Uznesenie – Neodstránitelné podmienky konania ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 32Cb/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116207723
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1116207723.3

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I právnej veci žalobcu: Milan Halász, miesto podnikania: Zupkova 710/15, 040
22 Košice - Dargovských hrdinov, IČO: 45 497 583, zastúpený: JUDr. Vladimír Zeleňák, advokát, Letná
47, 040 01 Košice, proti žalovanému: WinFin, a. s., so sídlom: Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 44
975 619, v konaní o zaplatenie 550,46 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

III.SúdupravujeprevádzkovateľasystémuSlovenskúpoštua.s.,IČO:36631124,sosídlomPartizánska
cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto rozhodnutia vrátil
žalobcovi sumu vo výške 26,3 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 12.04.2016 domáhal vydať rozhodnutie,
ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 550,46- eur s príslušenstvom, dôvodiac, že
na základe zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 17.02.2010, uzatvorenej medzi žalobcom ako
sprostredkovateľomažalovaným,akosamostatnýmfinančnýmagentom,žalobcaprežalovanéhovyvíjal
činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzatvoriť produktovú zmluvu, špecifikovanú v

Produktovom a províznom pláne. Zmluva stratila platnosť v októbri 2013, z dôvodu odstúpenia od zmluvy
zostranyžalovaného.Zasprostredkovaniežalobcovivznikolnároknaprovíziu,atovzmyslečl.Vzmluvy
o finančnom sprostredkovaní. Vzhľadom k tomu, že postup žalovaného pri úhrade dohodnutej provízie
nemá podľa žalobcu oporu v zmluve o finančnom sprostredkovaní a žalovaný doposiaľ neuhradil sumu
vo výške 550,46- eur, čo predstavuje 10% z priznaného nároku provízie, žalobca si uplatňuje predmetný
nárok súdnou cestou.

2. V danej právnej veci súd dňa 23.06.2016 vydal platobný rozkaz č.k. 32Cb/57/2016-22, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť istinu vo výške 550,46,- eur s príslušenstvom a trovy konania.

3. Žalovaný dňa 17.08.2016 doručil voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom
namietol právomoc všeobecného súdu na prejednanie veci z dôvodu existencie rozhodcovskej zmluvy,

dohodnutej medzi stranami sporu v zmluve o finančnom sprostredkovaní zo dňa 17.02.2010, konkrétne
v čl. X. S ohľadom na uvedené, žalovaný žiadal súd o vydanie uznesenia, ktorým konania zastaví a
zaviaže žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.03.2017 uviedol, že podaný odpor považuje za

neodôvodnený, nakoľko v ňom žalovaný namietal iba právomoc konajúceho súdu z dôvodu existencie
rozhodcovskej zmluvy, dohodnutej medzi stranami sporu v zmluve o finančnom sprostredkovaní zodňa 17.02.2010 v čl. X. Žalobca zastáva názor, že rozhodcovská zmluva nebola medzi stranami
sporu uzatvorená a rozhodcovskú doložku považuje za neplatnú, pretože bola dohodnutá v rozpore so
zákonom č. 244/2002 Z.z. zákon o rozhodcovskom konaní pre nedostatok predpísanej formy.

5. Podľa § 5 ods. 1 CSP na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone,
ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 1 ods. 2 zákonom č. 244/2002 Z.z. zákon o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní

možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť
dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

Podľa § 1 ods. 3 zákonom č. 244/2002 Z.z. zákon o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní
nemožno rozhodovať spory
a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,

c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je
dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo

vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1, 2, zákona č. 244/2002 Z.z. zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva
môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa. § 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. zákona o rozhodcovskom konaní ak je súčasťou inak neplatnej
zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. zákona o rozhodcovskom konaní ak zmluvné strany odstúpia

od zmluvy, toto odstúpenie sa nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou, ak sa zmluvné
strany nedohodli inak.

6. Žalovaný uplatnil námietku právomoci rozhodcovského súdu vo veci, ktorú urobil žalobca predmetom
konania. Žalovaný uplatnil námietku rozhodcovskej právomoci v rámci ním podaného odporu, teda

pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, a preto súd na námietku prihliadol a po preskúmaní
rozhodcovskej právomoci dospel k záveru, že spor sa má na základe stranami dohodnutej
rozhodcovskej doložky prejednať a rozhodnúť dohodnutým rozhodcovským súdom.

7. Žalobca a žalovaný sa v článku X písomne dňa 17.02.2010 uzatvorenej Zmluvy o finančnom

sprostredkovaní dohodli, že spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad, zrušenie, ako aj spory súvisiace s akýmikoľvek nárokmi, ktoré vznikli alebo vzniknú z jej
neplatnosti alebo zrušenia sa budú s konečnou platnosťou rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Strany
sa dohodli, že rozhodcovské konanie môže byť vedené na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.. Rozhodcovské konanie môže byť vedené aj pred Stálym

rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. V konkrétnom prípade
bude pre rozhodovanie v rozhodcovskom konaní príslušný výlučne jeden zo stálych rozhodcovských
súdov, a to ten z nich, na ktorý bude žaloba doručená skôr.

