Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/110/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213227719
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4213227719.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: X/G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, H., v
konaní zastúpený: advokátskou kanceláriou Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811

01 Bratislava, X/. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX H., v konaní zastúpená: JUDr. Bohdanom
Jakubisom, advokátom, so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 6 533,58 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
31. októbra 2018 č. k. 14C/507/2014 - 328, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolania žalovaných v 1. a 2. rade o d m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti sumy 480 eur s príslušenstvom.
Zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 6 033,58 eura spolu s
úrokomzomeškaniavovýške8,75%ročnezosumy5839,39euraod15.3.2013do30.8.2013,úrokomz

omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5 799,39 eura od 1.9.2013 do 8.1.2014, úrokom z omeškania
vo výške 8,25 % ročne zo sumy 5 784,39 eura od 9.1.2014 do 5.3.2014, úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 5 774,39 eura od 6.3.2014 do 22.5.2014, úrokom z omeškania vo výške 8,25 %
ročne zo sumy 5 764,39 eura od 23.5.2014 do 15.1.2015, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 5 754,39 eura od 16.1.2015 do 12.2.2015, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 5 744,39 eura od 13.2.2015 do 14.5.2015, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5

724,39 eura od 15.5.2015 do 17.8.2015, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5 714,39
eura od 18.8.2015 do 14.10.2015, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5 709,39 eura
od 15.10.2015 do 28.12.2015, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5 699,39 eura od
29.12.2015 do 17.3.2016, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 694,39 eura od 18.3.2016
do 8.7.2016, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 674,39 eura od 9.7.2016 do 16.8.2016,
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 664,39 eura od 17.8.2016 do 19.9.2016, úrokom z

omeškaniavovýške8%ročnezosumy5654,39euraod20.9.2016do16.11.2016,úrokomzomeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 5 634,39 eura od 17.11.2016 do 19.12.2016, úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 5 614,39 eura od 20.12.2016 do 23.1.2017, úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 5 594,39 eura od 24.1.2017 do 16.2.2017, úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 5 574,39 eura od 17.2.2017 do 21.3.2017, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 5 554,39 eura od 22.3.2017 do 20.4.2017, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5

534,39 eura od 21.4.2017 do 17.5.2017, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 514,39
eura od 18.5.2017 do 16.6.2017, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 494,39 eura od17.6.2017 do 17.7.2017, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 474,39 eura od 18.7.2017
do 16.8.2017, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 454,39 eura od 17.8.2017 do
18.9.2017,úrokomzomeškaniavovýške8%ročnezosumy5434,39euraod19.9.2017do16.10.2017,

úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 414,39 eura od 17.10.2017 do 16.11.2017, úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 384,39 eura od 17.11.2017 do 19.12.2017, úrokom z
omeškaniavovýške8%ročnezosumy5354,39euraod20.12.2017do17.1.2018,úrokomzomeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 5 324,39 eura od 18.1.2018 do 16.2.2018, úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 5 294,39 eura od 17.2.2018 do 16.4.2018, úrokom z omeškania vo výške 8 %

ročne zo sumy 5 264,39 eura od 17.4.2018 do 17.5.2018, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 5 234,39 eura od 18.5.2018 do 18.6.2018, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5
204,39 eura od 19.6.2018 do 17.7.2018, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 174,39
eura od 18.7.2018 do 15.8.2018, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5 144,39 eura od
16.8.2018 do 16.10.2018, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy zo sumy 5 114,39 eura
od 17.10.2018 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 30 eur splatných vždy do 20. dňa

toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pre uznanie
nároku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 282 a nasl. Civilného sporového poriadku

(CSP). Uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade písomným podaním zo dňa 27.08.2018, doručeným súdu
osobne dňa 28.08.2018, pohľadávku žalobcu v celom rozsahu uznali a požiadali o povolenie možnosti
úhrady dlžnej sumy v mesačných splátkach po 30 eur. Žalobca v priebehu sporu písomným podaním zo
dňa 30.08.2018 zobral podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 450 eur s príslušenstvom späť a konanie
v tejto časti žiadal zastaviť. Dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby boli čiastočné úhrady dlžnej sumy

zo strany žalovaných realizované po podaní žaloby v období od februára 2017 do augusta 2018. Pre
prípad uznania dlžnej sumy zo strany žalovaných navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie.
Uviedol, že na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade, ktorý považoval
uznávací prejav jeho klientov za neplatný a za účelom preukázania, že uznanie záväzku nebolo
slobodným, vážny, určitým a zrozumiteľným prejavom vôle žalovaných navrhol doplniť dokazovanie

ich výsluchom. Za tým účelom súd pojednávanie vo veci odročil na deň 31.10.2018. Právny zástupca
žalobcu na pojednávaní dňa 31.10.2018 navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie a právny
zástupca žalovaných účasť svojich klientov na pojednávaní nezabezpečil.

