Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Friday, February 1, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117201587
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117201587.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., Mýtna č. 48, 811 07 Bratislava, IČO 35 831 154, v konaní právne zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, IČO: 37 927 795 proti žalovanému: N. K., T..
XX.XX.XXXX, H. Š. C. XX, 082 12 Šarišská Poruba, štátny občan SR, o zaplatenie 5634,66 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 1833,86 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1833,86 EUR od 16.12.2016 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 20 EUR
vždy do 25-tého dňa toho ktorého mesiaca pod výstrahou straty výhody splátok v prípade omeškania,
čo i len jednej splátky počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. N á r o k na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.01.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
sumy 5.634,66 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.634,66 EUR od 16.
12. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu (rozumej jeho právny predchodca) odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom

a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 13. 11. 2012 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s
dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválený úverový rámec vo výške 2.400 EUR a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú
splátku vo výške 80 EUR. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného
mesiaca vystavil a odoslal klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“)

o obratoch, ktorá obsahovala okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a
úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého
úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého mala byť povinná splátka uhradená
a dátum splatnosti tejto splátky. Uviedol, že táto listina bola vyhotovená z bankového informačného
systému v súlade s metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu Národnej banky
Slovenska. Uviedol, že klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa
vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu

z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky
uvedenej v informácii o obratoch. Uviedol, že dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom
účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane
kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Pričom posledný kalendárny (teňv mesiaci bol kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi
vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku
kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti

deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a
jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením
na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 11. 12. 2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom
ku dňu 31.11. 2016 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a
štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu

vo výške 5.639,66 EUR.

3. Žalobca predložil: Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 10. 11.
2012, výpis z účtu klienta zo dňa 11. 12. 2016, neskôr doložil obchodné podmienky, vypovedanie zmluvy
zo dňa 7. 2. 2014 s kópiou doručenky a cenník.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, žaloba mu bola doručená dňa 30.05.2017.

5. Po podaní žaloby došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť žalobcu a po podaní v návrhu na
zmenu žalobcu pôvodného žalobcu súd o zmene rozhodol uznesením v č.k. 12Csp/20/2017-33 zo dňa
15. 06. 2017 .

6. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 8. 11. 2017 sa vo veci vyjadril, špecifikoval
uplatnenú pohľadávku a zobral žalobu čiastočne späť.

7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 02.02.2018, ktorým konanie v časti zastavil, ktoré rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2018 a v časti 4956,53 EUR s príslušenstvom žalobu zamietol. Proti
tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a to vo výroku II. a III. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého
stupňa zrušil a uložil súdu vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobcu a zohľadniť skutočnosti
uvádzané odvolacím súdom.

8. Odvolací súd vo veci uviedol, že vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu je rozhodnutie súdu prvej
inštancie v podstatných okolnostiach, teda najmä v otázke posúdenia spotrebiteľského vzťahu medzí
stranami sporu a od neho sa odvíjajúce posúdenie uplynutia premlčacej doby, nepreskúmateľné, pričom
nepreskúmateľnosť rozhodnutia dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho
strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemohol napraviť odvolací súd
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Uviedol, že súd prvej inštancie založil argumentáciu o zamietnutí žaloby len na základe jediného
dôvodu, ktorým bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo

podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

10. K. predmetnému ustanoveniu, z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie, však Ústavný súd
Slovenskej republiky dňa 7.2.2018 vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky. Takéto ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom
uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky).

11. Odvolací súd uviedol, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo

ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný v prípade
správneho právneho posúdenia veci toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu vyššie uvedený nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci
nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález ústavného súdu - okrem toho,
že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy
(v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle, že
ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v
tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmitoustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným

zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona)
predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.

12. Súd prvej inštancie preto opätovne vytýčil termín pojednávania a vec opäť prejednal v súlade s §191
ods. 1 CSP zhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a zistil
tento skutkový stav:

13. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov

a žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ mali uzatvoriť dňa 10.11.2012 v písomnej forme zmluvu,
na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému revolvingový úver.

