjadrenie znalca

č. 68/2006 k znaleckému posudku č. 23/2006, v ktorom znalec uviedol, že posúdenie spôsobilosti na
právne úkony nebohej je v súčasnosti len v rovine teoretickej a pravdepodobnej z dôvodu chýbajúcich
záverov vyššie uvedených klinických vyšetrení. Poukázala aj na vyjadrenie MUDr. Z., ktoré je citované
v znaleckom posudku č. 23/2006, podľa ktorého O. S. v rámci celkovej liečby neužíva žiadne lieky
ovplyvňujúce psychické funkcie a jej zdravotný stav nie je v rozpore s možnosťou právneho konania v

občianskoprávnych a majetkoprávnych záležitostiach.

26. Žalobcovia v 3. až 7. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že v dobe platnosti
Civilného sporového poriadku je aj znalecký posudok znalca MUDr. A. Š. potrebné považovať za
znalecký posudok, ako taký a nie ako dôkaz listinou. Keď zoberieme závery znaleckého posudku A. Š.,
tento jednoznačne vo svojom závere potvrdil, že poručiteľka O. S. trpela poruchou, na základe ktorej

nebola schopná posúdiť následky právneho úkonu, ktorý bol urobený vo forme notárskej zápisnice ako
závet. K znaleckému posudku znalca MUDr. N., poukázal na odpoveď na otázku č. 3., kde sa vyjadruje
ku kognitívnej poruche, ktorou trpela poručiteľka O. S.. Tam jednoznačne popísal stupne tejto kognitívnej
poruchy, o ktorej sa vyjadruje aj v odpovediach na otázku 1. a 2., nie len na otázku 3. V kontexte dôkazu,
vykonaných na pojednávaní v tejto veci a hlavne výsluchu účastníkov konania, ako vnímali O. S., svoju

matku v čase hospitalizácie vo vranovskej nemocnici v roku 2000, je nutné uviesť a potvrdiť, že O. S.
trpelakognitívnouporuchouťažšiehostupňa,takakouvádzaznalec,apritomtoťažkomstupnijezrejmé,
že je ovplyvnená spôsobilosť osoby na právne úkony a toto obmedzenie spôsobilosti má význam tak v
občianskom ako aj v trestnom konaní ako uvádza znalec. Strany sporu a svedkovia, ktorí navštívili O. S.
v nemocnici počas jej hospitalizácie a v podstate až do jej smrti, presne popísali jej správanie, z ktorého

je nepochybné, že touto ťažkou kognitívnou poruchou trpela. Znalecký posudok MUDr. N. je potrebné
v súvislosti so znaleckým posudkom MUDr. Š., chápať ako jednoznačný dôkaz toho, že O. S. nebola
spôsobilá urobiť závet vo forme notárskej zápisnice zo dňa 6.11.2000. O hodnovernosti spôsobilosti
O. S. na právne úkony a správania sa notára, ktorý notársku zápisnicu vyhotovil, svedčí nepriamo aj
darovacia zmluva, ktorá predchádzala tomuto úkonu.

27. Žalobkyňa v 1. rade sa stotožnila s vyjadrením a prednesom právneho zástupcu žalobcov a žiadala,
aby súd sa tak isto pridržiaval znaleckého posudku, ktorý bol podaný už skôr MUDr. Š. v inej veci
prejednávanej pred tunajším súdom.

28. Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že nový znalecký posudok MUDr. N.
nedoniesol do tohto prípadu viacej svetla. Nebohá nikdy nebola psychiatricky liečená, nebohá nikdy
psychologickyvyšetrená,nebolijejnikdypodávanéžiadnepsychofarmaká.Každýobčanmáspôsobilosť
na práva, na právne úkony s tým, že nemá ju len vtedy, ak sa preukáže opak. Opak musí, byť ale
preukázaný exaktne, nie iba domnienkou. Nebohá O. S., F.. Z., urobila svoj právny úkon pri plnom

vedomí a svedomí, slobodne a zrozumiteľne, bez akéhokoľvek nátlaku a bez akýkoľvek vplyvov. Tomu
napovedá aj výpoveď jej ošetrujúcej lekárky MUDr. X., ktorá výslovne na pojednávaní konanom dňa
21.4.2015 uviedla, že išlo o pani, ktorá bola prirodzene inteligentná, bez známok demencie, čulá, ktorá
nemala nikdy straty vedomia. Naďalej trvajú na námietke premlčania z toho dôvodu, že žalobcovia boli
usmernení notárom, v akej lehote si majú podať žalobu, túto lehotu nedodržali.

29. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“)
neplatný je právny úkon pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

30. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny

úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

31. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k

vydedeniu uvedených potomkov.

32. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon zaplatný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

33. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

34. Naliehavý právny záujem žalobcom na určení neplatnosti závetu spočíva v tom, že žalobcovia ako
dedičia po O. S. môžu navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a
oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem súvisí s tým, že žalobou o určenie neplatnosti právneho
úkonu sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a právnej neistoty.

35. Na základe vykonaného dokazovania súd, pokiaľ ide o právo dovolať sa relatívnej neplatnosti závetu
v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka, uzatvára, že toto svoje právo mali žalobcovia (ich právni
predchodcovia) uplatniť na súde v lehote troch rokov odo dňa, kedy sa o existencii závetu ako dedičia
dozvedeli.

36. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka)
nastávajú okamihom, keď tento prejav vôle dôjde všetkým účastníkom relatívne neplatného úkonu.
Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčaniu; premlčacia doba je
trojročná (§ 101 Občianskeho zákonníka). (Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
3 Cdo 187/2006)

37. Z pripojeného dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2D/953/00 je zrejmé, že dedičia (ich právni
predchodcovia) po poručiteľke O. S. sa o existencii závetu dozvedeli najneskôr dňa 24.4.2001 na
pojednávaní v dedičskej veci po poručiteľke, kedy bol závet oboznámený v prítomnosti dedičov a
ich zástupcov súdnou komisárkou, pričom žaloba bola na súde podaná až dňa 30.12.2010, teda po

uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Pokiaľ sa teda žalobcovia domáhali neplatnosti závetu s
poukazom na ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka, súd považoval žalobu dedičov za nedôvodnú
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných a musel takúto žalobu zamietnuť.

38. Ďalej sa žalobcovia domáhali vyslovenia neplatnosti závetu poručiteľky O. S. podľa § 38 ods. 2

Občianskeho zákonníka z dôvodu, že poručiteľka trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento
právny úkon neschopnou. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho
konania alebo svoje konanie ovládnuť (viď Z IV, str. 456).

39. V konaní boli prezentované dôkazy nasvedčujúce tomu, že poručiteľka mohla v čase podpísania
závetu trpieť takouto duševnou poruchou, ale aj dôkazy svedčiace o opaku, teda nebolo jednoznačne
preukázané, že v čase, keď poručiteľka tento právny úkon robila, trpela duševnou poruchou, ktorá ju
robila na tento právny úkon neschopnou.

40. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je situácia, keď právny úkon urobila fyzická osoba
konajúca v prechodnej duševnej poruche, ktorá ju robí na tento konkrétny právny úkon neschopnou,
osobitným dôvodom neplatnosti.

41. Aj podľa rímskeho práva platilo, že za neplatný sa považoval právny úkon osoby, ktorá bola inak

duševne zdravá, ak právny úkon urobila v stave vylučujúcom normálne uvažovanie alebo v stave
nepríčetnosti (Gaius 3, 106, Paulus sent. 3, 4a, 5).

42. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ vyžaduje spoľahlivé zistenie, že účastník právneho
úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať. (R4/1971)

43. Pod duševnou poruchou podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné rozumieť nielen
duševnú poruchu, ktorá sa u konajúceho prejavovala po dlhší čas, ale aj prechodnú duševnú poruchu,
ktorá bola spôsobená fyzickou alebo duševnou vyčerpanosťou, dočasnou stratou pamäti, panickýmstrachom, alebo aj jednorazovým stavom spôsobeným vyplyvom alkoholu prípadne iných návykových
látok. Zároveň musí byť splnená podmienka, že momentálny duševný stav vylúčil u konajúcej osoby
možnosť posúdiť následky svojho konania či svoje konanie ovládať.

44. V prípade niektorých duševných porúch sa môžu vyskytovať tzv. svetlé chvíle, resp. okamihy
(lucidum intervallum). Ide o okamihy, kedy osoba postihnutá duševnou poruchou vie na prechodnú dobu
v plnej či obmedzenej miere posúdiť následky svojho konania či takéto konanie ovládnuť. Ak taká osoba,
ktorá nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a ani jej takáto spôsobilosť nebola obmedzená,

urobila právny úkon v uvedenom medziobdobí, považuje sa jej právny úkon platný.

45. Zistenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý urobila fyzická osoba v konkrétnom prípade pod vplyvom
duševnej poruchy, môže konštatovať iba súd. Svoje zistenie musí súd oprieť o znalecký posudok. Zo
znaleckého posudku musí vyplývať, že v konkrétnom prípade išlo u konajúceho o prechodnú duševnú
poruchu.

46. Ak má súd v konkrétnom prejednávanom prípade urobiť právny záver, že právny úkon je podľa
§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný, musí byť bez pochybností preukázané, že predmetná
osoba konala v duševnej poruche aspoň prechodnej povahy, ktorá by ju robila na predmetný právny
úkon nespôsobilou. Uvedené tiež znamená, že nie každá duševná porucha fyzickej osoby, ktorá robí

právny úkon, vedie k jeho absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ale len taká duševná porucha, ktorá
konajúcu osobu robí na tento právny úkon neschopnou z dôvodu, že nemôže posúdiť následky svojho
konania alebo svoje konanie ovládnuť.

47. V súdnom konaní je potrebné bezpečne zistiť jednak existenciu duševnej poruchy a zároveň či

táto duševná porucha mala vplyv na schopnosť konajúcej osoby, v prejednávanom prípade poručiteľky
O. S., posúdiť následky svojho konania a ovládnuť svoju vôľu. Znalecký posudok musí byť z hľadiska
odborného posúdenia zdravotného stavu osoby, ktorá v inkriminovanej dobe mala urobiť právny úkon v
duševnej poruche, odborným podkladom vo forme dôkazu, ktorý v spojitosti s ďalšími dôkazmi, by mal
viesť k záveru o tom, či posudzovaná osoba v danom okamihu konala pri robení predmetného právneho

úkonu v duševnej poruche alebo nie.

48. Vzhľadom na uvedené je vylúčené urobiť záver o konaní v duševnej poruche na základe
pravdepodobnosti, či za skutkových okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii súdu v zmysle §
191 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), neumožňujú urobiť v

uvedenom smere celkom jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie
§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

49. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z
15. 2. 2012, sp. zn. 30 Cdo 1560/2011, v ktorom sa uvádza, že ak výpočet okolností tvoriacich skutkový

nález (z ktorého znalec vychádzal pri spracovaní posudku pri zisťovaní duševnej poruchy konajúcej
osoby) pre nedostatok popisu informácií nevytvára skutkovú oporu v konkrétne prijatom posudku
(odborných odpovedí na súdom sformulované otázky), lebo prijatý posudok duševnú poruchu konajúcej
osoby (z dôvodu, že nie je konkrétne a logicky spätý so skutkovým nálezom) skôr predpokladá, než
zisťuje, nemožno na podklade takého znaleckého posudku pristúpiť k aplikácii § 38 ods. 2 Občianskeho

zákonníka.

50. Záver o neplatnosti právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka bude opodstatnený
len vtedy, ak bude dokazovaním bezpečne preukázané, že predmetná osoba urobila právny úkon
v duševnej poruche aspoň prechodnej povahy, ktorá vylučovala jeho rozpoznávaciu schopnosť

(schopnosť posúdiť následky svojho konania) a schopnosť určovaciu (schopnosť ovládnuť svoje
konanie), príp. aspoň jednu z nich (porovnaj vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Českej republik
z 15. 2. 2012, sp. zn. 30 Cdo 1560/2011).

51. Dôkazné bremeno o tom, či konajúci konal v konkrétnej situácii pod vplyvom duševnej poruchy, majú

tí, ktorí sa na základe určovacej žaloby domáhajú neplatnosti právneho úkonu urobeného takou osobou.
V prejednávanom prípade teda žalobcovia ako zákonní dedičia, domáhajúci sa neplatnosti závetu.52. Súd sa najprv zaoberal dôkazmi svedčiacimi v prospech žalobcov. Z výpovede pôvodného žalobcu
v 1. rade A. S. vyplynulo, že matku navštívil v čase hospitalizácie asi sedem, možno desať dní pred
úmrtím. Boli chvíle, keď ho registrovala a poznala, ale aj chvíle, kedy mala výpadok pamäte a „blúznila“,

pýtala sa na veci, ktoré sa neudiali. Žalobkyňa v 3. rade taktiež vo svojej výpovedi uvádza, že mamu
navštívila asi tretí deň po hospitalizácií, pričom niekedy ju spoznávala a inokedy nie. Uvedenej výpovedi
korešponduje aj výpoveď svedka V. G. - manžela žalobkyne v 3.rade, ktorý uviedol, že tri, štyri dni
po hospitalizácií s manželkou navštevovali O.F. S., ktorá vôbec nekomunikovala a až na štvrtý deň
ich registrovala a spoznala. Potvrdil, že pozornosť a schopnosť komunikovať O. S. bola premenlivá.