1.2. Dospel k záveru, že je dôvod zastavenia konania v časti 480 eur i bez jednoznačného súhlasu

právneho zástupcu žalovaných, keď mal za to, že nesúhlas s čiastočným zastavením konania nebol zo
strany právneho zástupcu žalovaných odôvodnený vážnymi dôvodmi. Pokiaľ ide o uznanie žalovaného
záväzku zo dňa 27.08.2018, mal za to, že uznanie žalovaného nároku predstavuje relevantný prejav vôle
žalovaných, ktorý reflektuje ich postoj k sporu. Žalovaní svoj záväzok voči žalobcovi dlhodobo splácajú
(a to i po tom, ako splnomocnili na zastupovanie právneho zástupcu). Napriek návrhu ich právneho

zástupcu na doplnenie dokazovania ich výsluchom za účelom preukázania, že uznanie záväzku je
neplatným právnym úkonom, sa po dohode s právnym zástupcom na pojednávanie nedostavili.

1.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a §
396 CSP, pretože žalovaní zavinili čiastočné zastavenie konania, pretože po podaní žaloby časť dlžnej

sumy uhradili.

2. Žalovaní v 1. rade podal odvolanie proti výroku II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie v
zákonom stanovenej lehote. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 ods. 1 písm. c) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

2.1. Namietal konkrétne porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré bolo spôsobené tým, že súd

prvej inštancie nevykonal výsluch žalovaných za účelom preukázania neplatnosti uznania záväzku.
Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade namietal uznávací prejav jeho klientov za neplatný a
za účelom preukázania, že uznanie záväzku nebolo slobodným, vážny, určitým a zrozumiteľným
prejavom vôle žalovaných navrhol doplniť dokazovanie ich výsluchom. Uviedol, že žalovaný sanedostavil na pojednávanie z dôvodu ťažkých zdravotných problémov, ale túto skutočnosť oznámil
právnemu zástupcovi až po pojednávaní. Považoval neprihliadnutie na právne argumenty žalovaného
prezentovaných právnym zástupcom na pojednávaniach a nevykonanie výsluchu žalovaných za hrubé

porušenie súdu, ktorým bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces. Ako prílohu k odvolaniu
doručil vyhlásenie, ktoré je podstatným dôkazom pre samotné rozhodnutie súdu a preukazuje to,
že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie a že žalobca úmyselne uviedol v
omyl žalovaného. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil prejav žalovaných,
pretože tento nebol podrobený ďalšiemu dokazovaniu. Uviedol, že rovnako ako vyhlasuje v podaní

predloženému súdu v prílohe, bol uvedený do omylu žalobcom tým, že ho zástupca žalobcu osobne
navštívil a ovplyvňoval jeho rozhodnutie vo veci bez toho, aby sa mohol o tom poradiť so svojim právnym
zástupcom. Tvrdil, že žalobca mu povedal, že to konečne pre neho v dobrom skončí. Žiadal rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná v 2. rade podala odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote.

Namietala výrok I., II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie. Namietala, že pri podpisovaní dlhu nemohla
vedieť čo podpisuje a aké právne účinky takéto uznanie dlhu vyvolá. Tvrdila, že jej ako priemernému
spotrebiteľovi neboli v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti vysvetlené následky uznania dlhu.
Namietala, že bola pri podpisovaní uznania dlhu uvedená do omylu. Zdôraznila, že uznanie dlhu bolo
vopred pripravené a nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah.

3.1. Namietala čiastočné späťvzatie a zastavenie konania v tejto časti. Uviedla, že nesúhlasí s
čiastočným späťvzatím žaloby a uvedené platby, ktoré boli posielané na účet žalobcu sú plnením bez
právneho dôvodu, pretože ide o aktívne nelegitimovaný subjekt v spore. Žiadala aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby zmenil

rozhodnutie tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu.

