Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 2, 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713207653
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2713207653.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: L. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX L., zast.: JUDr. Ján Pekar, advokát, AK so sídlom Potočná
191/39, 909 01 Skalica, proti žalovanému: DRAGOM, s.r.o., so sídlom Kopčianska 3756/10, Bratislava,
IČO: 36247707, zast.: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Potočná 249/16, 909 01 Skalica, o
náhradu mzdy, o vzájomnej žalobe žalovaného, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby
žalobcu ďalej zamestnával a aby súd náhradu mzdy žalobcu znížil, resp. vôbec nepriznal, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 5 452,50 eur spolu s

- 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 72,72 eur za čas od 16.11.2014 do zaplatenia,

- 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 727,18 eur za čas od 16.12.2014 do zaplatenia,

- 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 790,47 eur za čas od 16.01.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 790,47 eur za čas od 16.02.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 727,18 eur za čas od 16.03.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 790,47 eur za čas od 16.04.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 790,47 eur za čas od 16.05.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 763,54 eur za čas od 16.06.2015 do zaplatenia, a to

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu o náhradu mzdy zamieta.

III. Súd vzájomnú žalobu žalovaného o určenie že, nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať,
aby žalobcu ďalej zamestnával zamieta.

IV. Súd vzájomnú žalobu žalovaného, aby súd náhradu mzdy žalobcu znížil resp. vôbec nepriznal
zamieta.

V. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania
v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v plnom rozsahu.

VI. Žalovanému súd náhradu trov konania vo výrokoch I. a II. nepriznáva.

VII. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania voči žalovanému vo výrokoch III. a IV. v plnom rozsahu.O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2013 domáhal určenia, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zamestnanca zo dňa 16.08.2013, ktoré bolo dané podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce zamestnávateľom je neplatné. Žalobca sa taktiež domáhal náhrady mzdy za dva
mesiace vo výške 1.276 € a náhrady trov konania.

2. Uznesením zo dňa 4.12.2014 sp. zn. 2 Cpr/4/2013 súd pripustil zmenu návrhu tak, že: „ Súd určuje,

že okamžité skončenie pracovného pomeru L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L., T. XXXX/XX u odporcu X.
L..C..I.., so sídlom V. XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, dané listinou zo dňa 16.08.2013 je neplatné.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 4.443,07 €. Odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania“.

3. Uznesením zo dňa 28.09.2015 sp. zn. 2Cpr/4/2013-160, na návrh žalobcu, súd pripustil zmenu návrhu
na začatie konania tak, že:
- Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru L. V.oC., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., T. XXXX/
XX u odporcu X. L..C..I.., so sídlom V. XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX dané listinou zo dňa 16.8.2013
je neplatné.

- Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za čas od 01.11.2013 do 31.05.2015 vo
výške 14.993,85 € spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 777,93 € za čas od 16.12.2013
do zaplatenia, 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 777,93 € za čas od 16.01.2014 do
zaplatenia,5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 790,47 € za čas od 16.02.2014 do zaplatenia,
5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 790,47 € za čas od 16.03.2014 do zaplatenia,5,25 %

ročným úrokom z omeškania zo sumy 790,47 € za čas od 16.04.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 790,47 € za čas od 16.05.2014 do zaplatenia,5,15 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 790,47 € za čas od 16.06.2014 do zaplatenia,5,15 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 790,47 € za čas od 16.07.2014 do zaplatenia, 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
790,47 € za čas od 16.08.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 790,47 €

za čas od 16.09.2014 do zaplatenia,5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 790,47 € za čas od
16.10.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 790,47 € za čas od 16.11.2014
do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 790,47 € za čas od 16.12.2014 do
zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 790,47 € za čas od 16.01.2015 do zaplatenia,
5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 790,47 € za čas od 16.02.2015 do zaplatenia, 5,05 %

ročným úrokom z omeškania zo sumy 790,47 € za čas od 16.03.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 790,47 € za čas od 16.04.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 790,47 € za čas od 16.05.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 790,47 € za čas od 16.06.2015 do zaplatenia.

4. Okresný súd Skalica čiastočným rozsudkom sp. zn. 2Cpr/4/2013-184 zo dňa 29.10.2015 rozhodol
tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., T. XXXX/XX u
odporcu X. L..C..o., so sídlom V. XX, XXX XX L., IČO: XXX XXXXX zo dňa 16.8.2013 je neplatné.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer
neplatne, nakoľko nepreukázal tvrdené skutočnosti o závažnom porušení pracovnej disciplíny a preto

návrhu v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyhovel. Odvolací súd napadnutý
čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa tak nadobudol
právoplatnosť dňa 7.7.2016.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

6. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie v danej veci, ktoré bolo vytýčené na deň 22.01.2019
bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil. Súd pojednávanie odročil na deň 07.03.2019, pričom
právny zástupca žalovaného bol volaný s tým, že jeho účasť na pojednávaní je potrebná vzhľadom
k jeho vzájomnému návrhu, keď je potrebné, aby sa k nemu vyjadril. Právny zástupca žalovaného

sa na nariadené pojednávanie opätovne nedostavil, zo svojej neúčasti sa ospravedlnil, z dôvoduhospodárnosti konania, pričom navrhol, aby súd rozhodol bez jeho účasti a účasti žalovaného a návrh
žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

7. Na pojednávaní konanom dňa 07.03.2019, na ktoré sa dostavila iba právna zástupkyňa žalobcu, súd
v zmysle § 180 C.s.p. rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti strán sporu a zástupcu
žalovaného.