Svedkyňa I. S.Á. - manželka žalobcu vo 4. rade uviedla, že O. S. navštevovala asi každý druhý deň
počasjejhospitalizácieavpriebehutejtohospitalizáciesasňounedalviesťzmysluplnýlogickýrozhovor.
V prospech žalobcov vyznieva aj výpoveď žalobcu vo 4. rade M. S., ktorý napriek tomu, že matku
pravidelne navštevoval, kým ešte nebola hospitalizovaná, nevedel nič o tom, že by matka chcela dať
svoj majetok iba jednému z detí. Pokiaľ ide o žalobkyne v 5. rade, v 6.rade a 7. rade, ich informácie o
prejednávanej veci nadobudli iba sprostredkovane, z rozprávania ďalších rodinných príslušníkov, pričom

samotnú účasť v spore na strane žalobcov odôvodňovali najmä tým, že považovali za nespravodlivé, že
majetok mal nadobudnúť iba jeden z potomkov poručiteľky.

53. Čiastočne v prospech žalobcov vyznievajú aj závery znaleckého posudku MUDr. A. Š., ktorý
konštatuje, že na základe predloženej dokumentácie v dôsledku duševnej poruchy, a to organického

psychosyndrómu so stavmi dezorientácie a počínajúcim rozvojom demencie, bola ovládacia a
rozpoznávacia schopnosť posudzovanej nebohej O. S. v čase podpísaného splnomocnenia znížená
čiastočne a podstatnou mierou, teda že jej spôsobilosť na právne úkony v čase podpísania
splnomocnenia bola výrazne obmedzená.

54. Naopak v neprospech žalobcov a v prospech žalovaných vyznievajú najmä závery znaleckého
posudku znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatrie MUDr. O. N. č. 5/2017. V záveroch posudku
uviedol, že z dôvodu chýbajúcej zdravotnej dokumentácie nie je možné objektívne a v komplexnosti
posúdiť psychický stav nebohej O. S. rod. Z., zomrelej X.XX.XXXX, a teda aj jej spôsobilosť dňa
6.11.2000 vykonať právny úkon - spísanie závetu. V čase spísania závetu veľmi pravdepodobne trpela

poruchou poznávacích funkcií, avšak posúdiť hĺbku a závažnosť tejto poruchy v kontexte vykonaného
právneho úkonu nie je z dostupnej zdravotnej dokumentácie možné. Uviedol, že porucha poznávania,
ktorou O. S. pravdepodobne trpela, má tri formy, a to ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú, pričom každá z
týchto foriem by mala iný význam pre posúdenie spôsobilosti O. S. urobiť platný právny úkon. Znalec tiež
konštatoval, že otázku, či duševná porucha, ktorou trpela O. S. v čase spísania závetu dňa 6.11.2000

mohla mať za následok to, že by bola na tento právny úkon neschopnou, nemožno zodpovedať z
dôvodu chýbajúcej resp. neúplnej zdravotnej dokumentácie a absencie zodpovedajúcich morfologických
vyšetrení mozgu. Znalec tak isto uviedol, že nemožno s istotou popísať duševný stav nebohej O. S. v
čase spísania závetu dňa 6.11.2000.