4. Žalobca sa vyjadril k odvolaniam žalovaných písomným podaním. Uviedol, že voči rozsudku pre
uznanie je prípustné odvolanie len v prípade, že neboli splnené zákonné podmienky na jeho vydanie.
Právny zástupcovia žalovaných toto obmedzenie nerešpektovali a podali odvolacie aj z iných dôvodov,

preto sú odvolania v týchto častiach neprípustné. Uviedol, že žalovaní opakovane uznali žalovaný
nárok a žalobca opakovane navrhol vec rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Najskôr žalovaní uznali
žalovaný nárok vo svojom písomnom vyjadrení v žalobe z roku 2004 a opakovane uznali nárok dňa
27.08.2018. Žalobca dal opakovane návrh na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie. Súd preto musel
vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Tvrdil, že odvolania žalovaných v prípustných častiach sú

založené na zhodnom tvrdení ich právnych zástupcov, že uznanie dlhu urobili žalovaní omylom. Tento
dôvod je vyvrátený tým, že žalovaní procesne uznali žalovaný nárok už predtým a naviac po celú
dobu súdneho konania uplatnenú pohľadávku pravidelne splácajú. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
potvrdil ako vecne správny.

5. Žalovaný v 1. rade sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu písomným podaním. Uviedol, že na základe
predložených dôkazov v tomto konaní má za to, že žalobca v danom spore nie je aktívne vecne
legitimovaný a nemohol tak platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom konania. V prípade
spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovaným - spotrebiteľom pred súdom skutočnosťou, ktorá
by pozbavovala súd povinnosti skúmať, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby.

Poukázal na rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie C-168/05 E. B.. Uviedol, že právny zástupca
žalovaného výslovne nesúhlasil počas konania, aby súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom pre
uznanie a navrhoval výsluch žalovaných za účelom preukázania nekalej obchodnej praktiky žalobcu,
ktorým docielil uznanie záväzku.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho
konania dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade voči rozsudku vo výroku II. a III.
je potrebné podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietnuť, pretože smerovalo proti rozhodnutiu,
proti ktorému nebolo odvolanie prípustné. Odvolanie žalovanej v 2. rade voči rozsudku vo výroku I. je
potrebné podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP odmietnuť, pretože ho podala neoprávnená osoba.

V dôsledku uvedeného potom už odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie preskúmavať nemohol.

7. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa
nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje vecný aspekt tohto opravného prostriedku
- či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je prípustné
odvolanie. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa naproti tomu viaže na osobu konkrétneho

odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod,
ktorý ho oprávňuje podať odvolanie. Takýmto dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej
inštancie bol odvolateľ negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery.
Záver o tom, že odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho oboch stránkach jeho
prípustnosti (tak objektívnej ako aj subjektívnej), posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo
všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.

4 Obo 130/2009 zo dňa 26.01.2010)

10. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11. Civilný sporový poriadok výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie. Obmedzenie spočíva

v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej
neprospech. To znamená, že uvedené rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu
opravný prostriedok, a teda právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie. Ujma na právach
strany musí objektívne existovať. Ujma objektívne existuje vtedy, ak sa môže zlepšiť postavenie strany
a to zmenou alebo zrušením rozhodnutia súdu prvej inštancie v rámci autoremedúry (§ 376 CSP). Túto

ujmu je potrebné posudzovať z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku napadnutého
odvolaním.

12. Odvolací súd je povinný skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v neprospech strany,
ktorá odvolanie podala. V danom prípade podala odvolanie žalovaná v 2. rade voči výroku, ktorým

súd zastavil konanie vo výške 480 eur. Vzhľadom na to bolo potrebné odvolanie žalovanej odmietnuť,
pretože žalovanej žiadna ujma nevznikla, práve naopak, pretože konanie bolo v tejto časti zastavené.
Jej postavenie sa zlepšilo, pretože ďalej súd rozhodoval len o časti istiny poníženej o sumu 480 eur.