14. Zo žiadosti vyplynulo, že výška peňažnej pôžičky bola 2.400 EUR; celkové náklady žalovaného
predstavovali sumu 1.293,01 EUR; štandardná mesačná splátka 80 EUR, štandardná úroková sadzba

22,80 %, informatívna RPMN 26,07 %, celková čiastka, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť 3.693,01 EUR,
priemerná hodnota RPMN 23,63 %.

15. Pod bodom 22. v časti „vyhlásenia klienta“ je uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany
banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní platobnej kreditnej karty VUB a.s., vydávanej

v spolupráci s CFH, OP, cenník a potvrdzujúci list sú súčasťou tejto zmluvy.

16. Podľa obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet čl. 2 bodu 2,
prijatím a schválením žiadosti zo strany banky za žiadosť stáva a zmluvou o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB a.s. vydávanej v spolupráci so správcom. Pokiaľ nie je v zmluve výslovne uvedené

inak, zmluva sa stáva platnou a účinnou dňom jej podpísania zo strany banky, banka bez zbytočného
odkladuinformujeklientaouzavretízmluvyvydanímpotvrdzujúceholistuoschválenížiadostiakuzavretí
zmluvy a zaslaním jedného vyhotovenia zmluvy, potvrdzujúci list je súčasťou zmluvy.

17. Žalobca spolu s listinnými dôkazmi predložil výpis bankomatky Quatro za obdobie od 13. 11. 2012

do 30. 11. 2016, z ktorého vyplynulo že žalovaný nerealizoval kreditné transakcie vo výške 800 EUR.

18. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinného ku dňu uzavretia zmluvy - Na spotrebiteľský úver formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia §

1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11,
§ 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

20. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa

10.11.2012 zmluvu označenú ako „Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty QUATRO“, z ktorej vyplýva, že
schválený úverový rámec je 2.400 EUR, štandardná mesačná splátka 80 EUR a štandardná úroková
sadzba v zmysle platného cenníka 1,9 % p.m. / 22,8 % p.a..22. V zmluve bol uvedený iba informatívny výpočet RPMN navyše v zmluve umiestnené mieste
mimo podmienok úveru, v zmluve navyše neboli uvedené ani žiadne poplatky. Žalovanému boli
peňažné prostriedky poskytované na základe čerpania prostredníctvom kreditnej karty, preto sa na

predmetnú zmluvu vzťahuje citovaný zákon o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu sa teda vzťahujú
ustanovenia vyššie citovaného zákona, vrátane náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. aj
náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. j) zákona - uvedenie RPMN, ktoré v zmluve absentuje a z tohto
dôvodu sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že pri revolvingovom úvere nie je možné určiť RPMN a v tomto
ohľade poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010, súd poukazuje na
to, že tento názor bol už následnou praxou súdov prekonaný a existuje množstvo rozhodnutí, z ktorých
vyplýva, že aj pri revolvingovom úvere je možné určiť RPMN (napr. rozsudok KS Banská Bystrica, sp.
zn. 17 Co 215/2012 zo dňa 10.10.2012).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobe čiastočne vyhovel a priznal žalobcovi sumu 1833,86
EUR, čo predstavuje rozdiel medzi prijatými platbami celkovo v sume 2633,86 EUR a realizovanými
platbami 800 EUR spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania, keďže žalovaný už bol k
dátumu 16.12.2016 tak, ako to navrhoval žalobca, nepochybne v omeškaní s plnením svojho dlhu a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

25. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je fyzickou osobou a uviedol, že jeho príjem ak rodine

predstavuje len suma 400 EUR, pričom sumu 350 EUR z toho poberá manželka ako opatrovateľský
príspevok na zdravotne postihnutú dcéru samotný žalovaný nemá osobne žiadny príjem spolu
vychovávajú 4 maloleté deti z toho dve sú nevidiace nie je teda schopný zaplatiť celú sumu jednorazovo,
súd ho zaviazal na zaplatenie v mesačných splátkach vo výške 20 EUR.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
pomerne neúspešnejší žalobca (po čiastočnom späťvzatí sa domáhal zaplatenia sumy 4956,53 EUR a
úspešný bol v časti 1833,86 EUR) nemá nárok na náhradu trov konania a pomerne úspešnejšiemu
žalovanému, podľa obsahu spisu, žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto
rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.