8. Súd počas konania vykonal dokazovanie pracovnou zmluvou, Okamžitým skončením pracovného

pomeru, pracovnou zmluvou, výplatnými listinami žalobcu, písomnými vyjadreniami strán, ostatnými
listinnými dôkazmi spisu a zistil tento skutkový stav veci:

9. Z pracovnej zmluvy mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 31.12.2009 pracovnú
zmluvu, v ktorej bol dohodnutý deň nástupu do práce 1.1.2010, s miestom výkonu práce N. X, Q., druh
práce - T.. V bode 4. Boli dohodnuté mzdové podmienky: 4 €/hod. ( stupeň náročnosti podľa § 120 je 1).

V bode 5. Bolo vyznačené, že pracovný pomer je dojednaný na neurčitý čas. V bode 7. boli dohodnuté
výplatné termíny a to ku 15. dňu v mesiaci. V bode 8. Pracovný čas bol uvedený § 85 ZP.

10. Žalovaný dňa 16.08.2013 skončil pracovný pomer so žalobcom Okamžitým skončením pracovného
pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v ktorom uviedol: „ Na základe závažného

porušenia pracovnej disciplíny s vami zamestnávateľ okamžite končí pracovný pomer podľa § 68
ods. 1 písm. b). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru: Dňa 26.7.2013 a opakovane dňa
2.8.2013 ste opätovne závažným spôsobom porušili pracovnú disciplínu a to svojvoľným odcudzením
tovarov zamestnávateľa z priestorov spoločnosti, čo potvrdzujú záznamy z bezpečnostných kamier
umiestnených v prevádzke spoločnosti a boli inštalované na ochranu majetku.“

11. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vo svojom písomnom vyjadrení ku konaniu
zo dňa 29.10.2014 uviedol, že odporca s ním neplatne ukončil pracovný pomer, nesúhlasil s dôvodmi
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Listina označená ako Okamžité skončenie pracovného
pomeru je neurčitá, z tohto dôvodu je teda okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.

12. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení ku konaniu zo
dňa 26.01.2015 uviedol, že o tom, že chcel u žalovaného naďalej pracovať sa žalovaný dozvedel v deň,
keď mu súd doručil návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Po tom, čo bude súdom
právoplatne rozhodnuté, že žalovaný s ním neplatne skončil pracovný pomer, môže okamžite nastúpiť

opätovne na svoje pracovné zaradenie u žalovaného.

13. Písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.01.2015 bolo oboznámené na pojednávaní konanom dňa
27.01.2015, na ktorom bol prítomný žalovaný a jeho právny zástupca a zároveň bolo krátkou cestou
doručené právnemu zástupcovi žalovaného.

14. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 02.07.2015
uviedol, že požaduje od žalovaného náhradu mzdy za obdobie od ukončenia pracovného pomeru do
31.05.2015. Poukázal na ust. § 79 ods. 1 ZP, § 134 ods. 1,2,3,4 ZP. Žalovanému bol doručený návrh
na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dňa 31.10.2013. Od 01.11.2013 vznikol žalobcovi

nárok na náhradu mzdy od žalovaného v zmysle § 79 ods. 1 ZP. V zmysle tohto ustanovenia mu patrí
náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Priemerný zárobok sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej
zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v
rozhodujúcom období, pričom rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v
ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa chápe ako priemerný hrubý zárobok, preto

sa zisťuje z hrubej mzdy k prvému dňu kalendárneho štvrťroka z doby odpracovanej v rozhodujúcom
období, ktorým je vždy predchádzajúci štvrťrok. Pre určenie výšky náhrady mzdy za mesiace november
a december 2013 je rozhodujúcim obdobím obdobie júl - september 2013. Za kalendárny štvrťrok júl
- september 2013 mu bola vyplatená hrubá mzda vo výške 1.484,99 €. Priemerný mesačný zárobok
sa zistí z priemerného hodinového zárobku vynásobením priemerným počtom pracovných hodín,

pripadajúcich v roku na jeden kalendárny mesiac vzhľadom na rozsah týždennej pracovnej doby
zamestnanca. Jeho priemerný hodinový zárobok za kalendárny štvrťrok júl - september bol vo výške
4,4729 ( 1.484,99/332). Týždenná pracovná doba žalobcu bola v rozsahu 40 hod. Pri takejto pracovnej
dobe pripadá priemerne na mesiac 173,92 hodín. Za obdobie november a december 2013 mu patrínáhrada mzdy vo výške 777,93 €/mesiac ( 173,92 x 4,4729), t.j. spolu za tieto mesiace 1.555,86 €.
Pre určenie výšky náhrady mzdy za mesiace január - december 2014 a mesiace január - jún 2015
je potrebné vychádzať z pravdepodobného zárobku v zmysle § 135 ods. 3 ZP, keďže v rozhodnom

