Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519201574
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8519201574.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v spore žalobkyne: Z.. B. L., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX D.,
právne zastúpeného JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom, so sídlom 17. novembra 14, 064 XX
Stará Ľubovňa proti žalovanému: Z. L., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX D. v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 písm. e) a písm. h) C.s.p., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa
19.11.2019 domáhala uloženia povinnosti žalovanému aby dočasne, t.j. do právoplatného skončenia
konaniaorozvodmanželstva,nevstupovaldorodinnéhodomunachádzajúcehosavkatastrálnomúzemí

F., ktorý je zapísaný na LV č. XXX, ako stavba so súpisným číslom XX, postavená na parcele KN registra
„C“ č. 264/2 a taktiež aby sa úmyselne nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako päť metrov.

2. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným dňa
16.07.2011 uzavreli manželstvo. Pred uzavretím manželstva do svojho výlučného vlastníctva žalobkyňa
nadobudla rodinný dom v k.ú. F. súpisné č. XX, ktorý je zapísaný na LV č. XXX, v ktorom v súčasnosti

býva so svojimi dvomi deťmi a so žalovaným, pričom v tomto dome majú všetci štyria nahlásený
trvalý pobyt. Ďalej uviedla, že žalovaný ju v poslednom čase viackrát predovšetkým slovne napadol,
opakovane sa jej vyhrážal, pričom jeho útoky voči jej osobe sa stupňovali. Dňa 15.11.2019 bola v
nočných hodinách žalovaným fyzicky napadnutá a to tak, že jej spôsobil zlomeninu nosa, ako aj
viaceré hematómy, predovšetkým na ramenách. Z uvedeného dôvodu bola nútená absolvovať lekárske
ošetrenie. Okrem toho sa jej aj opakovane vyhrážal zabitím, obmedzoval ju na osobnej slobode,

zobral jej mobilný telefón, v dôsledku čoho nemohla zavolať políciu, resp. lekársku pomoc. Svedkami
tohto incidentu boli aj ich maloleté deti. Keďže sa žalovaný správal mimoriadne agresívne, vzbudil u
žalobkyne dôvodnú obavu o jej zdravie a život, ale tiež aj o zdravie a život ich maloletých dcér, od
ktorých ju násilne odtiahol, aby nevideli ako na ňu útočí. V súčasnosti z dôvodu vyššie uvedených
zranení je práceneschopná. Žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie, pričom podľa jej
informácií sa vedie proti nemu konanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví

a nebezpečného vyhrážania. Vzhľadom na vyššie popísaný stav ako aj celkovo nezvládnuteľnú situáciu
žalobkyňa v blízkej dobe plánuje podať na súd návrh na rozvod manželstva. Podľa jej názoru rozvodové
konanie prinesie ešte viac nervozity do vzťahu so žalovaným, čo u nej vyvoláva obavy, že jej žalovaný
znova ublíži. Zo žalovaného má strach. Aj keď je zadržaný políciou, nevie či bude stíhaný väzobne
alebo ostane na slobode. Bojí sa, že keď sa vráti domov, opakovane ju bude napádať. K podanej žalobe
žalobkyňa pripojila sobášny list, LV č. XXX pre k.ú. F., potvrdenie o podaní trestného oznámenie zo

dňa 16.11.2019, lekárske správy a potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zároveň navrhla v
prípade potreby pripojiť spis OO PZ v Starej Ľubovni ČVS:ORP-338/SL-SL-2019.3. Lustráciou v súdnom registri bolo zistené, že okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa
dňa 18.11.2019 podal na žalovaného návrh na vzatie do väzby v zmysle 71 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku,keďžejedôvodnáobava,žeakbybolžalovanýnaslobode,budenaďalejpokračovaťvpáchaní
trestnej činnosti. Voči osobe žalovaného bolo uznesením OR PZ Stará Ľubovňa, Odborom poriadkovej
polície ČVS: ORP-338/SL-SL-2019 zo dňa 17.11.2019 vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. O predmetnom návrhu na vzatie do väzby doteraz nebolo

rozhodnuté. Okrem tohto návrhu na vzatie do väzby a uznesenia sa súd oboznámil aj so zápisnicou o
výsluchu obvineného a zápisnicou o výsluchu svedka poškodeného.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
4. Podľa § 324 ods. 1,3 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za

predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným
opatrením možno strane uložiť najmä, aby písm. e/ nevstupovala dočasne do domu alebo bytu v

ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, písm. h/ sa určenú vzdialenosť
nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita
môže byť jej konaním ohrozená.

6. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi

neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

7. Podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý

spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

8. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 329 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných
pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

10. Podľa § 332 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm.
e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

Súd dospel k právnemu záveru:

11. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri
bezprostrednom ohrození práva. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom
pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek
okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň

osvedčená jeho danosť.

12. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť
osvedčená. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie
a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych

vzťahov medzi nimi, keď neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy
na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých
prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, je možné ním zabrániť
jej rozširovaniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmaťnaplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p. Na to, aby
navrhovateľom (žalobcom) navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie
danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu, ohľadne ktorého majú byť upravené ich

pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy.
Reálne vyhodnotenie potreby neodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí
byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Samotný nárok teda nemusí byť
preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,
že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán sporu ohrozené.

V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

13. K potrebnosti okamžitého zásahu súdom do právnych pomerov strán musí vždy pristúpiť ďalšia
navrhovateľom/žalobcom tvrdená a osvedčená skutočnosť odôvodňujúca záver, že neodkladná úprava

neznesie odklad preto, že bez nej navrhovateľ/žalobca utrpí na právach. V závere o naliehavosti
okamžitej úpravy pritom musí byť premietnutý ako časový (bezprostrednosť), tak i vecný vzťah
(efektívnosť a proporcionalita) medzi narušením usporiadania pomerov strán a ich neodkladnou
úpravou. Právne pomery, ktoré sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a ich relevanciu
posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť

bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Rozhodujúce je vždy splnenie týchto
podmienok v čase vydania uznesenia súdu, ktorým rozhoduje o podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

14. Po preskúmaní podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj všetkých ostatných

skutkových okolností vyplývajúcich z popísaného skutkového stavu, súd nemohol dospieť k záveru,
že je tu nateraz potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu vydaním neodkladného opatrenia v
znení tak ako ho požadovala žalobkyňa. Za súčasného stavu nemôže dôjsť k zásahu do telesnej
integrity žalobkyne, ako aj v pokračovaní v páchaní domáceho násilia zo strany žalovaného, keďže
žalovaný je zadržaný v cele predbežného zaistenia a je podaný návrh na jeho vzatie do väzby. Teda

absentuje tu jeden zo základných predpokladov, ktorý je potrebné splniť a preukázať pre vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu. O predmetnom návrhu na vzatie do väzby doteraz nebolo rozhodnuté. Ak je daný dôvod
na vzatie do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného poriadku, môže súd okrem vzatia
obvineného do väzby, teda obmedzenia osobnej slobody, pristúpiť aj k nahradeniu väzby prevzatím

záruky dôveryhodných osôb za ďalšie správanie obvineného, prijatím písomného sľubu, dohľadom
probačného a mediačného úradníka, prípadne aj za využitia tzv. elektronických náramkov, či uložiť
primerané povinností a obmedzenia, avšak len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti. Súd ďalej
poznamenáva, že prepustenie obvineného z väzby alebo jeho ponechanie na slobode nahradením
väzby prostriedkom prípustným podľa vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej

slobody podľa § 80 a § 82 Trestného poriadku a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby,
je možnosťou, ale nie právom obvinenej osoby, ktorej sloboda je, alebo má byť obmedzená. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že rozhodnutím súdu o návrhu okresného prokurátora na vzatie žalovaného do
väzby sa môže privodiť žalovanému oveľa vážnejší zásah do jeho osobnej slobody, a to jeho vzatie
do väzby, a teda sa poskytne žalobkyni rovnaká ochrana ako by bola dosiahnutá týmto neodkladným

opatrením. Až v prípade prepustenia žalovaného zo zadržania (teda nevzatia väzby alebo nenahradenia
väzby) by bola osvedčená naliehavosť takejto úpravy pomerov a to aj do budúcna, keďže osvedčenie
potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu bola preukázaná.

15. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nezamietol z dôvodu, že by žalobkyňa

nepreukázala svoju dôvodnú obavu o zásah do jej telesnej integrity žalovaným, ale z dôvodu absencie
naliehavosti takejto úpravy, keď sa do konfliktu dostali dve konania, ktorých výsledkom je možné
obmedzenie osobnej slobody, resp. slobody pohybu. Naviac v súčasnej dobe nie je možné predpoklad
dĺžku trvania takéhoto obmedzenia. Nie je možné ani vylúčiť, že obmedzenie slobody (väzba) resp.
obmedzenie slobody pohybu žalovaného bude trvať aj počas prípadného rozvodového konania,

poukazujúc na to, že žalobkyňa v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia deklaruje podanie návrhu
na rozvod. Súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 328 ods. 2 CSP bol povinný rozhodnúť do
24 hodín od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda skôr ako má súd rozhodovať
o návrhu na vzatie žalovaného do väzby, pričom počas rozhodovania súdu o nariadení neodkladnéhoopatrenia je žalovaný stále v cele predbežného zaistenia, a v tomto vidí súd predčasnosť podania tohto
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňou. Z tohto dôvodu súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.1 , 2 CSP, pričom
žalovanému by vznikol ako strane úspešnej v konaní nárok na náhradu trov konania. V danom štádiu
konania mu však žiadne trovy konania nevznikli a preto mu náhradu trov konania súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP). Odvolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).