Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15Csp/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317211806
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4317211806.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava,
IČO: 35 763 469, zastúpený: JUDr. Oliver Baláž, advokát so sídlom Zámocká 10, Bratislava, proti
žalovanému: E. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. P., J. S. XXX, T., v konaní o zaplatenie 169,49 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c vo veci konať.

II. Konanie z a s t a v u j e.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v žalobe doručenej Okresnému súdu Levice (ďalej len „súd“) dňa 26.06.2017 žiadal súd, aby

zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 169,49 eura s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za
služby poskytované žalovanému žalobcom.

2. Súd mal na základe lustrácie v registri obyvateľov za preukázané, že žalovaný má od 14.04.2011, t.
j. aj v čase podania žaloby na súd, trvalý pobyt na adrese J. S. XXX, P., T.. Z uvedenej lustrácie ďalej
vyplýva, že žalovaný si ukončil trvalý pobyt na adrese T. XX dňa 14.04.2011.

3. Súd následne prípisom zo dňa 17.07.2017 (v spise na č. l. 29) vykonal dotaz na syna žalovaného,
v ktorej ho vyzval, aby súdu oznámil adresu, na ktorej sa jeho otec - žalovaný zdržiava a na ktorej si
môže prevziať zásielky. Dňa 21.07.2017 sa súdu vrátila uvedená zásielka späť s poznámkou „adresát
je neznámy.“ Žiadosťou zo dňa 28.08.2017 zaslanej Obecnému úradu T. súd požiadal uvedenú obec o
poskytnutie informácii ohľadom pobytu syna žalovaného s tým, že dňa 08.09.2017 obec T. doručila súdu

odpoveď, z ktorej vyplýva, že adresa syna žalovaného je XXXX B. J..F.., XXXX A. P., T..

4. Súd žiadosťou zo dňa 10.01.2018 požiadal Obecný úrad T. o poskytnutie informácii ohľadom pobytu
žalovaného s tým, že dňa 15.01.2018 bola súdu doručená odpoveď, z ktorej vyplýva, že žalovaný sa
zdržiava na adrese XXXX B. J..F.., XXXX A. P., T., t. j. na rovnakej adrese, ktorá je adresou trvalého
pobytu aj jeho syna.

5.Uznesenímč.k.15Csp/56/2017-44zodňa24.10.2018súdvyzvalžalovanéhoabysavyjadrilkžalobe.
Spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe mu súd doručoval žalobu spolu s prílohami na adresu B. Q.
XXXX/X, B. (ktorú žalobca uviedol v žalobe) ako aj na adresu XXXX B. J..F.., XXXX A., P., T.. Zásielka
doručovaná na adresu B. Q. XXXX/X, B. sa súdu vrátila nedoručená dňa 21.11.2018 s poznámkou
„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ a zásielka doručovaná na adresu XXXX B. J..F.., XXXX A., P.,

T. sa súdu vrátila dňa 03.12.2018 s poznámkou „., t. j. adresát neznámy.6. Súd následne vykonal prešetrenie pobytu žalovaného cestou OO PZ Levice s tým, že dňa 10.12.2018
bola súdu doručená odpoveď, z ktorej vyplýva, že žalovaný mal v čase od 23.05.2008 do 14.04.2011
trvalý pobyt na adrese C. T.T. XX, od 14.04.2011 má žalovaný adresu trvalého pobytu P., J. S. XXX, T..

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

9. Právomoc súdu je procesnou podmienkou, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo) kedykoľvek
v priebehu konania. Právomocou súdu sa rozumie oprávnenie a povinnosť súdu riešiť otázky, ktoré
zákon zveruje do jeho pôsobnosti. Nedostatok právomoci súdu na konanie je neodstrániteľnou vadou
konania,následkomktorejjezastaveniekonanie.Poprávoplatnostirozhodnutiaozastaveníkonaniasúd

vec následne postúpi príslušnému orgánu, teda orgánu, ktorý má právomoc vo veci konať. V prípade,
že nie je daná právomoc slovenského súdu alebo orgánu na konanie, súd vec po zastavení konania
príslušnému orgánu nepostupuje. V danom prípade súd zistil, že strany sporu majú sídlo a bydlisko
na území rôznych štátov a kontinentov, konkrétne žalobca má sídlo v Európe, na území Slovenskej
republiky a bydlisko žalovaného je v Kanade.