období ( kalendárny štvrťrok predchádzajúci mesiacu január 2014 a NASA.) pracoval u žalovaného v
rozsahu minimálne 22 dní, ani minimálne 170 hodín, resp. u žalovaného nepracoval vôbec. V pracovnej
zmluve má určenú odmenu za vykonanú prácu vo výške 4€/hod.. V roku 2013 však podľa výplatných
listín bola jeho hodinová mzda vo výške vyššej než 4€/hod. V období kedy bol so žalobcom neplatne
ukončený pracovný pomer, bol jeho priemerný zárobok vo výške 4,545 €/hod. Pri určení výšky náhrady

mzdy je preto potrebné vychádzať z pravdepodobného zárobku vo výške 4,545 €/hod. a z priem. počtu
pracovných hodín v kalendárnom mesiaci vo výške 173,92. Za mesiace január 2014 - december 2014
a január 2015 - máj 2015 mu patrí náhrada mzdy vždy vo výške 790,47 € ( 4,545 x 173,92 ), t.j. spolu za
tieto mesiace mu patrí náhrada mzdy vo výške 13.437,99 € ( 17 x 790,47). Za obdobie od 01.11.2013 do
30.06.2015 mu tak spolu patrí náhrada mzdy vo výške 14.993,85 €. V pracovnej zmluve bol dohodnutý
výplatný termín mzdy v 15. deň toho ktorého mesiaca, nasledujúci deň sa žalovaný dostal do omeškania

s plnením.

15. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení podanom na tunajšom
súde dňa 16.01.2015 v bode III. uviedol, že nárok na náhradu mzdy, ktorú navrhovateľ požaduje
podaním zo dňa 28.11.2014 vo výške 4.443,07 € je nedôvodný, nakoľko pre priznanie náhrady mzdy

pri neplatnom skončení pracovného pomeru neboli splnené podmienky, keď navrhovateľ žiadnym
spôsobom neoznámil odporcovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Zo správania navrhovateľa
jednoznačne vyplýva, že netrval na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával, o čom svedčí tá
skutočnosť, že si našiel nové zamestnanie. To, že navrhovateľ netrval na svojom ďalšom zamestnaní u
odporcu vyplýva aj zo samotného návrhu na začatie konania, keď navrhovateľ uplatňuje náhradu mzdy

výslovne len za dva mesiace, teda v súlade s ust. § 79 ods. 5 ZP.

16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k priebehu konania zo dňa 6.10.2015 uviedol, že žalobca
do dnešného dňa neoznámil žalovanému, že trvá na jeho ďalšom zamestnávaní. Navrhovateľ v návrhu
na začatie konania ako i pri následných výpovediach, nikdy neuviedol skutočnosť, že trvá na ďalšom

zamestnávaní u odporcu. Odporca sa túto skutočnosť nemohol dozvedieť ani z podaného návrhu
na začatie konania, nakoľko tento práve naopak nasvedčuje tomu, že navrhovateľ netrvá na ďalšom
zamestnaní, čo je možné zistiť z toho, že navrhovateľ si uplatnil náhradu mzdy len za dva mesiace,
čo zodpovedá náhrade mzdy podľa § 79 ods.4,5 ZP, kedy zamestnanec netrvá na tom, aby ho
zamestnávateľ naďalej zamestnával. Z uvedeného návrhu na začatie konania odporca nadobudol práve

tú vedomosť, že navrhovateľ už nechce byť naďalej u neho zamestnaný, nakoľko nič nenasvedčovalo
opaku. Uvedené je potvrdené aj tým, že navrhovateľ začal vykonávať prácu u iného zamestnávateľa.
Na svojom návrhu trval na pojednávaní dňa 10.7.2014, 9.9.2014, 30.10.2014. Až následne začal
navrhovateľ meniť svoj návrh, avšak stále bez toho, že by oznámil skutočnosť súdu prípadne stranám
konania, že trvá na jeho ďalšom zamestnávaní. Žalovaný zároveň poukázal na nesprávny výpočet

náhrady mzdy v podaní navrhovateľa. Ak navrhovateľ od januára 2014 počíta náhradu mzdy z
pravdepodobného zárobku podľa § 134 ods. 3 ZP postupuje nesprávne a v rozopre so zákonom. Nie
je dôvod na počítanie náhrady z pravdepodobného zárobku, keď k rozhodnému dňu 1.11.2013 je
možné vypočítať náhradu mzdy podľa § 134 ods. 1 ZP. Náhrada mzdy zistená k 1.11.2013 sa použije
na celé obdobie, za ktoré navrhovateľ požaduje náhradu mzdy, nakoľko ZP nepripúšťa takú možnosť,

