Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/183/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114227398
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114227398.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci žalobcu: X. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. - M. R. X. XXXX/XX, zastúpený: JUDr. Ján Ščury, advokát, so sídlom Čadca - M. R. Štefánika
2618/18, proti žalovanému: Lievre s.r.o. v likvidácii, so sídlom Bratislava, Sedmokrásková 6, IČO: 47
166 096, o zaplatenie 1069 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č. k. 14C/146/2016-51 zo dňa 30. novembra 2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100
%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol.
Konanie v časti sumy 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 20.05.2012 do zaplatenia
zastavil. Súd priznal žalovanému plnú náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s
poukazom na ustanovenia § 741a, § 741b ods.1, § 733, § 420 ods.1, § 100 ods.1, § 106 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 2 ods.1,2,3 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach

podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov tým, že žaloba žalobcu nebola dôvodne podaná. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 19.09.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 869 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 20.05.2012 do zaplatenia a sumy 200
eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 20.05.2012 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že
žalovaný mal žalobcovi zabezpečiť účasť na finálovom zápase Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v
Helsinkách, ktorý sa konal dňa 20.05.2012. Bezhotovostnou úhradou dňa 19.05.2012 uhradil žalobca

žalovanému sumu vo výške 869 eur. Hotovostnou úhradou dňa 20.05.2012 uhradil žalobca žalovanému
sumu vo výške 200 eur. I napriek skutočnosti, že žalobca uhradil žalovanému sumu vo výške 1.069
eur, žalovaný žalobcovi vstupenku na tento zápas nezabezpečil, pričom úhrnne uhradené finančné
prostriedky vo výške 1.069 eur žalobcovi doposiaľ nevrátil. Listom zo dňa 07.01.2013 žalovaný žalobcovi
oznámil, že voči nemu eviduje pohľadávku vo výške 125 eur, čím považuje reklamáciu žalobcu za
ukončenú. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sumu 200 eur, ktorej zaplatenie v
hotovosti uvádza žaloba v žalobe, žalobca žalovanému nikdy nezaplatil. Ani v konaní pred Slovenskou

obchodnou inšpekciou, ani v súdnom konaní nepredložil žalobca žiaden dôkaz, ktorým by preukázal,
že sumu 200 eur v prospech žalovaného uhradil. Čo sa týka sumy 869 eur, tá pozostávala z ceny
letenky vo výške 499 eur a zo sumy 370 eur, ktorá predstavovala zálohu za vstupenku 2. kategórie.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca tesne pred hokejovým zápasom prejavil nezáujem o uvedenúvstupenku,žalovanýmumalvrátiťzálohuvovýške370eur.Omylomvšakžalovanývrátilžalobcovisumu
495 eur, t.j. vrátil mu sumu ešte o 125 eur vyššiu. Žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku.
Právny zástupcu žalobcu v konaní uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o obstaraní

zájazdu, predmetom ktorej bola povinnosť žalovaného obstarať pre žalobcu zájazd na finálový zápas v
Helsinkách, ktorý sa mal konať dňa 20.05.2012. Žalobca za týmto účelom poukázal internetbankingom
na účet, ktorý uviedol žalovaný sumu vo výške 869 eur. Nárok žalobcu pozostáva zo sumy 370 eur,
ktorá predstavovala zálohu za vstupenku na finálový zápas ako finančné plnenie, ktoré žalovaný prijal
na základe vzájomného zmluvného vzťahu, pričom žalobca zo strany žalovaného za to neobdržal žiadnu

službu a zo sumy 499 eur z titulu náhrady škody, úhrady za letenku na finálový zápas, ak by žalobca
vedel, že vstupenka nebude zo strany žalovaného zabezpečená, tak by na finálový zápas nevycestoval
a nehradil by náklady za letenku. Sumu vo výške 370 eur si uplatnil žalobca v zákonnej trojročnej
lehote, nakoľko ide o peňažné plnenie, ktoré žiada vrátiť od žalovaného späť a sumu 499 eur požaduje
z titulu náhrady škody, pričom sa prvý krát sa dozvedel kto za túto škodu zodpovedá až na základe
listu žalovaného zo dňa 07.01.2013, kde bolo uvedené, že reklamácia sa považuje za ukončenú, to

znamená že nedošlo k úhrade dlžnej sumy za neuskutočnený zápas žalobcovi. Žalobca žalobu doručil
súdu dňa 19.09.2014, dodržal subjektívnu lehotu na uplatnenie si svojho práva na náhradu škody voči
žalovanému, ktorá je dvojročná. Tvrdenie žalovaného, že žalobca neprejavil záujem o vstupenku na
finálový zápas tesne pred samotným konaním tohto hokejového zápasu, nie je zo strany žalovaného
ničím potvrdené a pre žalobcu sa javí ako absolútne nelogické, keďže na predmetný zápas letecky aj