55. Čiastočne v neprospech žalobcov vyznievajú aj závery vyjadrenia znalca č. 68/2006, ktorým bol
znalecký posudok č. 23/2006, o ktorý žalobcovia opierajú svoju žalobu, doplnený. Znalec totiž zdôraznil,
že záver znaleckého posudku je formulovaný znalcom len z dostupných zdravotných záznamov, bez
klinického psychiatrického, prípadne psychologického vyšetrenia posudzovanej. V ďalšej časti svojho
vyjadrenia k znaleckému posudku znalec iba predpokladá (strana 3. vyjadrenia), že vzhľadom k

závažnosti právneho úkonu, tento mal byť vykonaný v čase celkovej stomatopsychickej stabilizácie
posudzovanej pri slobodnom a dobrovoľnom rozhodnutí po vzájomnej rodinnej dohode a nie počas
závažných komplikácií a následkov nedostatočne liečenej cukrovky. Posúdenie spôsobilosti na právne
úkony nebohej je len v rovine teoretickej a pravdepodobnej z dôvodu chýbajúcich záverov vyššie
uvedených klinických vyšetrení. Jednoznačným potvrdením a nálezom po smrti by bola pitevná správa

a nález poškodenia a morfologických zmien na mozgu posudzovanej nebohej, prípadne za života
opakovane realizované závery CT mozgu.

56. Jednoznačne v neprospech žalobcov vyznieva obsah lekárskeho nálezu vyhotoveného v deň
spísania závetu dňa 6.11.2000, v ktorom ošetrujúci lekár MUDr. H. Z. konštatoval, že zdravotný

stav pacientky nie je v rozpore s možnosťou právneho konania v občianskoprávnych, alebo
majetkovoprávnych záležitostiach. Vo výpovedi lekár uviedol iba toľko, že sa bližšie na okolnosti prípadu
nepamätá.57. Tak isto v neprospech žalobcov vyznieva aj výpoveď ošetrujúcej lekárky poručiteľky MUDr. X.,
ktorá známky demencie u O. S. nebadala. Nikdy nemala straty vedomia z toho, že bola postihnutá
cukrovkou. Svedkyňa vyjadrila pochybnosť o tom, že mohla trpieť takou demenciou, aby nevedela, čo

robí. Svedkyňa dokonca vyjadrila náznaky ovplyvňovania od bližšie neurčených osôb, aby svedčila, že
O.F. S. bola nesvojprávna.

58. Vzhľadom vyššie uvedené a s poukazom na citovanú judikatúru súd uzatvára, že v danom prípade
sa žalobcom nepodarilo nepochybne a spoľahlivo preukázať, že v čase vykonania právneho úkonu -

spísania závetu dňa 6.11.2000, poručiteľka O. S., rod. Z., ktorá zomrela dňa X.XX.XXXX, trpela takou
duševnou poruchou, že nedokázala posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať. Súd
zdôrazňuje, že zistenie duševnej poruchy v rovine pravdepodobnosti nestačí na vyslovenie záveru o
neplatnosti uvedeného právneho úkonu. Dokonca ani zo svedeckých výpovedí samotných žalobcov
jednoznačne nevyplynulo, že O. S. bola v čase spísania závetu nepríčetná. Vo svojich výpovediach
totiž pripustili, že ich v určitých chvíľach poznávala, inokedy nespoznávala. Avšak skutočnosť, že dňa

6.11.2000 O. S.Á. spísala závet pri plnom vedomí, sa vykonaným dokazovaním nepodarilo vylúčiť.
Vzhľadom na uvedené súdu neostávalo iné, iba žalobu žalobcov zamietnuť.

59. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

60. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

62. V danom konaní boli žalovaní v celom rozsahu úspešní, pretože súd žalobu žalobcu zamietol.

Vzhľadom na uvedené im patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalobcom v rozsahu 100%.
O konkrétnej výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

63. Podľa ust. § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

64. Podľa ust. § 253 ods. 1,2,3 CSP ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené
výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo
priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť
preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana v lehote určenej
súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

65. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

66. Podľa ust. § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

67. Podľa ust. § 260 CSP ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade

výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

68. Podľa ust. § 2 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za
odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (ďalej len „znalečné“); ak je zadávateľov
viac, zodpovedajú za zaplatenie znalečného spoločne a nerozdielne.

69. V predmetnej právnej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie , za podaný znalecký posudok si
znalec vyčíslil odmenu v sume 448,87 eur.70. Keďže žalobcovia v konaní nezložili zálohu na trovy dôkazu v sume 500,- eur uloženú im v uznesení
súdu o nariadení znaleckého dokazovania a doposiaľ znalečné pre nezloženie zálohy nebolo možné
znalcovi priznať, súd rozhodol s poukazom na ustanovenie §262 ods. 1 CSP a zaviazal neúspešných

žalobcov nahradiť znalečné priamo znalcovi vo výške 100% , pričom o výške bude rozhodnuté po
právoplatnosti samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.