13. Podľa § 356 písm. a) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania

nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené
podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

14. Zo široko vymedzenej prípustnosti odvolania voči rozsudku zákon pripúšťa tri výnimky. Jednou
z výnimiek je rozsudok vydaný na základe uznania nároku (§ 282 a nasl.). Napriek tomu, že voči

tomuto rozhodnutiu v zásade odvolanie nie je prípustné zákon pripúšťa výnimočne možnosť podať
odvolanie v prípade, ak neboli splnené procesné podmienky. Existencia tohto jediného zákonného
dôvodu je podmienkou prípustnosti odvolania. Znamená to, že ak odvolací súd dospeje k záveru,
že zákonný dôvod nie je daný, musí odvolanie odmietnuť, pretože smeruje voči rozhodnutiu, voči
ktorému nie je odvolanie prípustné. Naopak, ak sa dôvod prípustnosti preukáže, stáva sa súčasne aj

dôvodom úspešnosti odvolania. V prípade podaného odvolania je preto jediným odvolacím dôvodom
tá skutočnosť, že neboli splnené procesné podmienky (§365 ods. 1 písm. a) CSP). Nie je preto možné
napadnúť rozsudok odvolaním obsahujúcim niektorý z ďalších odvolacích dôvodov aké sú typické pri
rozsudkoch vo všeobecnosti.

15. Ako je ustálené vyššie, kľúčovou otázkou pre posúdenie možnosti podať odvolanie voči rozsudku
pre uznanie nároku je dôvod, že neboli splnené procesné podmienky. Pod podmienkami treba rozumieť
podmienky osobitne zakotvené pre vydanie tohto druhu rozsudku a súčasne podmienky konania platné
pre každé súdne konanie, za ktorých splnenia môže súd konať vo veci. Medzi osobitné podmienky tohto
druhu rozsudku zaraďujeme čiastočné alebo úplné uznanie nároku žalovaným, uznanie nároku všetkými

žalovanými, ktorý tvoria nerozlučné spoločenstvo (§77 CSP) alebo nútené spoločenstvo (§78 CSP),
nariadenie pojednávania, ak k uznaniu nároku nedošlo písomným prejavom žalovaného a návrh žalobcu
na vydanie rozsudku pre uznanie nároku. Za uznanie nároku spôsobilého vyvolať účinky umožňujúce
vydať rozsudok na základe uznania nároku treba považovať taký procesný úkon žalovaného, ktorýmnepochybne prejavuje nielen vedomosť o svojom dlhu, ktorý vyplýva zo žalobného nároku, ale aj vôľu
nárok žalobcu uspokojiť bez ďalších podmienok. Okrem podmienok stanovených zákonom pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie musia byť súčasne naplnené aj všetky procesné podmienky stanovené v § 161

CSP. Splnenie podmienok treba posudzovať kumulatívne. Nesplnenie čo i len jednej z nich by malo za
následok nemožnosť vydať súdom prvej inštancie vo veci zákonný rozsudok pre uznanie nároku. Ak sú
všetky podmienky splnené, musí súd takýto rozsudok vydať.

16. V predmetnom konaní žalovaní v 1. a 2. rade písomným podaním zo dňa 27.08.2018, doručeným

súdu osobne dňa 28.08.2018, pohľadávku žalobcu v celom rozsahu uznali a požiadali o povolenie
možnosti úhrady dlžnej sumy v mesačných splátkach po 30 eur. Na neskôr podanú námietku zo
strany ich právnych zástupcov nereagovali a napriek odročeniu pojednávania za týmto účelom sa
nasledujúceho pojednávania konajúceho sa dňa 31.10.2018 nezúčastnili. Námietka žalovaného v 1.
rade, ktorý namietal, že sa pojednávania nezúčastnil zo zdravotných dôvodov, o čom upovedomil svojho
právneho zástupcu po pojednávaní, nie je dôvodom ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní, pretože

nebola doručená včas a navyše do dnešného dňa nebola preukázaná. Vyhlásenie pripojené k odvolaniu
nepovažoval za rozhodujúce, pretože žalovaní v 1. a 2. rade naďalej splácajú úrok v mesačných
splátkach po 30 eur tak, ako bolo dohodnuté v uznaní dlhu, čím prejavujú vôľu nárok žalobcu uspokojiť.

17. Odvolací súd vzhľadom subjektívnu stránku prípustnosti odvolania odvolanie žalovanej v 2. rade

voči výroku I. napadnutého rozsudku v zmysle § 386 písm. b) CSP odmietol. Odvolanie žalovaných v 1.
a 2. rade voči výroku II. a III. napadnutého rozsudku odmietol v zmysle § 386 písm. c) CSP z dôvodu, že
boli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia a preto odvolanie voči nemu nie je prípustné.

18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalobca má voči

žalovanému v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% v zmysle
ustanovení § 256 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania, ako aj o výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorým sa konanie v napadnutej časti
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).