vycestoval. Prioritne uplatňuje nárok z titulu náhrady škody, keďže pri zmluvnom vzťahu v zmysle §
741 b) OZ sa vyžaduje písomná forma zmluvy s tým, že žalobca si od žalovaného zabezpečoval jednak
vstupenku, ale aj leteckú dopravu. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že služby, ktoré boli
žalobcom objednané, boli aj poskytnuté. Letenka bola žalobcom aj využitá a suma ktorú poskytol na
zálohu za lístok na hokejový zápas, mu bola vrátená s poukazom na skutočnosť, že žalobca priamo v

deň zápasu prejavil nezáujem o lístok na tento zápas a nebol ochotný doplatiť sumu do výšky rovnajúcej
sa celkovej sume lístka. Vo veci bolo viac krát vykonané šetrenie Slovenskou obchodnou inšpekciou, aj v
mesiacoch predchádzajúcich septembru 2012, žalovaný niekoľkokrát vyjadril voči žalobcovi nemožnosť
vrátenia požadovanej sumy, nakoľko táto požiadavka nebola oprávnená . Jedným z listov je aj odpoveď
žalovanéhozodňa28.8.2012,zktoréhojezrejmé,žežalovanýneuznávažiadnezáväzkyvočižalobcovi.

Žalobca sám uviedol, že nárok opiera o titul náhrady škody, tak vedel vyčísliť aj výšku škody, ako aj
zodpovednosť počnúc dňom 20.5.2012, kedy sa hokejového zápasu nezúčastnil. V liste žalovaného
žalobcovi už dňa 28.08.2012 oznamovali, že nemajú voči nemu žiadne záväzky, čiže už vtedy žalobca
vedel, ako bola vybavená jeho reklamácia. Tiež mu bolo už dňa 19.06.2012 emailom oznámené, z
čoho pozostáva suma 869 eur, kde táto suma bola rozpísaná. V liste žalobcu zo dňa 1.10.2012, ako

stanovisku k výzve žalovaného sa žalobca vyjadruje k podávanej reklamácii. Súd prvej inštancie mal
na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že na základe ústnej dohody medzi žalobcom a
žalovaným ako cestovnou kanceláriou a objednania služby - účasti na hokejovom zápase v Helsinkách,
žalobca dňa 19.05.2012 previedol na účet žalovaného sumu 869 eur s poznámkou X. T., MS 2012
(výpis z účtu žalobcu v Tatra Banke a.s.). Žalovaný predložil výdavkový pokladničný doklad č. 50/12 zo

dňa 20.05.2012, ktorý mal byť vystavený v Helsinkách a podľa ktorého mala byť zo strany žalovaného
vyplatená žalobcovi suma 495 eur s uvedením, že ide o vrátenie zálohy a doplatku I. kat. Na doklade sú
tri nečitateľné podpisy v riadku vyhotovil, schválil a podpis príjemcu. V písomnej emailovej komunikácii
dňa 19.06.2012 pracovníčka žalovaného oznamovala žalobcovi cenu letenky a cenu vstupenky s tým,
že im vložil na účet sumu 869 eur, pričom má výdavkový doklad na sumu 495 eur. Na uvedené reagoval

žalobca dňa 27.06.2012, kde uviedol, že potvrdenia potreboval kvôli reklamácii a chcel to riešiť dohodou,
preto zašle reklamáciu v písomnej podobe. Písomným podaním zo dňa 28.8.2012 žalobca oznámil
žalovanému, že dňa 24.08.2012 od obdržal list k jeho stanovisku zo dňa 07.08.2012, ktorý bol na
pošte podaný dňa 08.08.2012. Ďalšie nepochopiteľné doručenie ich listu, ktorý písali dňa 16.08.2012
im bol doručený dňa 24.08.2012. Listom zo dňa 07.01.2013 oznámil žalovanému, stanovisko žalobcu je

nemenné z dôvodu, že eviduje voči jeho osobe pohľadávku vo výške 125 eur a tým považuje reklamáciu
za ukončenú. Žalobca písomným podaním zo dňa 09.09.2016 zobral svoj návrh čo do sumy 200 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 20.05.2012 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním mal
súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca ako fyzická osoba zareagoval dňa 19.05.2012 na ponuku
žalovaného - cestovnej kancelárie, ktorá zverejnila ponuku zabezpečiť účasť na športovom zápase na