8. Súd uskutočnil v súlade s § 7 Civilného sporového poriadku a zistil, že v konaní strany neurobili

vyhlásenie, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú (existencia takéhoto vyhlásenia nebola tvrdená a z
obsahu spisu sa existencia takéhoto vyhlásenia nepodáva); z tvrdenia strán nevyplýva, že by existoval
vo veci cudzí rozhodcovský rozsudok, ktorého uznanie by bolo v SR navrhnuté a odopreté. Žalobca
urobil predmetom konania nárok na zaplatenie provízie podľa zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo
dňa 17.02.2010, teda nejde o vec, ktorá nie je vylúčená z prejednania a rozhodnutia rozhodcovským

súdom. Žiadna zo strán sporu v konaní netvrdila, že by sa stranami dohodnutý rozhodcovský súd
odmietol sporom zaoberať. Nakoniec súd skúmal platnosť rozhodcovskej doložky pokiaľ ide o žalobcom
namietaný nedostatok formy.9. Ako vyplýva z citovaného § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. zákona o rozhodcovskom konaní,
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V
danej právnej veci je rozhodcovská doložka súčasťou písomnej zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo

dňa 17.02.2010, pričom tvorí samostatný článok X tejto zmluvy, teda má zákonom predpísanú písomnú
formu.Vsúvislostisuvedenýmsúdzastávanázor,žejepotrebnésamostatneposudzovaťrozhodcovskú
doložku ako samostatnú zmluvu. Skutočnosť, ktorú uviedol a preukázal žalobca v podanej žalobe, že
zmluva stratila platnosť v októbri 2013, a to z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného, súd
posúdil v zmysle § 5 ods. 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z.z. zákona o rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc

z uvedených zákonných ustanovení má súd za to, že odstúpením od zmluvy rozhodcovská doložka
nezaniká, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak. V danej súvislosti je potrebné uviesť, že zo žiadneho
ustanovenia zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 17.02.2010 nevyplýva dohoda zmluvných
strán, že v prípade odstúpenia od zmluvy zaniká okamihom odstúpenia aj rozhodcovská doložka. Z
uvedeného vyplýva, že rozhodcovská doložka je v danej veci naďalej platná, nakoľko na jej zrušenie je
potrebný osobitný prejav vôle zmluvných strán, teda musí byť zrušená vždy samostatne.

10. S poukazom na vyššie uvedené súd má teda zato, že existencia zmluvy v zmysle zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je preukázaná a námietka nedostatku právomoci Okresného
súdu Bratislava I je tak dôvodná.

11. Nakoľko sú splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 5 Civilného sporového poriadku t.j.
vznesenie námietky nedostatku právomoci žalovaným a vznesenie tejto námietky pri jeho prvom úkone
vo veci samej súd má za to, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, a preto
konanie zastavil.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Súd o trovách konania rozhodol s prihliadnutím na Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku a vyslovil,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Konanie bolo zastavené na základe námietky
žalovaného, ktorú uplatnil pri prvom úkone vo veci samej podľa ust. § 5 ods. 1 CSP. Nemožno však
povedať, že žaloba bola podaná nedôvodne a teda trovy konania je povinný platiť žalobca, pretože aj
napriek preukázaniu existencie rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie § 5 ods. 1 CSP dáva súdu možnosť
(právomoc) vec prejednať, resp. pokračovať v začatom konaní. Teda žalobca pri podávaní žaloby

nevedel posúdiť jej nedôvodnosť. Súd preto v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov
(Čl. 4 ods. 2 CSP) rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Prihliadol
aj na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2 CSP, by bolo potrebné po právoplatnosti
tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko žalovanému
ani žiadne trovy nevznikli, keďže nebol právne zastúpený, nebolo by možné titulom ich náhrady trov

konania žiadnu sumu priznať.

13. Žalobca za podanú žalobu zaplatil súdny poplatok v sume 33,- eur.

14. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších

zmien a doplnkov poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na
obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie
konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté
z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov
okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatokalebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred
zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Súdrozhodolpodľa §11ods.3,4Zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochvzneníneskoršíchzmien
a doplnkov o vrátení časti žalobcom zaplateného súdneho poplatku za žalobu a upravil prevádzkovateľa
systému Slovenskú poštu a.s. podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, aby
žalobcovi vrátil sumu vo výške 26,3 eur (33,00 eur - 6,70 eur), teda sumu predstavujúcu žalobcom
zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu krátený o sumu 6,70 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§
363, § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.