že by sa priem. mesačný zárobok menil, ak nedošlo buď k zmene počtu odpracovaných hodín alebo k
zmene výšky hrubej mzdy, čo sa v danom prípade nestalo. ZP neupravuje inštitút úrokov z omeškania,
a v tomto prípade nemožno ani subsidiárne použiť Obč. zákonník. Ďalej uviedol, že ak celkový čas,
za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje dvanásť mesiacov, môže
súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci dvanásť mesiacov

primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať ( § 79 ods. 2 ZP). Vzhľadom na to, že náhrada mzdy, ktorú
požaduje navrhovateľ presahuje 12 mesiacov požiadal súd, aby súd náhradu mzdy znížil, prípadne
náhradumzdyvôbec nepriznal,nakoľkovýškanáhradymzdyjezapríčinenáneprimeranedlhýmsúdnym
konaním, ktoré konanie predlžuje sám navrhovateľ tým, že neustále mení návrh na začatie konania.
Taktiež považoval za nespravodlivé, aby navrhovateľovi bola priznaná náhrada mzdy aj za obdobie kedy

pracovaluinéhozamestnávateľa.Jezrejmé,že navrhovateľnemoholvykonávaťvtomistomčase prácu
u dvoch zamestnávateľov. Žiadal, aby súd zohľadnil tú skutočnosť, že navrhovateľ je od marca 2014
zamestnaný u iného zamestnávateľa, pričom tu odpracuje 135 do 201 hodín mesačne. Z tohto dôvodu
nie je možné, aby vykonával prácu ešte aj u odporcu, preto mu náhrada mzdy za obdobie od 3/2014nepatrí. Navyše od odporcu nie je možné spravodlivo žiadať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával a to
zdôvodov,zktorýchbolsnavrhovateľomskončenýpracovnýpomer.Odporcauviedol,žemázato,žesa
navrhovateľdopustilkrádeže,preto,vzhľadomktomu,abyuvedenérozhodnutiepôsobilopreventívneaj

na ostatných zamestnancov je nepredstaviteľné, aby navrhovateľ bol opätovne zamestnaný u odporcu.
Žalovaný zároveň podal návrh, aby súd vyslovil, že nie je možné od odporcu spravodlivo požadovať,
aby navrhovateľa naďalej zamestnával, prípadne aby náhradu mzdy navrhovateľa znížil, resp. vôbec
nepriznal.

17. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 10.07.2014 uviedol, že na podanej žalobe trvá, pričom
náhrada mzdy, ktorú si uplatnil predstavuje odstupné za dva mesiace. Na pojednávaní konanom dňa
09.09.2014 žalobca uviedol, že na podanej žalobe trvá.

18. Na pojednávaní konanom dňa 30.10.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že nárok žalobcu v časti
o zaplatenie sumy 1.274 € predstavuje náhradu mzdy, ide o nárok z nevyplatenej mzdy od 16.8.2013

do 30.09.2013.

19. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 04.12.2014 uviedol, že keď s ním žalovaný skončil pracovný
pomer, nasledujúci deň sa vrátil do zamestnania, avšak nemohol prejsť cez bránu, vrátnik mu neotvoril.
Čakal za bránou a keď žalovaný, p. H. prišil k bráne, povedal mu, že s ním neoprávnene skončil pracovný

pomer, ale výslovne mu nepovedal, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Toto mu neoznámil
ani písomne.

20. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 27.01.2015 uviedol, že sa domáha náhrady mzdy odo dňa
nasledujúceho po skončení pracovného pomeru, t.j. od 17.08.2013 do 02.03.2014, nakoľko sa dňa

03.03.2014 zamestnal u T. T., avšak na dobu určitú, do 03.03.2015. Vzhľadom k tomu, že má pracovnú
zmluvu na dobu určitú, má záujem naďalej vykonávať prácu u žalovaného. Uviedol, že má za to, že
žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a to podaním žaloby na súd.

21. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 27.01.2015 uviedol, že ho žalobca nikdy neoslovil s tým, že

trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Uviedol, že nie je ochotný prijať navrhovateľa do zamestnania,
pretože tento na pracovisku kradol.

22. Z pracovnej zmluvy ( č.l. 112) súd zistil, že žalobca ako zamestnanec a T. T. ako zamestnávateľ
uzavreli dňa 03.03.2014 pracovnú zmluvu s termínom nástupu do práce 03.03.2014. Pracovný pomer

bol uzavretý na dobu určitú od 03.03.2014 do 03.03.2015. Mzda za vykonanú prácu bola dohodnutá v
čl. IV. tak, že mesačná mzda je vo výške 421,20 € a odmeny v závislosti od kvality výkonu a celkového
obratu, pričom pracovníkovi prináleží 0,2% z celkového obratu bez DPH. Pracovný čas zamestnanca
bol určený 40 hodín týždenne.

23. Podľa § 79 zákonníka práce
(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný
pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne,
že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi
v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne
o skončení pracovného pomeru.
(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,

môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec
nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
(3) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa

jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.(4) V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume
svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

24. Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

25. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s

jazykovým prejavom.