MS v ľadovom hokeji v Helsinkách dňa 20.05.2012 s tým, že žalovaný mal zabezpečiť lístok na toto
podujatie a leteckú dopravu do Helsínk a späť. Na základe toho previedol na účet žalovaného sumu
869 eur. Žalobca dňa 20.05.2012 vycestoval do Helsínk. Podľa tvrdenia žalobcu, na letisku došlo k
situácii, že žalovaný mu po prílete nedal vstupenku na športový zápas s tým, že mal ešte uhradiť sumu200 eur, čo aj spravil, doklad o úhrade však nemá. Napriek tomu vstupenku nedostal a nedostal sa
ani na zápas a po zápase odletel domov. Žalovaný uvedené poprel s tým, že došlo k tomu, že keď
ľudia prileteli do Fínska, niektorým rozdal lístky na zápas, avšak potom sa medzi ľuďmi rozchýrilo, že

cez internet sa dajú kúpiť tieto lístky lacnejšie, preto si mnohí od nich tie vstupenky nezobrali a oni im
vrátili peniaze a rovnako aj žalobcovi, o čom svedčí výdavkový doklad na sumu 475 eur, pritom mu
mala byť vrátená len suma 370 eur. Žalobca tiež uviedol, že nebola uzatvorená písomná zmluva so
žalovaným, ale že tam prebehla len telefonická dohoda, potvrdenie a následne úhrada požadovanej
sumy. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej právnej veci

medzi stranami sporu nebola uzatvorená zmluva o obstaraní zájazdu podľa § 741a) a nasl. Občianskeho
zákonníka, ale zmluva o obstaraní veci, ktorej predmet spočíval v obstaraní určitej veci, žalobca bol
objednávateľom služby - zabezpečenia letenky a lístka na športové podujatie, ktoré mal zabezpečiť
žalovaný ako obstarávateľ. Pokiaľ ide o právnu formu zmluvy, zákon pre ňu nepredpisuje osobitnú formu.
Môže byť uzatvorená aj ústne. V takom prípade musia byť podstatné náležitosti zmluvy uvedené v
písomnom potvrdení, ktoré je objednávateľ povinný vydať obstarávateľovi (§ 734 OZ). Z ustanovenia §

734 OZ možno vyvodiť, že podstatnými náležitosťami zmluvy o obstaraní veci sú: a) predmet obstarania,
b) cena obstarania, c) doba obstarania. Povinnosť obstarávateľa vydať aj bez žiadosti objednávateľa
písomné potvrdenie s náležitosťami uvedenými v tomto ustanovení je určená v záujme zabezpečenia
právnej istoty strán najmä v prípadoch, keď zmluva o obstaraní veci nebola uzavretá písomne. Ide o
jednostrannú povinnosť obstarávateľa, pričom jej nesplnenie nemá vplyv na platnosť zmluvy. Ak sa

obstarávateľ odchýli od príkazov objednávateľa, ide o porušenie právnej povinnosti, s ktorou je spojená
zodpovednosťzavzniknutúškodupodľa§420OZ.Ajvdanej právnejvecižalobcasvojnároknavrátenie
sumy 869 eur oprel o nárok na náhradu škody spočívajúci v tom, že mu žalovaný neobstaral vstupenku.
Súd ďalej neskúmal, či tvrdenie žalobcu, prečo vstupenku nedostal a či mu skutočne bola vyplatená
suma 475 eur podľa výdavkového dokladu, keďže žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania.

Nárok na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá ( § 106 ods. 1 OZ). Žalovaný poukazoval na to, že žalobca vedel vyčísliť výšku
škody, ako aj zodpovednosť počnúc dňom 20.05.2012, kedy sa hokejového zápasu nezúčastnil, tiež
listom žalovaného adresovaným žalobcovi, kde už dňa 28.08.2012 oznamoval žalobcovi, že nemá voči
nemu žiadne záväzky, teda už vtedy žalobca vedel, ako bola vybavená jeho reklamácia. Súd sa s týmto

tvrdením žalovaného stotožnil dôvodiac tým, že žalobca už dňa 20.05.2012, kedy sa na športový zápas
nedostal vedel, že mu bola spôsobená škoda, ako aj to, kto mu spôsobil škodu, čo potvrdzuje aj jeho
prvá emailová komunikácia so žalovaným zo dňa 27.06.2012, kde uviedol, že potvrdenia potreboval
kvôli reklamácii, chcel to riešiť dohodou, preto zašle reklamáciu v písomnej podobe. Bez ohľadu na to,
kedy začal riešiť žalobca reklamáciu, premlčacia doba plynula už odo dňa 20.05.2012 a uplynula dňa