10. Vzhľadom na to, že žalovaný nemá bydlisko na území žiadneho členského štátu Európskej únie
a súd si nemôže založiť svoju právomoc ani podľa článku 24 (výlučná právomoc) alebo článku 25
(voľba právomoci dohodou) Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 z 12. 12. 2012 o právomoci a o
uznávaníavýkonerozsudkovvobčianskychaobchodnýchveciach(ďalejlen„Nariadenie“),neprichádza

preto do úvahy aplikácia tohto Nariadenia. Právomoc je potrebné ďalej skúmať podľa právneho
poriadku členského štátu, ktorému napadla žaloba, teda podľa právnych predpisov Slovenskej republiky,
konkrétne podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

11. Súd skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky, konkrétne Okresného súdu Levice,

v zmysle kritérií zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa základnej zásady
vyjadrenej v § 2 tohto zákona, založenie právomoci súdu podľa tam uvedených kritérií prichádza do
úvahy, ak nie je právomoc určená medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Z
dôvodu absencie medzinárodnej dvojstrannej alebo mnohostrannej zmluvy s T., ktorá by riešila otázku
právomoci,súdskúmalsvojuprávomocnakonaniepodľaustanovení§37-47zákonaomedzinárodnom

práve súkromnom a procesnom.

12. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom (ďalej len „zákon o MPS“), ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje
niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na

vykonanie medzinárodnej zmluvy.

13. Podľa § 37 zákona o MPS, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná,
ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a
ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

14. Podľa § 37 zákona o MPS, právomoc slovenského súdu je daná aj
a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území
Slovenskej republiky,
b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia

a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,
c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo
sídlo na území Slovenskej republiky,
d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce
vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území

Slovenskej republiky.

15. Nárok uplatnený žalobcom v predmetnom konaní vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, a to zmluvy
o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciáchuzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej bola žalovanému aktivovaná užívateľská
SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. K tejto zmluve bol dňa 20.06.2015 so
žalovaným uzavretý Dodatok, v ktorom si žalovaný dojednal balík služieb „DATA SIM MI Neob3“ s

cenou 21,6583 eura bez DPH/mesiac po dobu 24 mesiacov a predaj dátového zariadenia Y. R. za
akciovú kúpnu cenu 9,00 eur. Žalovaný sa Dodatkom zaviazal riadne a včas platiť za poskytnuté
služby. Spotrebiteľom je v zmysle platnej úpravy fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Dodávateľom je zase osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Použitie ustanovenia § 37a písm. c) zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom je v
danej veci vylúčené, pretože žalobca nie je súčasne spotrebiteľom. Právomoc založená na ustanovení
§ 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom je daná za predpokladu, že žalovaný
má na území D. O. bydlisko, čo však zistené nebolo, pretože je preukázané, že žalovaný má bydlisko

v T. a na území D. sa nedržiava ani na adrese, ktorá bola jeho bývalým trvalým pobytom, ako ani na
adrese, ktorú žalobca označil v žalobe za adresu pobytu žalovaného. V konaní bolo preukázané, že
žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu síce už v čase, keď na území D. nemal adresu trvalého, resp.
prechodného pobytu, pričom žalovaný do zmluvy uviedol ako adresu svojho pobytu B., B. Q. XXXX/
X, avšak v konaní bolo zároveň preukázané, že ani túto adresu nie je možné považovať za bydlisko

žalovaného, keďže ani z tejto adresy si žalovaný nepreberá zásielky súdu. Z uvedeného je zrejmé, že
žalovaný sa na tejto adrese nezdržiava, zdržiava sa v zahraničí spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi,
čo vyplynulo rovnako z vykonaného dokazovania smerujúceho k zisťovaniu adresy skutočného pobytu
žalovaného, kedy bolo zistené, že aj rodinní príslušníci majú už adresu trvalého pobytu práve v T..

17. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalovaný nemá na území D. O. bydlisko (trvalý pobyt)
a nemal ho ani v čase podania žaloby dňa 26.06.2017, resp. nebolo preukázané, že by sa v čase začatia
konania zdržiavala na území SR. Na základe informácie od Obecného úradu T., od OO PZ Levice a
na základe lustrácie v registri obyvateľov je súdu známe, že žalovaný má od 14.04.2011 trvalý pobyt

na adrese J. S. XXX, P., T., teda odo dňa ako došlo k ukončeniu trvalého pobytu na adrese T. XX ( od
23.05.2008 do 14.04.2011).

18. Nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky predstavuje v danom prípade neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, ktorý má za následok zastavenie konania. V opačnom prípade, ak by

súdpredktorýmzačalokonanie,začalvovecikonaťaskonečnouplatnosťoubyvovecirozhodol,hociby
nemal na konanie právomoc, malo by to pre žalobcu za následok nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia
v cudzine, a to i v T., t.j. v mieste bydliska žalovaného. Na základe vyššie uvedených skutočností a
citovaných zákonných ustanovení súd vyhlásil nedostatok svojej právomoci a z tohto dôvodu konanie
zastavil.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že podal žalobu proti
žalovanému, pričom súd, na ktorý bola podaná žaloba, nemal v tom čase právomoc konať, právo na
náhradu trov konania by vzniklo žalovanému. Vzhľadom k tomu, že žalovanému však žiadne trovy v
konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Súd postupoval a contrario v súlade s § 256
ods. 1 CSP.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.