26. Podľa § 134 zákonníka práce
(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda

za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného
zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje
priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon

neustanovuje inak.
(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa
namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorú
zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok

sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť
priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. (5) Ak je
priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok

v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný
zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie
zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný
minimálny mzdový nárok ( § 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto
minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa

§ 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne
skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ
uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.
(6) Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov používa v súvislosti s náhradou škody priemerný zárobok
u žiakov základných škôl, žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so

zdravotným postihnutím, ktorí nie sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva
podľa osobitných predpisov, vychádza sa zo sumy priemerného zárobku určenej podľa odseku 5 prvej
vety.
(7) Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa
poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí

jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy
pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období
zamestnávateľurčípodľapočtuštvrťrokov,zaktorésamzdaposkytuje.Mzdaposkytnutázamestnancovi
pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za
mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy

zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období
alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.
(8) Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa,
posudzuje sa mzda v každom pracovnom vzťahu samostatne.
(9) Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov

z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného
mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové
dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmovfyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom
sa tento zárobok zisťuje.
(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.

(11) Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno dohodnúť
so zástupcami zamestnancov.

27. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu mzdy. Žalobca sa svojou pôvodnou žalobou
podanou na tunajšom súde dňa 15.10.2013 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného

pomeru zamestnanca zo dňa 16.08.2013, ktoré bolo dané podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
zamestnávateľom je neplatné. Žalobca sa taktiež domáhal náhrady mzdy za dva mesiace vo výške
1.274 €.

28. Žalovaný považoval nárok žalobcu na náhradu mzdy za nedôvodný, keď na jeho priznanie neboli
splnené podmienky, pretože žalobca žalovanému žiadnym spôsobom neoznámil, že trvá na tom, aby

ho naďalej zamestnával. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.01.2015 uviedol, že navrhovateľ
netrval na svojom ďalšom zamestnaní u odporcu čo vyplýva aj zo samotného návrhu, keď navrhovateľ
uplatňuje náhradu mzdy výslovne len za dva mesiace v súlade s ust. § 79 ods. 5 ZP.

29. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že, ak zamestnávateľ dal

zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo
v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní

pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru ( rozsudok NS SR sp. zn.
5 Cdo 269/2007 zo dňa 29.07.2007).

30. Oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ po neplatnom skončení pracovného
pomeru ďalej zamestnával, je jednostranný právny úkon zamestnanca, adresovaný zamestnávateľovi,

ktorý pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. Prejav vôle zamestnanca môže byť urobený
konaním alebo opomenutím, môže byť urobený výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti o tom, čo chcel zamestnanec prejaviť. V Zákonníku práce nie je výslovne určená lehota,
počas ktorej by mal zamestnanec oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní tak, aby
jeho oznámenie malo právne účinky. Zamestnanec teda môže oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na

tom, aby ho ďalej zamestnával, kedykoľvek po tom, čo mu dal zamestnávateľ neplatnú výpoveď, alebo s
nímneplatneskončilpracovnýpomerokamžite,atonajneskôrdorozhodnutiasúdu,ktorýmbolokonanie
o návrhu zamestnanca o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru právoplatne
skončené, a ktorým bola určená neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Zamestnanec môže svoje
stanovisko o tom, či trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával zmeniť, podstatné je, aké

stanovisko o tom, či trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, oznámil zamestnávateľovi v
dobevyhláseniasúdnehorozhodnutiaourčeníneplatnostiskončeniapracovnéhopomeru.Oznámenieo
trvaní na ďalšom zamestnávaní nahrádza aj žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a o náhradu mzdy, pretože ak zamestnanec požaduje od zamestnávateľa náhradu mzdy, dal mu tým
aspoň konkludentne najavo, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával (viď napr. rozsudky najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 6 Cdo 63/1995, 21 Cdo 2905/2000, 21 Cdo 387/2003, pričom v ČR je rozhodujúca
právna úprava v Zákonníku práce v zásade totožná s právanou úpravou v SR).

31. V konaní vznikli pochybnosti, či sa žalobca spolu so žalobou o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru domáhal aj náhrady mzdy a či oznámil žalovanému ako

zamestnávateľovi, že trvá na tom aby ho naďalej zamestnával. Zo žaloby jednoznačne nevyplývalo,
že by mal žalobca záujem na ďalšom zamestnávaní a ani neuviedol na základe ktorého ustanovenia
Zákonníka práce ( § 79 ods. 1, §79 ods. 4,5) si náhradu mzdy uplatňuje. Nakoľko žalobca v žalobe
neuviedol, že trvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného a uplatňoval si náhradu mzdy za dva
mesiace, skôr sa javilo, že žalobca na ďalšom zamestnávaní netrvá a uplatňuje si nárok na náhradu

mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov v zmysle § 79 ods. 4,5 Zákonníka práce. Žalobca v
konaní pred súdom dňa 10.07.2014 uviedol, že nárok uplatnený žalobou, označený ako náhrada
mzdy, predstavuje odstupné za dva mesiace. Žalobca počas pojednávania, na ktorom bol prítomný
právny zástupca žalovaného, neurobil žiadne oznámenie, z ktorého by bolo zrejmé, že trvá na ďalšomzamestnávaní. Žalobca bol prítomný aj na pojednávaní konanom dňa 09.09.2014, kedy už bol prítomný
aj žalovaný, avšak ani na tomto pojednávaní žalobca neoznámil žalovanému, že má záujem na
ďalšom zamestnávaní. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní konanom dňa 10.07.2014,