20.05.2014, pričom žalobca svoju žalobu podal na súd dňa 19.09.2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby.
Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalobu zamietol. Ďalej uviedol, že žalobca ešte pred
prvým pojednávaním zobral žalobu v časti sumy 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
od 20.5.2012 do zaplatenia späť, preto konanie v tejto časti s poukazom na ustanovenie § 145 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) zastavil. O trovách konania súd

rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko
bol v konaní plne úspešný.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal, že považuje napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie za nesprávny, nakoľko súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav veci, preto rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd sa meritom veci nezaoberal a argumentáciu
údajného premlčania žalovaného nároku v podstate zhrnul len do dvoch viet v závere odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom sa
žalobca mal dozvedieť o tom, že mu práve žalovaný spôsobil škodu, ako i o výške tejto škody, keď

je zrejmé, že platba bola vykonaná prostredníctvom internetu, ktorý neumožňuje verifikáciu prijímateľa
platby, detail úhrady s názvom žalovaného bol žalobcovi dostupný až v čase podania žaloby, nebol
žalobcovi dostupný dňa úhrady žalovanej sumy. Súd v tomto smere nevykonal dostatočné dokazovanie
a stotožnil sa výhradne s účelovými tvrdeniami žalovaného. Z vykonaného dokazovania totiž nijakým
spôsobom nevyplýva, kto prostredníctvom internetbankingu uhrádzal z účtu žalobcu predmetnú úhradu,

či mal odosielateľ úhrady alebo žalobca vedomosť o majiteľovi účtu prijímateľa úhrady, ako i to, z
akých dielčích častí pozostávala predmetná úhrada. Rovnako nebola preukázaná akákoľvek emailová
korešpondencia medzi stranami konania, pričom emaily, ktoré predložil žalovaný, sa týkajú osoby,
ktorá nikdy nebola štatutárnym zástupcom žalovaného a mala údajne niečo oznamovať žalobcovi,ktorého email verifikovaný rovnako nebol. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či mal žalobca
vedomosť o skutočnosti, že úhrada z jeho účtu bola prostredníctvom internetbankingu vykonávaná na
účet žalovaného alebo na osobný, či podnikateľský účet konateľa Ing. Žembera, alebo osoby, ktorá

mu v telefonickom rozhovore uviedla, že má konkrétnu sumu uhradiť na konkrétne číslo účtu alebo
na účet akéhokoľvek sprostredkovateľa, či leteckej spoločnosti. Preto logicky ani nemohol byť ustálený
deň začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, ktorý by odôvodňoval skutočnosť, že žalobca vedel,
kto za uvedený škodu zodpovedá, kto bol majiteľom účtu prijímateľa platby. Mal za to, že subjektívna
premlčacia doba mohla žalobcovi začať plynúť najskôr dňom 07.01.2013, ak vôbec, kedy žalovaný

oznámil žalobcovi, že voči nemu eviduje pohľadávku a považuje jeho reklamáciu za ukončenú, z čoho
mohlo byť po prvýkrát pre žalobcu zrejmé, že žalovaný ako právnická osoba zodpovedá za vznik škody
(realizoval predmetné športové podujatie), avšak túto škodu neuznáva. Až od tohto dňa mohol žalobca
teoreticky usúdiť, že platba mohla byť realizovaná na účet žalovaného, nie leteckej spoločnosti alebo
iných subjektov, že tento môže zodpovedať za uvedenú škodu, pričom výšku škody nepoznal, keďže až
do vyjadrenia žalovaného k návrhu na vydanie platobného rozkazu nemal vedomosť o presných výškach

jednotlivých zložiek tejto kumulatívnej úhrady. V neposlednom rade poukázal na to, že súd nesprávne
vec právne posúdil, keď predmetný nárok posúdil ako nárok vyplývajúci zo zmluvy o obstaraní veci a
nie zmluvy o obstaraní zájazdu. Rovnako súd nesprávne vyhodnotil argumentáciu žalobcu týkajúcu sa
výšky škody, keď úhradou kumulovanej sumy mal údajne uhrádzať dve samostatné platby, ktoré mu
mali byť údajne presne vyčíslené, čo však z dokazovania nijakým spôsobom nevyplýva. V tomto smere

