Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415215078
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415215078.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky
Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS,
s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti
povinnej: V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, o vymoženie 2.497,62 eura s príslušenstvom a trov

exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 9Er/908/2015-24
zo dňa 23.apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 9Er/908/2015-24 zo dňa 23.apríla 2018 p
o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej, súdnej

exekútorky so sídlom exekútorského úradu Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (EX 7912/15) zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"),
§ 45 ods. 1, 2, § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 Občianskeho zákonníka,
ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je treba zamietnuť.

2. Spísaním návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom dňa 15.03.2015 oprávnený
žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinnej a vymožením
pohľadávky s prísl. a trov exekúcie. Exekučným titulom v tomto konaní bol rozhodcovský rozsudok sp.
zn. II/2014-311, ktorý vydal dňa 30.04.2014 Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, so
sídlom v Bratislave.

3. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru uzatvorená
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 26..3.2008 číslo zmluvy 000787011180308
(ďalej „Zmluva“) v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami ( VOP) Podľa bodu IX.3 VOP :
zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z danej zmluvy, budú rozhodované v
rozhodcovskom naní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským
súdom Asociácie bánk.

4. Súd najskôr preskúmal exekučný titul z formálnej ako aj materiálnej stránky. Z formálnej stránky
skúmal, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti, ktoré
vyžaduje § 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) a z materiálnej
stránky, či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má splnené všetky hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné
vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí

jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke.5. Súd prvej inštancie pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu pôvodného oprávneného,
exekučného titulu a priloženej zmluvy o úvere zistil, že povinná uzavrela s VUB a.s. (právny predchodca
pôvodného oprávneného) zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru dňa 26.03.2008 na základe ktorej

poskytol povinnej úver vo výške 4.979 eur (150.000,-Sk). Súd prvej inštancie zastal názor, že zmluva
o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Ďalej
uviedol, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, a že úver poskytnutý na
základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru túto charakteristiku spĺňa. Poukázal na Smernicu Rady

93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch, z ktorej vyplýva, že
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Súd následne podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú

doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda,
čirozhodcovskádoložkazačlenenávrámcipodmienokštandardnejzmluvynespôsobujehrubýnepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zastal názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola
osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, obavy, že slabšia strana si svoju
pozíciu v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať,

sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, podľa názoru súdu, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa

všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal
dodávateľ ako prvý. Zdôraznil, že rozhodcovský súd je zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred
vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy
uvádzať. Súd bol toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky, a preto nie je vykonateľným exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku a zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky je nulitným právnym aktom. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované
ustanovenia rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol .
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že
súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a vykonať
ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr. zmluvu o
úvere. V danom prípade tak súd prvej inštancie nie je oprávnený vo veci konať, či už ako súd vyššej

inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný
súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v
zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa §
37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu, podľa § 227 CSP. Navyše oprávnený ako právny nástupca VÚB bol povinný

postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom VÚB postupovala v súlade s ust.
§ 93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s
tým,ževpredmetnombodejedanáklientovimožnosťneprijaťtútozákonomstanovenúponuku.To,žeju
neodmietol je podľa názoru oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ďalej namietal, že
súd prvej inštancie pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie

skutkového stavu, k čomu sa nemal možnosť vyjadriť, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Okrem toho postupom súdu prvej inštancie bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže
bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek právny úkon, ju nezákonne zvýhodňuje len na základe jej
postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinnej. Záverom dodal, že exekučný súd mu svojím
postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade

zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

7. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.8.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

9. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

10. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa

povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 31.03.2015, kedy
bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 15.03.2015 na vykonanie exekúcie na
základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej

bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave zo dňa 30.04.2014, sp. zn. II/2014-311, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 31.12.2014 a vykonateľnosť dňa 03.01.2015. Následne súdny exekútor podaním zo
dňa 10.06.2015 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.07.2015) požiadal príslušný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie
vydal napadnuté uznesenie, ktorým rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutej časti rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto
dôvody opakoval.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneného
vpodanomodvolaní,odvolacísúduvádza,žezmluvaoposkytnutíspotrebnéhoúveruzodňa26.03.2008
uzatvorená medzi VÚB a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou štandardným formulárovým
systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z úverovej
zmluvy a z výpisu z obchodného registra VÚB je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore VÚB, bol osobou,
ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto
spore povinná, bol osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa.

18. V tejto súvislosti odvolací súd dodal, že v danej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej doložky v zmluve o poskytnutí
spotrebného úveru uzatvorenej dňa 26.03.2008. S poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo
122/2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titulrozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

19. Odvolací súd poukazuje na článok II. bod 5 zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, ktorý znie
nasledovne: „Banka uzavretím tejto zmluvy navrhla, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu
boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeným v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom
banky na riešení sporov Stálym rozhodcovským súdom“. V súvislosti s uvedeným poukazuje aj na

znenie článku IX Všeobecných obchodných podmienok ods. 3: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky
spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvu, budú rozhodované v rozhodcovskom
konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom
Asociáciebánkpodľazákonač.510/2002Z.z.oplatobnomstyku.Rozhodcovskékonaniesakonávsídle
rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov
predložených stranami v lehote stanovej rozhodcom. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie,

ak nebude považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela
rozhodca stranám na adresu, ktorú strana uviedla, alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať alebo keď si ju ako poštovú
zásielku aj napriek oznámeniu pošty nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a
dňom doručenia nadobúda účinok právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa

dobrovoľne podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje
právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky,
ktorá je jej súčasťou.“

20.Vsúvislostisrozhodcovskoudoložkouanazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolací

súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19,
že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy
a jej VOP, tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v
predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. S

poukazom na uvedené potom treba považovať túto rozhodcovskú doložku bez ohľadu na jej formu a
znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
ho v neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako
neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a

štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

21. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v samotnej zmluve o poskytnutí
spotrebného úveru a jej VOP je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku

neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje
v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti
predmetnej rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej
doložky si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno

v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v
štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto
správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a
žiadosť súdneho exekútora zamietol.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).