kedy uviedol, že si uplatňuje odstupné a neprejavil na pojednávaniach pred súdom, ani žiadnym iný
spôsobom, záujem o ďalšie zamestnávanie u žalovaného, nemožno konštatovať, že sa žalobca svojou
žalobou jednoznačne domáhal náhrady mzdy. Inštitút odstupného je nárokom zamestnanca pri skočení
pracovného pomeru, či však žalobcovi vznikol na odstupné v danom prípade nárok by bolo predmetom
dokazovania. Až na pojednávaní konanom dňa 30.10.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že nárok

uplatnený žalobou v sume 1.274 € predstavuje náhradu mzdy za obdobie od 16.08.2013 do 30.09.2013.
Súd preto ustálil, že až na pojednávaní konanom dňa 30.10.2014 žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu jednoznačne uviedol, že ide o nárok na náhradu mzdy, ktorý zároveň nahrádza
oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho po neplatnom skončení pracovného
pomeru naďalej zamestnával ( rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2343/2003).

32. Súd má za to, že boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka
práce, keď bolo právoplatným čiastočným rozsudkom sp. zn. 2Cpr/4/2013-184 zo dňa 29.10.2015
určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného zo dňa 16.08.2013 je
neplatné a zároveň žalobca oznámil žalovanému dňa 30.10.2014, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer nekončí a žalovaný je v zmysle § 79 ods. 1 druhá veta zákonníka

práce povinný poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy.

33. Spôsob výpočtu priemerného zárobku v rozhodnom období ku dňu neplatného skončenia
pracovného pomeru je obsiahnutý v ustanoveniach § 79 ods. 1 ZP na nadväznosti na § 134 ZP.
Priemerným zárobkom zamestnanca na pracovnoprávne účely sa rozumie priemerný hrubý zárobok,

pokiaľ pracovnoprávne predpisy neustanovujú inak. Rozhodným obdobím v tomto prípade je II. kvartál
roku 2013. Zamestnanec mal dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas.

34. V mesiaci apríli 2013 podľa mzdového listu žalobca odpracoval 21 dní, na tento mesiac prislúchal
jeden deň sviatku, hrubá mzda bola 794,07 € a náhrady za sviatok mal žalobca vo výške 35,92 €,

odpracované hodiny za 21 dní - 21 x 8 = 168 hodín (počas sviatku nepracoval).

35. V mesiaci máj 2013 podľa mzdového listu žalobca odpracoval 18 dní, dovolenka 3 dni, sviatky 2 dni,
hrubá mzda bola 834,00 €, náhrady za sviatok mal žalobca vo výške 71,85 € a náhradu za dovolenku
vo výške 107,77 €. Odpracované hodiny za mesiac mal za 18 dní - 18 x 8 = 144 hodín (počas sviatkov

nepracoval).

36. V mesiaci jún podľa mzdového listu žalobca odpracoval 20 dní, hrubá mzda bola 732,64 €.
Odpracované hodiny za mesiac mal za 20 dní - 20 x 8 = 160 hodín.

37. Celková hrubá mzda za II. štvrťrok 2013 bola 2.360,71 €. V tomto období žalobca čerpal dovolenku,
za ktorú mu bola poskytnutá náhrada vo výške 107,77 € a náhrady vo sviatok vo výške 107,77 € (za
mesiac apríl 2013 vo výške 35,92 € a za mesiac máj vo výške 71,85 €). Odpracovaná doba za II.
štvrťrok 2013 bola spolu 472 hodín. Delením hrubej mzdy dosiahnutej v rozhodnom období počtom
odpracovaných hodín v rozhodnom období súd vypočítal priemerný hrubý hodinový zárobok žalobcu v

sume 4,5449 € [( 2.360,71 € - 107,77 € - 107,77 €) : 472 hodín], ktorý výpočet platí náhrady mzdy za
celé nasledovné žalované obdobie. Súd pre úplnosť uvádza, že vo svojom výpočte sa riadil priemerným
hodinovým zárobkom a nie priemerným mesačným zárobkom, ako vo svojom výpočte použil žalobca.
Súd má za to, že v tomto prípade má súd postupovať v zmysle prvej vety § 134 ods. 4 ZP. Priemerný
mesačný zárobok sa použije vtedy, ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť. Zákonník práce

výslovne uvádza, v ktorých prípadoch sa používa priemerný mesačný zárobok, napr. v § 35 ZP, § 62
ZP, § 76 ZP a iné. Avšak v ustanovení § 79 ods. 1 ZP, o ktorý žalobca opiera svoj nárok, názvoslovie
„priemerný mesačný zárobok“ neobsahuje, obsahuje len názvoslovie „priemerný zárobok“. Vzhľadom
na gramatický výklad tohto ustanovenia, súd sa riadil ustanovení § 134 ods. 4 ZP prvá veta (rozsudok
OS Trenčín sp. zn. 14Cpr/9/2015).