je pozoruhodná aj tá skutočnosť, že žalovaný účelovo predložil neexistujúci VPD s údajným podpisom
žalobcu, ktorý však žalobca nikdy nepodpísal a tam uvedené finančné prostriedky nikdy od žalovaného,
ani jeho konateľa, či pracovníka žalovaného neprevzal. Uvedené môže potvrdiť znalecký posudok
znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu je
arbitrárne, súd hodnoverným spôsobom neodôvodnil svoje závery týkajúce sa údajného premlčania

nároku žalobcu, pričom ním stručné odôvodnenie v tejto časti nevychádza z vykonaného dokazovania,
ale z účelových a nepravdivých tvrdení žalovaného, s ktorým sa v plnej miere stotožnil. Rovnako súd
nevykonal žiadne relevantné dokazovanie v časti, ktorá by odôvodňovala konštatovanie, že žalobcovi
začala dňa 20.05.2012 plynúť subjektívna premlčacia lehota a že mal vedomosť o výške škody a
predovšetkým o tom, kto za túto škodu zodpovedá. Je zrejmé, že z vykonaného dokazovania nevyplýva

záver o vedomosti žalobcu o zodpovednom subjekte prinajmenšom do dňa 07.01.2013, kedy z listu
žalovaného pre žalobcu vyplynulo, že právny vzťah realizoval žalovaný a je pravdepodobne subjektom,
ktorý porušil právnu povinnosť. Ani v tento deň však nebolo pre žalobcu zrejmé, či platba bola uhradená
na účet žalovaného. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a vyhovel jeho žalobe, priznal mu náhradu trov konania, resp. ho zrušil a vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa nevyjadril k podanému odvolaniu žalobcu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti
ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne

správny.

5. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej
aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v danej právnej veci žalobou zo dňa 19.09.2014 domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu žalovanú istinu s prísl. dôvodiac tým, že žalovaný mal žalobcovi
zabezpečiť účasť na finálovom zápase Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v Helsinkách, ktorý sa
konal dňa 20.05.2012. Bezhotovostnou úhradou dňa 19.05.2012 uhradil žalobca žalovanému sumu vo
výške 869 eur. Hotovostnou úhradou dňa 20.05.2012 uhradil žalobca žalovanému sumu vo výške 200
eur. Napriek skutočnosti, že žalobca uhradil žalovanému sumu vo výške 1.069 eur, žalovaný žalobcovi

vstupenku na tento zápas nezabezpečil a uhradené finančné prostriedky vo výške 1.069 eur žalobcovi
nevrátil. Listom zo dňa 07.01.2013 žalovaný žalobcovi oznámil, že voči nemu eviduje pohľadávku vo
výške 125 eur, čím považuje reklamáciu žalobcu za ukončenú.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť dôvodiac tým,

že žalobca zaplatil žalovanému len sumu 869 eur dňa 19.05.2012 (letenka vo výške sumy 499 eur a
záloha za vstupenku 2. kategórie vo výške sumy 370 eur), nie aj sumu 200 eur v hotovosti. Žalobca
tesne pred hokejovým zápasom prejavil nezáujem o uvedenú vstupenku. Žalovaný mal vrátiť žalobcovi
zálohu vo výške 370 eur, omylom žalobcovi vrátil sumu 495 eur, t.j. vrátil mu viac o sumu 125 eur.
Žalovaný ďalej namietal premlčanie uplatneného nároku. Žalobca písomným podaním zo dňa 09.09.

2016 zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 200 eur s prísl. Právny zástupcu žalobcu v priebehu
sporu uviedol, že strany sporu uzatvorili zmluvu o obstaraní zájazdu, predmetom ktorej bola povinnosť
žalovaného obstarať pre žalobcu zájazd na finálový zápas v Helsinkách, ktorý sa mal konať dňa
20.05.2012. Žalobca za týmto účelom poukázal internetbankingom na účet, ktorý uviedol žalovaný sumu
vo výške 869 eur. Nárok žalobcu pozostáva zo sumy 370 eur, ktorá predstavuje zálohu za vstupenku na

finálový zápas a zo sumy 499 eur z titulu náhrady škody- úhrady za letenku na finálový zápas. Žalobca
sa prvý krát dozvedel, kto za škodu zodpovedá až na základe listu žalovaného zo dňa 07.01.2013,
kde bolo uvedené, že reklamácia sa považuje za ukončenú. Tvrdenie žalovaného v tom, že žalobca
neprejavil záujem o vstupenku na finálový zápas tesne pred samotným konaním tohto hokejového
zápasu,považovalza nelogické,nepreukázané,keďženapredmetnýzápasžalobca leteckyvycestoval.

