Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 2, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 4Csp/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118372922
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Zahorčák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:6118372922.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom, v spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD, s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava -
Ružinov, proti žalovanému: L. M., nar. XX.XX.XXXX, V. B. XXX/XX, XXX XX V., v konaní o zaplatenie
2.500 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.500 Eur spolu so zmluvným úrokom
vo výške 19,5 % ročne zo sumy 2.500 Eur od 09.12.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 2.500 Eur od 09.12.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 2500 Eur spolu
zmluvným úrokom vo výške 19,5 % ročne zo sumy 2.500 Eur od 09.12.2014 do zaplatenia a úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.500 Eur od 09.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Poštová banka,
a.s., so sídlom Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava, uzavreli dňa 18.4.2011 zmluvu o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver
vo výške 2500 Eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v zmluve dohodnutých splátkach. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky. Žalovaný porušil
svoju povinnosť splácať svoje záväzky v dôsledku čoho mu vznikol dlh vo výške 2500 Eur (rozdiel
medzi výškou poskytnutého úveru a súčtom vykonaných splátok). Žalobca vyzval žalovaného na úhradu
celej dlžnej sumy, pričom žalovaný v žalobcom stanovenej lehote predmetnú sumu neuhradil. Z dôvodu
omeškania žalovaného s plnením si žalobca uplatňuje od žalovaného úroky z omeškania vo výške 9%

ročne od dňa 9.12.2014 do zaplatenia. V žalobe tiež uviedol, že o predmetnej pohľadávke žalobcu bolo
rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom zo dňa 13.3.2014 sp.zn.: IA-C/1213/0824, právoplatným dňa
6.5.2014, vykonateľným dňa 20.5.2014 s tým, že dňa 23.3.2015 podal návrh na vykonanie exekúcie,
žiadosť o vydanie poverenia, ktorá bola právoplatné zamietnutá. Vychádza zo skutočnosti, že pri zrušení
rozhodcovského rozsudku ako aj pri zamietnutí, resp. zastavení exekučného konania na podklade
rozhodcovského rozsudku sa pre veriteľa znemožňuje vynútiteľnosť plnenia voči svojmu dlžníkovi
na podklade rozhodcovského rozsudku. Na obe situácie je potrebné nazerať analogicky a veriteľovi

nemožno odpierať súdnu ochranu a nepriznanie jeho nároku v konaní na štátnom súde, ktoré bude
viesť po zastavení exekučného konania len z toho dôvodu, že nedošlo k zrušeniu rozhodcovského
rozsudku, ktoré na rozdiel od zastavenia exekučného konania výslovne v zákone dáva veriteľovi
možnosť pokračovania v konaní o zaplatenie po jeho zrušení, ktorého iniciovanie je závislé výlučne odvôle dlžníka. V súvislosti s tým poukázal na rôzne právoplatné rozhodnutia Okresných súdov a na nález
ÚS SR zo dňa 7.2.2018, sp.zn.: PL ÚS 11/2016. K žalobe pripojil listinné dôkazy.

2. Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote nevyjadril.

3. Súd následne v zmysle § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., v znení neskorších predpisov - Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany sporu nedostavili, pričom
len žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal súd, aby rozhodol v jeho neprítomnosti.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 18.4.2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX., na základe ktorej Poštová banka, a.s., poskytla žalovanému spotrebiteľský úver v
sume 2500 Eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,5%, RPMN vo výške 21,34%, priemerná

RPMN vo výške 17,44%. Celková výška nákladov predstavovala sumu 1.854,91 Eur. Žalovaný podľa
zmluvy bol povinný spotrebiteľský úver splácať v 70 mesačných splátkach s výškou splátky 64,29 Eur.

6. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2014 bola postúpená pohľadávka voči
žalovanému na žalobcu.

7. Listom zo dňa 16.11.2011 vyzval žalovaného k úhrade vyčísleného dlhu vo výške 2681,26 Eur a to
najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy.

8. Žalobca si uplatňuje sumu vo výške 2500,00 Eur.

9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z.z. v znení neskorších predpisov - Obchodný zákonník (ďalej len
„ObZ“),zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadaniedlžníkaposkytnevjehoprospechpeňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník
(ďalej len ,,OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 52 ods. 3, 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov - o spotrebiteľských úveroch
(ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

16.Podľa§54ods.1a2OZ,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie
vlády SR č. 87/1995 Z. z..

19. Podľa § 3 naradenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola
na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými

ustanoveniami OZ ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna
legitimácia žalobcu v tomto konaní. Ďalej mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému úver vo výške 2500 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 70 mesačných
splátkach po 64,29 Eur.

21. Vychádzajúc zo skutkových zistení a citovaných ustanovení právnych predpisov, súd konštatuje,
že žaloba je dôvodná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu obsahuje všetky všeobecné
aj osobitné náležitosti ktoré sa na ňu vzťahujú podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v času jej uzavretia. Keďže
žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku a splnil si tak dôkaznú povinnosť,
súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Súčasťou žalobného návrhu neboli také nároky, ktoré by súd,

vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, nemohol priznať.
Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2500 Eur. Žalovaný bol v konaní
nečinný, k žalobe ani k listinným dôkazom predloženým žalobcom sa nevyjadril, preto základom pre
rozhodnutie súdu bol žalobcom tvrdený skutkový stav.

22. Nakoľko sa žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9 % ročne od 9.12.2014 do zaplatenia,
ktorých výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ v spojení s nariadením vlády.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úspešný,
súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. V súlade s § 262 ods. 1
CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, pričom o ich výške rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.