38. Tak ako už bolo vyššie uvedené, súd má za to, že žalobca oznámil žalovanému dňa 30.10.2014,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer nekončí a žalovaný je v zmysle §79 ods. 1 druhá veta Zákonníka práce povinný poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy. K oznámeniu prišlo
30.10.2014 a od tohto dátumu mu patrí náhrada mzdy a to konkrétne:
- za mesiac október 2014: za 2 dni - 4,5449 € (priemerný hrubý hodinový zárobok) x 8 (hodinový

úväzok) x 2 (dni) = 72,72 €,
- 11/2014 - 20 dní: 4,5449 x 8 x 20 = 727,18 €
- 12/2014 - 23 dní: 4,5449 x 8 x 23 = 836,26 €, súd však priznal náhradu žiadanú žalobcom v žalobe,
a to sumu 790,47 €,
- 1/2015 - 22 dní: 4,5449 x 8 x 22 = 799,90 €, súd však priznal náhradu žiadanú žalobcom v žalobe,

a to sumu 790,47 €,
- 2/2015 - 20 dní: 4,5449 x 8 x 20 = 727,18 €
- 3/2015 - 22 dní: 4,5449 x 8 x 22 = 799,90 €, súd však priznal náhradu žiadanú žalobcom v žalobe
a to sumu 790,47 €,
- 4/2015 - 22 dní: 4,5449 x 8 x 22 = 799,90 €, súd však priznal náhradu žiadanú žalobcom v žalobe,
a to sumu 790,47 €,

- 5/2015 - 21 dní: 4,5449 x 8 x 21 = 763,54 €, spolu vo výške 5.452,50 €.

39. Vo zvyšku súd nárok na náhradu mzdy ako nepreukázaný zamietol, nakoľko účinne k oznámeniu
žalobcu, že trvá na ďalšom zamestnávaní, prišlo až dňom 30.10.2014 a nie dňom podania žaloby, ako
uvádza žalobca.

40. Žalobca spolu s náhradou mzdy požadoval priznať aj úroky z omeškania z dôvodu oneskoreného
peňažného plnenia. Zákonník práce vyslovene neupravuje možnosť požadovať úroky z omeškania.
Súdna prax vo všeobecnosti zastáva názor, že pri neplatnom skončení pracovného pomeru patria
zamestnancovi spolu s náhradou mzdy aj úroky z omeškania odvolávajúc sa na subsidiárne použitie

Občianskeho zákonníka. O úrokoch z omeškania tak súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
ňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá predstavovala 0,05%. V žalobe uplatnená výška úrokov
z omeškania bola v súlade s výškou zákonného úroku v zmysle vyššie citovaného nariadenia č. 87/1995

Z.z., preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel a priznal nárok úrok z omeškania z uplatnenej náhrady
mzdy za mesiace 10/ 2014 - 05/2015 vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej mzdy.

41. Podľa § 97 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania vzájomného návrhu žalovaným
(1) Odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.

(2) Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie
vecí.
(3) Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a
späťvzatí.

42. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiu účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

43. Žalovaný sa svojim vzájomným návrhom podaným na tunajšom súde dňa 9.10.2015 domáhal
určenia, že nie je možné od odporcu spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa ďalej zamestnával,

prípadne aby náhradu mzdy navrhovateľa znížil, resp. vôbec nepriznal.

44. Žalovaný pred súdom dňa 18.04.2019 uviedol, že na svojom vzájomnom návrhu trvá a žiada, aby
súd rozhodol, že nie je možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával
a taktiež, aby náhradu mzdy žalobcovi znížil, resp. vôbec nepriznal.

45. Súd má za to, že naliehavý právny záujem na takomto určení zamestnávateľ nemusí preukazovať,
tento mu vyplýva priamo zo zákona ( § 79 ods. 1 prvá veta, ods. 2 ZP). Nárok zamestnávateľa na
zníženie, resp. nepriznanie náhrady mzdy presahujúci 12 mesiacov musí zamestnávateľ uplatniť iba
v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného

skončenia pracovného pomeru. Ide o zákonnú úpravu v zmysle novely Zákonníka práce účinného od
1.januára 2013, ktorá preniesla bremeno spojené s nárokom na obmedzenie výšky náhrady mzdy na
zamestnávateľa. Žalovaný ako zamestnávateľ svoj nárok odôvodnil tým, že výška náhrady mzdy je
zapríčinená neprimerane dlhým súdnym konaním, čo zapríčiňuje žalobca tým, že neustále mení návrhnazačatiekonania.Taktiežargumentovaltým,že jenespravodlivé,abybolažalobcovipriznanánáhrada
mzdy aj za obdobie kedy pracoval u iného zamestnávateľa. Žiadal, aby súd zohľadnil tú skutočnosť,
že žalobca je od marca 2014 zamestnaný u iného zamestnávateľa, kde odpracuje 135 do 201 hodín