Žalobca si od žalovaného zabezpečoval jednak vstupenku, ale aj leteckú dopravu. Žalobca disponuje
voucherom, ktorý vystavil žalovaný na meno žalobcu, kde je uvedený dátum, predmet- Fínsko, spôsob
dopravy. Žalobca vo výpovedi uviedol, že potom ako videl ponuku žalovaného na internete na možnosť
vycestovania na hokejový zápas do Helsínk, telefonicky kontaktoval žalovaného, prejavil záujem
vycestovať na tento zápas, bolo mu oznámené číslo účtu, na ktorý má uhradiť sumu 869 eur, ktorú

úhradu vykonal, nevedel, z čoho táto úhrada pozostávala, o tom sa dozvedel až z vyjadrenia žalovaného
k žalobe, zájazd bol dojednaný so žalovaným telefonicky. Po prílete do Helsínk mu bolo oznámené, že
nemajú vstupenky na zápas a bol vyzvaný na doplatenie sumy 200 eur, ktorú sumu uhradil v hotovosti
žalovanému, avšak doklad o tejto úhrade stratil. Na zápas sa nedostal, bol sa v meste najesť a na druhý
deň ráno o šiestej bol odlet. Poprel podpis na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 20.05.2012.

Žalovaný zabezpečoval žalobcovi len vstupenku a letenku, nie ubytovanie. Právny zástupca žalovaného
v priebehu sporu uviedol, že služby, ktoré boli žalobcom objednané, boli aj poskytnuté. Letenka bola
žalobcom aj využitá a suma ktorú poskytol ako zálohu za lístok na hokejový zápas, mu bola vrátená s
poukazom na skutočnosť, že žalobca priamo v deň zápasu prejavil nezáujem o lístok na tento zápas a
nebol ochotný doplatiť sumu do výšky rovnajúcej sa celkovej hodnote lístka. Nejednalo sa o zmluvu o

obstaraní zájazdu. Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania uplatneného právneho nároku žalobcu
žalovaný uviedol, že žalobca vedel vyčísliť výšku škody, ako aj zodpovednosť počnúc dňom 20.5.2012,
kedy sa hokejového zápasu nezúčastnil. V liste žalovaného adresovaného žalobcovi už dňa 28.08.2012
žalovaný oznámil žalobcovi, že nemá voči nemu žiadne záväzky, čiže už vtedy žalobca vedel, ako bola
vybavená jeho reklamácia. Tiež mu bolo už dňa 19.06.2012 emailom oznámené, z čoho pozostáva suma

869 eur. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že dva dni pred zápasom vycestoval do Fínska, zabezpečil
vstupenky na finálový zápas a všetci, ktorí mali záujem, sa na zápas dostali. Nevie, či medzi stranami
došlo k podpisu zmluvy, možno bolo len potvrdenie rezervácie, keďže sa to riešilo deň pred odletom,
nepoprel, že žalovaný žalobcovi vystavil voucher.12. Žalobca v podanom odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach uviedol,
že podáva odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v ustanovení § 365

ods. 1 písm. f), h) CSP.

13. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod
je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j.
úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto

príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,
alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

14. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci vychádzajúc z rozsahu
vykonaného dokazovania zaujal názor s poukazom na ustanovenia § 741a, § 741b ods.1, § 733, § 420
ods.1, § 100 ods.1, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 ods.1,2,3 zákona č. 281/2001 Z. z. o

zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, že žaloba žalobcu nebola dôvodne podaná,
vzhľadom na žalovaným dôvodne vznesenú námietku premlčania žalobcom uplatneného právneho
nároku. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej právnej
veci strany sporu neuzatvorili zmluvu o obstaraní zájazdu podľa § 741a) a nasl. Občianskeho zákonníka,

ale zmluvu o obstaraní veci, ktorej predmet spočíval v obstaraní určitej veci, zabezpečenia letenky a
lístka na športové podujatie zo strany žalovaného ako obstarávateľa pre žalobca ako objednávateľa.
Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 869 eur uplatnil titulom náhrady škody spočívajúcej v tom, že
žalovaný žalobcovi neobstaral vstupenku. Zamietnutie žaloby odôvodil tým, že nárok na náhradu škody
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá ( §

106 ods. 1 OZ). Žalovaný poukazoval na to, že žalobca vedel vyčísliť výšku škody, ako aj zodpovednosť
počnúc dňom 20.05.2012, kedy sa hokejového zápasu nezúčastnil, tiež listom žalovaného adresovaným
žalobcovi už dňa 28.08.2012 oznamovali žalobcovi, že nemajú voči nemu žiadne záväzky, čiže už vtedy
vedel, ako bola vybavená jeho reklamácia, s ktorým tvrdením žalovaného sa súd stotožnil, nakoľko
žalobca už dňa 20.05.2012, kedy sa na športový zápas nedostal, vedel, že mu bola spôsobená škoda,

ako aj to, kto mu spôsobil škodu, čo potvrdzuje už aj jeho prvá emailová komunikácia so žalovaným zo
dňa 27.06.2012, kde uviedol, že potvrdenia potreboval kvôli reklamácii a chcel to riešiť dohodou, preto
zašle reklamáciu v písomnej podobe. Bez ohľadu na to, kedy začal žalobca riešiť reklamáciu, premlčacia
doba plynula už odo dňa 20.05.2012 a uplynula dňa 20.05.2014, pričom žalobca svoju žalobu podal na
súd dňa 19.09.2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby.

15. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

17. Podľa § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

18. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej

z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu
stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone, či o
škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú
možnoobjektívnevyčísliťvpeniazochdotakejmiery,abypoškodenýmoholsvojnároknanáhraduškody

uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí
zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b) vedomosti o tom, kto za vzniknutú
škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Za škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca,
ktorý ju spôsobil. V niektorých prípadoch však za škodu môže zodpovedať aj iná osoba, napríklad akškodu spôsobili zamestnanci právnickej či fyzickej osoby (§ 420) alebo tí, ktorí nemôžu posúdiť následky
svojho konania (§ 422 ods. 1), a pod. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto
za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch

(nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna
premlčacia doba. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 82/2009 Poškodený sa dozvie o tom, kto
za škodu zodpovedá (§ 106 ods.1 Občianskeho zákonníka), v okamihu preukázateľného získania
informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom,
konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba zodpovedá za škodu, v uvedenom okamihu nemusí byť

daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte
a o jeho zodpovednosti. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 231/2009 Pri posudzovaní otázky,
kedy sa poškodená dozvedela o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej
skutočnejvedomostipoškodenejovzniknutejškode,(nestačílenmožnosťdozvedieťsaonej),tedakedy
nadobudla vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume
s možnosťou dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch ,

aby poškodená svoj nárok na náhradu škody mohla uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o
vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške.

19. Podľa § 733 Občianskeho zákonníka zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje
objednávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby.

Objednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu.

20. Zmluva o obstaraní veci je poddruhom príkaznej zmluvy. Ide o špeciálnu zmluvu, ktorá je druhom
príkaznej zmluvy. Z toho vyplýva aj vzťah úpravy tejto zmluvy ako osobitnej úpravy k úprave príkaznej
zmluvy ako všeobecnej úpravy. Pokiaľ niektorá otázka nie je výslovne upravená v ustanoveniach o

zmluve o obstaraní veci, treba na ňu aplikovať všeobecné ustanovenia o príkaznej zmluve. Ide o zmluvu
uzavretú medzi objednávateľom a obstarávateľom. Predmetom tejto zmluvy je obstaranie určitej veci (pri
príkaznej zmluve ide o obstaranie nejakej veci alebo vykonanie inej činnosti). Podobne ako pri príkaznej
zmluveanitusavecnechápevzmyslehmotnéhopredmetupodľa§118anasl.,aleskôrvzmyslenejakej
"záležitosti"; môže ísť napríklad o obstaranie výstavby domu alebo jeho opravy a úpravy (nejde však o

uskutočnenie výstavby alebo opravy, pretože to je už predmetom zmluvy o dielo), o obstaranie dokladov
potrebných na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, o obstaranie stráženia nejakého
objektu, ale aj o obstaranie určitej veci (napr. súčiastky do auta a pod.). Je vždy odplatná, na rozdiel od
príkaznej zmluvy, ktorá je odplatná len vtedy, keď je odmena výslovne dohodnutá alebo keď je obvyklá.
Podľa § 733 objednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu. Výšku tejto

odmeny zákon neustanovuje, a preto musí byť dohodnutá (pozri § 734, ktorý nepoužíva termín odmena,
ale cena). Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby.

21. Čo sa týka formy zmluvy o obstaraní veci, platí tá istá zásada bezformálnosti zmluvy ako pri
príkaznej zmluve. To znamená, že aj zmluvu o obstaraní veci možno uzavrieť v akejkoľvek forme. Na

tom nič nemení ani skutočnosť, že podľa § 734 obstarávateľ je povinný vydať objednávateľovi písomné
potvrdenie o uzavretí zmluvy.

22. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pokiaľ zamietol

žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 869 eur s prísl. ako nedôvodne podanú, keď mal správne za to,
že vzhľadom na žalovaným dôvodne uplatnenú námietku premlčania uplatneného právneho nároku
žalobcu, súd prvej inštancie nemohol žalobcovi premlčané právo priznať. Odvolací súd zhodne ako súd
prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu nevznikol právny vzťah zo zmluvy obstaraní
zájazdu podľa § 741a) a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže zájazdom na účely tejto právnej úpravy

sa rozumie vopred pripravená a zorganizovaná kombinácia najmenej z dvoch nasledujúcich služieb
- doprava, ubytovanie alebo iné služby, pričom však predaj vstupenky na predmetný športový zápas
nie je možné považovať za iné služby v zmysle ustanovenia § 2 ods.1,2,3 zákona č. 281/2001 Z.
z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a
doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. S poukazom na súdom prvej inštancie

zistený skutkový stav veci medzi stranami sporu vznikol právny vzťah zo zmluvy o obstaraní veci podľa
ustanovenia § 733 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej predmet spočíval v obstaraní zabezpečenia
letenky a vstupenky na športové podujatie zo strany žalovaného ako obstarávateľa pre žalobca ako
objednávateľa, pre ktorú zmluvu zákon nevyžaduje písomnú formu, len vydanie písomného potvrdeniaobjednávateľovi, avšak nesplnenie tejto jednostrannej povinnosti obstarávateľa nemá vplyv na platnosť
zmluvy. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný ako obstarávateľ nepostupoval podľa pokynov žalobcu
ako objednávateľa, ide o zodpovednosť obstarávateľa za náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420

Občianskeho zákonníka. Žalobca podal žalobu na súd dňa 19.09.2014. Žalovaný v spore uplatnil
námietku premlčania uplatneného právneho nároku žalobcu. Odvolací súd zhodne ako súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalovaný dôvodne uplatnil námietku premlčania uplatneného právneho
nároku žalobcu, preto súd nemohol žalobcovi premlčané právo priznať. Odvolací súd dospel zhodne
ako súd prvej inštancie k záveru, že žalobca ako poškodený mal skutočnú vedomosť o výške škody,

ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá už dňa 20.05.2012, ktorého dňa letecky vycestoval do Helsínk na
hokejový zápas konaný dňa 20.05.2012, ktorého sa nezúčastnil podľa tvrdenia žalobcu z dôvodu, že
žalovaný ako obstarávateľ mu nezabezpečil vstupenku na tento zápas. Žalobca potom dňa 20.05.2012
preukázateľne získal, mal informácie o všetkých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohol
urobiť dostatočný úsudok o tom, v akej výške mu škoda vznikla a že žalovaný ako právnická osoba
zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla. S poukazom na vyššie uvedené dôvody žalobca podal žalobu

na súd po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 20.05.2014. Vzhľadom
na žalovaným dôvodne uplatnenú námietku premlčania uplatneného právneho nároku žalobcu, súd
nemohol žalobcovi premlčané právo priznať a v súlade s princípom hospodárnosti sporu ďalej nebol
daný dôvod zaoberať sa meritom veci. Odvolacie dôvody odvolateľa v tom, že nie je zrejmé, kto
vykonal úhradu sumy 869 eur prostredníctvom internetu z účtu žalobcu, na účet komu bola táto úhrada

poukázaná, z čoho pozostávala uhradená suma 869 eur, považuje s poukazom na doposiaľ vykonané
dokazovanie, zistený skutkový stav veci a vyššie uvedený preukázaný právny vzťah medzi stranami
sporu (zmluva o obstaraní veci) za účelové, nedôvodné. Naviac žalobca vo výpovedi tvrdil, že po prílete
do Helsínk doplácal žalovanému sumu 200 eur, ktorú sumu uhradil v hotovosti žalovanému (ktorú
skutočnosť však v spore nepreukázal), teda nesporne žalobca musel vedieť, komu, z akého dôvodu

platil za obstaranie predmetnej veci a tiež za čo ešte doplácal sumu 200 eur dňa 20.05.2012, ktoré
tvrdenie žalobcu nekorešponduje s tým, že vstupenku na zápas v ten deň nedostal.

23. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou
stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na

každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej
právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie
uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli
zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle §

220 CSP a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že
nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie
otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne
objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov
sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho

základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

24. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v podanom odvolaní ďalej dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej

súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP.
Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané
rozhodujúce skutočnosti, súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci, keď je potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 CSP rozhoduje o tom, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie.

25. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.26. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP a § 255
ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).