mesačne. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vykonával prácu ešte aj u žalovaného, preto mu za
obdobie od 3/2014 nepatrí náhrada mzdy. Z tohto dôvodu považoval, že by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v navrhnutom rozsahu. Navyše
od žalovaného nie je možné spravodlivo žiadať, aby žalobcu naďalej zamestnával a to z dôvodov, z
ktorýchbolsožalobcomskončenýpracovnýpomer.Týmtožalobca akozamestnanecstratilpredpoklady

dôvery a lojality, ktoré sú požadované pre vzťah zamestnanca a zamestnávateľa. Žalovaný má za to,
že sa žalobca dopustil krádeže, pričom ako vyplynulo z výpovede svedkov, krádeží sa dopúšťajú aj
ostatní zamestnanci. Preto chcel, aby uvedené rozhodnutie ( zrejme okamžité skončenie prac. pomeru)
preventívne pôsobilo aj na ostatných zamestnancov.

46. V zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť

náhrady mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Z uvedeného zákonného ustanovenia teda jednoznačne
vyplýva, že súd môže povinnosť zamestnávateľa poskytnúť náhradu mzdy znížiť, prípadne náhradu
mzdy nepriznať, v prípade ak by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy za dobu, ktorá

presahuje 12 mesiacov. V danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na to, aby súd mohol
žiadosti žalovaného na zníženie jeho povinnosti nahradiť žalobcovi mzdu, prípadne ju vôbec nepriznať
vyhovieť, keďže súd daným rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi mzdu za
obdobie od 30.10.2014 do 31.5.2015, t.j. za dobu 7 mesiacov aj dva dni, teda dobu kratšiu ako dvanásť
mesiacov.

47. Žalovaný sa taktiež domáhal, aby súd určil, že nie je možné od žalovaného ako zamestnávateľa
spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca ďalej zamestnával. Ide o právo zamestnávateľa a
súd nie je povinný na okolnosti odôvodňujúce nespravodlivosť prihliadať z úradnej povinnosti. Žalovaný
svoj vzájomný návrh v danej časti odôvodnil okolnosťami spočívajúcimi v konaní žalobcu, pre ktoré s

ním zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer. Iné dôvody žalovaný neuviedol. Súd dospel k
záveru, že návrhu žalovaného nie je možné vyhovieť, pretože ako to vyplynulo z konania a následného
právoplatného rozhodnutia v danej veci ( rozsudok OS SI sp. zn. 2Cpr/4/2013-184 zo dňa 29.10.2015)
súd konštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.08.2013 je neplatné, pričom v
odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že žalovaný nepreukázal tvrdené skutočnosti o závažnom

porušení pracovnej disciplíny žalobcom. Iné skutočnosti, ktoré by relevantne odôvodňovali skutočnosti,
pre ktoré nie je možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával neboli
v konaní preukázané, a to i napriek tomu, že súd predvolával právneho zástupcu žalovaného na
pojednávanie v danej veci s upovedomením, že jeho účasť na pojednávaní je potrebná, vzhľadom k
jeho vzájomnému návrhu, keď súd považoval za potrebné, aby sa k nemu vyjadril, avšak zástupca

žalovaného sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, nedostavil. Na základe uvedeného
súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1, 2, podľa pomeru úspechu a podľa § 257
zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.

49. Vo výroku V. súd priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho
konania v časti žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v plnom rozsahu, keď
žalobca bol úspešným v konaní o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
16.08.2013 je neplatné a to tak v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj v konaní pred odvolacím

súdom, pretože v predmetnom čiastočnom rozsudku súd o náhrade trov konania nerozhodol.

50. Vo výroku VI. súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania vo výrokoch I. a II. nepriznáva.
Žalobca v konaní, po pripustení zmeny žaloby ( Uznesenie sp. zn. 2 Cpr/4/2013-160 zo dňa 28.09.2015),
požadoval náhradu mzdy vo výške 14.993,85 €, avšak súd priznal žalobcovi náhradu mzdy vo výške

5.452,50 €. Žalobca mal v konaní o náhradu mzdy úspech v rozsahu 36,36% a neúspech ( úspech
žalovaného ) 63,64%. Žalobca bol v konaní úspešný čiastočne. Pomer jeho neúspechu je však väčší
ako pomer úspechu a do úvahy by prišla možná náhrada trov konania žalovaného voči žalobcovi. Súd
však zobral do úvahy to, že žalobca sa musel domáhať svojich oprávnených nárokov súdnou cestou,pričom zo strany žalovaného tu nebola ochota na dobrovoľné plnenie ani po právoplatnom ukončení
konania o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd prihliadol na charakter sporu,
na postavenie žalobcu ako zamestnanca s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer, ktorý mal

uzavretý na neurčitý čas, bol donútený, bez svojho zavinenia, hľadať si inú prácu a tieto skutočnosti
vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Navyše vzhľadom na charakter žalovaného, ktorý je obchodnou spoločnosťou, nepriznaním náhrady
trov konania nebude závažným spôsobom zasiahnuté do jeho finančnej sféry.

51. Vo výroku VII. súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výrokoch III. a IV. podľa § 255 ods.
1 C.s.p. a vzhľadom na jeho úspech v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného mu priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

52. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.